Lietavsky hrad

660 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa admin_obnova
Offline
Lietavsky hrad

Dostal som tenoto e-mail, neviete poradit? caf misho. chcem ta poprosit o nejake info k workshopu na lietavskom hrade. teda ak nico o tom vies, alebo ma vies niekam odkázat. d a k u j e m PetoDostal som tenoto e-mail, neviete poradit?



caf misho. chcem ta poprosit o nejake info k workshopu na lietavskom hrade. teda ak nico o tom vies, alebo ma vies niekam odkázat.

d a k u j e m

Peto

__________________

Admin

Lietavsky hrad
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   Tak nám po 1000 rokoch - ku jednej z vetví Jantárovej cesty vedúcej popod Lietavský hrad - práve dorazila hlavná vetva cestnej siete: dialnica D1.

   Na mieste kde stojím bude výjazd z dialnice, teda aj rýchly prístup ku hradu z nej. V dĺžke asi 10 km natrafíme na 3 tunely. 

Čakáme už len na objavenie tajnej chodby z hradu ku dialnici. No, samé dobré správy ....

lietava-dialnica.jpg lietava-dialnica.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Tak po pol roku som sa vybral dnes odfotiť vzdušnú os Lietava-Hričov, a myslel som, že hory budú červeno-žlté. Táto jeseň však farbám akosi v tejto lokalite nepraje. Pod hradom Hričov niečo vytrvale horelo, dúfam, že to bola iba gulášpartia na zakončenie tohtoročných prác.

lietava_hricov.jpg lietava_hricov.jpg lietava-zilina.jpg lietava-zilina.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

  Pre zaujímavosť dávam aj opačný pohľad - z Lietavy na Hričov. Až skončia dni s oparom vo vzduchu, možno sa urobí lepšia fotka. Najčistejší vzduch býva pri jasnej ale mrazivej oblohe v zime. No, to ma doteraz nenapadlo sa v mraze štverať sa na vrcholec vápencového lomu, z ktorého je toto foto urobené. 

lietava-hricov-z-lomu.jpg lietava-hricov-z-lomu.jpg lietava_hricov.jpg lietava_hricov.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Pohľad na Lietavský hrad z "akropoly" hradu Hričov, na pozadí vápencového lomu v Liet.Svinnej. Pri 20x optickom zoome z kompaktu to ešte nie je bohviečo, niekto sa tam azda vyberie aj s väčším "delom".  Oba hrady ležia vo vzdušnej vzdialenosti 7,5 km, ak som to dobre odčítal z Google Earth.  Škoda, že na Google Earth sa nedá "naštelovať " zorný uhol pohľadu, aby sa dali takéto pohľady i modelovať.

Nad všetkým tróni kulisa Malej Fatry -Turské hory a Martinské hole.

Nebol asi problém, aby si kasteláni oboch hradov vymieňali správy pomocou zrkadla a slnka.

 

lietava-z-hricova.jpg lietava-z-hricova.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

             Hrad Lietava od západu nebýva často fotený.  

lietava-zapad.jpg lietava-zapad.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

     S krakorcom vcelku nie je problém, pokiaľ nesie arkier, pretože prakticky odpadá napätie spôsobené tepelným namáhaním od slnka. Zároveň je chránený proti vode. Ak sa krakorce obnažia, je len otázka času aby sa u koreňa zlomil. Tam sa napätia sčítavajú. Medzný stav ktorý spôsobí porušenie je pravdaže len u zle navrhnutého, nebodaj i zle realizovaného votknutého nosníka (krakorca). A to je práve tento prípad - ako vystrihnutý z učebnice. Už pri ich opracovaní, pri tak masívnom úbere materiálu odsekávaním, je velká pravdepodobnosť narušenia materiálu. Vrub na nosníku je vždy komplikácia.
Riešenie: Prekrytie krakorcov proti priamemu slnku a proti vode. Neprekrytý -to má spočítané.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

                   Na  www.hradlietava.sk  

si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu. Zamurovaná časť je hrubšia, čím vznikol vrub (odskok), čo je proti zásadám, ktoré platia v dimenzovaní na pevnosť. Je to miesto zvýšeného napätia materiálu.

Preto sú nebezpečné aj ostatné tri krakorce, čo tam zostali. V mikrotrhlinkách, ktoré v takom mieste vzniknú, už voda urobí svoje. Tri krakorce nad sebou síce nosnosť umocnia, ale len ak sú tesne na sebe, "ako jeden".

arkier-1945-1985.png arkier-1945-1985.png arkier-2006-2009.jpg arkier-2006-2009.jpg arkier-2011.jpg arkier-2011.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

naj napísal/a:

                   Na  www.hradlietava.sk  

si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu.

