Konštruktívna diskusia

140 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa Sasha
Offline

mazoslav, ďakujem za triezve hodnotenie kurzu i ospravedlnenie, ktoré na Obnove nie je bežné :cry: . Prácu (publikovanú) Ing. Bukovského a jeho tímu poznám a sledujem, pretože si myslím, že nič lepšieho na Slovensku nemáme, hlavne pokiaľ ide o invenciu a inšpiratívnosť. Škoda, že papier a textil nie sú mojou najobľúbenejšou parketou, najmä preto, že k týmto materiálom mám podvedomý rešpekt. Len v jednom som na rozpakoch, pracuješ na Slovensku alebo Morave? Je to síce porušenie netikety ale som... zvedavý :oops: .
Lenže teraz k zuzane, pretože sme ju vytesnili. Zuzana, k Múzeám tretej generácie máš aj niečo viac ako to čo je na stránke SNM? Pozeral som kurátorské štúdiá a v podstate s tebou súhlasím. Jediné čo ma mätie je "poskytnúť účastníkom základné vedomosti a zručnosti potrebné pre kvalitný výskum" - veď sú to absolventi histórie, etnológie a pod. Zvedavý by som bol aj na to čo sa prednáša v súvislosti so zhodnotením (či hodnotením) zbierkových predmetov a úplnou záhadou je pre mňa "základný štandard kvality práce kurátora/kustóda múzea".
"Certifikovať" sa nechcem, keby bol záujem, už lektorujem. Mne to tu celkom vyhovuje, pretože je to dynamickejšie ako v učebni a ľudia môžu slobodne vyjadriť svoj názor, ktorý by sa prednášajúcemu nemusel páčiť už len preto, že vyžaduje okamžitú reakciu.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Ok, len aky? ty si ocividne originalnejsi 8O ako ja, tak nahod nieco. Mne chodia po rozume len take moje okukane etnologicke... :|

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Ja by som sa pristavila pri tých "civilných" zásahoch...Keďže sa do zbraní nevyznám, prenesiem si problém na ľudový odev. Často sa napríklad v ľudovom odeve môžeme stretnúť s rôznorodými nepôvodnými nášivkami, ozdobami, ktorými si svoj odev ženy postupne dozdobovali...Aj keď možno takto sfúzovaný výsledok je skôr poklesnutou formou ľudového odievania, tiež dáva informáciu - o módnych trendoch, druhoch používaných textílií, jednoducho o dobovom vkuse...Preto neodstraňujeme takéto novotvary, nesnažíme sa odevnému kúsku vrátiť "správnu" historickú podobu...on dokumentuje isté prechodné typy vo vývoji odievania...a práve táto informácia je pre kurátora jedinečná a dôležitá.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Sasha, hadzem Ti spat tento horuci zemiak. 8) Rada by som prispela k tvorbe ZP Muzea Obnovy, ale musis ty nahodit nieco konkretnejsie na udicku. Ja totiz nie som ziadny dokonaly znalec tohto portalu a tak neviem, neviem, ci to bude za nieco stat, co "vypotim". A este, dajme si jeden zavazok, skusme tvorit odb. casti naozaj jednoducho, nemyslim ludovo, ale cim zrozumitelnejsie. Asi ta sklamem, ale na mna si to nejako zlozito naformuloval. 8O Vsak skus obohatit jednotlive kriteria o priklady, potom uvidime, ako dalej. Inac je to fajn napad, prechadzat vsetky muzejnicke zakutia cez takyto virtualny projekt, len zatial mam vo svojej rovnici prilis vela "neznamych".

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Sasha dik, si spravny moderator :) , mne ale tento konzervatorsko - restauratorsky predel neprekaza, ale sa nevyjadrujem, kedze oproti Vam trom som v tejto problematike uplny diletant. Celkom ma ale zaujima, ake vlastne vzdelanie by mal mat konzervator v muzeu, u nas mame tri konzervatorky, vsetky ukoncili SUV- ku v Kremnici. Je to dostacujuce? A este keby ste mi vysvetlili, preco je nespravne delenie podla materialovych skupin. Mne to pride ako najjednoduchsia cesta z hladiska prehlbovania odbornosti.

