Nadmurovanie kamenných múrov

65 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa evi
evi
Offline

V stĺpoch na humne sú ešte videteľné zárezy po pomúrniciach. Strecha ako celok je do "L", čo je asi dosť pevná vec. Keby sa zrekonšrtruovala koruna múrov a stĺpov aj s tými zárezmi (povedzme kameň a nejaká malta, kameňa je dosť, ale ak bude treba, budú aj tehly...) a na to by sa len položili pomúrnice, ktoré by s priečnymi hradami (neviem, či je to to správne slovo) a na to položenou ďalšou asi tiež pomúrnicou, urobili raster - to by mohla byť z môjho kuchynského pohľadu ako samostatná pevná jednotka...Alebo aj nie.?
Ak by sa to s tými múrmi a stĺpmi (ktoré nemajú takmer žiadne základy) pevne spojilo železom, nebude to každé rozťažnosťou tancovať po svojom a následne praskať?

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Bud si skus zohnat nejakych ludi ktori maju s takymito obnovami dlhsie skusenosti, alebo chodte na vikendovku ci workshop na niektory z hradov, naucte sa tam murovat (fakt to nie je nic zlozite) a urobte si to sami :-) A bude aj radost z dobre vykonanej prace a usetrite za pochybnych majstrov.
Máme dobrého a tvárneho majstra, ktorý nám mal robiť celú rekonštrukciu, no stihol len strechu na dome, leží v nemocnici po vysokej amputácii nôh a choroba prograduje...
Odborníci 8) majú čas až na jeseň (rámcovo sme sa dohodli na rekonštrukcii fasády na dome).
Máta ma demontovaná strecha a obnažená klenba na sýpke, radi by sme do jesene niečo urobili. Múry aj stĺpy by mali byť finálne omietnuté.
O brigáde sa dá uvažovať, ďakujem za tip.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Včera som popri robote iba rýchlo reagoval na otázku, problémov tam vidím viac a väčších ako je koruna muriva.
Stredné piliere sú v interiéri spojené múrikom, murivo je aj zviazané, alebo iba na špáru? Sú takto, síce nevidno, ale trebárs základom spojené medzi sebou aj ostatné piliere?
V pilieroch treba pomúrnicu rozhodne ukotviť, to kotvenie, v murive, čo uvádzam vyššie je myslené na múr, na piliere iba ako pomocné. V tých pilieroch, by nestačilo.
Pomúrnica, vidím tam tuším hranoly 150x150, na múr v pohode, medzi piliermi nedostačujúci profil. Večer Ti môžem čosi ešte napísať, ale na Tvojom mieste by som to konzultoval so statikom, viď Pohoda, jednoducho to, čo bolo včera, dnes už neplatí.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Zdravím.
Trochu by som chcel niečo napísať ku kotveniu pomúrnic. Pomúrnica tvorí doslova základ krovu, teda jeho najspodnejšiu časť. Spôsob jej uloženia a ukotvenia závisí od konštrukcie krovu, najmä od spodného osadenia krokiev. To určuje smer tlakov, ktoré na pomúrnicu pôsobia, buď je to len zhora, alebo aj šikmo z vnútornej strany. Na ľudových stavbách bol bežný taký spôsob konštrukcie krovu osadenia krokiev, keď na pomúrnice pôsobil iba tlak zhora. Proste celý krov na nich sedel ako na základoch. V najjednoduchšej forme boli na pomúrniciach v priečnom smere uložené stropné trámy, ktoré zároveň plnili funkciu tzv. „väzných trámov“, do každého trámu boli na jeho koncoch začapované krokvy, čiže trámov bolo toľko čo párov krokiev. Každý pár krokiev z trámom tvoril trojuholník položený priečne na pomúrnice. Trošku zložitejšie je to, keď strop (teda aj stropné trámy) nie je konštrukčne súčasťou krovu. Vtedy je „väzných trámov“ menej, ale pribúda nám „odkvapová väznica“. Väzné trámy, uložené na pomúrnice tak, že ich konce presahujú za okraj stavby a vytvárajú tak presah strechy nazývaný odkvap, pripadajú vtedy iba na každý tretí, resp. štvrtý pár krokiev (tieto páry sa nazývajú „plná väzba“). Na okrajoch väzných trámov (teda na oboch stranách) sú uložené odkvapové väznice, ktoré sú paralelné s pomúrnicami. Krokvový pár, pod ktorým je väzný trám je začapovaný doňho a pri ich styku (krokva, väzný trám) je aj odkvapová väznica, do ktorej je krokva prichytená tzv. osedlaním. (Detail spôsobu osedlania krokiev: http://mojdom.zoznam.sk/cl/10120/176124/Spajame-drevo , http://www.uluv.sk/product/osedlanie-8626/). Ostatné krokvy, ktoré nemajú väzný trám, sú „len“ osedlané do odkvapových väzníc. Celá táto konštrukcia však „len“ leží na pomúrniciach, čiže vytvára tlak iba z hora. Predpokladám že takýto typ krovu bol aj na Vašom humne. V tom prípade si pomúrnice nevyžadujú kovové kotvy, stačí im len „sedlo“ z muriva, ktoré bolo pre ne vytvorené na vrcholkoch stĺpov.
V súčasnosti sa najčastejšie používa krov s minimom väzných trámov (väčšinou len na okrajoch strechy), alebo aj úplne bez nich. Krokvy sú vtedy „osedlané“ priamo na pomúrnice, ktoré tým pádom musia byť na korunu muriva dostatočne pripevnené. Na pomúrnicu už totiž ne je iba tlak z hora, ale aj šikmo z boku v smere krokvy. Pomúrnica znáša vtedy dosť silné deformačné pôsobenie. Najjednoduchšie sa pomúrnica „napichne“ na oceľovú tyčovinu vyčnievajúcu z koruny muriva, prípadne sa použijú iné zložitejšie a pevnejšie techniky. V každom prípade na to musí byť koruna muriva dostatočne pevná, najlepšie betónovaná.
Vyzerá to potom takto: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Krov_krokevni.png
Ak Vám na tom humne vedia spraviť strechu, ako tam pôvodne bola, nie sú potrebné žiadne kotvy, ani betónovanie. Stĺpy treba rozobrať pokiaľ je murivo rozrušené a znova vymurovať či už zo skál, alebo tehál do pôvodnej výšky a no vrchu vytvoriť „sedlo“ pre pomúrnicu, tak ako je to na niektorých stĺpoch ešte zachované. Do sediel sa uložia pomúrnice a na ne sa uloží krov, ktorý tie stĺpy nebude „roztláčať“.
Ak na to budú dávať typický bežný dnešný krov, treba pomúrnice dostatočne uchytiť, ale aj tak som si nie istý, či by stĺpy znášali aj nejaký bočný šikmý tlak.
Nuž treba premyslieť.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Trio pôvodného stavu humna.Kotvenie tam nebolo. Spojovacie spodné múriky medzi stĺpami sú podľa mňa dorábané, lebo sú medzi nimi a stĺpmi špáry.



