Konštruktívna diskusia

140 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa zuzana
Offline

Ano Sasha, ja som navrhla rozpravu o zbierkotvornom plane, ale zatial sme sa nepohli z miesta. Stale postradam strukturu tvojho zbierkotvorneho, ci zbierkospravneho planu - programu. Strukturu v zmysle formalneho clenenia dokumentu. Potom takto pripravenu formu mozeme zacat vyplnat obsahom (pod obsahom myslim vytvorit vzorovy model, ktory naznaci, teda neprejde celu cestu, to by bolo i na kona vela). Ak trvas na "budovani" muzea Obnovy, ponukam ti prve susto. A potom sa uvidi.

Ten holandsky model zlucuje tvorbu a spravu zbierky, preto v nom ma miesto i registracia, ci konzervovanie. Ale kludne mozeme abstrahovat od kapitol tykajucich sa spravy a pridrzat sa len tvorby.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Sasha, tie tŕňe su oddelenia, kde je najviac zamestnancov vykazujúcich veľkú dávku prepracovanosti, podľa mňa z ničnerobenia. Aj keď sa postupne odchodmi do dochodkov a dalsim neobsadzovanim tychto pozicii ich pocet pomaly znizuje, ale aj tak mi pride pocet roznorodych ekonomov, uctovnikov, skladnikov, vypisovatelov cestakov dost vysoky na mozno 60 zamestnancov dohromady. Takze myslela som, ze prave tam su podla mna najvacsie personalne i financne rezervy...samozrejme, viem, ze tieto oddelenia maju v muzeach svoje opodstatnenie, ale ja osobne by som ocakavala uplne iny pristup i ulohy. Taky manazersky, pohyb v terene, nahananie sponzorov, proste prave oni, by mali podla mna zhanat chybajucu hotovost, nie my odborni pracovnici. Cloveka, ktory by takto pristupoval k praci, takto bojoval za zlepsenie postavenia muzea i kvalitnejsie plnenie uloh, by som si mohla vazit..

Osobne ohodnotenia: kedze tieto udaje su tajne, relevantne sa nemozem vyjadrit. Akurat za seba, moj osobny priplatok bol okolo 25 euro mesacne a pokial viem, je to taky muzejny priemer. To je tak malo, ze ani neviem, ako by som k tomu mohla merat svoj osobny vykon. Veduci oddeleni mali k tomu este plus cca 33 euro. Platy u nas su taka mizeria, ze keby som pol roka ani prstom nehla a "makala" iba polrok, stale nie som za tu pracu adekvatne ohodnotena. Vsak od toho mzdoveho dna si pravidelne odieram kolena. Ked v denniku Sme uverejnili tabulku vsetkych pozicii a ich miezd na Slovensku herarchicky od najvyssich, pracovnici pamatovych institucii boli na uplnom dne miezd narodneho hospodarstva (za ucitelmi, zdravotnymi sestrami, ci robotnickymi poziciami). Nejake setrenie na nasich platoch znamena len vyssi pocet ludi poberajucich minimalnu mzdu.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Pokiaľ ide o ekonomické oddelenie nevidím dôvod prečo by tam mali byť viac ako štyria zamestnanci - ekonómka/vedúca, PAM, správa budov a skladník na tretinový úvázok - kumulovaná funkcia (údržbár, záhradník). Oddelenie alebo úsek riadi ešte upradovačky - aby to mohlo mať vedúcu.Tento model funguje pre 32 zamestnancov.
K osobnému ohodnoteniu iba toľko, že má byť priznané ako "ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností". Lééénže v múzeách je silné "sociálne cítenie" a tak sa osobné priznáva automaticky na prilepšenie mizerného platu. Prvá otázka je, ako k tomu prídu tí schopní a pracovití a duhá, prečo by schopný a pracovitý nemohol dostať osobné vo výške 70% platu. Ako? Spôsobov je viacero a všetko čo prospieva múzeu je hodné odmeny. Určite to nie je nemožné i keď "obľúbenosť v kolektíve" šikovným klesá čo má negatívny vplyv na ich veselú povahu. Je to všetko o ľuďoch a v ľuďoch a... samozrejme aj v zriaďovateľovi a jeho vzťahu ku konkrétnemu múzeu.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Aj ten ucitel nestuduje za "ucitela", ale studuje historiu, fyziku, matematiku a podobne. Moznost stat sa "ucitelom" mu dava zlozenie statnej skusky z pedagogiky. Mozno to by bola cesta aj pre buducich muzejnikov - studium vedneho odboru, plus statnica z muzeologie.
Neviem, co myslis pod tym "neposkvrneny", ci to je ekvivalent k "bez praxe" alebo k "bez muzeologickeho vzdelania". Lebo ak k tomu bez praxe, tak to sme vsetci tak nejako zacinali - ucitelia, knihovnici, i muzejnici. Vsak sme pocas studia mali od tretieho rocnika moznost zvolit si prax v nejakej pamatovej institucii, ta nas mala trosku "poskvrnit". Aj ked pravdupovediac, aby prax bola naozaj kvalitna, to by musel existovat system "cvicnych" muzei (podobne ako existuju cvicne skoly pre ucitelov, fakultne nemocnice pre lekarov...).
Zberatelske a vystavovatelske tendencie zaznamenavame uz od staroveku (a aj urcity dokumentacny pristup), toto usilie sa vinie cez vsetky epochy vyvoja ludstva. A myslim - nie som presvedcena - ze i u nas na zveladovanie kultury peniaze mame, len zatial sa este asi nik vazne nezamyslel PRECO, KDE a AKO ich zacat investovat tak, aby sme z toho mali uzitok my ludia.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Sasha, asi je potom lepšie rozmýšľať v kategórii kvalitná, ako úspešná, keď úspech výstavy sa meria len výškou zisku... . Viem, že je dôležité, aby múzeá mali ZAČO fungovať, ale aj tak si myslím, že sú produkty našej ľudskej činnosti, ktoré prirodzene na seba nezarobia tak, ako iné...Napríklad predaj vecí dennej potreby (však jesť, spať, umývať sa potrebuje každý). Preto je treba určité komodity dotovať (štát, iní donori), aby jediným kritériom na úspech nebol finančný zisk, ale najmä ponúkaná kvalita. To ale neznamená, že majú múzea rezignovať na finančný profit. Chcem len povedať, že ho netreba preceňovať a že úspech závisí ešte aj od iných parametrov (mimochodom, tak je to aj pri knihách). Asi som idealista, ale namiesto tisícovky bezduchých požieračov kuriozít si viac vážim desiatky, možno stovky návštevníkov, ktorých pohľad na kvalitne spravenú výstavu urobí na okamih štastnými... .