Ku kuratorskym studiam: nemam ziadne ine informacie, vsak som teraz doma, aj po cely cas, co SNM tento projekt pripravovalo. Ale aj z toho co som si precitala na webe SNM, mam pocit, ze im ide najma o komplexnost. Takto rozumiem aj tomu, preco zaradili do obsahu i zrucnosti a vedomosti o vyskume...
Obsah kurzu: (citacia): múzejná legislatíva, copyright – pravidlá uplatňovania autorských práv, ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov - odborné uloženie, preventívna konzervácia, mobilita zbierok, múzejná prezentácia – sprístupňovanie zbierok, metódy akvizičnej činnosti, cieľavedomá tvorba zbierok...
- no nevidim na tom nic, co by mi vazne prekazalo...a paci sa mi, ze maju snahu vytvorit platformu pre diskusiu a vymienanie skusenosti... . Garantom je Mgr. Dušan Buran PhD., vedúci kurátor Zbierok starého umenia SNG Bratislava (nepoznam). Lektori tiez aj z Ceska.
Vo februari to ma byt vo Zvolene, tak fakt uvazujem, ze sa prihlasim. :)

:arrow: Inac skoda, ze ziadny kurator sem zatial nezabrdol... zeby naozaj nik z nasej kuratorskej obce nesledoval tento portal?

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Proti členeniu podľa materiálu nemám nič, len sa pozri ešte raz na citáciu a zistíš čo ma znervózňuje.

Rovnako by som mal poznámky k členeniu špecializácií reštaurovania na, napr. eštaurovanie kníh, historických hodín alebo historického nábytku. Ten kto zvládne reštaurovanie hodín, zvládne aj reštaurovanie nábyku. Aspoň si myslím.
Donútila si ma hľadať podrobnejší obsah kurátorského kurzu, z ktorého si citovala :roll: . Nakoniec som to našiel ale komentovať budem až neskôr, pretože som mal na návšteve nášho najvyššieho šéfa a ešte musím porobiť veci na zajtra.

Obrázok používateľa asomtam
Offline

Obrovský morálny problém slovenských múzei je spôsob nadobudnutia časti zbierkového fondu:
„Aby s nákladom čo najmenším sa docielil čo najväčší výťažok“
Poštátňovanie umeleckých predmetov z majetku Židov a ich prevod do štátnych zbierok v období Slovenskej republiky 1939–1945.
Tieto nalúpené predmety s hrdosťou múzeá vystavujú...

http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/File/ARCHIV/informator%2043_2010.pdf

Obrázok používateľa mazoslav
Offline

Aha, tak som to nepochopil. Vobec som si toho nevšimol :) Tvrdenie že hodiny a výtvarné umenie sú materiály je celkom zábavné :)

Obrázok používateľa pipo
Offline

Dam za pravdu zuzane. Je to complikovane a polovici toho co si napisal nerozumiem. Teda lepsie nic si pod tym neviem predstavit. Absolvoval som muzeologiu v ramci vysokoskolskeho studia ale o tomto tu nam neprednasali. Pritom si myslim, ze vyucujucich sme nemali zlych. Zatial debatu len sledujem ale netrufam sa nieco napisat k teme. Snad by to chcelo slovnicek :roll: alebo ako napisala zuzana pisat ludovejsie. Tema je zaujimava a pretoze je konstruktivna som toto napisal.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Vraciam sa ku kurátorskej problematike, pretože je v mnohom zaujímavá.

...pre odborných pracovníkov múzeí, ktorí pracujú so zbierkovými predmetmi na pozícii kurátor/kustód/dokumentátor...
...stručný obsah:
múzejná legislatíva, copyright – pravidlá uplatňovania autorských práv, ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov - odborné uloženie, preventívna konzervácia, mobilita zbierok, múzejná prezentácia – sprístupňovanie zbierok, metódy akvizičnej činnosti, cieľavedomá tvorba zbierok

Aby som sa priznal, používanie "moderného" označovania pozícií v múzeu ma dosť irituje a nielen pre mätúcu synonymitu. Nestačí, že si ľud pospolitý myslí, že reštaurátori sú majitelia reštaurácií a konzervátori majú niečo s konzervatóriom. Svojho času som sa snažil dopátrať významu nových termínov "kurátor", "kustód" a staronového "dokumentátor".

Kurátor - v minulosti odborný referent, samostatný historik alebo odborný pracovník
je správca konkrétnej zbierky dokumentujúcej istú oblasť. Je znalcom, ktorého povinnosťou je zhodnocovanie, katalogizácia zbierok a sprístupňovanie zbierok.

