Kniežacia hrobka pod Tatrami

36 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa harp
Offline
Kniežacia hrobka pod Tatrami

Koncom októbra minulého roku našli robotníci pri prácach na stavbe priemyselného parku v Matejovciach nezvyčajný starodávny nález. Na obhliadku nájdenej drevenej zrubovej stavby prišla komisia zložená z odborníkov - archeológov, ktorí sa vtedy zhodli na názore, že stavba nepochádza z minulého storočia. Kolovali totiž fámy, že by mohlo ísť o bunker z druhej svetovej vojny, čo však experti na archeológiu vyvrátili. Odborná komisia vydala stanovisko, že ide o významný starý objekt, ktorý musí byť podľa zákona č. 49/2002 pamiatkovo chránený a zodpovedne zdokumentovaný a preskúmaný.

http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=2090

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Obrázok používateľa antiK
Offline

Výstava nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa bude 10. júla

NITRA 10. marca (SITA) – Výstava nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa bude 10. júla v Podtatranskom múzeu v Poprade. Verejnosť na nej bude môcť vidieť nábytky staré 1 600 rokov, ktoré nemajú obdobu v celej Európe. Bude medzi nimi napríklad stôl, lehátko, drevené náradie a ďalšie súčasti vybavenia hrobky. Vystavené budú aj nádoby a šperky, ktoré unikli pozornosti dávnych vykrádačov hrobky. Návštevníci sa tiež zoznámia s dramatickým objavom nálezu a s metódami jeho trvalého uchovania pre budúcnosť.

Perličkou výstavy bude dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami. „Z jednej strany drevenej dosky sa hrala hra podobná dnešnej Dáme, z druhej strany Mlyn,“ vysvetlil archeológ Karol Pieta, ktorý výskum v Poprade viedol. Ako ďalej dodal, namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej a tmavozelenej farby. Výstavu organizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, Podtatranské múzeum a Schleswig-holsteinische Landesmuseen Schleswig.
Hrobku „slovenského Tutanchamona“ vykopali archeológovia v Poprade – Matejovciach v roku 2006. Zhruba deväť ton materiálu, z ktorej veľkú časť tvorila samotná zrubová konštrukcia hrobky a drevený sarkofág, potom previezli do Schleswigu na severe Nemecka. Medzinárodný tím odborníkov tam nálezy reštauroval a konzervoval pod mikroskopmi v špičkových laboratóriách. Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Na výstave verejnosť uvidí len časť nálezov. Zvyšná časť sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016.

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa harp
Offline

Zaujimalo by ake metody konzervacie boli pouzite. Skusim to zo SAV vytiahnut.

Obrázok používateľa palo
Offline

POPRAD: Mobiliár z hrobky germánskeho kniežaťa je už na Slovensku
V hrobke „slovenského Tutanchamona“ zo 4. - 5. storočia nášho letopočtu bol napríklad stolček, ležadlo, stôl a katafalk, na ktorom bol nebožtík uložený.

 