Mala som malú pauzu na Obnove..ale nemôžem len za netom vysedávať a teraz dosť času trávim burcovaním mojich spoluobčanov (a to aj cez net)... V našom meste som v takom záujmovom združení, ktoré sa snaží presvedčiť radných, že jedným z parametrov úspechu mesta je i existencia emocionálneho vzťahu jeho obyvateľov k nemu a tam okrem pekných chodníkov a budov je dôležité i poznávanie vlastných spoločných koreňov. A nato treba i pôdu, ktorá aspoň trochu dýcha históriou...No povedali by ste, že o takýchto veciach treba ľudí presviedčať?

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Múzeum obnovy.sk
Zbierkotvorný program
(Návrh.)
My, návštevníci Obnovy, uvedomujúc si kultúrotvorný význam tradície i nemožnosť jej uchovania bez primeraného doloženia a pravdivej interpretácie sme sa rozhodli budovať zbierky Múzea obnovy.sk, jediného fóra venovaného problematike ochrany kultúrneho dedičstva v EU i Európe, na týchto princípoch.

Územná pôsobnosť: Slovenská republika

Chronologické vymedzenie: po roku 1999

Charakteristika dokumentačnej sféry: nevýrobná, nezisková organizácia; ochrana kultúrneho dedičstva

Členenie dokumentačnej sféry:
A. nevýrobná organizácia
....1 správa
.......1.1 vedenie - administrácia
.......1.2 organizačné jednotky
.......1.3 múzeum obnovy.sk
.......1.4 vzťahy vo vnútri organizácie

....2 prieskum, výskum a vývoj

....3 činnosť
.......3.1 hlavná činnosť
.......3.2 vedľajšia činnost

....4 vzdelávanie a výchovné pôsobenie

....5 záujmová činnosť a spoločenská zábava

B. ochrana kultúrneho dedčstva vo vzťahu k dokumentovanej organizácii
....a ochrana pamiatkového fondu

....b ochrana predmetov kultúrnej hodnoty

....c ochrana historických knižných dokumentov

....d ochrana prírody a krajiny

Druhy a typy dokumentácie:
Prevažujúcou bude priamo sprostredkovaná dokumentácia (obraz, film, zvuková nahrávka) a nepriamo sprostredkovaná dokumentácia (prameň, dokument). Relatívne malý podiel na dokladaní bude mať autentická dokumentácia (artefakt, naturfakt). Doplnkovú dokumentáciu budú reprezentovať štatistické výstupy mapujúce činnosti organizácie.

Akvizícia
Zbierkové predmety sa budú do múzea nadobúdať výlučne darom.

Evidnecia a dokumentácia
Evidencia prírastkov bude vedená v knihe prírastkov a dokumentácia formou katalógových záznamov. Ďalšie spôsoby evidencie budú riešené priebežne s budovaním zbierky.

Ostatné predmety v správe múzea
Všetky predmety nezbierkovej povahy a knižnica múzea budú spravované podľa platnej legislatívy.

Koordinácia činnosti
Múzeum koordinuje svoju činnosť s archívom a knižnicou dokumentovanej nevýrobnej organizácie, resp. s inými múzeami podobného zamerania.

Tento zbierkotvorný program nadobúda platnosť dňom zverejnenia jeho definitívnej verzie.
Zodpovedný za jeho plnenie: riaditeľ múzea
Poverený kontrolou plnenia: konateľ nevýrobnej organizácie

Obrázok používateľa Sasha
Offline

zuzana, medzi výstavnou kategóriou "kvalitná" a "úspešná" je zásadný rozdiel. "Úspešná" sa dá doložiť, vydokladovať a dokonca vyčísliť. "Kvalitná" vychádza z individuálneho, hodnotenia každého návštevníka a je ovplyvnená jeho vekom, vzdelaním, pracovným zaradením, záľubami, náladami, zdravotným stavom... to čo sa bude páčiť mne - nápad, kompozícia, atmosféra... polezie na nervy návštevníkovi čo pôjde za mnou a ničím nenadchne odborníka z odboru, ktorého sa výstava týka. Spomínam si na interné oponovanie výstavy o fotoaparátoch. Ťažiskom námetu bolo vystaviť 240 fotoaparátov na ploche 100 m2 a šmitec. Namietal som, že je to málo a že takáto výstava je v prvom rade o svetle a nemôže byť bez výsledkov fotografického procesu, teda fotografií (najmä tých vzácnych s špeciálnych - makro, mikro, infra a ultra), fotoateliérov v regióne a stručných dejín fotografie. Ostal som nepohodlným debilom, výstava sa realizovala vo vitrínach na chodbe s jednou stránkou textu formátu A4 v úvode a popiskami "Flexaret" pri fotoaparáte s označením FLEXARET. Neviem nakoľko bola kvalitná ale úspešná bola, pretože bola fajka vo výkaze a návštevnosť mala ako expozícia, lebo návštevník okolo nej musel prejsť, teda ju navštíviť, na ceste k nášmu expozičnému počinu. Tak teda tak.
Otázkou ostáva, či sa dá vo výstave skĺbiť kvalita (to nudné) a úspešnosť (to zaujímavé). Myslím si, že je to, tak ako pri každej tvorbe, možné. Je to ako pri knihe. Ročne vychádza množstvo titulov, z ktorých snáď iba 10% možno označiť za knihy kvalitné - po stránke obsahu, grafickej úpravy, typografického spracovania atď., s ktorými úspešnosť ide úplne dobrovoľne. Mojimi TOP knihami je produkcia Vydavateľstva Rak, potešia človeka už keď ich otvorí. Lenže knihotvorba sa vyvíjala pol tisícročia a múzejná tvorba na to mala cca 250 rokov 8O . Napriek výraznému pokroku múzejníci stále nenašli svoj osobitý štýl, výraz a aj tie naj výstavy pripomínajú stránky knihy. Nezmocnili sa exponátu ako prezentačného prvku a využívajú snáď iba 10% jeho potenciálu. Jediná možná cesta je skúšať, nepostupovať podľa osvedčených, tradičných postupov a schém, snažiť sa porozumieť "tretiemu" rozmeru exponátu a zmocniť sa ho. Lééénže kto má na také ftákoviny čas keď musíme riešiť pálčivé otázka dneška.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Dakujem Sasha za tvoj navrh, aj ked neviem, neviem, ci po jeho prestudovani som ziskala plasticky obraz o zbierkotvornej cinnosti Muzea Obnovy. Skor nie.
Najprv par detailov:
- nerozumiem pojmu nevýrobna, myslim, ze by stacilo oznacenie neziskova
- podla mna hierarchia spravy muzea by mala vyzerat nasledovne:
1 vedenie Muzea Obnovy
1.1.2 riaditelstvo, ekonomika
1.2 organizačné jednotky
1.2.1 usek zbierkotvorby (fondy)
1.2.2 usek ochrany a údržby
1.2.3 usek popularizačný
....