Kustód - v minulosti správca depozitára
je správca zbierky v zmysle jej fyzického uloženia. Zabezpečuje pasívnu ochranu zbierkových predmetov, systém ich uloženia, zodpovedá za depozitárny režim.

Dokumentátor
vedie evidenciu nadobúdania zbierkových predmetov múzeom (chronologickú), spravuje dokumentáciu týkajúcu sa nadobúdania, deponovania a vyraďovania, konzervačno-reštaurátorských zásahov, dokumentáciu o pohybe zbierok, všetky dokumenty, ktoré vznikli využívaním zbierok a vykonáva revízie.

Dokumentátor je úradník, ktorý vedie úradné záznamy a nie je "odborným" pracovníkom. Jeho funkciu môže zastávať aj inteligentná osoba so základným vzdelaním, ktorá má zmysel pre poriadok. Nepracuje so zbierkovými predmetmi a nikdy nedostane príležitosť na "kvalitný výskum, odborné spracovanie, zhodnocovanie a sprístupňovanie zbierkových predmetov". Je pochopiteľné, že aj problemtika činnosti dokumentátora je rozsiahla a je nevyhnutné aby sa postupy prehodnotili a zjednotili, lenže načo ich školiť v niečom čo nikdy nevyužijú. Pre dokumentátorov by boli vhodnejšie "dokumentátorské štúdiá".

p.s. Nabudúce si zavŕtam do "preventívnej konzervácie", čo určite poteší mazoslava, od ktorého som tu na túto tému už čosi čítal (aspoň si myslím).

Obrázok používateľa zuzana
Offline

K poštátňovaniu dochádzalo, neviem, ako sa raz budú predmety Židov vyvezených zo Slovenska riešiť (horšie dopadlo podľa mňa cirkevné dedičstvo z akcií K a R, keď sa vzácne literárne, výtvarné diela hádzali na kopu a spaľovali a teda sú pre výskum stratené, tie čo sa dostali do múzeí sa aspoň z tohto pohľadu podarilo ochrániť). Nemyslím si ale, že je to obrovský morálny problém dnešných múzeí...V nich je totiž cez 8 miliónov zbierkových predmetov (súdim podľa údajov ZMS, ak je to chybný údaj, tak ma opravte) čiže kvantitatívne je to nepomer (neviem presný údaj, koľko takýchto predmetov vlastnia múzeá, len tipujem okolo tisíc kusov). Žiadne múzeum si svoje portfólio nevybudovalo na nešťastí a nespravodlivom osude židovskej komunity na Slovensku. Potom by to bol obrovský morálny problém.
A na okraj...možno tiež nie celkom "kóšer" boli do múzeí voľakedajších koloniálnych štátov zvážané staroveké pamiatky. Neboli možno okradnuté konkrétne osoby, ale napríklad - dnešné štáty - o svoj majetok...Pri vzniku ČSR sa organizovali prevozy slovenských pamiatok napríklad do Maďarska...Čo sa posledne menovanej akcie týka, kacírsky poviem, že sa dobre stalo... .Aspoň tak súdim z nášho slovenského vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu.