Milý náš Naj,

môžem Ťa ubezpečiťm že stavitelia určite chybu neurobili, všetko je tak, ako malo, má byť.

Tvoj pohľad je príliš jednostranne zameraný, preto Ti unikajú širšie súvislosti, skús sa zamyslieť ešte aspoň raz.

To, že nie úplne všetko chápeme, ešte nemusí znamenať, že je to zlé. Osobne si myslím, že starí stavitelia dbali viac na prírodné zákony, boli užšie spojený s okolitým svetom, ako sme my dnes. Preto mnohé ich stavby stoja, ale večné nie je nič, iba ľudská blbosť.

                                                              Tiež Milan

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Čistenie prícestného hvozdu pod hradom odhalilo aj staré humno v extraviláne. Vzniklo cca v dobe vzniku cementárky L.Lúčka (1913), zaniklo založením družstva (1956). Vzhľadom na znenie pamiatkového zákona: „archeologický nález je hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu....“ sa jedná dokonca o takýto nález.
Pretože po tejto ceste vedie cyklotrasa, bolo by to ideálne odpočívadlo pre cyklistov. Len to upraviť, zasadiť dve lipy a dať tam lavičky. A tabuľku: Prvé použitie cementu v dedine. Byť starostom L.Svinnej – neváham.

humno-hrad.jpg humno-hrad.jpg humno_hrad.jpg humno_hrad.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č.PÚ-12/455-21/4416/LCZ  (25.05.2012) o ochr.pásme nehnuteľnej nár. kultúrnej pamiatky hrad s areálom v obci Lietava, sa upravujú podmienky ochrany v okolí a prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky:

 

1. Zachovať dominantnost'  NhNKP Lietavského hradu v rámci okolitého prostredia.
Zachovať vyškovú hladinu súčasnej zástavby a novú zástavbu podriadit' dominantrosti
národnej kultúrnej pamiatky.
2. Zachovať a rešpektovat' chránené diaľkové pohl'ady na národnú kultúrnu pamiatku
(pohľady č.l-15, výkres č.2, k dispozícii na KPÚ Žilina a na Obecnom úrade Lietavská
Svinná-Babkov).
3. .....
4. Zachovať lúčne porasty a pasienky na úpätí hradného kopca na východnej a na
juhovýchodnej strane a zabrániť ich zalesneniu.
5. ......
6. Treba postupne eliminovat' lesný porast na hradnom kopci v bezprostrednej blízkosti
NKP, ktorý rozrušuje štruktúru skalného podložia a tým ohrozuje stabilitu stavebných
konštrukcií hradu, a to na základe predchádzajúcej odbornej konzultácie a pod
príslušným odborným dohl'adom tak, aby sa minimalizovala ďalšia erózia hradného
kopca.
  

No a na snímke je vidieť, že na "svinianskej" strane sa poriadne pristupuje k litere zákona. Okolo cesty pod hradom nezostala ani jedna z asi 20-tich 60-ročných sliviek a iného podrastu na koreni. Na rade sú dúfam smreky oblizujúce hrad. Veď na tom hrade je tak nepríjemne vlhko!!! To je však "lietavská" strana. Plánuje sa tam niečo?enlightened

 

panorama-lietava.jpg panorama-lietava.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Bez pochýb.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Nemáš Lietavu na rôzny spôsob. Som lepší hradológ.

Obrázok používateľa jozo
Offline

Súťažíme ? :-)

img_7018_.jpg img_7018_.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Lietava na rôzny spôsob.

lietavy.jpg lietavy.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Zvon z Lietavského hradu (obr.1) je v Lietavskej Svinnej. Nesie náliatok-odkaz (kolonopis):
                          Comes Georgius Thurzo de Árva f. C. A. 1606.

Dnes je už na zaslúženom odpočinku, lebo tri (na elektr.pohon) kostolné zvony (1993) ho nahradili. Tie vylúdia akordy pre sviatočné i smútočné chvíle (obr.2).
„Kulturák“ postavený v r.1960 len 2 m od zvonice mal „vybodičkovať“ zvonicu do zbúrania (obr.3 a 4). Spupnosť komunistov nemala vtedy hranice. Vraj vojenská správa ju nepovolila zbúrať. 60-ročná koexistencia kulturáku a zvonice bola velmi nepekná, ako vidieť na obrázku. Až novým kostolom (1993) a vynoveným „kulturákom“ (2011) dostáva sa zvonici (1606) zaslúžené prívetivé prostredie (obr.5 a 6).

