Industrialne pamiatky / dedicstvo

52 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa harp
Offline
Industrialne pamiatky / dedicstvo

Pamiatkari taja možné pamiatky

Aktualizácia zoznamu historických industriálnych stavieb má zabrániť ich búraniu investormi.Preto pamiatkari taja,ktoré by to mali byť.

Zoznam industriálnych pamiatok by sa mohol tento rok rozšíriť. Aké staré technické a priemyselné objekty ešte zostali na Slovensku a v akom sú stave, budú zisťovať pamiatkari. Cieľom je vytvoriť zoznam mož­ných priemyselných pamiatok.

To by mohlo zabrániť situáciám, aká sa stala minulý týždeň. HB Reavis zbúral poslednú časť budov bývalej továrne Kablo, a pritom sa uvažovalo, že by niektoré z nich mohli byť pamiatkami. Asanácia pritom nebola povolená.

Zaniká pred očami

„Zachovanie industriálnej ar­chi­tektúry budeme preferovať, lebo nám v podstate zaniká pred očami,“ povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič.

Všetkému bude predchádzať terénna práca a vyhodnotenie poznatkov o tom, čo ešte v Bratislave je a čo má zmysel chrániť. A ktoré z budov, čo mestskí pamiatkari spísali pred viac ako 30 rokmi, ešte stoja.

Konkrétne návrhy na vyhlásenie za pamiatku sa týkajú časti továrne Gumon na Košickej, Cvernovky Danubius na Trnavskej ulici a časti starej cvernovky na Páričkovej, a pripravuje sa napríklad návrh na bývalú továreň Patrónka. „O ostatných by som nerád hovoril, aby nezmizli skôr, ako by sa mohli stať pamiatkami,“ informoval Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok.

Ústav prvý zoznam spísal už v roku 1983, vtedy prešlo napríklad torzo Červeného mosta, pracháreň v Kramerovom lome pri Partizánskej lúke, niektoré železničné objekty alebo bývalá Kühmayerova továreň. Opätovný rešerš robili v roku 1994, ten sa však nevyužil.

Pamiatka ako prekážka

„Pamiatkové hodnoty objektu sa často vnímajú ako prekážka, ktorá len bráni majiteľom budovy s manipuláciou,“ hovorí Jana Šulcová z Pamiatkového úradu SR. „Vyhlasovanie pamiatok sa za súčasných podmienok stavebného boomu dosahuje veľmi ťažko,“ hovorí. V tomto by podľa nej potrebovala zdokonalenie legislatíva. Konečné slovo vo vyhlasovaní má ministerstvo kultúry.

O zachovaní industriálnej architektúry sa hovorí už dlhšie. Okrem Kabla, ktoré ašpirovalo na vyhlásenie za pamiatku, rovnako podľahol v minulosti aj Dámsky tenisový klub v areáli Incheby v Petržalke.

V stredu rozbehla poslankyňa Starého Mesta Soňa Párnická akciu, upozorňujúcu na budovu teplárne na Továrenskej. Tiež sa obáva o jej budúcnosť, pozemky aj s budovou, ktorej architektom je Dušan Jurkovič, získala v týchto dňoch Penta. Spoločnosť sa zatiaľ k veci odmietla vy­jadriť.

Zdroj: SME
http://bratislava.sme.sk/c/3684008/Pamiatkari-taja-mozne-pamiatky.html

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Obrázok používateľa Martin Petráš
Offline

Čaf Benignus!

Hádam by si len nezátváral úbohých bagristov, ktorí robia len to, čo sa im povie? Prečo by tí najmenší mali niesť najväčšiu zodpovednosť? Nemám rád tento argument, ale oni skutočne len robia svoju prácu.

Developeri? Developeri pôsobia s cieľom zarobiť, je to ich prirodzené správanie, nie sú ani charita, ani nemajú najmenšiu motiváciu suplovať štátnu pamiatkovú starostlivosť. Pôsobia v takých podmienkach, aké sú nastavené.

Koho teda treba zatvárať za to čo urobili? Nikoho. Keď tak treba zatvárať úradníkov, alebo aspoň úrady, ktoré celé roky nerobili nič. Porsena v inej diskusii s humornou ľahkosťou odhalil, ako sa pracuje na pamiatkovom úrade, len mne trochu zmrzol úsmev na perách:

Mimochodom, práve aktuálne sa na PÚ SR rieši rozbehnutie a spôsob rozbehnutia trojročnej akcie, ktorá sa má začať budúci rok, katorej názov pracovne skrátili na "Analýza a vyhodnotenie industriálnej architektúry...", pretoze jej celý názov má asi 6 riadkov. Je to úloha, ktorú zadalo MK SR Pamiatkovému úradu, som zvedavý, ako sa s tým popasujeme. Samozrejme, ze na poslednú chvílu sa vymýšľa stratégia a metodika

skvelé! prečo nikto netlieskate???? Byť hovorcom niektorej z investičných skupín, použijem toto vyjadrenie na totálnu dikreditáciu pamiatkárov ako takých. Prečo chcete od developerov, aby sa dobrovolne podriaďovali reguláciám, ktoré neexistujú?? Len preto, že si myslíme že už mali existovať? To je hádam chyba tých, čo ich mali vydať! Takže, ak do niekoho treba hádzať kameňmi, viem lepšiu adresu než centrály "nekultúrnych" developerov...

Ak by si ešte niekto zaslúžil postih, sú to kolegovia statici, ktorí svojími posudkami o havarijnom stave objektov dávajú takýmto činom legálne krytie. To by bola možno skutočne zaujímavá téma pre Slovenskú komoru stavebých inžinierov.

Bagristi sú v celej veci tí najnevinnejší.

Obrázok používateľa Bacil
Offline

Nuž stavebná polícia...asi by postihovala najskôr normálneho občana - tam je predsa najjednoduchšie niekoho chytiť a zinkasovať peniažky...na eveloperov si netrufnu...
Viem o čom hovorím - sám rekonštruujem dom a aby som s každou blbosťou behal na stavebný úrad...