Obrázok používateľa pedro
Offline

"horšie dopadlo podľa mňa cirkevné dedičstvo z akcií K a R, keď sa vzácne literárne, výtvarné diela hádzali na kopu a spaľovali"
...to je tvoj pohĺad,môj je že na týchto niekoľko tisíc predmetoch je naše slovenské vnímanie "zápalnej obete",keď majiteľov vzácnych literárnych a výtvarné diel hádzali na kopu a spaľovali,a my demokratický a kultúrny národ bez najmenšej piety a sebareflexie,či aspoň upozornenia o strašnom spôsobe nadobudnutia týchto predmetov, ich vystavujeme ako majetok tohto štátu.
Holocaust, jeho príčina bola prozaická-dostať sa k židovským majetkom,využívajúc na to rasové,náboženské cítenia časti vtedajšieho obyvateľstva európy ,teda aj slovákov.
Obrovským morálnym problémom by bol fakt vlastnenia čo i len jedného takto nadobudnutého zbierkového predmetu.
V spoločnosti,kde bývalí premier nechápe ,že vybavovanie s papiermi v ruke protekciu pre niekoho je klientelizmus,v spoločnosti kde nielen predseda kresťanskej strany nadobudne protekčne byt,v spoločnosti kde si kadejaký politik ,aj regiónálny robí nároky na v minulosti nalúpený majetok jeho červenými či hnedými predchodcami si nerobím ilúzie že nejaká Zuzana bude mať vnútorný problém z trošky nalúpených zbierkových predmetov,veď slúžia na dobrú vec a pre vedu,a ja dodávam ,že vlastne sme to tým ***** židom zobrali pre dobrú vec.
Obrovský problém mám ja ,a nie vlastník "Alibabovho" pokladu,ktorý ho našiel v jaskyni,veď on nelúpil.
Žijeme v krajine kde vlastnou hlavou je viac ako vlastnými rukami.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Pedro, nie som NECITA, presne som vedela, že keď obídem tému holocaustu, niekto zo mňa "necitu" spraví. Viem, čo je to židovský kódex a ako sa podľa neho riešila židovská otázka. Viem, akú úlohu v tom zohrali politické garnitúry a aké civilné obyvateľstvo. Viem, že medzi nimi boli takí, čo sa na uvoľnený majetok vrhli, ale aj takí, čo skrývali svojich židovských priateľov. Rozprávali mi pamätníci, vtedy v mladom, či detskom veku, že plakali za kamarátkami, ktoré jedného dňa zmizli. Keďže však riešime múzejníctvo, tak som "in medias res" prešla k praktickým otázkam. Nemám informácie, že by múzeá cynicky vystavovali takto získané zbierky a ak si si všimol, nestavala som sa do pozície, že poznám odpoveď na otázku, ako vysporiadať toto smutné dedičstvo. Snažila som sa poukázať na širší kontext, že podobné krivdy sa diali i iným jedincom a že teda by sa asi problém mal analyzovať z globálnejšieho pohľadu. Že aj štáty kultúrnejšie, demokratickejšie majú svoju tmavú minulosť...

Obrázok používateľa Sasha
Offline

zuzana, si ma potešila ale ja sa nevzdám. Skús si urobiť inventúru v tvojich "okukaných etnologických" a keď sa ti to ani potom nebude pozdávať, porozmýšľaj čo by ťa v múzejnej praxi najviac potešilo. Je úplne jedno čo to bude a uvidíme.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Ospravedlňujem sa za "neľudský" text ale čoskoro príde doba (a možno už aj nastala) kedy sa zamestnanci múzeí budú musieť vážne zamyslieť nad svojim vzťahom k múzejnej práci a začať ju brať ako určujúcu súčasť svojho povolania. Tí čo ju berú len ako zamestnanie budú musieť odísť. Povedané slovami básnika - nebudú na nich peniaze.
zuzana a mazoslav, neberte to prosím osobne, pretože svojimi názormi (pokiaľ to viem posúdiť) dosť vytŕčate nad múzejnícky priemer.
Takže zahryznime do tej krumpličky, možno nebude až taká horúca. V úvodnom vymedzení snáď netreba rozoberať význam presne formulovaných zásad, ktorými zdôvodňujeme PREČO a ani prepracovaných metód, ktoré nám predpisujú AKO. Aj keby všetci zamestnanci múzeí vyhlásili muzeológiu za zbytočnosť, nezbavia sa jej, pretože nad ňou stojí legislatíva a tá vychádza z muzeologických princípov. Tu ani nemožno diskutovať iba plniť literu zákona.
Iná otázka je, či predmetom múzejnej práce je dokumentácia spoločenského vývoja alebo výsledkov činnosti vedných disciplín fungujúcich v múzeu.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Aj keď sme opustili bezpečné vody informačného potenciálu múzejného zbierkového predmetu nedá mi pripísať aspoň niekoľko poznámok.
Súhlasím so zuzanou, že nie je problémom správcu akéhokoľvek majetku neetickosť jeho nadobudnutia majiteľom. Pokiaľ má výhrady môže sa zbaliť a vypadnúť. Nikto nebude na jeho názor zvedavý, najmä pokiaľ je majiteľom štát, ktorý si legislatívnou úpravou zlegalizuje akýkoľvek neetický počin. Ale to nie je otázka iba obdobia Slovenského štátu a židovskej obce. Alebo že by židovský majetok a židovský život mal vyššiu prioritu ako majetok a život Slováka. To čo sa dialo po oslobodení bolo rovnako neľudské, neetické a hrozné ako všetko čo sprevádza každú historickú dobu. Lenže to netrvalo necelých sedem ale štyridsať rokov. Slováci rovnako prichádzali o majetky, život, existenciu a samozrejme aj predmety zberateľského záujmu, ktoré skončili v galériách a múzeách.
Vyrovnanie týchto krívd rieši reštitučný zákon a pokiaľ okradnutý vedel preukázať, že predmety spravované múzeom sú jeho majetkom, boli mu vrátené. Nemyslite si, že sa nenašlo dosť podnikavcov, ktorí sa aj na reštitúciách chceli obohatiť alebo stratili o reštitúciu záujem keď zistili, že ich majetok bol zapísaný ako kultúrna pamiatka a nemožno ho predať do Rakúska.
Rovnako súhlasím so zuzanou, že existuje nepatrný rozdiel medzi zavlečené a zničené kultúrne dedičstvo. Na rozdiel od nej som si však spočítal, že tých židovských predmetov skonfiškovaných štátom (aspoň podľa článku, ktorý sem zavesil asomtam) bolo 447 a pokiaľ by boli dodnes v múzeách tvorili by podstatnú časť ich zbierok - 0,055%. Aj keď nechcem zľahčovať etický problém myslím si, že neetickosť ich nadobudnutia akosi stratila zuby, pretože pôvodní vlastníci sa o ne už dávno mohli prihlásiť. Okrem toho tento problém nie je iba problémom Slovenska ale, z historiografického hľadiska, celej Európy.
pedro, mám rovnaký morálny problém s tým, že u nás v múzeu je Tóra ako s tým, že je tam esterházyovský strieborný príbor. V oboch prípadoch je to súčasť nášho kultúrneho dedičstva, na rozdiel od diela Rembrandta van Rijna - V orientálnom tábore.