- chce to blizsie specifikovat i bod 2., moj navrh:
2.1 pamiatky
2.2 zbierky
2.3 vývoj inovačných techník (konzervátorskych, reštaurátorských)

- blizsie specifikovat i bod 3, moj navrh:
3.1.1 nadobúdanie, výskum, správa a sprístupňovanie zbierky

- body 2. a 3. by som spojila

- nerozumiem tiez, ci kapitoly nasledujuce po ochrane pamiatok su samostatne, ci hierarchicky pod bodom B, lebo ak nie, tak by ich bolo treba tiez opatrit nejakym oznacenim, najlepsie od C - az po H

- v bode E. (Evidencia a dokumentácia), by som uviedla ESEZ
- a doplnila by som:
F.Ochrana a údržba
1. Konzervovanie a reštaurovanie (prípadných trojrozmerných predmetov)
2. Depozitný systém (úschova nosičov i dvoj i trojrozmerných predmetov)

Vytvoril si sablonu pouzitelnu v kazdej muzejnej institucii. Chyba jej vsak (podla mna - aj ked sa stale menej a menej citim povolana na tvorbu takychto dokumentov) jadro. To by mali tvorit podrobne rozpracovane kapitoly D, E, F, lebo sa tykaju najma planovanej zbierkotvornej cinnosti. Dam total uleteny priklad z oblasti, v ktorej sa az tak dobre neorientujem, ale je asi najsilnejsia na Obnove):

D Akvizícia
1. Hrady
1.1 Galéria pamiatkovej obnovy hradov (stav pred a po rekonštrukcii)
1.2 Galéria odborníkov i dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa obnovy
1.3 Remeselné postupy (foto, video)
1.4 Tlačové výstupy
1.5 ...

A takto by sa podla mna v zbierkotvornom plane mali rozpisat vsetky potencialne oblasti tvorby zbierky. Az potom dostaneme plastickejsi obraz o buducej zbierke a teda aj o jedinecnosti obsahu Muzea Obnovy.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

A akú históriu študuje knihovník, ktorý pracuje v "pamäťovej inštitúcii", ktorá spravuje zbierky dokumentov odboru história a v súčasnosti má vyššiu prioritu ako múzeum? Ale áno, tak som to myslel, historik do múzea - skúška z muzeológie.
Mimochodom, zabudla si na výuku muzeológie na katedre etnológie UK Bratislava a muzeológiu v rámci etnológie na UCM v Trnave. Holt v Brne archeológia, na Slovensku etnológia sú kolískou modernej muzeológie.
Zberateľské tendencie existovali len o tom tí chudáci nevedeli a netušili ako (najmä súbory hóch artefaktov) využijú klasici, ktorí o zberateľstve nenapísali ani čiarku.
Jedna otázka na mazoslava. Čítal som niekoľko tvojich príspevkov k problenatike reštaurovania a konzervovania. Je skutočne Brno na takej úrovni, že môžeš prehlásiť - hovorím z vlastnej skúsenosti?