Obrázok používateľa Eo Ipso
Offline

:arrow: v ochrane pamiatok, v prípade industriálnej architektúry zvlášť, by mala existovať miera racionality. Nie všetko staré má byť chránené ako pamiatka, tiež nie všetko, čo ako pamiatka chránené nie je, treba zbúrať. Ak technické (priemyselné) objekty stratili pôvodný význam, technológie sú už dávno preč, zväčša už existuje "iba" ich obal. Ten často možno využiť na nové účely, no nie vždy už objekt spĺňa pamiatkové kritériá. Aj keď sa budovy, proti vôli vlastníkov za pamiatky vyhlásia, ich ochrana a ďalšie pretrvanie je iluzórne. Bez využitia ďalej schátrajú a čoskoro sa aj tak pod ťarchou okolností ich ochrana zruší. Pokuty to nezachránia. A štát nemá na to, aby všetko vykúpil a všade zriaďoval múzeá. V prvom rade v územných plánoch by už mali byť zahrnuté perspektívy využitia a podľa toho vybraný investor, nie naopak. A ešte je určite viac aspektov, na ktoré tu nie je priestor a čas ... :wink:

Obrázok používateľa trnka
trnka (bez overenia)

Práve dnes o 21:00 STV 1 v relácii REPORTÉRY odvysielala hneď prvú reportáž o bývalej "Kablovke" v Bratislave a jej likvidácii.http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/report%C3%A9ri/
Prinajmenšom dvaja, ktorých oslovila výborná Katarína Začková, vystupovali dosť nepresvedčivo, keď obhajovali to, čo urobili resp. neurobili: projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslav Nikodém-Makovický a pracovník Ministerstva kultúry SR Pavol Ižvolt.

Obrázok používateľa trnka
Vajco (bez overenia)

no nechem vam tu meniť vaše nazory! no ale ja som bol v GUMONKE Robil som tam ako Vodič vysokozdvizneho vozika a som rad ze konečne ju zburali! lebo keby ste tam boli a videli tie podzemne tunely a všetko svinctvo a všetky chemikalie čo tam boli tak mi je z toho este teraz zle no ja som tam ostal spolu este s 2 zamestnancami a likvidovali sme a stahovali GUMON je to katastrofalny stav tej budovy všade tam bol bordel!

Obrázok používateľa palo
Offline

28.07.2007

Priestor továrne blízko centra postupne zľahne so zemou! Časť slávnej káblovej spoločnosti v najbližších rokoch nahradí megakomplex Twin City. Stavať sa však začne až po udelení stavebného povolenia.

„Momentálne prebiehajú búracie práce troch budov v objekte. Nikoho by nemali ohroziť. Na pripravovanú výstavbu ešte nemáme všetky potrebné povolenia, to sa však nevylučuje,“ uviedol Miroslav Sedlák, marketingový manažér investora projektu Twin City.

V opustenom areáli sídlila od roku 1895 spoločnosť Kablo, ktorá dlhé desaťročia vyrábala káble a elektrotechnický materiál. Zlatý vek prežívala pri zavádzaní elektriny na území Slovenska, keď sa využívali práve jej výrobky.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/166243/Zburali-kablovku-

18.11.2007

V areáli bývalého závodu Kablo v Bratislave v nedeľu dopoludnia pyrotechnici odpálili starý tehlový komín. Okamžitú demoláciu nariadil projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslava Nikodém-Makovický.

„Stavba v opustenej priemyselnej zóne Bratislavy musela byť bezodkladne odstránená. Išlo už o akútny stav, bezprostredne hrozila havária a nebezpečenstvo na rohu križovatky ulíc Mlynské Nivy a Dostojevského rad,“ vyjadril sa Makovický, ktorý dohliada aj na projekt Twin City. Na odpálenie nakláňajúceho sa komína, ktorý bol vysoký vyše 53 metrov, použili takmer sedem kilogramov trhaviny.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/182019/V-byvalom-bratislavskom-Kable-odpal...
Môžete si tam pozrieť aj video z odstrelu.

25.11.2007

Neďaleko autobusovej stanice Mlynské nivy v Bratislave dnes o 11. hodine vyhodili do vzduchu starú budovu. Najväčšiu výrobnú halu závodu Kablo zrovnalo so zemou 76,32 kilogramu danubitu.

"Štyri dni sme vŕtali otvory pre trhaviny, potom sme ďalšie dva dni dávali rozbušky a obaľovali niektoré časti pletivom a fóliou proti rozletu. Celkovo sme použili 1167 rozbušiek," uviedol pre TASR Juraj Opát, riaditeľ divízie búracích a recyklačných prác spoločnosti Špeciálne činnosti, ktorá odstrel zrealizovala.

Výrobná hala mala prízemie, dve nadzemné podlažia a rozlohu 1995 metrov štvorcových. Rozbušky boli umiestnené len na prvom podlaží a prízemí.

Jedna časť budovy však nespadla ani po detonácii. "To je výťahová šachta, ktorá bola pomerne veľmi silno prearmovaná. Účelom odstrelu je dostať budovu na zem, aby na ňu dočiahli bagre a tá výťahová šachta pre ne už nebude problém," vysvetlil Opát.

Betónové kusy budovy a tehly sa rozdrvia a takto zrecyklované sa môžu použiť napríklad na zásypy. Na mieste a v okolí bývalého Kabla plánuje investor rozsiahlu výstavbu za 17 miliárd korún. Vyrásť by tu malo nové nákupné centrum, štvorhviezdičkový hotel, 320 luxusných bytov, 60 000 metrov štvorcových pre kancelárie a nová autobusová stanica za miliardu korún.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/182972/V-Bratislave-vyhodili-do-vzduchu-vy...

17.12.2007

Spor okolo zbúranej továrne! Pamiatkari a predstavitelia Starého Mesta tvrdia, že časť bratislavskej továrne Kablo zbúrali protizákonne. Navyše dodávajú, že stavba ašpirovala na zápis do zoznamu historických pamiatok. Naopak, zástupca investora tvrdí, že komín svojou nestabilitou ohrozoval okolie a odstrel bol nevyhnutný.

"Na časť továrne Kablo, ktorá bola zbúraná, nebolo vydané búracie povolenie. Ide o objekty kotolne s komínom a starú lanovňu," povedala Jana Šulcová z Pamiatkového úradu. Práve túto časť navrhovali pamiatkari zaradiť do zoznamu historických pamiatok. Vyjadrenia Pamiatkového úradu potvrdila aj hovorkyňa Starého Mesta Alena Kopřivová.

Podľa pamiatkarov mesto búraním stráca časť svojej tváre a bohatej histórie. Za ohrozené pokladajú ešte ďalších päť priemyselných objektov z obdobia prelomu 19. a 20. storočia. Tieto stavby dokladujú vzostup priemyslu v Bratislave a sú svedectvom jednej dejinnej epochy. Na mieste niekdajšej kablovky vyrastie moderné mestské centrum Twin City.