 

                                Na lyrickú nôtu:
                                                                               Zvon má srdce    
    Od roku 1606 sa datuje vznik dnešnej murovanej zvonice v Lietavskej Svinnej. V tom istom roku skotúľali z Lietavského hradu Zvon, aby oživil svojim rytmom nielen zvonicu. Iste si taký počin vyžiadal občianský a cirkevný život v osade. Z Kňazovej Lehoty bol zvon slabo počuť.
    Zvon zabalili do slamy  a plátnom to všetko zviazali do klbka. Takéto klbko sa potom kotúľalo dole roľami Predevsia, pod vrchom Cibuľník. Z úrovne hradu (630 m.n.m)  do dediny (430 m.n.m) je to 200  výškových metrov. A skutočnú dráhu musel prekonať asi v dĺžke 1 km.
    Hádam ho nenechali kotúľať sa dole ako snehovú guľu, vlastným pádom. Najpravdepodobnejšie je, že spolu zabalili dve až tri žrde, ktorými (pridŕžajúc ich) riadili valiace sa klbo. Povesť o skotúľaní zvona nemá o tom podrobnosti. Pritom v tej dobe nebol problém previesť na voze aj ťažší náklad, i nahor do kopca. Hrad tu svietil už tristo rokov, na jeho múry museli navoziť stovky ton kameňa. 
    Nebol to šťastný nápad, takto dopravovať Zvon. Zvlášť, keď hrad bol na vrchole prosperity. Od tohto času to už z hradom išlo tiež len dolu kopcom, ako aj s tým Zvonom. Varovaním bol s veľkým rachotom padlý meteorit vedľa Hrubej skaly (Hradnej skaly), asi 300 m od hradu. Okná sa triasli ako pri zemetrasení, ako píše kastelán v zpráve Thurzovi do Bytčianského zámku. To sa stalo len o rok – 1607-mom.
    Pán na hrade Thurzo, musel o 4 roky súdiť Báthoryčku. Prežil ju len o 2 roky, keď v r. 1616 zomrel ako 49-ročný. Desať rokov po pustení Zvona. Syn Imrich zomrel o ďaľších 5 rokov-1621,  vo svojich 23 rokoch, na hrade už ani nebývajúci.
    Od onoho roku 1606 prešlo 15 rokov, aby sa zavŕšila tragédia rodiny Thurzovcov.
Príliš strmý pád. Pritom Thurzo nemusel o kotúľajúcom sa Zvone ani vedieť. Možno to narýchlo zorganizoval svinianský richtár, aby mu zvon "nevyfúkli" iní.  
    Len rok pred kotúľaním Zvona - 1605 - odrazil Thurzo od hradu útok tureckej jazdy a hajdúchov ktorým velil Bocskay. Možno preto potreboval vybaviť všetky osady v panstve zvonmi, zapojenými do hlásnej služby v nebezpečenstve. 

Epilóg:    

                                   Zvon má srdce. A musí sa s ním zaobchádzať ako s človekom.