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Hou, hou, zuzana, môj návrh nerieši organizačnú štruktúru múzea a nie je ani štatútom. Nevýrobná organizácia je opakom výrobnej, pri ktorej prívlastok zisková je dosť neobvyklý. Okrem toho nevýrobná organizácia produkuje iba minimum toho, čo je z hľadiska múzejnej dokumentácie zaujímavé. Ale to je úmysel, keby sme riešili múzeum kováčstva rozptyľovala by nás mnohorakosť a pestrosť výrobných prostriedkov i produkcie a to si zatiaľ nemôžeme dovoliť.
To celé je iba o tom čo budeme dokumentovať (obnovu.sk < > ochranu kultúrneho dedičstva) a čím budeme dokumentovanú oblasť dokladať - artefaktami, fotografiami atď.
Jedna malá, ale zásadná poznámka na okraj - termín "pamiatka" nemá miesto v múzejnej terminológii. Tolerovať ho možno iba pri ochrane pamiatky, teda objektu in situ, ktorý nie je a ani nemôže byť zbierkovým predmetom. Rovnako nie sú vhodné termíny "údržba" = ošetrenie zbierkového predmetu, "sklad" = depozitár a "dvojrozmerný / trojrozmerný" predmet, resp. osvetárske "nehmotné kultúrne dedičstvo". To sme už snáď prekonali :? .
Neviem si dosť dobre predstaviť ako by som mal v tomto štádiu konštituovania múzea riešiť sprístupňovanie zbierky, ktorej vznik sa dá iba očakávať. V tomto okamihu nemáme nič a zbierkotvorný program ovplyvní tvorbu všetkých základných dokumentov budúceho múzea. Keby som to mal k niečomu prirovnať, tak to pripomína námet, v ktorom sa snažíš presvedčiť investora, že dokumentácia vybranej oblasti má zmysel, budúcnosť a že nevyhodí peniaze z okna.
Predpokladám, že si silne ovplyvnená zbierkotvorným plánom holandských kolegov a stále k problému pristupuješ z pozície fungujúceho múzea s budovou, personálom, zbierkami atď. Pokús sa vžiť do postavenia nezamestnaného absolventa, ktorému sa núka životná šanca stať sa zakladajúcim členom múzea. Pokiaľ sa ti to podarí, zmení sa aj tvoj uhol pohľadu a posunieme sa ďalej.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Takže návrat, vďaka mazoslav a aj by som hneď začal "individuálnym prístupom", ktorý by skutočne nemal byť individualistický ale kolektívny. V bežnej praxi to predstavuje spoluprácu minimálne kurátora a konzervátora. Leenže takáto spolupráca v podstate neprebieha, pretože na ňu nie je čas, hĺbka poznania problematiky je rôzna alebo chýba úplne a to, že by kurátor kontaktoval kolegu kurátora som ešte nezažil. Výsledkom je alebo by mal byť zámer, ktorý konzervátor/reštaurátor nejako naplní. Pokiaľ splní očakávanie kurátora je všetko v pohode.
V zbierkach sa však nachádzajú predmety nerovnakej hodnoty z hľadiska kvalitatívneho, kvantitatívneho i typového. Napríklad kuchynský kredenc dokladajúci život robotníckej rodiny v polovici 20. storočia. Jeho hodnota spočíva v jeho reprezentačnom potenciále a nie typovosti. Reštaurátor, ktorý kredenc privedie do stavu keď ho vyrobili, odstráni všetky stopy používania a obnoví nátery ho síce dostane do autentického stavu ale zničí jeho reprezentačnú hodnotu. Je to podobné ako keď zamestnanec múzea vypulíruje archeologické bronzové šperky do zlatova. Oni skutočne také boli, ale...
Čo sa odevu týka, myslím si, že pri konzervovaní/reštaurovaní víťazí typovosť predmetu vrátene zmien a doplnkov. S výnimkou Ferdinandovej zakrvácanej uniformy som zatiaľ o ničom podobnom nepočul.
Problém transformovaných vojenských zbraní je obdobný a pokusy vrátiť ich do "autentického", pôvodného stavu musia viesť k zničeniu aj tých hodnôt, ktoré mali. Pytliacka zbraň je autentická tým, že je pytliacka a nie z titulu častí alebo súčiastok, ktoré boli pri jej konštrukcii použité.
K celej dileme, čo s predmetmi, ktoré nezhodnocujú zbierku by sa mala vyjadriť komisia pre tvorbu zbierok. Natíska sa však otázka na základe čoho, z akej pohnútky, napĺňania akého cieľa sa tieto predmety do zbierky dostali.
"Donútiť pracovníkov múzeí k širšej spolupráci a vzájomnej diskusii" nemožno. Kurátori spolu súperia a konzervátorovi, ktorý je možno aj dnes organizačne radený medzi technicko-hospodársky pracovník, nie sú často ochotní priznať status odborného pracovníka. Konzervátori si zase myslia svoje o kurátoroch, ktorí ich žiadajú aby im prezradili či soška je zo sadry alebo alabastru. Poukázať na vedomosti, schopnosti a zručnosť konzervátorov a prezentovať ich je jednou s priorít Obnovy, ale zmeniť postoj a vykoreniť predsudky nie je krátkodobá úloha.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Nejako sa nemôžem stotožniť s tým, že jediným objektívnym kritériom hodnotenia výstavy je jej návštevnícka úspešnosť. Je pravda, že kvalitnú výstavu asi nemôžu preveriť roky, ako je to pri dobrej kvalitnej knihe, obraze či hudbe. Kvalitné umenie nepodlieha trendom, je nadčasové a má čo povedať čitateľovi aj o 50 či 100 rokov. Však keď si dnes prečítame Orwelov román 1984, musíme spadnúť na zadok z jeho excelentného vystihnutia atmosféry totalitného režimu. To je kniha, ktorú treba čítať vždy, keď máme pocit, že nám nič nehrozí, podobne ako Kunderov Žart, Hesseho Stepného vlka, či iné kvalitné a zároveň i komerčne úspešné knihy. Prečo o tom píšem? Proste kvalita je kategória, pri posudzovaní ktorej nemá miesto iba subjektívny názor hodnotiteľa. A určite nepovažujeme za hodnotné diela Balzaca, Huga či Remarquea len preto, že sa po celom svete predalo množstvo ich titulov, ale otázka stojí, prečo nám neustále majú čo povedať? Viem, točím sa v kruhu úvahy umenie kontra gýč, ale myslím, že pri hodnotení výstavy by mali byť jasne definované kritériá kvality, bez ohľadu na individuálny vkus konkrétneho hodnotiteľa/návštevníka. Áno, jedným môže byť návštevnícka úspešnosť, ale čo ďalej? Či, keďže výstava nie je dielo trvalé, je takéto „vážne“ hodnotenie bezpredmetné?:o

:wink: Radšej nechajme už tak akademické debaty a posuňme sa ďalej. Sasha, nože vyber ďalšiu tému...

Obrázok používateľa zuzana
Offline

No vidis a na mna to tak zaposobilo - ako naznakovy pokus o statut muzea s preambulou... . Uz je nad slnko jasnejsie :wink: , ze sa rozchadzame prave v ponimani zbierkotvorneho planu (zisiel by sa arbiter). Podla mna ide o jeden z dolezitych dokumentov, ktory ale nestoji na zaciatku...kedze vacsina muzei, ktore takyto dokument nemaju spracovany uz existuje. Ale keby aj nie, myslim, ze na zaciatku formovania muzea ma stat namet, len ten ja nestotoznujem so zbierkotvornym planom, ale skor s projektom o zalozeni muzea. V nom sa riesia zakladne otazky od formalnych az po obsahove. Potom nasleduje statut a potom ostatne dokumenty vyplyvajuce zo zakona. Prave jednym z nich, by mal byt aj zbierkotvorny plan, ktory vysostne riesi tvorbu a spravu zbierky. Je pravda, ze sa nemozem odputat od toho holandskeho modelu, lebo stale mi pride (aj na chyby) ako lepsia pomocka pre muzea, konkretne pre vytycenie mantinelov ich zbierkotvornej cinnosti.