Nemám šajn, aký krov bol, ani aký má byť. Je zlé, že kontinuita prestavby je prerušená a nákres nového krovu momentálne pre nás nedostupný. Odporúčania z diskusie som vytlačila a posuniem tesárom, snáď to zvládnu.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Porsena dobrý príspevok, niet čo dodať.
Evi, mne je jasné, že kotvenie tam nebolo, Porsena vysvetlil prečo sa v dnes projektovaných krovoch, prevažne pre využitie podkrovia na bývanie kotvenie pomúrnic používa. Prečo teda o kotvách hovorím ja? Na tie, prepáč, chatrné piliere by som dal ľahší krov. Teraz voľná plocha medzi piliermi bola vyplnený drevenou výplňou, ale ak by si tam nechala väčší otvor, pri dnešných nárazových vetroch, ak by krov nebol uzatvorený mohol by odletieť, preto kotvy, aj keď tie moje, ktoré som tu vyššie popísal, by nemuseli byť dostatočné, naozaj nechcem strašiť.
Piliere - koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.
Porsena sa nemýlil ani v type krovu, pohľadal som niečo v mojom archíve a prikladám
výrez pôdorysu a priečny rez časti krovu kaštieľa v Tomášove, fotky som bohužiaľ ja tĺk omylom vymazal.


Naozaj dnes strechy lietajú, bol by som opatrný, ale nechcem strašiť.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

...tak, niečo už robíme, nedá mi, sa nepochváliť...
majstri ( 2 ks) sú zlatí, cement používajú len na vrchné partie múrov a stĺpov (2 lopaty na miešačku), inak sa pracuje len s horúcou maltou. Ide im to fajn - paralalne pracujú aj vnútri domu, tak som celkom vytešená...od budúceho týždňa by mali ( iná partia) začať robiť aj krov.
Foto sýpky a humna - magický dátum 9.9. 09 - to nemôže dopadnúť zle! (futbal nevynímajúc - len váham, pre ktorú stranu?)


Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline



Konečne sa to podarilo, ako png, tiff,bmp mi to neprešlo, tak neviem.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Som rád, že si našla tých správnych murárov, ten cement hore je podľa mňa absolútne v poriadku. Čo sa týka mojich otázok Paľovi, odpovede som viac menej vedel, ale Paľo je určite lepší, vie to aj lepšie podať, a má s tým väčšie skúsenosti, pekne nám to vysvetlil.
Paľovej horúcej malte absolútne verím. Vidím aj rozdiel medzi hasením vápna klasicky, to jest vápno + voda, dochádza tam iba k vzájomnej reakcii, kdežto keď sa to udeje zároveň s pieskom, prichádza ešte k nejakým iným chemickým reakciám, ktoré majú zrejme pozitívny vplyv na maltu. Éto vsjo, futbal ma až tak nezaujíma, skôr tá malta.
Takže Paľo, ako vidíš použitie tej tvojej malty ako omietky na holý betón, trebárs v suchej pivnici a ešte mi vysvetli pojem gletovaná omietka a načo je dobrá, prípadne kde by sa dala použiť, teda ak sa Ti chce, a asi som už otravný, alebo zvedavý.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Pekne výkres :D, dobrá dokumentácia.
Lenže tento krov je trošku zložitejší ak to čo som mal na mysli ja. Je to maldší honosnejší krov, však veď aj píšeš, že je z kaštieľa, predpokladám, že tak okolo polky 19. stor. Ten krov je okrem stojatej stolice, zložitejší ešte o to, že namiesto odkvapovej väznice je tam tzv. výmena, na ktorú sú pripevnená krátke trámy, do ktorých sú osadené spodky krokiev v prázdnych väzbách. Tento krátky trám nazývajú v Čechách "krátče". Na ľudovej architektúre sa to však až tak často nevykytuje.
Predpokladám, že na tom humne bol krov oveľa jednoduchší. Buď taký, ako som popísal, alebo tam bola jednoduchá stojatá stolica. V prostredí ľudovej architektúry to bola od polky 19. stor. priam veľká móda, stavať stolicové krovy, aj keď to v drvivej väčšine prípadov nebolo potrebné.
Na humne, ktoré patrí k našej chalupe, čo máme v Podpoľaní, je jednoduchý krov bez stolice a pritom rozpon krovu je dobrých 8 metrov. A krov už prežil dobrých 70 rokov.
Nuž treba uvážiť.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Nemám cieľ urobiť omietky tak, aby vyzerali ako staré, ale aby vyzerali ako nové, ale vtedy, keď bolo normálne bežné robiť omietky vápennou maltou s nástrojmi vlastnými dobe.

Myslím si, že Evi už tak trochu poznám, viem, že to myslela práve takto. Jediné čo som chcel pripomenúť, aby náhodou nezabudla na prach.
Okolo stavieb sa motám od piatich rokov, tatko bol stavbár, kadečo som už videl a vyskúšal, takže aj zdanlivo okopčené postupy som osobne vyskúšal, nie úplne presne tak, ale podobne v mojich začiatkoch, prvú moju omietnutú stenu by som prirovnal k Mayovej zvlnenej prérii, štetku som použil dokonca v detstve, ostatné vrátane piesní mal byť vtip. Skoro všetko tu už totiž bolo, Doky je zrejme technický typ, takže pri úrčitých skúsenostiach sa riešenia ponúkajú samé, Porsena ako je na tom so skúsenosťami neviem, ale má veĺa vecí preštudovaných.
Čo sa týka plastových okien na drevenici, a iných skvostov, ak si niekto myslí, že to tak má byť, má to mať, maximálne mi bude vŕtať v hlavičke, že prečo to tak je, myslieť si naozaj môžem čokoľvek.

