Jan Hus & Martin Luther

4 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa pstrosek
Offline
Jan Hus & Martin Luther

Jan Hus
Jan Hus, (asi 1371, Husinec – † 6. júl 1415, Kostnica, Nemecko) bol významný stredoveký český teológ, kazateľ a náboženský reformátor.

V roku 1393 získal hodnosť bakalára a v roku 1396 mu bol prepožičaný titul majster slobodných umení. Od roku 1400 pôsobil ako univerzitný profesor. V roku 1402 bol vysvätený za kňaza, onedlho sa stal rektorom Karlovej univerzity. Výrazne sa zapojil do univerzitného života a s niektorými ďalšími osobnosťami dosiahol vydanie Kutnohorského dekrétu (roku 1409).

V roku 1411 bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Začiatkom roka 1414 cisár Žigmund vyzval Husa, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom (snemom) v nemeckej Kostnici. Koncil obvinil Husa z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám, trval na svojich postojoch, a preto bol 6. júla 1415 Jan Hus za živa upálený na hranici. O Husovom spore s cirkevným snemom podal svedectvo v latinskom spise Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta - Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici jeho žiak Petr z Mladoňovic.

Ján Hus sa považuje za predchodcu protestanstva. Po jeho smrti vypukla v Čechách husitská revolúcia.


Martin Luther

Martin Luther ( 10. november 1483, Eisleben – † 18. február 1546, Lutherstadt Eisleben) pôvodne augustiniánsky mních, sa narodil ako jedno z deviatich detí baníka. Vyrastal v chudobných pomeroch, spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať štúdiá svojho syna.

V rokoch 1501 - 1505 Martin Luther študuje na univerzite v Erfurte filozofiu. Po získaní titulu magistra sa zapisuje na štúdium práv, krátko potom sa však rozhodol vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Aj keď je vzorný mních, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvoláva pochybnosti o možnosti spasenia z vlastnej moci. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza, čo v sebe zahrňovalo tzv. sľub čistoty (celibát).

Po vysviacke prestupuje v roku 1508 na univerzitu vo Wittenbergu, kde s krátkymi prestávkami – 1511 cestuje vo veci svojho rádu do Ríma – prednáša filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku 1512 sa stáva doktorom teológie a získava doživotnú biblickú profesúru, a od roku 1513 začína vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonáva svoje pochybnosti a počas štúdia Písma dospieva k poznaniu, že Božia milosť platí pre každého, kto ju vierou prijme.

Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie, a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou, vedú Luthera vo Wittenbergu 31. októbra 1517 k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania odpustkov.Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu.Len vdaka priazni ,ktorú mu preukázal jeho zemepán-saské knieža Fridrich Múdry,nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa.Unikol pápežskej kliatbe i cisárskemu odsúdeniu (Pápež Lev X. vydal v roku 1515 bulu o predaji odpustkov pre stavbu svätopeterského chrámu v Ríme.). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z kacírstva dominikánmi veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom saského kurfirsta Frederika Múdreho. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadí kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v Augsburgu (1518). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou.

V roku 1519 sa Luther zúčastňuje rozpravy s Eckom v Lipsku, v ktorej popiera neomylnosť pápeža a koncilov. Rím v roku 1520 oficiálne vydáva bulu s hrozbou kliatby. Luther vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Keď po ich verejnom pálení reaguje Luther spálením pápežskej buly, nariadi pápež Lev X. v roku 1521 jeho exkomunikáciu. Keďže svoje tézy neodvolal ani na nemeckom Ríšskom sneme vo Wormse, vydáva cisár Karol V. proti Lutherovi tzv. wormský edikt (vyhlásenie za kacíra, zákaz spisov). Frederik Múdry hneď nato dá Luthera uniesť do azylu na hrad Wartburg, kde reformátor potom žil v rokoch 1521 - 1522. Tu prekladá Nový zákon.

Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šíria a stretajú sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancuje. V roku 1522 sa vracia do Wittenbergu, aby zastavil obrazoborectvo. V roku 1524 začína Luther opäť prednášať, vystupuje proti Tomášovi Müntzerovi, ktorý svojimi kázňami podnecoval sedliakov k nepokojom (Nemecká sedliacka vojna).

Dňa 13. júna 1525 uzatvára Luther manželstvo s bývalou mníškou Katarínou von Bora. V roku 1528 sa reformátor zúčastňuje návštev na farnostiach v saskom kurfirstve, pri ktorých sa presvedčí o ich duchovne zaostalom stave. Marburské náboženské rozhovory v roku 1529, na ktorých diskutuje Luther okrem iného s Ulrichom Zwinglim, s cieľom vytvoriť teologickú jednotu evanjelickej strany proti katolíkom, stroskotávajú.

So svojím spolupracovníkom Philippom Melanchthonom kladie Martin Luther základy inštitucializovanej novej, evanjelickej cirkvi (Melanchthonove Augsburské vyznanie z roku 1530). Preklad Starého zákona Luther dokončuje za spolupráce iných wittenberských teológov v roku 1534. Vo zvyšnom období svojho života sa Luther venuje podpore novovznikajúcej inštitúcie, riešeniu cirkevnopolitických a praktických teologických otázok a v neposlednom rade vydáva celý rad ostrých polemických spisov. Pred svojou smrťou trpí prepracovanosťou. Umiera v Eislebene dňa 18. februára 1546.