Zástupca investora má na vec opačný názor. Tvrdí, že ani jeden z asanovaných objektov nebol na zozname pamiatok. Navyše zdemolovaná továreň sa stala útočiskom pochybných živlov a jej steny boli kontaminované od nebezpečných chemických látok. "Podľa statika hrozilo zrútenie hál a komína a tak zdevastovaná továreň vážne ohrozovala bezpečnosť okoloidúcich," informoval zástupca investora Jaroslav Nikodém-Makovický.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/187237/Pamiatkari-Cast-kablovky-zburali-be...

11.01.2008

Poslednú stavbu v areáli bývalej továrne Kablo v bratislavskej mestskej časti (MČ) Staré Mesto začal investor búrať. Ide o budovu Feiglerovej kotolne na rohu ulíc Dostojevského rad a Mlynské Nivy, o ktorej Ministerstvo kultúry SR ešte nerozhodlo, či bude zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Agentúru SITA o tom dnes informovala predsedníčka bratislavského Mestského výboru Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a členka občianskeho združenia Bratislava otvorene Katarína Šimončičová. Podľa nej začal investor, ktorým je firma HB Reavis Group, a.s., tento týždeň rozoberať strechu, pričom svoje konanie zdôvodnili stavebnému úradu MČ tým, že kotolňa je v zlom stave a preto ju treba odstrániť.

"Považujem toto správanie sa firmy za arogantné a protiprávne. Zrejme sa neboja pokuty, ak nejakú vôbec dostanú. Lenže verejnosť príde o ďalšiu pamiatku, podobne, ako prišla o Dámsky tenisový kurt v Petržalke a ďalšie technické pamiatky," konštatovala Šimončičová. Podľa nej pokuty nič neriešia, ale riešil by to okamžitý zásah kompetentných úradov, počnúc samosprávou, Ministerstvom kultúry SR končiac. Ako Šimončičová dodala, starosta mestskej časti Andrej Petrek dnes začal toto nelegálne búranie riešiť cez políciu.

Hovorkyňa spoločnosti HB Reavis Group Želmíra Rácová agentúre SITA potvrdila, že v areáli Kablo prebiehajú búracie práce na schátralej výrobnej hale, ktorá je podľa nej nestabilná a ohrozuje nielen zdravie a životy ľudí, ale aj okolité majetky. "Kedykoľvek mohlo dôjsť k samozrúteniu objektu v dôsledku hroziaceho reťazového zrútenia modulov haly. Okamžitá odborná asanácia bola preto nevyhnutná z bezpečnostných dôvodov," konštatovala Rácová. Zároveň uviedla, že pokyn na túto asanáciu je vydaný v zmysle stavebného zákona SR a Staromestský stavebný úrad bol o asanovaní výrobnej haly korektne a včas informovaný. Rácová dodala, že výjazd mestskej polície na miesto asanácie nebol odôvodnený a projektový manažér stavby Twin City celú vec vysvetlil a riadne zdokumentoval.

Staromestská hovorkyňa Alena Kopřivová pre agentúru SITA potvrdila, že investor nemá na búranie Feiglerovej kotolne povolenie. Podľa nej vydal staromestský stavebný úrad na žiadosť investora HB Reavis Group, a.s., povolenie na asanáciu niekoľkých objektov v celom areáli už v júni minulého roka, to sa však nevzťahovalo na tehelný komín a kotolňu. O súhlasné stanovisko na zbúranie týchto objektov požiadala súkromná spoločnosť podľa Kopřivovej osobitne a až v auguste, pričom dodnes nedostala súhlasné povolenie.

"Čakali sme na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu, či vyhlási tieto dva objekty za kultúrnu pamiatku. V novembri sme od nich dostali oznámenie, že investora usmernili, aby sa v tejto veci obrátil na ministerstvo kultúry a získal stanovisko od nich. Doteraz nás však nikto neinformoval, a preto sme stavebníkovi nevydali súhlasné stanovisko na asanačné práce," vysvetlila Kopřivová.

Zároveň povedala, že investor bude musieť preukázať toto svoje extrémne riešenie o tom, že je nutné budovu zbúrať, pretože je naozaj v zlom technickom stave a ohrozuje zdravie, životy a majetky ľudí. "Uskutočníme správne konanie, na ktorom bude môcť stavebník obhájiť svoje konanie. Od toho, ako a či sa obháji, sa potom bude odvíjať aj výška pokuty," konštatovala Kopřivová. Výška pokuty sa môže podľa nej vyšplhať až do dvoch miliónov korún.

I napriek tomu, že firma nemala povolenie, v decembri minulého roka zbúrala tehelný komín v areáli Kablovky. Rácová to vysvetlila tým, že objekt bol v zlom technickom a nevyhovujúcom statickom stave. Keďže dynamická deformácia a miera ohrozenia okolia podľa nej exponenciálne narastala, bolo nutné ho včas odstrániť a zabrániť tak samovoľnému zrúteniu vysokého nestabilného komína v centre hlavného mesta. Zároveň dodala, že pokyny na riadený odstrel objektov boli v zmysle platného Stavebného zákona a projektový manažér stavby podľa nej svojím odborným rozhodnutím včas odvrátil katastrofu, zabránil poškodeniu okolitých majetkov a ohrozeniu životov ľudí.

Na mieste bývalej najväčšej výrobnej haly závodu Kablo neďaleko autobusovej stanice Mlynské Nivy, v ktorej sa kedysi spaľovali palivá a roztápali technické plasty, plánuje súkromný investor rozsiahlu výstavbu za 17 miliárd korún. Vyrásť by tu malo nové nákupné centrum, štvorhviezdičkový hotel, 1 200 bytov, tiež kancelárske priestory a nová autobusová stanica za jednu miliardu korún. Celkovo by tu malo vyrásť 40 nových budov, z ktorých približne desať by malo mať od 20 do 42 poschodí.
Zdroj: SITA

Obrázok používateľa palo
Offline

15.1.2008

Kým sme dostali odpoveď z ministerstva kultúry, či mieni chrániť technickú historickú pamiatku v areáloch bývalého Kabla, bola už zbúraná. Aj to je zrejme kauza.

Staviteľ tu postupoval tak, ako už neraz pred ním iní pri „budovaní“ tohto mesta. Vyhlásil budovu za zničenú (pre istotu sa v takých prípadoch ešte jazdí okolo základov starej stavby ťažkými mechanizmami) a zbúral ju bez stavebného povolenia i vyjadrenia a tých, čo by mali kultúrne pamiatky chrániť.