Obrázok používateľa kety
Offline

Nemám cieľ urobiť omietky tak, aby vyzerali ako staré, ale aby vyzerali ako nové, ale vtedy, keď bolo normálne bežné robiť omietky vápennou maltou s nástrojmi vlastnými dobe.
Nenarazala som na teba evi.
Ale uz davnejsie som mala chut vyjadrit svoj nazor k navodom ako "vyrabat " stare veci. Tiez som presla obdobim hladania metod ako opravit stare veci ,aby im zostal stary vzhlad ,ale za cenu napodobnovania. Predtym zas, som opravovala stariny a davala im novodoby charakter. A potom som sa trapila, ze som spravila blbost, ktora sa už nedala vratit spat.
Napr.: pri renovcii nasho domu sme odstranili vsetky stukove vyzdoby a hladky povrch sme dali omietnut brizolitom , drevenne zarubne sme nahradili kovovymi, atd. Dnes si bucham hlavu ako sme to mohli dovolit.
Takže clovek postupne dozrieva a meni nazory.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Hľadal som spomínaný krov, našiel som iba niečo príbuzné z Tomášovského kaštieľa, čo by sa dalo použiť, ale je naozaj pracnejší. stolica sa dala vynechať.
Teraz už ten krov spomínaný Porsenom, len som ho trochu zmodernizoval, namiesto hambálku som dal klieštiny.


Otázka na administrátora, prečo mi nejdú zobraziť bmp alebo png súbory, iba jpg, na ktorých transformáciou z cad výkresu trt vidieť, predtým mi to išlo.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Hľadal som spomínaný krov, našiel som iba niečo príbuzné z Tomášovského kaštieľa, čo by sa dalo použiť, ale je naozaj pracnejší. stolica sa dala vynechať.
Teraz už ten krov spomínaný Porsenom, len som ho trochu zmodernizoval, namiesto hambálku som dal klieštiny.

Mám pocit, že aj náš pôvodný majster chcel robiť krov tiež takto - nejasne si spomínam na rozhovor so statikom, kde diškurovali na tému, či musí byť hambálok, alebo stačia klieštiny. Je šanca, že sa dopracujeme k pôvodnému návrhu, len neviem, kedy.
Z ďalšieho postupu však mám obavy. Partia, ktorú sme oslovili ešte nevie, čo ide presne robiť a ako, ale vie, že musia kotviť krov v stĺpoch a práce na domurovaní ohodnotili bez dopravy a materiálu na 2 700 €. Zdá sa Vám takáto cena ok? Priznám sa, mne nie, možno nás chlapci len testujú.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Po tristných začiatkoch (dohodnutí majstri nakoniec neprišli a ďalší rozpracovaní boli čistí cementári...) sme konečne našli murársku dvojicu, ktorá po preskúšaní uspela a včera začala pracovať. K nadmurovaniu kamenných stĺpov sa dostanú až bud. týždeň - medzitým sa vyskytol problém v kamennom dome, kde som (dnes už viem, že riadne blbo) dala vlani na jar obiť vnútorné omietky až po klenby:

....vraj múry preschli nad želateľnú úroveň a začínajú sa rozpadať - tak prvý krok: chlapi hádžu špric, aby sa steny uzavreli. Podľa receptu: horúca malta:

....a tu tá malta vzniká...

Dúfam, že to je takto o.k.(?)

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Kety, isto som nič nemienila osobne, prepáč, ak to tak vyznelo, riešim si len nevyjasnené vlastné problémy.
Zrejme je viac ľudí, ktorí nikdy nepochybia, ale priznávam, prešla som (a stále prechádzam!) podobným vývojom ako Ty, a za niektoré názory a počiny (vo sfére rekonštrukcie vecí), by som sa radšej nevidela.
...prepáčte mi odbočenie od témy...

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám). Teda ako fixnúť droliacu sa čiastočne zvetralú maltu v murive, čo použiť ako špric, ako spojovacie médium medzi múrom a omietkou, a to aj v prípade, že by som robil napríklad novostavbu z tehloblokov, ale používal iba vápennú maltu, dajme tomu horúcu.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám).
Pred rokom a pol, keď múry boli premokrené a zatečené mi bolo povedané, že ich treba vysušiť: odstrániť mokrú a pravdepodobne zasolenú omietku a nechať stavbu vetrať otvorenú, aby sa nezavrela a nekúrilo sa a tak aby neprišlo k veľkej redukcii objemu v múroch, ktoré boli roky zvyknuté na istý objem vody. A ten hlas povedal, že doba schnutia by mala byť 2 roky. Ženský rozum to pochopil tak, že keď obijeme vnútorné (len vnútorné) omietky a necháme to schnúť, tak bude dobre (týmto krokom sa mi podarilo zničiť cenné omietky, pri ďalších stavbách už budem vedieť... :?
Teraz iný hlas uvidel katastrofu v tom, že múry sa scvrkávajú a pôvodná malta sa oddeľuje od kameňov. :(
A možno z ďalšej diskusie vyplynie, že špric, ktorý sa dnes robil je tiež blbosť....