Inac je to haluz, ale mala som tu (svetodejinnu) cest 8O , stat pri zakladani (nie muzea), ale expozicie, v jednom slovenskom meste. Prave taky projekt som spracovala (a aj navrh statutu), ale bolo to uz davno, bola som cerstvy absolvent bez skusenosti a teda nebudem zviditelnovat tento produkt. Dnes by vyzeral inaksie. K prijatiu statutu muzea nedoslo, lebo v meste nebola politicka vola (predsa len, podmienky existencie by sa sprisnili a buduci statutari nechceli na seba prevziat taku zodpovednost). Aj som napokon odisla odtial...robit „karieru“ inde. Expozicia stale existuje, aj ked zivori bohuzial...

Takze Sasha, zase zavoz... :?: :lol:

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Úplne s tebou súhlasím a konštatujem, že ti tam uý chýba ina Hellerova Hlava XXII... tiež nadčasová a stále aktuálna :| . Je faktom, že moje prirovnanie výstavy (akejkoľvek) ku knihe nie je práve najšťastnejšie. Snáď k divadelnému predstaveniu? To však zase vedie k literárnej predlohe a vo výstavnej praxi k scenáru, ktorý by múzeum malo archivovať trvalo, pre poučenie budúcich tvorcov. Nuž a sme zas v akademickom úvoze. Keď napíšem, že veď výstava pretrváva v katalógu, ktorý je jej edičným zrkadlením skončíme pri tom, že na katalóg nie sú peniaze. Úvoz... úvoz... a hlavne z toho pomaly začínam dostávať debku.
Prax ma naučila, že profesionálna púť múzejníka je osamelá. Vyhovovalo, vyhovuje a dúfam, že mi to aj bude vyhovovať. Celý život hľadám odpovede, ktoré v žiadnej knihe nenájdeš a druhého takého som (v reáli) zatiaľ nenašiel. Dokonca sa mi raz stalo, že kolegyňa pri jednom takomto extempore.... zaspala. Odvtedy som deťom pred spaním vysvetľoval úskalia diachrónnej a synchrónnej dokumentácie.
Nie že by som bol suchár bez štipky romantiky alebo fantázie ale niekedy sa mi zdá, že byť suchárom je ľahšie.
Hlavu mám vymetenú. Nevidím žiaden pevný bod vo všehomíre. Myslím, že, pokiaľ sa neurazíš, nechám tentoraz voľbu na teba.

Obrázok používateľa henry
Offline

Nestudoval som ziadny z muzejnych odborov a som skor technicky zalozeny ale chodim sem s casu na cas. K vystavam mozem snad nieco povedat. Podla mna je vystava dobra ked na nu chodia ludia ale kto chodi dnes do muzea. Snad ked prsi. Mne sa zda ze sme sa my slovaci este s muzeami neskamaratili. Su dost cudne a uzavrete aj archiv je lepsi. Ked niekde zacujem, ze dobra vystava da mi aspon pol hodinu nez ju vyguglin. V tomto by sa aj toto forum mohlo vylepsit. Takze lepsi marketing nechcet mat z kazdej vystavy umelecke dielo a zaujimave temy. Dobra vystava je casto maskovana takym nezmyselnym nazvom, ze clovek strati chut.

Obrázok používateľa asomtam
Offline

Pomerne často chodím na výytavy ,či navštevujem múzeá.
Posledná pre mňa dobrá výstava bola výstava v Nitre z archeologických nálezovz pod R1.Užasné krásne originály,zväčša fragmenty ,črepy ,ale mal som ohromne dobrý pocit.Skostom pre mňa bola odrodilá Sara.
Absolutná spokojnosť,z exponátamy,maxmálny zážitok.
Kontrast hneď v ten deň v klenotnici.prachom zapadnutá stála expozícia,chýbajúce exponáty a smozrejme vrchol všetkého bolo to že to boli aj atrapy,ktoré mi boli odporné.(moravianska Venuša a pyxida),ľutujem že som tam vsúpil,(aj keď to bolo v cene asi 0.66€.)

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Áno, myslím, že máte pravdu obaja. Henry, naozaj by sa múzeá mali viac venovať marketingu. Ale na to treba odborníka, bohužiaľ, múzea (aspoň prevažná väčšina) si nemôže dovoliť zaplatiť žiadneho, nie to dobrého. Ešte pár rokov dozadu si múzeá začínali vytvárať marketingové oddelenia, aj my sme boli medzi nimi. Tento progres však vystriedala kríza.. Paušálne kresanie pozícií, ktoré už tretím rokom prichádza príkazom z ministerstiev, postihuje práve tieto nové moderné pozície. Myslím, že ani Orange, či iné komerčné firmy, by bez takýchto pracovníkov nevytvárali veľkolepé reklamné akcie, ktoré na nás lezú aj z chladničky. Múzejník je proste múzejník, spraví výstavu (dobrú či zlú) a potom jej spraví takú reklamu, akú vie. A keď nevie, spraví aj tak, lebo musí. Je to proste celé zle nastavené a je fakt škoda, že hospodárska kríza zhatila celkom dobre nastúpený trend.
Asomtam, veru, nič neobvyklé, že výstava predčí expozíciu. Aj keď by to malo byť presne opačne a výkladnými skriňami múzeí by mali byť ich expozície (ako sme tu už niekde písali..). Ale keďže na rekonštrukciu zastaralej expozície treba väčšie množstvo prostriedkov ako na prípravu výstavy, tak sa radšej (ak je čo) investuje tam, však takáto investícia sa múzeu aj rýchlejšie vráti.