23. januára 2013 (SITA) - Mobiliár z hrobky germánskeho kniežaťa z Popradu je už na Slovensku. Predmety staré 1600 rokov niekoľko rokov reštaurovali a konzervovali odborníci v laboratóriách v nemeckom Schleswigu. Verejnosť ich bude môcť vidieť na výstave v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bude zrejme v júni. „Mobiliár hrobky je už celý na Slovensku – stôl, nádoby, stoličky, drevené lopaty, celý rad textílií a podobne. Myslím, že keď všetko dobre pôjde, tak niekedy v júni by mohla byť otvorená výstava najskôr v Poprade a potom niekedy na jeseň buď v Nitre, alebo v Bratislave,“ informoval riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Nosnú časť výstavy budú tvoriť kusy tisového nábytku, ktorým bola hrobka zariadená pre posmrtný život kniežaťa. V hrobke „slovenského Tutanchamona“ zo 4. - 5. storočia nášho letopočtu bol napríklad stolček, ležadlo, stôl a katafalk, na ktorom bol nebožtík uložený. Perličkou výstavy bude dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami. „Z jednej strany drevenej dosky sa hrala hra podobná dnešnej Dáme, z druhej strany Mlyn,“ vysvetlil archeológ Karol Pieta, ktorý výskum v Poprade viedol. Ako ďalej dodal, namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej atmavozelenej farby.
Zvyšná časť nálezov sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016. Predmety z drahých kovov sa nezachovali, pretože hrobku vykradli ešte súčasníci pochovaného kniežaťa. Zanechali len to, čo nevedeli speňažiť alebo nenašli. Práve organické zvyšky ako kosti, drevá, látky, orechy a podobne však archeológom veľmi dobre poskytujú obraz o kniežati a jeho dobe. Medzinárodný tím odborníkov detailne skúma pod mikroskopmi každú jednu časť inventáru hrobky, ktorú potom dokumentuje a konzervuje. Slovensko nemá na špeciálne analýzy ani na konzervačné práce potrebné vybavenie. Rovnako aj drvivú väčšinu financií poskytla nemecká strana. Pomocou rôznych analýz vedia vedci zo zvyškov kostry zistiť, odkiaľ nebožtík pochádzal, v akom veku zomrel, čo jedol, či bol podvyživený alebo akými chorobami trpel. Prvá analýza DNA ukázala, že muž pochádzal z územia východne od dnešného Slovenska. „Možno z územia dnešnej Ukrajiny alebo dokonca niekde až po Ural. Ale to bola prvá analýza DNA, ktorej zatiaľ ešte nie úplne veríme a chceme si ju nechať potvrdiť. Neradi sa uspokojíme len s jednou analýzou DNA, pretože nemusí byť presná,“ podotkol Ruttkay.
Je zrejmé, že Germán zomrel 20- až 25-ročný, no jeho konkrétne fyzické vlastnosti spresní analýza, na ktorej pracujú odborníci v nemeckom Göttingene. Podľa izotopového rozboru jeho strava pozostávala prevažne z baranieho a kozľacieho mäsa, menej jedol hovädzie a veľmi málo bravčové. Pomerne veľa jedol aj zeleninu. Stronciové analýzy zubov robia v Dánsku a USA. Zatiaľ nie je spravená dendrochronologická analýza drevených trámov hrobky. „Je to červený smrek a na ten doteraz nie sú krivky (rad letokruhov včasovej postupnosti, pozn. SITA) dostatočne vypracované, ale verím, že príde ten čas a potom budeme vedieť povedať presný rok, kedy bola hrobka vybudovaná,“ povedal Ruttkay. Archeológovia chcú, aby nález našiel svoje stále miesto buď priamo v Poprade, alebo v mestskej časti Matejovce, kde sa hrobka našla. „My stále dúfame, že sa nájdu nejaké zdroje, aby sa postavil nový pavilón, ktorý by si tento nález naozaj zaslúžil,“ zdôraznil Ruttkay. Ak sa financie nenájdu, zostanú predmety z hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorého priestory sa majú upraviť pre potreby tohto významného nálezu.

Obrázok používateľa palo
Offline

Vedci hovoria o človeku, ktorý stoloval ako Riman, matku mal nomádku a vyrastal v stepi. Viac noviniek prezradil archeológ a vedúci výskumu v Matejovciach Karol Pieta, ktorý sa len nedávno vrátil z Nemecka, kde hrobku konzervuje tím špecialistov z celého sveta.

Čítajte viac v článku Andrej Baráta "Pieta: Veľmož mal nomádske gény a rímske zvyky" z 24.12.2012 na spravy.pravda.sk.

Obrázok používateľa palo
Offline

Niekoľko informácií o hrobke na internete v angličtine:

 

http://www.pamiatky.sk/pamiatky/ochrana-pamiatkoveho-fondu/revue-pamiatk...

(scroll down to the heading A princely tomb from Poprad-Matejovce)

 

http://scienceblogs.com/aardvarchaeology/2007/06/slovak_chamber_grave_pe...

 

http://www.allempires.net/slovakia--tomb-of-germanic-leader-found_topic1...