Obrázok používateľa Doky
Offline

Vlcik, dnes /aj vcera/ si nejaky rozciteny. Ano trafil si ma: som technik a strojar, ale stavebnictvo, chaluparcenie a architektura mi ucarovali. Najradsej mam spojitost tychto faktorov. Tiez sa motam od skorej mladosti okolo, tak som si svoje preskakal a stale s nadsenim idem znovu a znovu do toho, lebo citim za tym budovanie DOMOVA a nie len DOMU pre ludi. Tiez mam rad, ked za clovekom je vidno skutocna hmatatelna praca a nie len krakanie a este cez "HOVORCOV"....

Evi ides dobre na tie omietky, dobra diskusia, aj ja som si prevetral vedomosti a pripomenul detaily. Diky, vsetkym!

Obrázok používateľa Kapo
Offline

Ešte sa vrátim k tým "krivohrbolatým" omietkam.
Ja mám všetky také aj keď som sa snažil, aby boli rovné. :D Ale zvykol som si.
Môj brat sa mi posmieva, že nepoužívam vodováhu a meter. Ale na starej chalupe sa to takmer ani nedá. Keď dám niečo do váhy, tak okamžite vynikne všetko ostatné, ako desne krivé. A tak to mám ako sa vraví, na pól škody. :wink:

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Zatiaľ iba toľko, že by som to nevidel až tak čierne.

Obrázok používateľa palo
Offline

Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám). Teda ako fixnúť droliacu sa čiastočne zvetralú maltu v murive, čo použiť ako špric, ako spojovacie médium medzi múrom a omietkou, a to aj v prípade, že by som robil napríklad novostavbu z tehloblokov, ale používal iba vápennú maltu, dajme tomu horúcu.
O príliš suchých múroch som ešte ani ja nepočul...

K tomu ďalšiemu - začnem aj teraz "od lesa":

Otázka č. 1: Načo je medzi kameňmi či tehlami v murive malta? (Nad funkciou malty medzi blokmi pórobetónu sa zamýšľať nejdem :lol: .)
Vápenná alebo hlinená malta nebola myslená ako lepidlo, ktoré by zabezpečilo, že keď chytím kameň alebo tehlu v najvyššom riadku a začnem dvíhať, zodvihnem aj celý múr pod nimi (no a už som aj tak pri tom pórobetóne :D ). Malta bola v prvom rade výplňou, aby cez škáry do domu nefúkalo. (Aj keď niekedy sa vydarila taká vápenná malta, že aj keď múr spadne, zostane držať pokope.) Tento účel by v podstate splnil aj samotný piesok, ale má niektoré slabšie stránky (aj keď niektoré staré malty, aj omietkové, vyzerajú, akoby ich robili takmer len z mokrého piesku). Stabilitu múrov nezabezpečovala malta, ale gravitácia - masa muriva.

Otázka č. 2: Ako drží na kamennom či tehlovom murive omietka?
Pri tvrdnutí vápennej (aj cementovej) malty v nej rastú kryštáliky, ktoré vrastajú aj do nerovností a pórov na povrchoch susedných materiálov - kameňa. tehly, murovacej malty v škárach medzi nimi. Ak je múr z veľmi hladkého a málo pórovitého kameňa, omietka "prirastie" takmer len ku škárovej malte medzi nimi. Čím sú škáry ďalej od seba a čím sú užšie, tým viac má omietka "čo robiť", aby sa na murive udržala. Čím hrubšia omietka, tým ťažšia, a keď ešte aj namokne... Ak je škárová malta slabá alebo sa mrví, odpadávajúca omietka strhne so sebou aj jej povrch, ku ktorému sa prichytila.
Okrem toho omietka ešte visí na výbežkoch, ktorými zasahuje do škár medzi kusmi murovacieho materiálu. Preto pri murovaní nie je dobré škáry vypĺňať maltou až do líca muriva, resp. pred omietkaním treba škáry prehĺbiť.

Otázka č. 3: Čo je to "špric" a načo je dobrý?
"Špric", spisovne "maltový postrek", je riedka malta, ktorá sa nahadzuje - "špricuje" väčšinou na holé murivo, ako podklad pod omietku.