Obrázok používateľa pipo
Offline

Asi tu budete jedini z muzea co neco napisu ale sa mi vidi, ze vam vyhaslo pod kotlom. Ten programovacoplanovaci zaciatok bol sice na mna zo zaciatku trochu vysoky ale sa z neho mohlo neco vyglubat. zuzana co je to kvalitny absolvent muzeologie? Jak sa pozna ked sa nevyskusa? Som ten najkvalitnejsi, ktory je volny na trhu prace a moja kvalita je v tom ze ma muzeum fascinuje. To ale casto nie je pripad tych co v nom pracuju. Suhlasim so sashom a tiez delim zamestnacov a muzejnikov. Aspon nemusim pouzivat nespisovne slova a je jasne o com hovorim. Moj tato volakedy delil ludi na komunistov a stranikov. Tych co boli myslienke oddani a tych co sa z nej snazili co najviac vytazit pre seba.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Sasha, neviem ako uroven slovenskych muzejnikov suvisi so zlozitym textom tvojich principov tvorby zbierkotvorneho planu (ZP). Kazda jedna idea sa da naformulovat jednoducho i zlozito. A fakt, ze nieco znie vedecky, este automaticky neznamena, ze ide o vedu. Nepomer kvalita – nekvalita v slovenskych muzeach vyplyva, okrem ineho, z absencie metodickych materialov a tie by mali byt, podla mna, jednoduche a prehladne. A to cakam, ze bude cesta, na ktoru sa vydame v tejto diskusii. Aby, ked bude niekto tapat pri tvorbe ZP a najde nasu diskusiu, bude o nieco mudrejsi... . Neviem, ci poznas tento holandsky model tvorby ZP
http://www.emuzeum.cz/metodika/sbirkotvorny-plan-prirucka-pro-sepsani-pl...
mne pride zrozumitelny a dostacujuci. Totiz ZP je (zase podla mna) praktickym dokumentom o tom AKO riadene pracovat so zbierkami a KDE a v akom casovom horizonte sa prostrednictvom tejto prace dostat. ZP ma byt nadcasovy, v zmysle vizie, ale na druhej strane ma byt aplikovatelny do praxe cez presne stanovene ulohy a terminy rieseni. A prave tato cast sa ma aktualizovat podla novych moznosti institucie (financnych, personalnych...). Samozrejme, ze detailne rozpracovanie uloh moze byt sucastou vykonavacich predpisov, ale vizia by mala podla mna byt sucastou ZP.