Odrazím sa od týchto Vašich príspevkov a navrhujem ako ďalšiu tému: financovanie múzeí (štát, dotácie, granty). Myslíte si, že financovanie našich múzeí je dostatočné? Dá sa podľa Vás robiť kvalita, aj za takého objemu finančných prostriedkov, aký majú k dispozícií múzeá v súčasnosti? Prípadne, ak má niekto prehľad, ako je to s financovaním múzeí v zahraničí? Nakoľko si na seba dokážu zarobiť a nakoľko treba ich činnosť dotovať?

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Tož, nech je po tvojom, ááále dúfam, že to nebude taká diskusia ako o detektoristoch. Nebudeme tu nadávať na štát, samosprávu a iných zriaďovateľov (pokiaľ si nezaslúžia) a urobíme si analýzečku najmä toho ako múzeá s tým čo dostanú hospodária. Predpokladám, že sa nám to nebude páčiť. Lenže to chce aj trochu prípravy, pretože nie som ochotný vyťahovať z klobúka skapatých zajacov.
Pokiaľ ide o financovanie múzeí vo všeobecnosti, financie sú z viacerých zdrojov a okrem štátu sa na ňom podieľajú aj veľké spoločnosti. Krízové tlaky nedávno komentoval generálny riaditeľ Štátnych umeleckých zbierok Drážďany (Staatlichen Kunstsammlungen Dresden) Martin Roth: » Die Finanzierung der deutschen Museen sei «nie auf die Finanzierung durch Sponsoren gegründet gewesen» / "Financovanie nemeckých múzeí nebolo nikdy postavené na financovaní sponzormi". Ako je to vlastne dnes u nás keď 4/5 múzeí spravuje majetok samospráv.
Žiadne múzeum nesmie vytvárať zisk, môže si iba prilepšiť výnosmi zo svojej činnosti. Pokiaľ by "krajské" múzeum chcelo tržbami zo vstupného pokryť mzdové náklady, muselo by predávať vstupenky po 7,60 €. Ten výpočet je síce tak trochu mystifikácia ale vychádza z reálnych čísel existujúceho múzea, ktorému však nechcem robiť reklamu 8O .

Obrázok používateľa asomtam
Offline

Nemyslím,žeby raz ročne umyť sklá vitrín bolo až tak náročné,v Nitre boli strašne špinavé,a niesú v tom sami.Prach vo vitrínach asi mal dodať pocit staroby.
Vzbudiť pocit originality atráp má ich velkolepé umiesneniepyxida a Venuša),Ak prídem do múzea ,tak mám záujem vidieť originál,ak nieje nemám záujem o napodobeninu ani majstrovsky vytvorenú,tak ako aj v dome Mikulaša Galandu v Turčianskych Tepliciach kde majú reprodukcie a hádam len jeden originál(ak sa mýlim ,opravte ma).
Ako chcete dostať ľudí do múzea,keď sú tam náhrady originálov?ak je tam jedna napodobenina,tak v človeku skrzne myšlienka , a čo ak všetko je napodobenina?

Obrázok používateľa mazoslav
Offline

Ja by som sa proti kópiam nestaval tak negatívne a už vobec nie voci replikám. Rozdiel medzi rep. a originálom tažko rozozná oborník nie ešte návštevník. Okrem iného umožnujú intenzívnejší prežitok z predmetu lebo je ho možné obchitkávať alebo inak zpoznávať ( jedinečná možnosť pre nevidiacich). Umožnujú aj chrániť originál, (krádež, úložné podmienky atd.)
Netreba zabúdať na ochrannú funkciu múzeií, ved tu niesu len preto aby prezentovali zbierky verejnosti. Prvoradou má byť ochrana a až potom prezentácia. Je to aj logické, ak sa niečo nechráni a zničí nemože to byť prezentované. Z mojho pohladu konzervátora-reštaurátora by som predmet po konzervácii najradšej zamkol v klimatizovanom trezore a zjedol klúč :D

Obrázok používateľa asomtam
Offline

Každý to cíti ináč.Niekomu doma vysia na stenách reprodukcie slávnych obrazov,inému ich kópie,dalším ich dokonalé falzifykáty a niekto má aj originály.
Chcem vidieť ten nával ludí ,čo by sa tlačili na výstavu reprodukcií hocjako slávneho maliara.
Kópie a repliky patria do múzea,ale nie do stálych expozícií,ale s jasným označením,že sa jedná o napodobeninu,a ne hranie pre deti prípadne ako suvenír.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Úplne s vami súhlasím. S mazoslavom, že má úplnú pravdu s múzejnými prioritami i tým, že niektorí kurátori sa správajú k zbierkovým predmetom diplomaticky povedané... svinsky. Pravdu má aj asomtam! Vystavovanie kópií a makiet ako súčasť prezentačnej politiky múzea je nemiestne, odsúdeniahodné a svedčí o tom, že múzeá nemajú spracovanú bezpečnostnú politiku zariadenia alebo výšku rizík možno označiť stupňom 5 - katastrofálne. Lééénže pokiaľ tu mám katastrofálne ohrozenie, nevystavujem a snažím sa dobudovať alebo vybudovať bezpečnostný systém. Ak to neurobím podľa hesla "pre návštevníka stačí" ohrozujem dobré meno zariadenia. asomtam má právo na autentický exponát a keď sa bojím, že ho ukradnú, sprístupním ho v rámci bádateľských služieb 8O .
Zaprášené expozície vyzdobené skapatými muchami je tiež výraz vzťahu k návštevníkovi. Z hľadiska údržby nevyhovujúci mobiliár a personálne vybavenie prefeminizovaných múzeí, kde pomaly nemá kto poprenášať panely, pretože aj riaditeľ je žena. To však neospravedlňuje.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Sashaaa, nejako si sa rozbehol :evil:...otázka znie, prečo sú múzeá prefeminizované (aj keď je to v protiklade s tým bordelom, keďže žena je okrem matky aj synonymom upratovačky, myslím :? ). A čo presne sa skrýva pod "svinským prístupom kurátorov"? Ináč u nás ešte jedna vlna prepúšťania a ozaj bude vitríny prenášať riaditeľ (ešteže ho máme, chlapa!). Okrem toho si bude robiť i scenáre, prekonzervovávať exponáty, inštalovať, propagovať, bude sám seba zvolávať na porady...no, ale to som sa i ja nejako rozbehla...