Obrázok používateľa harp
Offline

palo, cocovicka a ja sme spravili nejake kroky na zachranu tejto unikatnej pamiatky.

O vysledku a efektivite krokov vas budeme informovat.

Obrázok používateľa vozzo
Offline

Dufam, ze na Slovensku zacne viac ludi robit ''ASPON take nieco'' ako ty.

K ministrovi: ved aj tak to nie je z jeho vrecka.A ohladne dotacii na kulturu tak, to ani neviem co povedat... Ale mozno jedneho slnecneho dna sa tej zmeny myslenia dockaju deti mojich deti mojich .....

Obrázok používateľa harp
Offline

Ministerstvo kultúry pomáha zachrániť Kniežaciu hrobku v Poprade-Matejovciach

BRATISLAVA 20.11.2006 – Minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič rozhodol v týchto dňoch o poskytnutí mimoriadnej dotácie vo výške 580.000 Sk na konzerváciu a záchranu Kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. Ide o výnimočný archeologický nález európskeho významu, ktorého pôvod siaha až do rímskej doby.

O dotáciu požiadalo Podtatranské múzeum v Poprade. Dotáciu ministerstvo kultúry poskytlo v rámci Grantového systému Ministerstva kultúry SR – program Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií (múzeá, galérie a knižnice) 2006.

Tlačový referát Ministerstva kultúry SR

Obrázok používateľa palo
Offline

Čo je nové:
- Dva roky po náleze hrobky nie sú peniaze na jej konzerváciu
- Na hrobku chýba 30tisíc eur

Obrázok používateľa Mirka
Mirka (bez overenia)

Nemate nieco o nemecku viac otho

Obrázok používateľa palo
Offline

K tej otazke ako to funguje v zahranici. V juznej casti Norska (Østfold) objavili v jednom kopci, ktory klesal nalezisko v ktorom sa najpravdepodobnejsie nachadza vikingska lod. cca 20 m dlha 5m siroka. Nalez sa zasypal z dovodu, ze nori nemaju dostatok kapacit a ani financii na vystavbu konz. laboratoria pri nalezisku. A to hovorime o state v Europe ktori nieje ani trosku chudobni... R E S P EC T ;-)
U nás sa to robí celkom ináč: Unikátnu drevenú hrobovú komoru vyberieme zo zeme, pošleme do Nemecka na konzerváciu, na jej mieste postavíme nejakú priemyselnú halu a ... viac už o nej akosi nepočuť...

Ale kto hľadá, nájde - v správe o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2009, z 27. júla 2009:

Ústredný štátny dohľad nad zabezpečením a ochranou archeologického nálezu Kniežacej hrobky z Popradu – Matejoviec vykonala pamiatková inšpekcia v spolupráci so sekciou kultúrneho dedičstva. Dohľad bol zameraný na:
· konanie Krajského pamiatkového úradu Prešov – pracovisko v Levoči (ďalej len „KPÚ Prešov“) pri archeologickom výskume a nakladaní s archeologickým nálezom,
· súlad dokumentácie archeologického výskumu s Vyhláškou č. 16/2003 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), ktorou sa vykonáva pamiatkový zákon,
· splnenie podmienok pri vývoze archeologického nálezu na výskum a reštaurovanie mimo územia SR,
· informatívne na zabezpečenie financovania reštaurovania archeologického nálezu a jeho spätného dovozu na územie SR.

Na základe zistení dohľadu KPÚ Prešov – pracovisko Levoča rozhodol o archeologickom výskume na stavbe Priemyselný park a.s. Poprad formou sledovania výkopových prác a vykonával pri archeologickom výskume priebežný dohľad. Zmluvu o vykonaní archeologického výskumu uzatvorilo Mesto Poprad s Podtatranským múzeom v Poprade. Po náleze odborná komisia z 20.10.2005 potvrdila, že ide o mimoriadny nález hrobovej komory, ktorej úplné preskúmanie je potrebné pripraviť technicky a systematicky dokumentovať so zohľadnením osobitných podmienok prostredia, v ktorom sa hrobka zachovala. V archeologickom výskume pokračoval ďalej na základe uzatvorenej dohody s Podtatranským múzeom v Poprade aj Archeologický ústav SAV v Nitre, prizvaní odborníci v oblasti geológie, pedológie, palinológie a STU v Bratislave. Osobitne náročné práce na odkrývaní archeologického nálezu boli konzultované na medzinárodnej odbornej komisii za účasti pamiatkových orgánov, z čoho následne vyplynula aj potreba zabezpečiť konzerváciu a reštaurovanie nálezu mimo územia SR.