Dalej podme k tym tvojim principom (neviem, ci su z tvojej hlavy, alebo citujes nejaku literaturu – ak hej, uved i pramen). Kedze to chces mat pisomne (ze som z toho jelen), citaj ako som to (NE) pochopila ja:
:arrow:
Bod 1.: Vytycenie oblasti zaujmu (Priklad: „vojenstvo“)
Bod 2.: Zbierku charakterizuje a nasledne urcuje sposob jej spracovavania – napriklad prevaha hmotnych pramenov v zmysle? (Priklad: prevaha trojrozmernych pramenov (zbrane, uniformy, ...a co z toho vyplyva z hladiska dokumentacnej cinnosti?

A prosim vysvetli pojmy: muzejna dokumentacia a dokumentacna cinnost

Bod. 3.: Myslis disproporcnost v com? Ze sa preferuje nejaky druh dokumentacnych zaznamov? Napriklad pisomne pred foto, video... (Príklad: :?:)

Bod. 4.: Plánovitost by som rozumela v zmysle planov spracovavania zbierky, ale nerozumiem tvoje premostenie na clenenie oblasti zaujmu (myslis, ze najprv dokumentovat to, k comu mame najviac pramenov? (Priklad: :?:)

A hlavne, ake kapitoly by na zaklade aplikacie horeuvedenych principov mal potom tvoj zbierkotvorny plan?

A Sasha, k tvojej optimistickej vizii vyvoja slovenskeho muzejnictva: ja ocakavam nejaku selekciu muzejnikov na zaklade ich produktivity tak v horizonte desat - patnast rokov (a to som mozno tiez optimista) a to za predpokladu, ze nevznikne dalsia hospodarska kriza, nebudu krachovat ekonomiky a i ta nasa bude vykazovat istu kondiciu. Potom sa MOZNO niekto zacne zaoberat slovenskym muzejnym fenomenom. Totiz nejde len o to, zbavit sa nekvalitnych pracovnikov, ale prosim, kde vziat nahradu? Kto kvalitny za sucasneho stavu pojde pracovat do muzea na dlhsie ako na dobu, kym sa zorientuje na pracovnom trhu a najde si nieco lepsie?
A na zaver, neuznavam delenie na zamestnania a povolania. Mne uplne staci, ked zamestnanec odvedie kvalitnu pracu a zamestnavatel mu zabezpeci kvalitne pracovne podmienky a honorar. Potom budeme vsetci vysmiati za vodou.

A na druhy zaver: Takze nejdeme riesit ZP, ale zamyslat sa nad vztahom historik – etnolog – kontra muzeolog? Lebo to je zase ina tema. Ale najma, prosim nemarnime cas diskusiou o dolezitosti muzeologie a jej principov, to naozaj berme ako fakt, pripadne sa k tomu este mozeme dostat pri rieseni skutocnych problemov.

Link som opravil. Saša

Obrázok používateľa Sasha
Offline

zuzana, dlho som rozmýšľal kam sa pohnúť a ako. Myslím totiž, že keby robil urobiť audit v múzeu profi auditor asi by to nedopadlo dobre. Teda ani pre auditora, ktorý by sa nemal o čo oprieť ani pre direktora, pretože by nebol schopný auditorovi poskytnúť informácie o ktoré by sa mohol oprieť, z ktorých by mohol vychádzať. Nie tie všeobecné bláboly o poslaní a nevyčísliteľných hodnotách.
To, že "Useky ako ekonomicky, investicny, dokumentacny" sú "trne v patach muzei" celkom nechápem. Úseku ekonomiky sa môžeš vzdať, ale tým padne právna subjektivita múzea a dokumentačného tiež, ale neviem kto by to za nich robil. Investičný úsek som ešte v praxi nevidel a ten by mohol byť nadbytočný. Ťažko posudzovať všeobecný model múzea.
Pokiaľ ide o "podnikanie" múzejníka, záleži to len na jeho fantázii a šikovnosti. Musí síce dostať požehnanie ale pokiaľ nechce peniaze, myslím že by to nemal byť problém. Toto je teda podnikanie do vlastného vrecka. Pokiaľ si mala na mysli podnikanie inštitúcie, to je trochu komplikovanejšie, pretože aj najschopnejší menežer s lemravým zázemím nič neurobí.
Ešte k tomu rozpočtu. Zváž osobné ohodnotenia jednotlivých zamestnancov a hodnotu výkonu, za ktorý ho dostávajú.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.