Asomtam, ja neviem zaujať relevantné stanovisko k umiestňovaniu replík. Pokiaľ viem, pristupuje sa k tomu pri zbierkových predmetoch výnimočnej hodnoty, aby sa zamedzilo ich poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Ale je to skôr okrajové, minimálne u nás máme v expozíciách na 99,9% originály. Však aj výroba repliky niečo stojí, ja som mala záujem o vyrobenie niekoľkých replík pre detského návštevníka, ale rozpočet nepustil..

K tomu prachu: takúto námietku treba rovno chrstnúť do tváre samotnému múzeu, niekde to napísať, napríklad do knihy návštev. Znie to možno naivne, ale aspoň u nás to sledujú tí najvyšší a prevažne zjednajú i okamžitú nápravu...

A este raz Sasha, tentokrát reakcia na tvoj predchádzajúci príspevok: ale zase netreba ani príliš robiť ramená. Situáciu treba popísať a analyzovať takú aká je, netváriť sa, že to, že naše múzeá vyzerajú tak ako vyzerajú, je len a len vďaka neschopnosti múzejníkov. To nie je pravda. Podobne ako nie je pravda, že šikovný aj z ničoho postaví produktívnu firmu. Každý podnikateľ potrebuje najprv kapitál. V našich múzeách sa dalo o nejakom kapitále hovoriť niekedy v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy veľké nič a preto mnohé naše múzeá doposiaľ aj vyzerajú, akoby zo 60. rokov.
Netvrdím, že všetky múzeá do jedného má sanovať štát (prípadne samosprávy). To je nereálne. Ale kto INÝ u nás, keď nefunguje systém donorov, ktorí by si pokladali za česť mať vo svojom portfóliu podporovaných projektov i nejaké múzeum? U nás radšej dajú na koncerty, školy, detské ihriská a športoviská, sem tam na nejakú knihu, ale múzeum? A teraz hovorím o inej podpore ako z milosti podaných 100 euro, samozrejme.
Takisto je nereálne, aby si múzeá zarobili na seba. Keby zvýšili vstupné tak ako si napísal (čo ja by som nebola proti), tak by prišlo o polovicu menej návštevníkov a asi by úplne prestali chodiť školy. Čiže očakávaný efekt by sa nedostavil. Ďalším problémom je, že veľká časť z rozpočtu múzeí ide na prevádzku (mnohé vlastnia viacero historických objektov). A nedajbože, že príde nejaká havarijná situácia...

Obrázok používateľa zuzana
Offline

Tú teóriu o podmienkach udeľovania osobných príplatkov poznám :-D . Zatiaľ som nezažila využívanie tohto nástroja na stimuláciu pracovného výkonu. Ale aj chápem prečo. Naše platy sú naozaj nastavené na nízke až žiadne výkony a preto dovolím si tvrdiť akákoľvek svedomitá práca (nie nad rámec, len v rámci pracovných povinností), by si automaticky zaslúžila príplatok. Práca nad rámec, to by už chcelo naozaj šťavnatú odmenu, aká je ale v podmienkach múzeí asi nerealizovateľná. Preto sa spolieha nato, že tí, čo sú ambiciózni a svoj produktívny vek chcú využiť naplno, robia aj bez šťavnatých odmien a keď nemajú šťastie na partnera, ktorý ich živí (prípadne rodinných príslušníkov a tak), možno si občas poplačú do vankúša, prípadne neskôr ujdú robiť inde. Takže to ani nie je o sociálnom cítení...Manažovať príplatky by sa naozaj oplatilo len vtedy, keby to bolo razantné. Teda nešlo by o 30 - 50 euro, ale naozaj o čo ja viem, tých 70% platu a išlo by to na úkor tých, ktorí si to tam len poctivo odsedia na minútu presne od 6.00 do 14.00, každý deň, celý rok. Ale tie nervy toho riaditeľa, čo by takéto manažérske prístupy zavádzal, by som chcela mať, teda. A neviem, ako dlho by sa vo svojom kresle udržal, keďže asi jediná vec, za ktorú sa pôjde biť každá sivá myš, je plat, aj keď mizerný, ale istý.

Obrázok používateľa asomtam
Offline

Nechcel so sa miešať do vašej viacmenej odbornrj debaty,no ešte raz ma k tomu donútila pyxida z Čiernych Kľačian,lebo som sa jej už tu venoval.Neviem čí to čo vystavujú v Ponitrianskom múzeu je zlá ideove zbabraná rekonštrukcia,ktorú by sa patrilo konečne vymeniť za originál.(v horšom prípade za kópiu originálu).
To čo tam vystavujú nezodpovedá tomu ,čo sa zachovalo našlo ,



môj nazor
Chcem sa vás spýtať na váš názor,či sa má vystavovať takýto dorobok,alebo chýbajúce časti majú byť hladké?((keď teda treba vystavovať neoriginály).