Projektový manažér investora HB Reavis Jaroslav Nikodém Makovický nám telefonicky vo štvrtok oznámil. „Máme tu problém so statikou, robotníci sa boja okolo budovy chodiť, na pokyn sa to bude musieť zbúrať.“ Na otázku, kto vydá pokyn, odvetil: „Ja. Je to moja kompetencia.“

Vtedy však už bolo o osude krásnych starých budov rozhodnuté: „Na základe zhromaždených podkladov (statické posudky, stanovisko Inšpektorátu práce Bratislava), predovšetkým však vzhľadom na v súčasnosti malé množstvo zachovaných pamiatkových hodnôt, torzálny stav objektu a celkový stavebnotechnický stav sa MK SR rozhodlo, že nebude objekt vyhlasovať za národnú kultúrnu pamiatku.“ Tak nám odpovedali z ministerstva kultúry.

Tu sa žiada pripomenúť, že podobný postoj ministerstva kultúry nie je vôbec ojedinelý, na túto tému máme v čísle aj ďalší materiál. Doteraz tiež nebol urobený zoznam technických historických pamiatok, ktoré sa systematicky v Bratislave nivočia od vpádu komunistov do mesta rovnakým tempom. Nie je tajomstvom, že existujú prúdy usilujúce o likvidáciu mostu Františka Jozefa, teda Starého mostu, ktorý architektúra i spôsob stavby spája s Eiffelovou vežou.

Len celkom nedávno sa podarilo pred znehodnotením zachrániť Könyökiho dom (stále nie je definitívne zachránený), špekulatívni investori nechali spustnúť a zbúrali historické vinohradnícke domy na Vysokej a v okolí a podobne. História musí ustúpiť peniazom a dôkazy o dávnej vyspelosti Bratislavy sú ich obeťou.

Gustav BartovicZdroj: bratislavskenoviny.sk
http://www.bratislavskenoviny.sk/73937/sluzby/investori-nivocia-historic...

Obrázok používateľa palo
Offline

V roku 2005 spoločnosť získala ocenenie Najlepší developer strednej a východnej Európy (Emerging Europe), ako aj ocenenie Najlepší developer na Slovensku.

Firma je známa najmä ignoranciou názorov a požiadaviek obyvateľov mesta, ako aj protiprávnym konaním (výstavba bez stavebného povolenia, prípadne v rozpore s ním), nevhodnými stavebnými zásahmi (najznámejším príkladom je stavba výškovej budovy Aupark Tower), ako aj podnikateľskou činnosťou vzbudzujúcou podozrenie z klientelizmu.

Príkladom je prenájom 7 045 m2 kancelárskych plôch v objekte Apollo Business Centra Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja, hoci to disponuje vlastnou budovou, ktorá je navyše pre potreby ministerstva vhodnejšia. Ministerstvo má priestory v prenájme na desať rokov (za toto obdobie zaplatí za prenájom vyše 0,5 mld SK, čo by stačilo na výstavbu novej budovy ministerstva), navyše v prípade skoršieho vypovedania zmluvy musí zaplatiť vysoké penále a samo zabezpečiť nového nájomcu priestorov. Ďalej napríklad nemôže v prípade pochybnosti o správnosti vyúčtovania za energie nič namietať, keďže sa zmluvne zaviazalo že s vyúčtovaním súhlasí v momente doručenia faktúry.Zdroj: sk.wikipedia.org
http://sk.wikipedia.org/wiki/HB_Reavis

Obrázok používateľa palo
Offline

...
Zvýšený záujem verejnosti o priemyselnú architektúru sme mohli zaznamenať len pred tromi rokmi. Kríza, ktorá spomalila výstavbu, spomalila aj záujem o tieto špecifické pamiatky. Na svoj osud však čakajú ďalšie stavby. Budeme vedieť, čo s nimi, keď príde ďalší stavebný boom?
Čítajte viac v článku Tomáša Gálisa zo 7. 10. 2010 na sme.sk.

Obrázok používateľa palo
Offline

Čítajte viac v rozhovore Tomáša Gálisa s Janou Šulcovou z referátu technických pamiatok PÚ SR, uverejnenom 7. 10. 2010 na sme.sk.

Obrázok používateľa Martin Petráš
Offline

...že je to v prdeli, a že tam chýbajú niektoré zámery, vrátane tých, kde príslušný orgán má vyhlásiť industriálne dedičstvo za NKP - keby samozrejme nebola úzka súčinnosť s niektorými "ďevelopermi"...

provokačná otázka: čo bránilo príslušnému orgánu vyhlásiť predmetné objekty za pamiatkovo chránené dávno, pradávno, v časoch keď všetci investori Bratislavu obchádzali veľkou okľukou?

a) v našom zemepisnom pásme prirodzená nedvižnosť až flákačstvo každého úradníka, pamiatkárov nevynímajúc.

b) krátkozrakosť, až nekompetentnosť, vďaka ktorej nepoňali podozrenie, že ošarpané priemyselné objekty by mohli mať pamiatkovú hodnotu.

(komunistický režim mal k priemyselným pamiatkám mierne schizofrenický postoj: akýkoľvek priemysel pred nástpom komunizmu je dobrý iba ako kulisa pre hororvé líčenie vykorisťovania pracujúcich; akékoľvek pozitíva môžu byť prisúdené až socialistickému priemyslu)

c) mimoriadne nešťastná kombinácia oboch možností

P.S.

Ja nemám nič proti úradníkom, len sa mi nepozdáva zjednodušená schémka, že za všetko zlé môžu nekultúrni developeri proste z princípu, lebo majú peniaze, a tí, čo chodia do práce električkou sú automaticky dobrí, lebo tak to bolo vždy...

Obrázok používateľa trnka
t (bez overenia)

P.S.

Ja nemám nič proti úradníkom, len sa mi nepozdáva zjednodušená schémka, že za všetko zlé môžu nekultúrni developeri proste z princípu, lebo majú peniaze, a tí, čo chodia do práce električkou sú automaticky dobrí, lebo tak to bolo vždy...

V bodoch a) aj b) si vlasten priamo odpovedáte, a pomerne šikovne, nenadhadzujete však možné východiská a riešenia "teraz a tu" (čítajte prosím pozorne to, čo citujete).
Ak je dnes situáácia vo verejnosti nie celkom ideálna (hoci niektorými obyvateľmi mesta, blogermi, tlačou a médiami, nedajbože starostami - to "hýbe"), pýtajte sa, ako by ochrancovia vyzerali v takom roku 1985, keď odbor územného plánovania Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy bol to, čím donedávna III. sekcia Magistrátu toho istého?

