Nove forum: Historicke parky a zahrady

28 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa harp
Offline
Nove forum: Historicke parky a zahrady

Spolu s Michaelou Kubikovou z organizacie Priatelia historických parkov a záhrad pri Národnom Truste n.o. (http://www.historickeparky.nt.sk). Sme pripravili tuto iniciativu noveho diskusneho fora na Obnova.sk. V tejto rubrike by mali postupne pribudnut nielen temy obsahujuce predstavenie jednotlivych parkov a zahrad, ale aj diskusne temy o zachrane, obnove parkov. Vitane su aj rozpravy o metodike obnovy parkov.

 

Pre zaciatok:

Hlavna tema na Obnova.sk: http://www.obnova.sk/pamiatky/historicke-zahrady-parky

Stitky: http://www.obnova.sk/stitky/historicke-zahrady

Stitky: http://www.obnova.sk/stitky/mestsky-park

 

Do buducnosti planujeme aj rozsirovanie databazy Historickych parkov a zahrad:

http://www.obnova.sk/pamiatky?druh=3685

ktora je momentalne vclenena do databazy historickych objektov tu na Obnova.sk.

 

Na zaver citat od priatelov zahrad:

"Záhrada je posledným luxusom našich dní, pretože vyžaduje to, čo je pre našu dobu najcennejšie a najvzácnejšie: čas, pozornosť a priestor !"

Dieter Kienast (záhradný výtvarník)

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.lanovefarby.sk

Fotografia v diskusiach - harp
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Myslím, že do zajtra (sobota, 6.sept.) otvorenej Kvetnej záhrady v Kroměříži sa ešte neoplatí ísť, lebo tam bude riadný nával návštevníkov. Národné centrum záhradnej kultúry sa pochváli prvkami, ktoré boli už pri jej vzniku cca 1670. Mňa prekvapil údaj, že tam je 8 km hrabových živých stien, obvodové sú až do výšky dvoch podlaží. Bludisko, ktoré tam majú, dúfam má len nízke steny pro forma. Nuž, návšteva záhrady, spojená potom s vyprážaným rezňom v historickom meste Kroměříž, má len jednu chybičku, aby mi bol svet gombička: aby už tí Česi mali tiež konečne Euro. 

    

kvetna-zahrada-kromeriz.jpg kvetna-zahrada-kromeriz.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Pozvánka na pomoc historickým pakrom a záhradám

__________________

http://hradbysamoty.org/

... ...
Obrázok používateľa benjo
Offline

ešte jedno doplnenie - článok z r.2010: http://ziar.sme.sk/c/5609229/historicku-zechenterovu-zahradu-chce-mesto-...
len k tomu názvu článku..že tie peniaze sa očividne stále žiaľ nenašli. s problémom ohľadne odtoku vody sa osobne oboznámili moje topánky, lavičky sú...teda skôr nie sú ( v dobrom stave ), fontána pozná vodu akurát vo forme dažďa atď... ale je to aj tak príjemné miesto. pekná zeleň, štrkové chodníky, dlaždicové obrubníky, vykosené, takmer bez smetí atď..

na tom návrhu z horeuvedenej stránky vidno ako to tam cca vyzerá, resp. mohlo by vyzerať:

variant2.jpg variant2.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

Zechenterova záhrada je kultúrnou pamiatkou od roku 1958. Prvé zmienky o nej sa nám zachovali z roku 1723. Je to popis záhrady od Samuela Rothu, majiteľa domu č.99, ktorý hovorí o záhrade s ovocným sadom, s vodnou nádržou, studňou s pramenitou vodou a besiedkou. V druhej polovici 18. storočia, dňa 27. júla 1764 popoludnia, navštívil vtedy ešte Kormendyho záhradu (banského riaditeľa Antona Kormendyho) rímsky cisár Jozef II. so svojím bratom arcikniežaťom Leopoldom a Albertom Saským. V súčasnosti nesie záhrada meno podľa Dr. G. K. Zechentera Laskomerského, ktorý do Kremnice prišiel v roku 1868, posledné štyri desaťročia života prežil v dome č. 99 a v priľahlom parku (dnes Zechenterova záhrada) založil botanickú záhradu.
http://www.soler.sk/kremnica-a-okolie/prirodne-zaujimavosti/zechenterova...
.....
Zechenterova záhrada nachádzajúca sa na území Pamiatkovej rezervácie Kremnica je významný pamiatkovo chránený objekt, dokumentujúci vývoj záhradnej architektúry u nás. Vznikla postupným upravovaním pôvodnej plochy zelene ešte pri renesančnom meštianskom dome. V polovici 19. storočia bol pri dome parter lemovaný živými strihanými plotmi, s komponovanou kruhovou fontánou v strede. Majitelia postupne plochy zelene situované okolo celého domu doplňovali o významné dreviny. Najväčší rozsah dosiahla záhrada za Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Dnes je tento objekt, evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 2303/3, národnou kultúrnou pamiatkou.