zvon_svinna-2006.jpg zvon_svinna-2006.jpg zvonica-kostol-svinna-2006.jpg zvonica-kostol-svinna-2006.jpg zvonica_kulturak-svinna_2005.jpg zvonica_kulturak-svinna_2005.jpg zvonica-kulturak-svinna-2006.jpg zvonica-kulturak-svinna-2006.jpg zvonica-kulturak-svinna_2011.jpg zvonica-kulturak-svinna_2011.jpg zvonica-kulturak_svinna-kostol-svinna_2011.jpg zvonica-kulturak_svinna-kostol-svinna_2011.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Keďže na  www.hradlietava.sk  padlo pár slov o možných zatúlaných kameňoch s funkčnými plochami, spomenul som si na prameň pod hradom (kúsok od cesty do L.Svinnej). Studnička (dosť výdatná) je pod cca 100-ročnou hruškou, ale chotárny názov je tu Pod orechom. Niektorí povedia aj V doline. Cestou hore, na hrad, máme vpravo Pod orechom, a vľavo je až po dedinu Doluvsie. (Pred tromi týždňami Pamiatkový úrad definitívne zablokoval hociaké stavebné počiny v týchto dvoch lánoch, čo iste privítajú priaznivci hradu).
O studničke sa traduje (asi očividná hlúposť) že hodili kačku do hradnej studne, a z tejto studničky vybehla. Niekto to dobre vymyslel, pretože kačka vydrží dlho pod vodou a bola by schopná sa prešpľachtať po nejakých podzemných geol.poruchách vyplnených vodou 1000 m nadol. Na obr.2 je vidieť, že studnička je už len relikt po obrovskom výkone vody. Voda vymodelovala túto dolinku pod hradom. Zrejme povrchovým odnosom. Ale je možný aj prepad hornín do podzemných priestorov, tiež vytvorených odnosom hornín spodnou vodou. To by som však predpokladal, že kačku podzemnou dutinou prinútili prešpľachtať ešte Kelti. To však zas nebola hradná studňa (i keď to nemusela byť táto studňa). Tak-či-tak, povedal mi o tej kačke, dnes už 92 ročný E.G. pred dvomi týždňami.
Ale k tým zatúlaným kameňom: vedel som, že pod tou hruškou sú kamene. Dnes, hoci bola hmla, išiel som sa tam pozrieť, či tam nie sú skotúľané kamene z hradu. Bol som sklamaný, nič na pochválenie sa tam nebolo. Sú tam 4 podozrivé kamene -dva malé s rovnými rýhami, jeden akoby remeselne zaoblený (z konzoly?) a jeden ozrutný s rovnou jednou plochou (viď foto).
 

1.jpg 1.jpg 2.jpg 2.jpg 3.jpg 3.jpg 4.jpg 4.jpg 5.jpg 5.jpg 6.jpg 6.jpg 7.jpg 7.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Tak tak, chodiť v aktuálnych dňoch po hradoch - hotové farebné orgie ... :-)

Obrázok používateľa BRAPI
Offline

Lietava v jesennom šate ...

lietava_19_oktober_2012.jpg lietava_19_oktober_2012.jpg lietava2_19_oktober_2012.jp_.jpg lietava2_19_oktober_2012.jp_.jpg lietava3_19_oktober_2012.jpg lietava3_19_oktober_2012.jpg jv_stena_kiniziho_palaca_po_obnove.jpg jv_stena_kiniziho_palaca_po_obnove.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

No a čo sa týka mojej účasti - totálna spokojnosť ... Najsamväčšia v tomto roku. Totiž, pre mňa je ideál, keď šlapem z hradu s úplne rozbitou telesnou schránkou :-). Tak tak, už pred 26 rokmi spieval Mercury, že bolesť má blízko k rozkoši ...  Sedí vec Freddie ... Konečne si môžem zaklopať na drevo - sezóna ako má byť ... :-) Ďakovať môžem náčelníkovi ! Tým "metakaolistom" by som bol ako piate kolo u voza. Dúfam, že náčelník nebude hrešiť ako pohan, keď hore dnes vylezie a uvidí, čo som ešte stihol po jeho odchode ... S náčelníkom sme dali 2 miešačky a ich obsah skončil tam kde mal ... No a ja aktívny blbec som si sólo zarobil ešte tretiu a obsah samozrejme skončil tam kde mal ... Už bez kontroly pána riaditeľa :-). Ale musí mi uznať, že veľkých kameňov sa ja  nebojím hehe ....

 

"Moje" líce a vnútornosti .... Kde to je znalci uhádnu :-D ...

 

No proste úžas čo sa dá hore za pár hodín stihnúť ... Kto tam nebol, nech tam beží ... :D

img_0395.jpg img_0395.jpg kaverna_2.jpg kaverna_2.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

jozo napísal/a:

 ... Kto tam nebol, nech tam beží ... :D

Bežal som doslova, aby som stihol aspoň pani Rovnaníkovú.

Ľubo a spol. vďaka za pani profesorku. Bolo to veľmi poučné stretnutie s ňou, a veľmi priateľské a srdečné s ostatnými. Köszönöm.laugh

Obrázok používateľa jozo
Offline

A čo sa deje na hrade? Od včera úderka z Moravy v počte 3 kusy + 2-3 kusy slovenských zástupcov "finálne" rieši atikovú otázku na VSB metakaolínovým experimentom :-) ...  Ak to pomôže bude radosť - už teraz ale (u mňa) je, že nám atika trošku "porastie" ... :-)

alda.jpg alda.jpg vsb_21.09.2012_1.jpg vsb_21.09.2012_1.jpg vsb_21.09.2012_2.jpg vsb_21.09.2012_2.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