Na záchranu, konzerváciu, rekonštrukciu, vedecký výskum a spracovanie archeologického nálezu uzatvorili v novembri 2006 dohodu o spolupráci:
· Podtatranské múzeum v Poprade
· Archeologický ústav SAV v Nitre
· Stiftung Schleswig – Hollsteinische Landesmuseen Schleswig.
Dohoda určuje zodpovednosť jednotlivých subjektov za práce a plánované termíny ich plnenia. Na základe dohody prevzal AÚ SAV konzerváciu a rekonštrukciu kovového a keramického materiálu, vrátane vyhotovenia vybraných častí dokumentácie a zabezpečil prevoz nálezu hrobovej komory s vybavením do SRN.

Čiastková dokumentácia z archeologického výskumu obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje § 7 ods. 7 vyhlášky, bola odovzdaná KPÚ Prešov, dokumentácia bude doplnená po ukončení konzervovania, skúmania a reštaurovania všetkých hnuteľných nálezov.

Archeologický ústav SAV v Nitre, ktorý zabezpečoval v novembri 2006 prevoz drevených artefaktov – archeologického nálezu do SRN oznámil MK SR dočasný vývoz predmetu múzejnej a galerijnej hodnoty až listom z 26. 5. 2009 v rámci výkonu štátneho dohľadu, pričom doba dočasného vývozu je predĺžená až do času ukončenia výskumných prác, ktoré sa predpokladajú do 31.10. 2011.
Zdroj: www.culture.gov.sk

Obrázok používateľa vozzo
Offline

VSETKA CEST, zeby predsa... :wink:

Obrázok používateľa palo
Offline

Veľký článok k tejto téme, ktorý vyšiel prednedávnom:

http://www.sme.sk/c/2994753/Germansky-Tutanchamon-pod-Tatrami.html

Obrázok používateľa palo
Offline

...

"Stavba s takými zachovanými konštrukčnými detailmi a bohatou výbavou nebola doteraz v Európe objavená. Drevené časti nábytku, textílie pretkávané zlatom, železné a bronzové nástroje, keramika a ďalšie vybavenie - to všetko má obrovskú výpovednú hodnotu, ktorá sa nedá žiadnym zlatom vyvážiť," hovorí nadšene (archeológ) Peter Roth (z Podtatranského múzea v Poprade).

...

Archeológovia v týchto dňoch ešte doťahujú jedinečný výskum v detailoch. Rozoberajú drevený skelet oboch komôr, trámy a dosky balia do vlhkého molitanu a igelitov, pretože sušením by sa mohli nenávratne poškodiť, spevňujú ich, aby vydržali transport do Nemecka, kde drevené časti ošetria a zakonzervujú.

...

"Konzervovanie nálezov vrátane drevených prvkov môže trvať dva až tri roky. Potom by sa mali vrátiť do Popradu. Hrobku by sme radi nainštalovali v našom múzeu. Viem si predstaviť, že by bola umiestnená v osobitnom, klimatizovanom pavilóne ako stála expozícia," (hovorí Roth).
Toľko vyberám z článku "Germánsky Tutanchamón pod Tatrami" od Mikuláša Jesenského v prílohe Víkend denníka SME z 11. 11. 2006.

Pridávam citát z Benátskej charty, prijatej roku 1964, ktorej princípy sú dodnes vo svete rešpektované ako filozofické východiská ochrany pamiatok:

Zvažovala sa vôbec možnosť ponechať, zakonzervovať a prezentovať hrobku na mieste nálezu?