Vaše P. S. nekomentujem, pretože zachádzate do politizácie; v skutočnosti si však myslím, že to, čo píšete, je pravdou a dávam do toho ruku do ohňa; asi ste sa nikdy nestretli so žiadnym "developerom" - lokálnym či globálnym... Tam proste nie sú ohľady, a preto sa ani nedajú dosiahnuť "normálne" riešenia. Samozrejme, verejná správa (zdravica aj na MK SR) za 18 rokov poklonkovania a ohýbvania chrbtice docielila súčasný stav "rešpektu" voči verejnému prostrediu...

Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

No ak sa Pedro ešte nestretol so žiadnym developerom, tak potom sa s ním nestretol nikto a je vymyslený ako aj bájny jednorožec.
A ja by som nemohol chodit do prace elektrickou, lebo v Povazskej ziadne elektricky nie su, ale mozno raz pride nejaky investor aj sem...

__________________

Vodné mlyny a píla v Kvačianskej doline

www.oblazy.sk

Obrázok používateľa Benignus
Offline

Pozorujúc diskusiu trocha zobďaleč, napadá ma jedna poznámka...

...jasné že aktivistov a v druhom slede snáď aj niektorých úradníkov zobudia až developeri.

Totižto ak "pamiatka" (naschvál v úvodzovkách, lebo oficiálne to technické dedičstvo nemusí byť kultúrnou pamiatkou) si žije či umiera svojim pozvoľným tempom, tak sa to akosi berie prirodzene ,

avšak ak zrazu príde niekto že dobre - preč s tým, lebo ideme budovať, tak toto už zobudí aj mlčiacu resp. zmierenú časť obyvateľstva, lebo strata nie je pozvoľná a "prirodzená", ale nárazová, nezvratná a dokonalá.

Dá sa to predstaviť si napríklad na situácii chorého človeka. Ak nám niekto postupne chradne pred očami, je chorý a pod., tak očakávame, že sa o neho postará náš viac či menej (ne)fungujúci zdravotný systém - či už ho vylieči (=zachránené pamiatky), alebo umrie (=odídené pamiatky). Veď je o neho postarané, sú na to mechanizmy a má možnosť sa z toho dostať a možno sa nájde aj niekto (charita alebo dobrovoľníci), ktorí mu navyše pomôžu.
Ale môže prísť ktosi iný a povedať, že tamten je chorý, nemá tu už svoje miesto a zbytočne ho zaberá a odoberá peniaze zo zdravotníctva, zdravotnícky systém mu aj tak nepomôže lebo je nefunkčný, skostnantelý a nech teda prenechá miesto (a financie) novému, modernému, mladšiemu, ktorý má budúcnosť pred sebou.

A tak sa asanácia potenciálnych pamiatok podobá eutanázii. A to už viac udrie na svedomie a zobudí aj driemajúcich.
===

Toľko krátke zamyslenie prečo nás pália develperi a nepália (žiaľ, aj) ďalšie nenávratne miznúce pamiatky.

Pedro (Martin Petráš) a Miro, verte, veľa médií a aktivistov (okrem vás a ZO 6 SZOPK) by pozvoľný zánik vami oživovaných mlynov na Oblazoch vôbec nevzrušil a ani by si ho nevšimli, ak by však prišiel napr. Váhostav že tam chce priehradu v Kvačianskej doline, alebo že tie lúčky sú ideálne na veľký hotel, ktorému padnú za obeť mlyny, náhony a všetko čaro Kvačianskej doliny, tak by tam stáli novinári s kamerami a aktivisti s transparentami a vypisovali sa divoké články, diskusie na obnove a podobne:-).

Obrázok používateľa Porsena
Offline

veľmi pekné zamyslenie a trefné postihnutie skutočnosti. "Občianska" spoločnosť na Slovensku naozaj ľahostajná.
Keby sa táto analógia viac rozviedla a propagovala, možno by to aspoň o trošičku pozdvihlo povedomie našej "občianskej" spoločnosti.
Je to skutočne trefné, čím viac nad tým rozmýšľam, zdá sa mi to viac a viac príhodnejšie.
Napríklad aj prímer v takom ohľade, ako je určenie, kedy je človek ešte "len" chorý, a teda liečitelný, a kedy je už mŕtvy a treba odpojiť prístroje, aby sme s neho nerobili zombiu.
V pamiatkach sa vyskytuje jedno aj druhé, jedni by "poskytli" pamiatke eutanáziu aj pri najmenšom "zakašlaní", iní by zase ničo "oživovali", keď to už nie je len po smrti, ale už je to v značne rozkladnom procese,alebo dokonca aj po ňom.
Treba sa vždy vážne zamyslieť, aby eutanázia nebola vražda, alebo aby poskytovanie opatery bolo liečením a nie oživovaním zombie.

Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

Porovnanie domu a cloveka sa mi nezda byt najstastnejsie. Ani s tym zombiem mi to extra nesedi, lebo pamiatka sa da naozaj zdvihnut z popola, kdezto clovek asi tazko. Pamiatka sa da totiz urobit nanovo z povodnych materialov a povodnym sposobom a je to stale ta ista pamiatka. Cloveka nanovo urobite, iba ak... ale to uz je uplne iny clovek, Iba ak by ste ho naklonovali, tak by bol ten isty.
Mlyny v Kvačianskej doline su v podstate Fenixom, ktory vstal z popola, dolnemu mlynu uz nikto nedaval nadej, a ajhla aky pekny zombik sa z neho stal teraz!
A co si Benignus napisal o mlyne, tak urcite plati aj o Katarinke. Len u vas je dost mozne aj to, ze keby ste tam nemali informacne tabule, tak by to ludia boli schopni stale povazovat za ruinu, o ktoru sa nikto nestara a vobec by si nevsimli aky kus prace ste tam urobili.

Obrázok používateľa VKotruszova
Offline

Klub ochrany technických pamiatok a iniciatíva Bratislava otvorene

Vážení priatelia, priateľky,
dovoľte, aby sme Vás pozvali na seminár

OCHRANA A OBNOVA INDUSTRIÁLNEHO DEDIČSTVA

20. mája 2008 , od 9.00 do 13.00 hod
v priestore A4 - Nultý priestor (bývalé Véčko) na Námestí SNP.