A ešte niečo na liečbu fóbie z výšok - stál som na parapete severného okna a trošku sa mi triasli ... kolená :-).

img_0364.jpg img_0364.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Vizita na vrchole  podkovitej veže ... štvrtý krát v tomto roku ... Experiment "na zimu" v detailoch ...

pv_zapadna_strana.jpg pv_zapadna_strana.jpg pv_s_az_v.jpg pv_s_az_v.jpg pv_z_az_s.jpg pv_z_az_s.jpg pv_z_a_sz_okno.jpg pv_z_a_sz_okno.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Hmm, zisťujem, že najkrajší je hrad v septembri, maximálne začiatkom októbra, teda ak je ešte vtedy dáke "babie leto" ... Náhoda, ale je to tak, z 32 pracovných dní strávených na hrade doteraz bolo 15 v septembri a jeden prvého októbra :-) ...   Ideálne podmienky ... dnes ráno dole v dedine 3,5 stupňa a hore na poludnie krásnych 18 .... :)

img_0322_.jpg img_0322_.jpg img_0303_.jpg img_0303_.jpg img_0293_.jpg img_0293_.jpg img_0334_.jpg img_0334_.jpg img_0340_lietava.jpg img_0340_lietava.jpg img_0342_zilina.jpg img_0342_zilina.jpg img_0366_lietava_majer.jpg img_0366_lietava_majer.jpg img_0350_.jpg img_0350_.jpg img_0352_0359.jpg img_0352_0359.jpg img_0382_.jpg img_0382_.jpg
Obrázok používateľa chobot
Offline

Prestížnu cenu získalo za svoje aktivity Združenie na záchranu Lietavského hradu. 

Prevezmú si ju tento piatok 14. septembra.

 

LIETAVA. Výročnú cenu za rok 2011 v kategórii Akcia, podujatie za komplexné aktivity pri záchrane Lietavského hradu si 14. septembra prevezmú Ľubomír Chobot, riaditeľ združenia, a Aleš Hoferek, člen správnej rady združenia. Ocenenie im odovzdajú v zrekonštruovanej Redute v Bratislave.

 

Celý článok je dostupný TU :
http://zilina.sme.sk/c/6530906/zdruzenie-za-zachranu-lietavskeho-hradu-z...

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   Ešte "priložím":  zdá sa, akoby celá Padova bola šľahnutá oblúčikmi:  http://static.newworldencyclopedia.org/c/c8/Padova-Palazzo_della_Ragione...

   František Thurzo urobil z Lietavského hradu silného reprezentanta a priekopníka renesancie. Myslím, že na ostatných našich hradoch sa zmôhli nanajvýš na renesančné portály brán a modernejšie fortifikácie. Výnimka je Trenčín, aj tam bol niekto v Padove na výzvedy?

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Tento obrázok vnútra okna z východnej strany Thurzovho paláca som urobil ešte v roku 2005. Každý ho pozná, veľmi je citovaný ten nápis, ktorý má aj datovanie A.D.1568, teda písaný s vedomím Fraňa Thurzu, ktorý tu derie čižmy už 10 rokov.  Lietavu buduje, Oravu opravuje, Bytču projektuje a Hričova sa zbavuje.

Pri štúdiách na univerzite v Padove (založená 1222 a tretia najstaršia) isto nazrel do niektorých okolitých miest, a Benátky mal po ceste. V románsko-gotickej katedrále Basilica del Santo, len pár metrov od univerzity, ako budúci kňaz mal isto povinné cvičenia z rétoriky. No viac ako schopnosť kázať si z tej katedrály odniesol záľubu do oblúčikov, ktorými celá stavba prekypuje. ( http://500px.com/photo/10949783 ) Súdim tak preto, lebo kňazom sa nakoniec nestal, ale oblúčikmi vytapetoval polovicu fasádnych stien hradu.

Teda práce na Lietave v roku 1568 prebiehali naplno, hlavne na paláci. Manželka Katarína práve čičíka ešte ani ročné nemluvňa  s menom Juraj, budúceho palatína krajiny. Otec však vie, že deti musia medzi svet, nie byť hore medzi bleskami. A tak na hrade si kľučky podávajú stavitelia, maliari, tesári, kamenári, ..., ktorí tu robia a postavia mu i nové bývanie v Bytči. Ktorýsi z nich napísal ten nápis do okna. Otec sa nepotreboval pozerať na taký nápis, tým nápisom začal vychovávať svojho syna. Zrejme to bola detská izba s oknom, otvárajúcim Jurovi svet.