Priamo na území mesta, v Zechenterovej záhrade, sa nachádzajú 3 chránené stromy. Dub letný (Quercus robur) bol vyhlásený pre svoj vek, rastové schopnosti a veľkosť koruny, čím vytvára dominantný objekt Zechenterovej záhrady. Jeho obvod je 537 cm, výška  21 m, priemer koruny 30 m a odhadovaný vek 350 rokov. V blízkosti domu, kde žil a pracoval slovenský spisovateľ Dr. Zechenter-Laskomerský, rastú dva exempláre tisa obyčajného (Taxus baccata). Obvody stromov sú 235 a 264 cm, výška 13 a 15 m, priemery korún 11 a 12 m a odhadovaný vek 360 rokov.
http://www.kremnica.sk/krajina-a-priroda/
.....
ten dub je síce pekný, ale ktovie ako to s ním do budúcna bude:
v Júli 2011 prišiel o ďalší z konárov...

"Príčinou nebola búrka ani vietor, ale huba, ktorou je napadnutý.
"Tá ho oslabuje a ničí už roky," potvrdila vedúca oddelenia mestskej zelene v Kremnici Andrea Mutňanská.
Keďže ide o chránený strom, o ďalšom postupe rozhodne až obhliadka špecialistu zo Správy CHKO Štiavnické vrchy. "Zvažujeme však, že by sme z bezpečnostných dôvodov okolo neho vytvorili ohrádku, ktorá by zabraňovala pohybu ľudí priamo pod korunou,"
http://ziar.sme.sk/c/5984454/chraneny-viac-ako-tristorocny-dub-nici-huba...

rozhodne zaťiaľ tam žiadna ohrádka nestojí, ale tie sucháre v korune sú a je len otázkou času kedy pôjdu dole ( či už s pomocou človeka alebo bez )

pri obrázkoch asi netreba písať ktorý je dub a ktorý tis :-)  - to sú tie chránené stromy - jedny z niekoľkých chránených v Kremnici ( rozpísané sú aj na tej stránke mesta )

p1040482.jpg p1040482.jpg p1040486.jpg p1040486.jpg p1040488.jpg p1040488.jpg p1040496.jpg p1040496.jpg p1040553.jpg p1040553.jpg p1040558.jpg p1040558.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

lipa malolista, chraneny strom nachadzajuci sa v parku barokoveho kastiela v Hronseku. lipa je chranena od r. 1984, kedy bola vyhlasena za chraneny prirodny vytvor. V r.1996 bola podla noveho zakona o ochrane prirody a krajiny preradena do kategorie chraneny strom. obvod kmena v prsnej vyske je 520 cm a jej vek sa odhaduje na viac ako 200 rokov. v kmeni je prasklina ktora vznikla pri velkej burke v r.2002 a ktora ohrozuje existenciu lipy. poviazanim hlavnych konarov ocelovym lanom sa pristupilo k jej stabilizacii.

tych vzrastlych lip tam maju po dedine viac... samozrejme aj vedla nedalekeho dreveneho kostolika.

 

toto moze ist sem asi tiez... je pekne ze taka mala obe ako Hronsek ma tri zavideniahodne historicke stavby + hned na druhej strane Hrona aj sympaticky rybnik, vodna nadrz, ktora tiez stoji za obzretie

p1030422.jpg p1030422.jpg p1030419.jpg p1030419.jpg p1030427.jpg p1030427.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Aleje pri cestách končia. Ako začínali?

čítajte viac...

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Filagória je v Granč-Petrovciach, okres Levoča.  Postavená bola na konci 19. storočia v parku pri barokovom kaštieli. Dnes je v kaštieli škola a park existuje len ako pozemok s jednou lipou a touto,

na svoju dobu veľmi modernou záhradnou stavbou - na poschodí boli priestory pre panstvo otvorené aj kryté a na prízemí bolo technické zázemie a príprava stravy - tá sa výťahom dostávala ku konzumentom.  Na časti prízemia je  pôvodná kamenná dlažba. Celý areál je kultúrnou pamiatkou.