Obrázok používateľa Sasha
Offline

zuzana, ja nie som proti tomu aby v múzeách pracovali ženy. Aspoň sa je tam na čo, semo-tamo, pozrieť :wink: . Uchovávací moment je však vlastnejší mužom, z ktorých aj 99% vytvára zbierky. Neber to ako útok na nežné pohlavie, ale koľko zberateliek poznáš?
"Svinský prístup" kurátora je taký, že po náročnom reštaurovaní zbierkového predmetu ho ukazuje všetkým kolegom aj plánovaným a neplánovaným návštevníkom svojej kancelárie. Potom ho odnesie do depozitára a o tri mesiace zistí, že predmet musí ísť na ošetrenie znovu, pretože sa podobá na líšku.
Pokiaľ ide o analýzu, ktorú som spomínal, nemyslím si, že situácia je taká aká je iba vinou múzejníkov. Lenže zamýšľa sa niekto nad štruktúrou pracovnej náplne múzejníka, nad jeho potrebami a motiváciou. Ktorá z vízií súčasného múzejníctva sa zaoberá podmienkami radostnej a spokojnej práce zamestnancov múzeí. Heslom dňa je získavať, elektronicky katalogizovať, vystavovovať, znižovať stavy a múzejník je ťažko loajálny, pretože by za kvákanie mohol ľahko prísť aj o miesto a čo potom. Myslím si ale, že tak ako všade existujú rezervy a svoj osud by mali zobrať do rúk sami múzejníci a nie úradníci.
Všetky múzeá, zo zákona, musí sanovať zriaďovateľ. Lenže múzeá nie sú jedinými kultúrnymi zariadeniami v regióne. Keď len trošku privrieš oči a predstavíš si situáciu u vás, vyjavia sa ti tie zbytočne vynakladané peniaze okamžite. Jestvujúci status quo je nevyhovujúci a treba ho zmeniť, lééénže treba aj vedieť čo budeme robiť potom.
asomtam, tvoje postrehy považujem za pozitívne miešanie sa do našej "viacmenej odbornej debaty" a tvoje príspevky k pyxide považujem za to lepšie čo na Obnove máme. Lenže k veci. Nevidel som čo vykopali a neviem čo fotografoval Jakub Dvořák. V jednom sa určite zhodneme, že to čo je na obrázkoch, ktoré si priložil, nie je jeden a ten istý artefakt.
Ponitrianske múzeum Nitra vystavuje toto


aspoň podľa stránky
http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=nm.

Faktom však ostáva, že autentický artefakt alebo (v najhoršom prípade) jeho vernú kópiu by malo, bez ohľadu na vlastníka, vystavovať príslušné regionálne múzeum. Na tému pyxidy by mohla byť parádna výstava a jej kópia by mohla putovať so sprievodnou putovnou výstavou po celom Slovensku. Tož, kto chce vidieť Giocondu, musí do Paríža a kto pyxidu do Nitry.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Hosanna, konečne začíname veslovať jedným smerom. Napriek tomu si myslím, že treba túto šalenú tému opustiť a venovať sa niečomu jedlejšiemu. Len dúfam, že sa mazoslav nezľakol a ešte sa sem vráti.
Mám iba jednu otázku, má vaše múzeum nejaký dokument, ktorým by definovalo svoju víziu ďalšieho smerovania budovania zbierky? U nás také nič nejestvuje. Máme štatút a pracovný poriadok, ktoré síce ukazujú globálny cieľ a určujú rámcovo pracovnú náplň, ale všetko ostatné sa vyvíja dosť živelne a nahodilo. Dosť sme dumali nad zmenou = zbierkotvorný program, ktorý by dosť presne definovať čo v zbierke chýba a smer ďalších aktivít, napr. ďalšieho výskumu, ale nikto s kompetentných tomu nevenoval pozornosť. Tak si s tým experimentujeme vo vlastnej réžii a na tom čo máme v správe. Nemôžeš sa teda čudovať nasadeniu s akým som sa na túto tému "vrhol".

Obrázok používateľa asomtam
Offline

...ešte jeden postreh,verím že to sklo na pyramíde na ochranu pyxidy je nepristrelné a pyramída zabezpečená alarmom.Viem lompetentní povedia "je to pripravené keď príde na hosťovanie originál".
Ja do múzea idem len pre pocit,pocit vidieť autentické veci,nie ich nahrážky.Ak sa chcem pokochať veciam zrovnateľným s touto vystaveným paškvilom idem do MadalBalu.Je to tam zadarmo ,a to isté ako takáto nedávno vyrobená pyxida.
Druhá vec je že mi zakážu v múzeu fotiť,asi sa boja že ich idem vylúpiť.Naprríklad niekde chcú za to primo peniaze(hrad v Trenčíne),ale osem megapixelovým fotoaparátom so xenónovým bleskom sa mohlo zadarmo.lebo to bol mobil,poplatok bol len za fotoaparát,tak mi to pani zdôvodnila,(hoci fotoparát dol stary 3MP Olympus).

Obrázok používateľa Sasha
Offline

asomtam, nič zmysluplnejšie ako autentický doklad a reprezentanta dôb viac či menej zašlých ti múzeum ani nemôže ponúknuť. Pokiaľ nevie, nechce alebo nemôže načo by tam kto chodil? Je to jediný "kapitál", ktorým sa múzeum líši od iných kultúrnych inštitúcií poverených záchranou a ochranou kultúrneho dedičstva. Je to jediný kapitál, ktorý v akejkoľvek forme, môže múzeum premeniť na peniaze. Preto som bol vždy proti fotografovaniu a filmovaniu vo výstavných priestoroch. V prvom rade z bezpečnostných dôvodov a potom preto, že pokiaľ na uspokojenie tvojich potrieb stačí kvalitná fotografia, múzeum by malo byť schopné ti ju poskytnúť v primeranej kvalite za primeraný poplatok v cene pár centov. Keby si si mal vybrať z obrázkov pyxidy zavesených v tejto diskusii určite by vyhral Jakub Dvořák.
Samozrejme, že takáto služba nemôže sanovať plat fotografa ale ročný výnos vždy poteší.

Obrázok používateľa zuzana
Offline

OK, Sasha,
celkom by ma zaujimal tvoj nazor na ulohu historika, etnologa, proste kuratora v muzeu. Z tvojich prispevkov je zrejme, ze nemas o kuratoroch vysoku mienku (vsak i ja mam vyhrady, najma sama k sebe 8O ). Poznas vobec nejakeho dobreho kuratora? Kludne i pomenuj, vsak na chvalu sa nikto nenahneva. Ake kvality (poznatky, zrucnosti) by mal sikovny kurator urcite mat, a najma, ako sa ma na taku uroven vypracovat mlade ucho, ktore zacina svoju "karieru" v niektorom z nasich muzei? Ako sa vyvija/vyvijala obsahova napln jeho prace v priebehu 20. storočia? Ake postavenie v hierarchickej strukture pozicii v muzeu ma, ci by, podla teba, mal mat?

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.