Murári poznajú najmä cementový špric, ktorý sa začal používať v 20. storočí na murivo z veľkých a hladkých tehloblokov, lebo cementovým kryštálikom stačia na prichytenie aj menšie nerovnosti a póry ako vápenným. Povrch muriva sa špricom zdrsnil, potom už mohla ísť aj vápenná omietka.

Vápenný špric? Ťažko povedať, čím môže byť užitočný. Asi najmä tým, že keď nejakí murári na šprici trvajú, nech je aspoň vápenný :wink: . Nič nerieši, ale nič nepokazí. Ak sa murivo pred omietaním dobre namočí vodou, môže naň ísť rovno "normálna" omietková malta.

Otázka č. 4: Ako spevniť drobivú škárovú maltu v holom murive?
Pridaním spojiva, ktoré prenikne do hĺbky. Existujú všelijaké syntetické spevňovacie prostriedky, ale pre vápennú maltu je najprirodzenejšie pridať vápenné spojivo. Dá sa to urobiť postrekovaním vápennou vodou = vodným roztokom hydroxidu vápenatého, ale je to pracné a zdĺhavé.
Ak je murivo z drobného, dosť hrboľatého a pórovitého murovacieho materiálu, ja by som sa na to vykašľal. Jednoducho by som pred omietaním vymietol škáry metličkou.

Vápenná malta má ešte jednu zaujímavú vlastnosť: Ak na murivo so slabou škárovou maltou nahodíme dobrú vápennú omietku, kým bude omietka vlhká, bude vápno z nej prechádzať do chudobnejšej škárovej malty a obohacovať, teda spevňovať ju. Je to ten istý proces, ako vznikajú kvaple v krasových jaskyniach: pôsobením vody, resp. kyseliny uhličitej, dochádza k premene zle rozpustného uhličitanu vápenatého na lepšie rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý, ktorý v malte putuje pórmi z miest, kde ho je viac, na miesta, kde ho je menej, a tam prebehne spätná reakcia.

Otázka č. 5: Prečo je horúca vápenná malta lepšia ako malta z haseného vápna?
V prepočte vychádza lacnejšie ako keď kupujete hasené vápno, na stavbu vozíte menej materiálu. Mne sa s ňou dobre pracuje - je plastickejšia, pri omietaní "dobre lepí". Po vytvrdnutí dobre drží; asi v nej narastú nejaké agresívnejšie vápenné kryštáliky :wink: .

Obrázok používateľa palo
Offline

V stĺpoch na humne sú ešte videteľné zárezy po pomúrniciach. Strecha ako celok je do "L", čo je asi dosť pevná vec. Keby sa zrekonšrtruovala koruna múrov a stĺpov aj s tými zárezmi (povedzme kameň a nejaká malta, kameňa je dosť, ale ak bude treba, budú aj tehly...) a na to by sa len položili pomúrnice, ktoré by s priečnymi hradami (neviem, či je to to správne slovo) a na to položenou ďalšou asi tiež pomúrnicou, urobili raster - to by mohla byť z môjho kuchynského pohľadu ako samostatná pevná jednotka...Alebo aj nie.?
Ak by sa to s tými múrmi a stĺpmi (ktoré nemajú takmer žiadne základy) pevne spojilo železom, nebude to každé rozťažnosťou tancovať po svojom a následne praskať?
Porsena to vo svojom príspevku z Št Júl 23, 2009 7:33 pm už vysvetlil, aj keď bez obrázkov je to pre "nezasväteného" možno ťažšie pochopiteľné.
Pokúsim sa o malé dopovedanie inými slovami: Každý krov potrebuje mať dolu "veniec", ktorý zachytí vodorovnú zložku šikmých síl, ktorými pôsobia krokvy, a zabráni ich prenášaniu na zvislé nosné konštrukcie. V podstate je jedno, z čoho ten veniec bude: z dreva, železobetónu, ocele. Tradičné krovy ho mali z dreva; tvorila ho sústava pomúrnic a väzných trámov.

Piliere - koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.
Nemyslím si, že by zviazanie základov pomohlo. Veď tie piliere sú asi murované vápennou alebo dokonca hlinenou maltou, teda nie sú dostatočne pevné, aby dokázali akýkoľvek bočný tlak preniesť až do základov.