(Donedávna boli pri stavbe dve lipy, jedna spadla a poškodila ľavé krídlo už aj tak schátraného objektu. Obec by aj niečo podnikla na jeho záchranu , aj pamiatkari sa snažili, peniaze sa našli s tým, že do konca roka musia byť  preinvestované,  súťaž prebehla...víťaz verejného obstarávania však nekoná, obec má zviazané ruky a konať nemôže, tak je to v tomto štáte.)

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Ja už odpoveď poznám, (priamo od autorky príspevku), takže nechám to na nej, nech nám o filagórii, altáne, altánku, záhradnom domčeku, besiedke, letníku prezradí kde to je.......smiley

Naozaj dne nevídané, o ľudskej .... radšej pomlčím.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Niečo z domova, jemná hádanka - pozná niekto túto stavbu?  Ja som ju videla prvý krát dnes ráno a skoro som onemela od úžasu. Len sa bojím, že tá hmla sa už nerozplynie...

celok.jpg celok.jpg detail.jpg detail.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Pre náročnejších záhrado a parkofilov...

La reggia di Caserta La reggia di Caserta
Obrázok používateľa harp
Offline

Znalci veci: mozem vas poziadat o vas nazor na tuto temu:

http://www.obnova.sk/diskusia/zatravnovanie-korun-hradnych-murov-torzaln...

Obrázok používateľa antiK
Offline

Práve historickým záhradám a parkom sa bude venovať už tretí "Víkend otevřených zahrad"

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Pre zmenu tu je lipa v parku Budatínskeho zámku polovičného veku ako tá Bojnická, teda 350 ročná. Má 6,2 m obvod pása, čo je tiež presná polovica Bojnickej (tá mala 12,5 m). Vysoké sú prakticky rovnaké. Budatínska lipa je dosť štíhla, pár spodných konárov však vodorovne odstáva, čo jej zkomplikuje život. Vyzerá veľmi zdravo.

Budatin_Lipa350.jpg Budatin_Lipa350.jpg Budatin.jpg Budatin.jpg Budatin-Lipa350.jpg Budatin-Lipa350.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Ľudia verili, že stromy na nich „myslia“ keď pod nimi sedia.  Kráľ Matej na to mal lipu v Bojniciach, a aj kráľ Artuš mal svoj dub. Lipa navodí pocit šťastia, alebo aspoň zlepší náladu, tak ako dub zasa pomáha nadobudnúť energiu, alebo aspoň posilní odvahu. Moje vedomosti mi hovoria, že lipa (v čaji) otvára póry (výborné pri chrípke) a dub (v náleve z dubovej kôry) zatvára póry (vraj výborné pri haemoroidoch). V Bojniciach mi vlani lipa veľkolistá kráľa Mateja (Tilia platyphyllos Matyas rex) naozaj navodila pocit šťastia, a to preto, že tam ešte po 700 rokoch stojí, a že je na svoj vek celkom dobre košatá. Horšie je to s dubmi. Ľudia po nadobudnutí odvahy ich hneď aj zrežú.

Matej_Lipa.jpg Matej_Lipa.jpg Matej-Lipa.jpg Matej-Lipa.jpg MatejLipa.jpg MatejLipa.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Neviem, či do lepšej pohody by ma dostal iný park na Slovensku, ako ten, ktorý udržujú Raj.Teplice. Je to „celomestský“ park. Celé „staré“ mestečko je utopené v dielčich parkoch, pri jazierku je hlavné korzo. Ale históriu má. Palatín Ďuro Thurzo si tu liečieval ischias (vraj to mal od neustáleho sedenia na koni v rokoch 1590-1605 v bojoch s Turkami). Odkedy preložili hlavný cestný ťah na Rajec a Prievidzu mimo kúpele, zmenilo sa to tu na nepoznanie. Je tu všetko, čo parky mávajú: voda a vodné stavebné prvky, staré stromy, posedenie , sochy, všade kvety a zmrzlina.  Preteká tu Rajčianka, do nej sa centrom plazí upravená Kuneradka, ktorá napája aj jazierko. Teplé pramene sú samozrejme skryté v kúpeľoch a v bazéne kúpaliska. Fotky naznačujú, že sa tam oplatí posedieť.

RajTeplice-1.jpg RajTeplice-1.jpg RajTeplice-2.jpg RajTeplice-2.jpg RajTeplice-3.jpg RajTeplice-3.jpg RajTeplice-4.jpg RajTeplice-4.jpg RajTeplice-5.jpg RajTeplice-5.jpg RajTeplice-6.jpg RajTeplice-6.jpg RajTeplice-7.jpg RajTeplice-7.jpg
Obrázok používateľa harp
Offline

Mate tu rubriku.