A vzal si to Gyorgy Thurzo ku srdcu? Myslím, že áno. V jeho palote na Tokajskom hrade nebol problém rozumieť si s priateľmi.

Tak ten nápis:

                                           OBSEQIVM AMICOS VERITAS ODIVM PARIT

 

Doteraz som sa stretol stále len s jediným prekladom (asi Bukovinského, cca 1961):

 

Ústupčivost priateľov, pravda nenávist plodí

 

Pravdu povediac, mal som problém pochopiť, či plodí nenávisť aj tá ústupčivosť. Až toť som sa dovtípil že je to preložené strojovo, čo sa ináč volá kalkul. Teda jedno latinské slovo preložené za jedno slovenské slovo, ešte sa k tomu dodrží aj poradie slov. Väčšinou sa používa prax „volne preložených“ viet. Slovosled je už potom iný, ale je gramatickej skladbe viet zodpovedajúci (čo som práve porušil). Dokonca si medzi sebou zahrajú poker synonymá a hononymá.

Preto podľa „ne-kalkulu“ sa patrí pridať aspoň jedno slovko nad tých 5, a to slovko ROBÍ:

 

Ústupčivost priateľov robí, pravda nenávist plodí

 

Tomu rozumiem teda už jednoznačne.

Ale aj to ma ešte háčik. Časy sa menia, s nimi aj postoje. Len porovnajme móresy spred sto rokov s dneškom. Preto mi akosi nesedí, tá ústupčivosť priateľov. Ja sa cítim pri moc ústupčivom priateľovi dosť trápne. V krčme je to jedno, chcem sa baviť. Ale pri riešení problémov je to priam prekážka. Riešenie potrebuje náhľady z viac strán (brainstorming) a nie len súhlasne kývajúce hlavy. Quot capita, tot sententiae, koľko hláv toľko myšlienok. Ak si však nakoniec priatelia navzájom ústupky neurobia, problém sa samozrejme nevyrieši. Američania tomu hovoria: byť asertívny.

Ak si preložíme prvé slovo nápisu: OBSEQIUM, slovník nám hovorí, že to môžme preložiť ako: poslušnosť, služobná podriadenosť, poddanosť, poplatok, nedorozumenie. (Kuklica,P.: Slovník stredovekej latinčiny).

Teda aj nedorozumenie:   

Nedorozumenie priateľov, pravda nenávist plodí

 

To som ale tam, kde som bol na začiatku, lebo neviem, čo je to nedorozumenie priateľov, preto zostaňme pri tom, čo je v knižke (Hrabovský J.: Večne živé latinské výpovede a citáty):

 

Prejav priazne získava priateľov, pravda plodí nenávisť.

 

a dodáva:                               Pravda oči kole.

 

A ja dodávam:                        

Priateľa nemusíme dokopať ku pravde.

thurzosamicos.jpg thurzosamicos.jpg
Obrázok používateľa bulsara
Offline

Autori nasledovných obrázkov sa nesmú hnevať, ale strašne dobre pôsobia nie len na oči ... :-)  Progres behom cca 7 pracovných dní ...  

Viac ...  http://lietava.rajce.idnes.cz/Hrad_Lietava_5-7.septembra_2012/

29.08.2012.jpg 29.08.2012.jpg 05.-06._09.2012.jpg 05.-06._09.2012.jpg
Obrázok používateľa leguan
Offline

chlapci klobúk dole...................:):)

 

Obrázok používateľa jozo
Offline

Včera prišiel aj MS - metodik ... Tie okienka by sa mali aj záklenkam z vnútra "pokryť" (aby prežli viac než zimu dve) a celé nadmurovať aj do metra výšky (moja interpretácia a vrelý súhlas, ak som sa strafil) - Mišov názor. Kedy, kým a za čo??? I don't know ...  

Takže tak. K tomu poznanie pretrvávajúcej krízy ľudských zdrojov v združení (aj mňa sa týka) ... Neistá budúcnosť s peniazmi ... i vytrvalosť posledných opôr ... a mám ju - tú na úvod spomenutú.

Ináč radosť vidieť v akcii mladú nádejnú krv - Mišo (štvrtok), Filip (piatok) ...

Vydržať ! (...už Krivosudský to vedel) :-)

 

Voľby prehliadania komentárov

.

Lietava hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.