Obrázok používateľa freya
Offline

Ten transport byva najcastejsie kamenom urazu pri dalsom poskodeni.. chapem ze peniaze na in-situ konzervovanie asi nie su, ale preco to Nemecko? akosi som to nezachytila.. je tu aj vysvetlenie?

Obrázok používateľa Mirka
LiptaJ (bez overenia)

Nehodlám mudrovať, ani demonštrovať informovanosť. Pokiaľ viem, nález je v budovanom priemyselnom parku, možno sa zachovanie "in situ" prieči zámerom investora (?!). Neviem však ani o podnete alebo návrhu, aby sa nález chránil ako nehnuteľná pamiatka na pôvodnom mieste (žeby hrobka už charakterom bola mobilnou pamiatkou ? sic!). Radšej však uvedediem príklad: Svojho času (cca v 60-tych (?) rokoch min. stor.) našli a vytiahli v Štokholme historickú bojovú loď Wasa. Najprv kvôli nej, približne v mieste odkiaľ pôvodne vyplávala, urobili dok a okamžie vedľa začali stavať klimatizovanú halu, v ktorej je konzervovaná a reštaurovaná drevená krásavica Wasa dodnes. Hala je už desaťročia vyhľadávaným múzeom. Zážitok je úžasný. Dívať sa od vstupu ku konzervovanej (zreštaurovanej) kniežacej hrobke na poliach pri Poprade zároveň aj na majestátne V.Tatry by bolo zrejme zážitkom ešte úžasnejším. No možno som len rojko. A laik. Chcem veriť, že profíci rozhodli dobre... :?: :!:

Obrázok používateľa Eo Ipso
Offline

:? Zrejme nikdy by som nebol dobrým podnikateľom, resp. nerozumiem investorovi priemyselnej zóny pri Poprade. Ak je hrobka takým unikátom, ako tvrdia odborníci, okamžite prerábam projekty, vytváram okolo nálezu priestor veľkosti pútneho miesta, zháňam odborníkov na záchranu "in situ", rozbieham prípravu cestovných sprievodcov, ktorí azimut cesty do a z V. Tatier "vychýlia" k hrobke......atď. Ale zrejme, eo ipso, som blbec, navyše naivný..... :)

Obrázok používateľa Marek Rakovsky
Offline

Myslim ze peniaze vzdy v tejto republike boli len vzdy sa preperu uplne inde kde by sa mali. mozme im pomoct nejak aj my alebo sa len tisko pozerat? je niejake vhodne riesenie?

Obrázok používateľa harp
Offline

Myslim ze peniaze vzdy v tejto republike boli len vzdy sa preperu uplne inde kde by sa mali. mozme im pomoct nejak aj my alebo sa len tisko pozerat? je niejake vhodne riesenie?

Je ale k tomu sa uz nemozno vratit. Neodkryvat resp. konzervacia na mieste. Neviem ci je toto riesenie najvhodnejsie, ale je mozne ze by sa nim vela usetrilo.

Obrázok používateľa Liptay
Offline

:arrow: problém je v nedodržaní sľubu premiéra, ktorý (tvrdí že fandí archeológii) priamo počas návštevy miesta sľúbil pokryť náklady konzervácie zo svojej rezervy (tá je v tomto roku vysoká takmer ako celý grantový systém MK SR). Z toho dôvodu Prešovský VÚC ako zriaďavateľ Podtatranského múzea v Poprade alternatívne zdroje nehľadal. Dúfajme, že premiér sľub ešte splní, najmä ak na budúci rok dostal do svojej rezervy ešte viac (vraj najmä na budovanie ihrísk). Ja byť zriaďavateľom múzea tak sa radšej istím aj hľadaním iných zdrojov :|

Obrázok používateľa Mirka
Pomaranc (bez overenia)

Priemyselnym investorom sice ani ja nerozumiem, zato velmi dobre rozumiem nacionalistom. Taka hrobka z davnych cias im neustupne pripomina, ze Slovaci na toto miesto tiez iba prisli, rovnako ako Madari, Cigani, Zidia...To je skody, to je nareku...Este dobre ze sa k tomu nalezu nedostal prvy Jano Slota spolu s tymi pseudohistorikmi, co prave zamoruju tunajsie archivy a muzea. Ani cervenohnedi novinari sa nepretrhnu s pisanim. Tak, a mozete zacat skriekat

Obrázok používateľa palo
Offline

Keď som v lete našiel na internete fotky podtatranského nálezu a náleziska, okamžite mi naskočila spomienka na návštevu dedinky Vergina v gréckej Macedónii.