Porsena vysvetlil prečo sa v dnes projektovaných krovoch, prevažne pre využitie podkrovia na bývanie kotvenie pomúrnic používa. Prečo teda o kotvách hovorím ja? ... Teraz voľná plocha medzi piliermi bola vyplnený drevenou výplňou, ale ak by si tam nechala väčší otvor, pri dnešných nárazových vetroch, ak by krov nebol uzatvorený mohol by odletieť, preto kotvy, aj keď tie moje, ktoré som tu vyššie popísal, by nemuseli byť dostatočné, naozaj nechcem strašiť.
Dobré upozornenie; na možné "podfúknutie" krovu som myslel aj ja. Namiesto kotvenia by to mohlo riešiť dostatočné priťaženie krovu krytinou. Ale treba to "predhodiť" statikovi.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Ďakujem za rady, začína mi jemne svitať - ale murár , alebo tesár zo mňa asi nikdy nebude...
Palo, stĺpy sú slabé, ako popisuješ - to je ten dôvod, prečo nemám chuť riešiť kotvy (najnovšie na mňa majstri vytiahli termín "chemická kotva"), lebo si myslím, že sa rozpadnú. A betónové čiapky vidím ako nedržia na plotových stĺpoch, ktorý bol v minulosti takto nadrábaný a to ma tiež odstrašuje. Krytina bude ťažká, škridlová - je aj na dome (vidno ju aj na fotke), plus humno bude z väčšej časti vybité - otvorená bude jen jedna strana (ako aj pôvodne bola) z dvorovej, južnej strany - a aj tam bude drevená povala.
Statika oslovím, problém je len v tom, že je tiež výsostne moderný....

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

vlcik-tlcik Napísal:
Piliere - koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.

Nemyslím si, že by zviazanie základov pomohlo. Veď tie piliere sú asi murované vápennou alebo dokonca hlinenou maltou, teda nie sú dostatočne pevné, aby dokázali akýkoľvek bočný tlak preniesť až do základov.

Samozrejme, máš pravdu Paľo, iba som sa zle vyjadril. Evi spomínala, že piliere majú chabé, resp. skoro žiadne základy. Podchytením a zviazaním som myslel lepšie ukotvenie v teréne a nech sa správajú ako celok a nie ako samostatné jednotky. Nakoniec Evi statika spomína, takže tieto moje úvahy sú irelevantné, statik sa k tomu určite vyjadril.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Sa ospravdlňujem, že som svoj príspevok nedoplnil. V piatok ráno som rýchlo načmáral obrázok, oskenoval ho, ale už som ho nestihol poslať sem, lebo sa mi nahrnulo roboty a potom som už nič nestíhal. Až teraz som sa dostal k tomu súboru, tak posielam.

Mimochodom cez víkend som si obzrel krov na našom humne a zistil som, že tam nieže nie sú plné väzby, ale dokonca krokvy nemajú ani hambálky. Sakra, hneď mám z neho divný pocit :D, sa normálne čudujem, ako mohol vydržať 70 rokov.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

no tak ten obrázok ešte raz, snáď sa podarí :).

Obrázok používateľa palo
Offline

Statika oslovím, problém je len v tom, že je tiež výsostne moderný....
Môžem poskytnúť kontakt aj na nemoderného statika, ak bude treba. Ale mohol by to zvládnuť aj moderný. Treba mu dať ako východiskovú podmienku, že krov treba riešiť tak, aby:
- steny a piliere boli namáhané LEN zvislým tlakom,
- krov na nich bude len položený, nie kotvený.
Steny a piliere sa zdajú byť dosť masívne, aby tlakové zaťaženie zo strechy zvládli.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline


Už mám nákres krovu, tu som načrtla ideu, lebo zoskenované pohľady a pôdorys objemom dát boli nad možnosti môjho počítača.
Pohovorila som aj so statikom:
ku konštrukcii krovu nemal veľké výhrady - len doporučil posunúť "stĺpiky" tak, ako som to nakreslila tou červenou. Statik je moderný človek, doporučil mi kotvenie do múrov a v pilieroch, nie hala-bala, ale odbornou firmou, ktorá urobí aj skúšku v ťahu. Lebo kamenné múry a otázna malta sa nesprávajú ako štandardné dnešné materiály...toľko slová statikove, amen.

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Neradno počas písania odbehovať na cigaretku - chronológia príspevkov je naušená.
(Ešte poznámka - aj v tomto nakreslenom krove sú tlaky vraj len zvislé.)

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.