Zámerom seminára je za účasti aktérov z rôznych oblastí prediskutovať východiská ochrany a obnovy industriálneho dedičstva a dohodnúť konkrétne kroky, ktoré povedú k vytvoreniu efektívnej stratégie jeho záchrany.

Ciele seminára:

· Zmapovať východiská ochrany industriálneho dedičstva (ID) na Slovensku, najmä so zameraním na akútne ohrozené subjekty
· Pomenovať možné bariéry a riziká, ako aj príležitosti ochrany a obnovy ID
· Informovať sa navzájom o súčasných aktivitách a dianí v tejto oblasti
· Vytvoriť priestor pre vzájomnú spoluprácu jednotlivých aktérov a dohodnúť ďalšie konkrétne kroky, týkajúce sa ochrany industriálneho dedičstva

Pripravované témy:

· Situácia na Slovensku
· Legislatívne možnosti ochrany ID
· Možnosti samosprávy pri ochrane ID (zoznamy pamätihodností, iné)
· Pamiatkový prieskum ID (metodika, iné...)
· Koncepčné a regulatívne materiály ako nástroj ochrany ID
· Príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia
· Zapojenie laickej a odbornej verejnosti do ochrany ID

Účasť prisľúbili predstavitelia Ministerstva kultúry, Stavebnej fakulty, Fakulty architektúry, pamiatkarskej obce, miestnej samosprávy, architektonickej obce a ďalší odborníci, ktorí sa touto témou zaoberajú. Radi privítame samostatné diskusné príspevky v kontexte naznačených tém. V prípade Vášho záujmu potvrďte prosím Vašu účasť návratkou.

S pozdravom,
Marián Paulini, Klub ochrany technických pamiatok

Obrázok používateľa palo
Offline

Čítajte viac v článku Jána Gregora z 11. 10. 2010 na sme.sk.

Obrázok používateľa trnka
Relaxo (bez overenia)

Práve dnes o 21:00 STV 1 v relácii REPORTÉRY odvysielala hneď prvú reportáž o bývalej "Kablovke" v Bratislave a jej likvidácii.http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/report%C3%A9ri/

Prinajmenšom dvaja, ktorých oslovila výborná Katarína Začková, vystupovali dosť nepresvedčivo, keď obhajovali to, čo urobili resp. neurobili: projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslav Nikodém-Makovický a pracovník Ministerstva kultúry SR Pavol Ižvolt. :D

Nemali tam úlohu presviedčať hlupákov. Odpovedali slušne na otázku a iba informovali redaktorku a verejnosť o skutočnosti.

Obrázok používateľa Benignus
Offline

...a máme tu sankcie, pokutu...

...v závratnej výške 1 milión Sk pre HB reavis - investora a búrateľa.
Čo je to proti miliardovej investícii, sprepitné...

Najlepšia je hláška, že im pokutu znížili na polovicu, lebo vraj "v ich prospech bolo to, že stavebník skutočne bol ochotný komunikovať"

odpoveď investora "my naše konanie považujeme za plne v súlade so zákonom..." čiže nič zlé, veď oni dobráci chceli zachrániť životy občanov, aby im pamiatka nepadla na hlavu. Dúfajme však, že tento altruizmus už vyprchal, inak by museli rozoslať svoje bagre ns všetky ruiny hradov a zrovať ich so zemou, lebo "staticky ohrozujú zdravie a životy občanov". Ešteže tie ruiny nie sú v mestách a priemyselných zónach, ale ďaleko od chápadiel biznisu a investorov.

http://www.ta3.com/sk/reportaze/76273_milionova-pokuta-za-zburanie-feigl...

Obrázok používateľa palo
Offline

"Mizne obrovská časť bratislavskej kultúry a histórie," hovorí Ďurinda. Dodal, že práce sú legálne, avšak objekt bol v minulosti pamiatkou. "V roku 2007 to pamiatkový úrad z pamiatok vyňal, oficiálny dôvod bol, že je to schátrané," povedal aktivista. "Apelovali sme na pamiatkarov, no zbytočne. Búrajú od stredu, aby to nebolo vidieť a samozrejme v piatok poobede.

Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič hovorí, že továreň ako areál, ale ani žiadna jej súčasť dnes nie je pamiatkou. "Do roku 2007 bol chránený sklad, ako ale vyhorel, zanikol dôvod ochrany. Nebolo čo chrániť," povedal. Podľa jeho slov sa snažil areál zachrániť od roku 2005, na mieste kedysi dokonca bol minister kultúry Chmel. "Už bol zámer na zástavbu a vylobovali sme, aby sa časť zakomponovala do novej zástavby. Vznikol projekt, s ktorým sme súhlasili. Sklady mali zostať," hovorí pamiatkar.

Potom ale podľa neho zakročila samospráva - najprv vyhlásila stavebnú uzáveru a potom sa zmenil plán zóny, čím sa projekt stal zbytočným, lebo už nespĺňal podmienky. Objekt začal chátrať, podľa dnešných posudkov sú budovy na spadnutie - podobne ako argumentoval havarijným stavom investor aj v prípade Kabla či Gumonky. V takomto prípade môže investor búrať aj bez povolenia. Povolené je vraj búranie len jednej časti, Jurkovičov úrad teraz požaduje od investora dôkaz, že aj zvyšok areálu je v takom stave, že nezostáva iné riešenie, iba búranie.

Ako povedal Jurkovič, "svedomie má čisté". "Nie je to pamiatka a snažili sme sa ju zachovať. Dnes ale budúcnosť areálu nevidím ružovo."
Čítajte viac v článku Doroty Krákovej a Lucie Tkáčikovej z 5. 11. 2010 na sme.sk.

Obrázok používateľa trnka
xixi (bez overenia)

Miro je pamiatka to co sa

Ja si myslim ze to je uz nieco uplne ine ako ta povodna "pamiatka". Z popola okrem fenixa a obnovy_sk nemoze nic vstat bez vaznej ujmy na povodnosti a vierohodnosti. Len dufam, ze nie som na tomto portale jediny kto si to mysli.

Obrázok používateľa palo
Offline

Fotografie z búrania bývalej tabakovej továrne v Bratislave: TU.