Dedinka by hádam ani nestála za pozornosť, keby tam roku 1977 archeológovia neodkryli staromacedónske kráľovské hrobky, medzi nimi hrobku Filipa, otca slávnejšieho syna Alexandra. A keby potom nad hrobkami nepostavili jedno z najpôsobivejších múzeí, aké som videl -> http://alexander.macedonia.culture.gr/2/21/211/21117a/e211qa07.html
Žiadna fotografia však nedokáže sprostredkovať ten zážitok.
(Od roku 1996 je archeologické nálezisko vo Vergine zaradené do Zoznamu svetového dedičstva.)

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Tomu červenohnedému skysnutému POMARANČOVI som nerozumela.

Obrázok používateľa palo
Offline

Agentúrna správa z 21. 11. 2006:
Minister kultúry Marek Maďarič rozhodol o poskytnutí mimoriadnej dotácie vo výške 580-tisíc korún na konzerváciu a záchranu kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. O dotáciu požiadalo Podtatranské múzeum v Poprade.

Obrázok používateľa palo
Offline

Agentúrna správa z 30. 10. 2006:
Práce na hrobke by mali ešte pokračovať dva až tri týždne. Archeológovia musia zo zeme vybrať vonkajšiu a vnútornú hrobovú komoru, ktoré poputujú na konzerváciu do Nemecka. Archeológov okrem počasia tlačí aj čas, pretože nález sa nachádza v novej výrobnej hale, ktorá vyrastá priamo nad náleziskom.

Obrázok používateľa palo
Offline


Obrázok používateľa palo
Offline



Obrázok používateľa harp
Offline

Teraz neviem komu to patrilo. Ak nam trom, tak vdaka, ale zatial nie je zaco. Ak ministrovi za dotaciu tak v podstate tiez nie je zaco. Mal to urobit uz skor.

Obrázok používateľa vozzo
Offline

Ako to ja vidim, tak skor bude na marse ozon, ako nieco pre turistov z takejto hrobky.

Obrázok používateľa palo
Offline

"Hrobka bola síce vykradnutá, ale objem týchto archeologicky absolútne vzácnych vecí sa podarilo zachrániť, previesť do jediného spôsobilého európskeho laboratória, ktoré je schopné takéto veľké nálezy zakonzervovať a zreštaurovať, do Schleswigu v severnom Nemecku, kde od roku 2007 dodnes prebieha ďalší výskum," povedal pre SITA Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. V hrobke sa totiž zachovali stovky veľmi krehkých predmetov, napríklad aj nábytok z dreva či zvyšky potravín a rastlín.

V Nemecku hrobku skúmajú slovenskí a nemeckí archeológovia spolu a stále im vydáva ďalšie a ďalšie tajomstvá. Výsledkom bude napríklad rekonštrukcia celého prírodného prostredia tejto doby, doby sťahovania národov, kedy na Slovensku prežívali germánske kmene, tesne pred príchodom Slovanov. Zisťuje sa tiež genetická príbuznosť náčelníka v nej pochovaného.

Prvé zreštaurované predmety - nábytok by mali vystaviť na Slovensku v roku 2011 a do roku 2015 by sa k nám mal postupne vrátiť zakonzervovaný celý objem z hrobky. Predstavuje pritom ohromných deväť ton organickej hmoty, dodal pre SITA Pieta.
Zdroj: článok Deň otvorených dverí v Archeologickom ústave SAV v Nitre zo 6. 11. 2010 na obnova.sk.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.