A podobne ako to je v pripade hradov. Kde vznikly temy Ceske hrady, Slovenske, Madarske atd. Rovnako vznika v pamiatkach aj tema pevnosti. Moze v tejto vse historicku zelen obimajucej teme vzniknut mnozstvo sub for, ktore nas potesia. 

 

Ja som si napriklad na pocest vzniku tohoto fora, dosadil za domom na zahrade dalsie bilnky a pre deti hrach. Viem, dehonestujem. Fuj!

 

Tesim sa, ze sa tema poaci a ocakavam aj profi zahradnikov a krajinnyhc architektov. Minimalne jedna tu uz chodi: evi.

Obrázok používateľa antiK
Offline

V rôznych krajinách je prístup k údržbe záhrad a parkov rôzny. Takí portugalci napríklad (kto by to do nich povedal) majú svoje parky denne "vyupratované", pod dohľadom stáleho personálu záhradníkov a strážnikov. V noci sú tam záhrady a parky zatvorené a strážené. Dánsko, tam parky slúžia všetkým a bývajú preplnené ľudmi, ktorí v nich piknikujú, alebo relaxujú každý posvojom. A samozrejme starostlivosť o ne je tiež na vysokej úrovni. Z dánskej metropole to je polhodina vlakom do mestečka Hillerød a už si človek užíva atmosféru barokovej záhrady pri zámku Frederiksborg.

No, je to určite iný level, ale myslím, že aj naše (a nielen tie anglické) parky majú svoju atmosféru a je v nich čo objavovať.

Dolná Krupá, grotta Dolná Krupá, grotta Piešťany, v našom parku sa usídlili havrani Piešťany, v našom parku sa usídlili havrani
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Je mi do plaču, že sa utešujete nad tým, aké záhrady tu máme. To na obrázkoch je súčasť slovenských lesov. Našťastie už môžem do Európy.

Obrázok používateľa antiK
Offline

No, tak som rád, že neobhajuješ ďalej tvrdenie, že u nás "nič také nie je". Apropo, téma historické záhrady a parky je dosť široká a nie je dôvod zužovať ju len na parky slovenskej proveniencie.  

Obrázok používateľa bobrik
Offline

antiK pokiaľ mi ukazes "cesky park" tak som bol vedla. Myslel som samozrejme parky a zahrady v Anglicku, Francuzku a podobne. vlcik-tlcik sa zorientoval na prvu supu a diskusia ci forum dostalo hned ten ocakavany smrnc. Fantastickych no zanedbanych parkov a zahrad, dokonca botanickych zahrad mame hafo ale ako pise vlcik-tlcik nie su v stredobode pozornosti. Aby som len nemlatil prazdnu slamu poukazem na "krajinne parkovnictvo" Pálfyovcov (Palffyovcov, Palfiovcov ci ako sa to pise), takmer zaniknutu botanicku zahradu v Trnave, park v Chtelnici, unikatnu oranzeriu v Dolnej Krupej a vlastne cele podhorie Vysokych Tatier. Preto som si myslel, ze park v Kromerizi je sice fasa, aj ked na Lednicko-Valticky komplex nema, ale ho mozem mat tak akurat na haku a srdce mi rozbuchalo ginko v Hajnej Novej Vsi. Tak teda tak. A aby som ukazal dobru vychovu dakujem vam za krasne fotecky :).

Obrázok používateľa antiK
Offline

Bobrík, také pojmy ako francúzska záhrada, alebo anglický park označujú typ záhrady. V našich zemepisných šírkach sa napríklad anglických parkov nachádza dosť. Táto diskusia teda určite význam má, prinajmenšom pre ľudí, ktorí si myslia, že u nás také niečo nie je.

K príkladom, ktoré uviedol Vĺčik pridávam pár ďalších z širšieho okolia nášho regónu.