Obrázok používateľa trnka
tani (bez overenia)

Treba len pokorne dúfať, že slovutné MINISTERSTVO KULTÚRY SSR, Námestie SNP 33, Ba, je spokojné a ufká blaženosťou, že OBEC začala "konečne" "riešiť" ochranu pamiatok-nepamiatok-"pamätihodností", a že výsledkom je "až" pokuta, udelená aj tak z titulu úplne scestného ("ohrozovanie verejného zdravia") a hodného na zrušenie krajským stavebným úradom. Takže, vivat Obci - Stavebnému úradu a jej ochrane a záchrane pamiatok!!

Zažalovať henten orgán za apatickú a predposr... NEČINNOSŤ!!

Obrázok používateľa trnka
t (bez overenia)

Miro je pamiatka to co sa

Ja si myslim ze to je uz nieco uplne ine ako ta povodna "pamiatka". Z popola okrem fenixa a obnovy_sk nemoze nic vstat bez vaznej ujmy na povodnosti a vierohodnosti. Len dufam, ze nie som na tomto portale jediny kto si to mysli.

Bohužiaľ, náš štát (MKI SSR) neraz dotuje takúto "obnovu", resp. po nej sa dá konštatovať len to vyššie písané...

Obrázok používateľa Martin Petráš
Offline

... Dá sa to predstaviť si napríklad na situácii chorého človeka. Ak nám niekto postupne chradne pred očami, je chorý a pod., tak očakávame, že sa o neho postará náš viac či menej (ne)fungujúci zdravotný systém - či už ho vylieči (=zachránené pamiatky), alebo umrie (=odídené pamiatky). Veď je o neho postarané, sú na to mechanizmy a má možnosť sa z toho dostať a možno sa nájde aj niekto (charita alebo dobrovoľníci), ktorí mu navyše pomôžu.
hm, to je skutočne veľmi zaujímavé prirovnanie! A ako tak nad ním rozmýšľam, páči sa mi stále viac: vychádza mi z neho, že ako prirodzene umierajú ľudia, môžu prirodzene umierať aj pamiatky...a tak ako človek má telo a dušu, podobne môžme uvažovať o stavbách...preto žiaľ niektoré stavby sú už v štádiu klinickej smrti: múry ešte stoja, ale na záchranu už je neskoro...jednoducho, to čo im dávalo život odišlo, a nič nové sa nenašlo...

Aby som ale opustil takúto citlivú perzonifikáciu: stavby, ktoré svojím zánikom rozvírili nie len prach ale aj inak stojaté vody Bratislavskej "verejnej mienky" (aj keď v skutočnosti sa jedná o pomerne malú skupinu ľudí) čakali na svoj osud nezriedka desaťročie...nikto sa nenašiel, kto by vymyslel a zrealizoval plán, ako ich využiť či už k všeobecnému, alebo hoc aj súkromnému prospechu...dokonca si ani nepamätám, že by sa o to čo len pokúsil.

Dnes, keď stavby aj s lukratívnymi pozemkami majú nových vlastníkov, ktorí vlastníctvo k nim nadobudli za stavu, že sa nejedná o pamiatky a s týmto vedomím vypracovali svoje investičné zámery a pripravili projekty, je trochu neskoro vykrikovať, že ich chceme zachovať - navyše, nie za naše, ale za ich peniaze - to je nie len detinské, a svedčiace o absencii zmyslu pre realitu, ale samo toto chovanie je pamiatkou - pomníkom komunizmu v našom myslení.

Skutočne sa musím trpko usmiať, keď niektorí naivnejší spoluobčania s vážnou tvárou diskutujú o budúcnosti nejakého územia, ako by na nej mohli niečo zmeniť, hoci majiteľ už má projekt novej výstavby rozpracovaný do najmenších detailov, od oplotenia staveniska po umiestnenie hasiacich prístrojov...

...asi ste sa nikdy nestretli so žiadnym "developerom" - lokálnym či globálnym... Tam proste nie sú ohľady, a preto sa ani nedajú dosiahnuť "normálne" riešenia.
chi...no, nemá asi zmysel baviť sa o tom, kto ako pozná developerov, vy asi poznáte nejakých iných, takých, čo treba dávať do uvodzoviek...možno čerpáte svoje, akiste osobné(?), skúsenosti z iného miesta, alebo iného času...

Ťažko sa to dokazuje proti obvineniam, ktoré zakladajú akúkoľvek vinu na prostom fakte, že niekto má peniaze, ale môj skromný súkromný názor je, že dnešní veľkí hráči hrajú podľa istých pravidiel, a sú schopní prispôsobiť sa zadaným okrajovým podmienkam: Sklad číslo 7, ktorý je NKP, investor nie len že nezbúral, ale zrekonštruoval. Jednoducho, na danom území to bola vstupná podmienka, ktorú nemal problém rešpektovať.

Balkánu nás nepribližuje chovanie investorov, ktoré je viac menej štandardné, ale snaha iných meniť pravidlá hry za pochodu, a tiež, naprostá neschopnosť úradníkov, či už štátnych, alebo miestnej správy, byť ich rovnocennými férovými partnermi.

Nedá sa dokázať, že snahou úradníkov je zachovať čo najmenej transparentné prostredie, aby mohli stavebníkov neustále zneisťovať s očakávaním osobného prospechu, ale ak by to tak bolo, nekonali by inak...

Navyše, všetky veľké projekty neboli pripravované pod pokličkou: články aj s pôsobivými vizualizáciami už pred rokmi pravidelne prinášali napríklad aj Bratislavské noviny, ktoré dnes horekujú nad búraním pôvodných objektov. Prečo sa už vtedy nezasadzovali za ich zachovanie, je pre mňa záhadou; jedine že by tak isto, ako každý iný priemerný sedlák usadivší sa v Bratislave ani ich redaktori jednoducho vôbec netušili, že tam nejaké historické objekty sú, a ak aj áno, vnímali ich iba ako ošarpané barabizne hyzdiace mesto a nevedeli sa dočkať tej sklenenej nádhery...

...ak by však prišiel napr. Váhostav že tam chce priehradu v Kvačianskej doline, alebo že tie lúčky sú ideálne na veľký hotel, ktorému padnú za obeť mlyny, náhony a všetko čaro Kvačianskej doliny, tak by tam stáli novinári s kamerami a aktivisti s transparentami a vypisovali sa divoké články, diskusie na obnove a podobne:-).
no, nie som si istý, že ak by mlyny neostali zachované, tak by tam niekomu vadil hotel, ale pointa je práve v tom, že mylny osobným pričinením úplne konkrétnych ľudí zachované ostali a žijú, preto tam nikto žiadnu koninu neplánuje.