Na záver rečnícka otázka - Kto z nich bol v vačší protestant :?:

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Evanjelici si pripomínajú výročie reformácie
Cieľom reformácie bolo stredovekú cirkev duchovne obnoviť, napraviť, očistiť

BRATISLAVA 31. októbra (SITA) – Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku si dnes pripomína výročie reformácie. „S úprimnou vďakou voči Pánovi cirkvi spomíname dnes na požehnané dielo reformácie a s hrdosťou sa k nemu hlásime. Hlásime sa k Augsburskému vyznaniu viery, ktorého 480. výročie sme si pripomenuli 25. júna tohto roku,“ napísal v pastierskom liste Zbor biskupov ECAV, ktorý sa dnes číta pri bohoslužbách. Podľa evanjelických biskupov sa Martinovi Lutherovi vytýka, že vystúpil s úmyslom rozbiť jednotu apoštolskej cirkvi a vytvoriť novú cirkev. „Cieľom reformácie však bolo stredovekú cirkev duchovne obnoviť, napraviť, očistiť,“ zdôraznili biskupi.

Pamiatka reformácie podľa evanjelických biskupov zdôrazňuje záväzok, ktorý vyplýva práve z toho, že sa evanjelici hlásia k dedičom reformácie, že nosia meno kresťan – evanjelik. „Teda kresťan, ktorého jediným prameňom viery a pravidlom života je evanjelium obsiahnuté v Písme svätom,“ napísali v liste generálny biskup Miloš Klátik, Biskup Západného dištriktu Milan Krivda a biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol.

Reformácia zaväzuje evanjelikov k svedomitej a statočnej práci pri budovaní cirkvi, k pozitívnemu vyznávaniu Pána Ježiša Krista, „aby naša práca – ako to napísal apoštol Pavel – mala hodnotu zlata, striebra, drahokamov, teda trvajúcu hodnotu“. Pozitívna práca robí zbytočnou podľa biskupov každú polemiku a útoky proti kresťanom. „Je potrebné a dôležité aj to, aby sme sa k našej ECAV na Slovensku s hrdosťou hlásili – a to aj v budúcoročnom sčítaní ľudu,“ píšu biskupi.

Podľa biskupov je potrebné, aby sa dbalo na vieroučnú čistotu ECAV. „Písmo sväté, ale aj dejiny kresťanskej cirkvi nás učia, že skaza cirkvi neprichádza zvonku, ale zvnútra. Aj preto Martin Luther smelo a dôsledne vyzýval cirkev k pokániu,“ zdôraznili. Reformácia aj dnes volá k pokániu. „Veď kresťanská cirkev nikdy nie je zaistená pred omylmi. Cirkev sa musí stále obnovovať, očisťovať, a to sa musí diať cez pokánie,“ dodávajú biskupi v pastierskom liste.

Kresťanská sloboda nie je podľa nich svojvôľou, nevedie k anarchii. „Kresťan je slobodný vtedy, keď je poslušný Ježišovi Kristovi, keď je Jeho nasledovníkom. A my sme cirkvou Kristovou. Bdejme nad duchovnou a mravnou čistotou našej cirkvi, našej viery, nášho života! Žime v pravej slobode Božích detí! Nedajme sa zotročiť hriechu! Sme veľmi draho vykúpení Pánom Ježišom Kristom. Zostaňme verní nášmu Spasiteľovi až do konca, aby sme raz mohli všetci prijať z Jeho rúk veniec spravodlivosti a večného života,“ vyzvali biskupi veriacich.

Evanjelická cirkev oslavuje 31. októbra Deň reformácie - výročie dňa, kedy teológ Martin Luther dal vyvesiť v roku 1517 na dvere zámockého kostola v nemeckom meste Wittenberg svojich 95 téz otvorene vystupujúcich proti Pápežskému učeniu o odpustkoch.

__________________

Kto celým srdcom miluje svoj národ (seba), nemá ani zrnko nenávisti k iným národom (ľuďom).

Obrázok používateľa KateBell
Offline

Ja si nemyslím, že by to bola otázka, ktorá má nejaký zmysel. Dokonca vôbec nemá
zmysel pátrať po najväčšom protestantovi. V tom nie je poslanie kresťanstva,
hľadať nejakých nepriateľov v tomto zmysle, význam má len ale nasledovať Krista. Vo všetkom.
A to či má nejá demominácia také alebo iné spoznanie v oblasti viery, to iba
pridáva rôznosti v tele Kristovom - pokiaľ skutočne nejde o veci hriechu, kt. toleruje a nejedná s nimi, alebo učí bludné učenia proti Slovu.

A keď sme už u toho, dokonca ani HUS nebol prvý protestant. Dejiny cirkvi sú
od počiatku naplnené krvou mučeníkov a tí boli aj pred Husom, ale oni
neznamenali vo vtedajšom svete toľko, ako politická osoba Husa.

Nie každý vie ale o tom, ako vo viere zomieral Hus. Evanjelium Jána 12,24 píše: Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme,
neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. On vedel, že
jeho smrť prinesie ovocie. Na hranici vyhlásil: "Pálite Husu, ale po mne príde labuť". Boli to prorocké slová, ktoré presne po 100 rokoch mali svoje naplnenie v MArtinovi Lutherovi. A Lutherovi len vďaka politickým okolnostiam
tej doby nemohli siahnuť na život.

Napokon táto diskusia, hoci sa týka histórie, si myslím predsalen
patrí na iné fóra.

Obrázok používateľa harp
Offline

Napokon táto diskusia, hoci sa týka histórie, si myslím predsalen
patrí na iné fóra.

Nebudem sa vyjadrovat k teme. Vyjadrim sa k tvojej poslednej vete v odpovedi. Mam poci, ze ak maju uzivatelia potrebu diskutovat o comkolvek co sa tyka historie, mozu temu zaradit do Vs. diskusii. Ak sa to tyka napr. filozofie da sa tema zaradit taktiez do Vs. diskusii ale aj do temy Mimo temu.

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.