Najväčšie ginko aké som videl sa nachádza v parku pri kaštieli v Hájnej Novej Vsi Najväčšie ginko aké som videl sa nachádza v parku pri kaštieli v Hájnej Novej Vsi Ohromné platany kraľujú v parku pod zámkom v Hlohovci Ohromné platany kraľujú v parku pod zámkom v Hlohovci Zanedbaný anglický park sa nachádza aj za kaštieľom v Chtelnici Zanedbaný anglický park sa nachádza aj za kaštieľom v Chtelnici Farby jesene v parku v Dubnici nad Váhom Farby jesene v parku v Dubnici nad Váhom Mimoriadne pôsobivý anglický park v Dolnej Krupej Mimoriadne pôsobivý anglický park v Dolnej Krupej
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Len v najbližšom okolí mám 4, resp. 5 historických parkov. Dva v Piešťanoch, mestský a na kúpeľnom ostrove, parky pri kaštieľoch v Moravanoch, Lúke - NKP, Novom meste - mestský park, ak ak sa to dá nazvať park pri kaštieli v Brunovciach a v trochu vzdialenejšom okolí by sa určite ešte niečo našlo.

Pre mňa potešiteľné je nový majiteľ kaštieľa v Lúke začal niečo robiť aj s parkom pri kaštieli, ktorý bol v katastrofálom stave, zarastený, vlastne to už nebol ani park, ale džungľa. Som zvedavý, čo z toho nakoniec vznikne.

p1.jpg p1.jpg p2.jpg p2.jpg p3.jpg p3.jpg p4.jpg p4.jpg p5.jpg p5.jpg p6.jpg p6.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Aj keď nie také ako v zahraničí, ale sú, napr. parky v Bratislave, B. Bystrici, NM, ale aj inde, len sú akosi zabudnuté, kašle sa na ne tak, ako na všetko. Príkladov je iks + iks, pri kaštieľoch, kúpeľných mestách.....arboréta v Kisyhýbli, T. Mlyňany.....iba sa zrazu objavujú, tak ako sme si iba toť spomenuli, že existuje aj industriál.

Obrázok používateľa bobrik
Offline

Nadherna tema len neviem preco o ceskych, nemeckych, francuzkych, spanielskych a anglickych zahradach. Ked u nas take nie je tak naco z toho robit nove forum?

Obrázok používateľa antiK
Offline

V Kroměříži sú vlastne hisorické záhrady dve. Květná situovaná mimo historické mesto a Podzámecká, ktorá sa rozprestiera na 64 hektároch medzi arcibiskupským zámkom a riekou Moravou. Podzámecká zahrada bola pôvodne zeleninovou a kvetinovou záhradou arcibiskupského hradu. Od 15. storočia postupne menila svoj vzhľad. Od 19. storočia má podobu krajinársky pôsobivého anglického parku. Osobne ju mám radšej než Květnú. Možno to bude spôsobené aj tým, že vždy rád spojím návštevu "Podzámky" s degustáciou v Arcibiskupských sklepích. Mimochodom práve v týchto vinných pivniciach je možné si pozrieť zvyšky gotického Kroměřížskeho hradu.

Podzámecká zahrada v Kroměříži Podzámecká zahrada v Kroměříži
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Kedysi Libosad, teraz Květná záhrada. To je dnes už historická záhrada v Kroměříži. Založená v r.1665 olomouckým biskupom Karlom z Lichtensteinu, čo nevidieť oslávi 350 výročie. Predpokladám radostnú prezentáciu, k čomu im dopomôže aj velkorysá pomoc z európskych fondov (300 mil.Kč). Cieľom je priblížiť sa stavu zo 17.stor., z ktorého obdobia (1691) prikladám 3 medirytiny od J.van der Nypoorta. Nypoort urobil vtedy pre knižku o tomto parku 36 medirytín. Preto rekonštrukcia nie je problém. Je tu plán vybudovať Európske výukové centrum histórie záhrad, ešte že máme na Moravu tak blízko. Záhrada je francúzskeho typu s talianskými a holandskými vplyvmi (to je kombinácia?!). Francúzi si už skorým barokom potrpeli na geometrické línie a prvky. Priznám sa, že ako výstava sa mi to páči, ale pri svojom kasteli by som dal prednosť anglickému parku, alebo japonskej záhrade, som introvert. Ale po streche tej 244 m dlhej kolonády sa musím ísť poprechádzať, hlavne ak je na atikách 44 antických bohov (to som nevedel, že ich bolo toľko). Ak mi dovolia každého sa dotknúť, nesmrteľnosť ma neminie.

Libosad-zivy-plot.jpg Libosad-zivy-plot.jpg Libosad-situacia.jpg Libosad-situacia.jpg Libosad_StBarbora.jpg Libosad_StBarbora.jpg
Obrázok používateľa harp
Offline

Integrujuca skupina na Obnova.sk

http://www.obnova.sk/skupina/historicke-zahrady-parky

Voľby prehliadania komentárov

.

Priatelia historických parkov a záhrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.