Práve cez túto moju osobnú skúsenosť vnímam prinajmenšom s rozpakmi veľmi oduševnené výzvy mimoriadne angažovaných občanov, ktorí veľkými slovami volajú po tom, ABY NIEKTO INÝ ZACHOVAL TO, ČO ONI V NÁHLOM PRECITNUTÍ POVAŽUJÚ ZA POTREBNÉ ZACHOVAŤ...spravili pre to zúfalo málo, prebudili sa zúfalo neskoro, a to pôsobí možno až trápne.

A riešenie situácie? Aktuálnu situáciu nemusíme riešiť, je dávno vyriešená; že sa nám to nemusí páčiť, je úplne nepodstatné...

Ak by sme mali niečo spraviť, mali by sme sa poučiť. Sú ďalšie lokality a objekty, ktoré zatiaľ ležia mimo záujmu investrov. Ostáva len dúfať, že na ne nepreostria minimálne do doby, kým Pamiatkový úrad spracuje aspoň východiská pre vypracovanie metodiky pre vytipovanie objektov ktoré budú zaradené do širšieho výberu objektov, v budúcnosti uvažovaných na vyhlásenie za NKP :D :D :D

Obrázok používateľa Martin Petráš
Offline

Miro je pamiatka to co sa

Ja si myslim ze to je uz nieco uplne ine ako ta povodna "pamiatka". Z popola okrem fenixa a obnovy_sk nemoze nic vstat bez vaznej ujmy na povodnosti a vierohodnosti. Len dufam, ze nie som na tomto portale jediny kto si to mysli.

heh, opäť som ostal prekvapený, s akou ľahkosťou sa tu vynášjú ("xixi")závery v otázke, o ktorej celosvetová odborná verejnosť roky-rokúce vážne debatuje v snahe nájsť nejaký jednotný prístup...

Ako vždy, všetko má svoje pre a proti. Iste sú prípady, kedy je samotná hmota natoľko cenná, že jej zachovanie je kľúčové, ale v iných prípadoch môže byť autentická náhrada lepším riešením.

Snaha zachovať v maximálnej miere pôvodné prvky môže totiž viesť k bizarným až násilným kombináciám technológií a konštrukčných riešení, ktoré vo výsledku pôsobia omnoho neprirodzenejšie a rušivejšie, než citlivá náhrada novým prvkom. Od malička vnímam hlavne neznesiteľný smrad v "rekonštruovaných" drevených stavbách a skanzenoch - vskutku skvelý príspevok k vierohodnosti :D

Čo sa mlyna týka, jeho obnova by bez kompletnej náhrady väčšiny drevených konštrukcií jednoducho nebola možná ani tou najbrutálnejšou chemickou petrifikáciou: často by nebolo ani čo petrifikovať. Ďalej, ak by sme takýto prístup aplikovali pri obnove technológie, nikdy viac by nebolo možné stroje spustiť: spráchnivelé zuby prevodov by nepreniesli ani jediný watt výkonu, ale iste by všetci ocenili, že sú pôvodné :D Navyše, väčšina návštevníkov ani pri pohľade na fotografie z rekonštrukcie nechce veriť, že objekty sú z väčšej časti postavené úplne nanovo, takže asi je výsledok dosť vierohodný...

Rekonštrukcia zhotovením kópie, pri dôslednom dodržaní všetkých pôvodných parametrov a použití dobových výrobných postupov je z hľadiska celkovej pôvodnosti objektu z istého ohľadu lepšia, než high-tech napúšťanie plastom, zosilňovanie sklennými vláknami, či zhotovovanie novodobých podporných konštrukcií. Jednoducho, vyzerá tak, ako by vyzerala, keby ju rekonštruovali tí istí ľudia, čo ju postavili - kde je problém s vierohodnosťou a autenticitou?

(Naopak, práve splynutie rekonštrukčného zásahu s pôvodnou pamiatkou istý čas pamiatkarom vadilo, a niektorí to nepovažujú za správne dodnes; existuje názor, podľa ktorého majú byť neskoršie zásahy jednoznačne (najlepšie materiálovým riešením) odlíšené od zachovaných častí. S touto zásadou však podľa môjho názoru treba narábať veľmi opatrne, aby sa nezvrha na heslo: "Viac betónu pre naše hrady!" - lebo aj také časy sme tu mali.)

Možno nemenej významným prínosom tiež je, že sa nezachováva len hmotná časť pamiatky, ale v rámci jej obnovy a údržby sa oživuje a udržuje aj nehmatateľná (intangible) časť kultúrneho dedičstva: výrobné postupy a techniky, ktoré by inak v zmeneých podmienkach upadli do zabudnutia. Vďaka tomu sa pri rekonštrukcii mlyna množstvo ľudí priučilo tradičnému poctivému tesárstvu, obnova technológie si dokonca vyžiadala priam znovuvynájdenie niektorých postupov. Všetko sa totiž realizovalo priamo na mieste, kde nevedie ani cesta, ani elektrina, a tak sme koniec koncov boli nútení všetko robiť tak ako kedysi...až keď sme konečne obnovili pohon z vodného koesa, mohli sme využiť vodou poháňané stroje, presne tak, ako pôvodní stavitelia mlyna...

Aj na tomto portáli sa lamentuje nad nedostupnosťou kvalitnej tesárskej práce. Nesúvisí to najmä s tým, že sa u nás pri pamiatkovej obnove desaťročia uprednostňovala chemická konzervácia, a kde tá už nestačila, náhrady sa bez rozpakov zhotovovali zo strojovo opracovaného dreva?

Myslím, že je to celkom dosť argumentov a príkladov minimálne pre opatrnejšie vyjadrenia na tému bezcennosti naovozhotovených prvkov v pamiatkach ;-)

Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

No naše skusenosti su take, ze stat nam skor hadzal polena pod nohy, akoby s niecim pomohol. AK mate pred ocami co napachal za komunistov Pamiatkostav, tak sa vobec necudujem vasmu pristupu.
Ale najskor treba vidiet, az potom sudit, ze?

Obrázok používateľa palo
Offline

8. 3. 2010 - Po stopäťdesiatročnej píle v Čiernom Balogu-Jánošovke miznú posledné stopy. Šesťhektárový nestrážený areál bývalej čiernobalockej píly patrí Smrečine Hofatex. Banská Bystrica. Na nestrážený pozemok môže vstúpiť kto chce, kedy chce, a brať čo sa mu zapáči. Už niekoľko rokov slúži tamojšej minoritnej časti obyvateľstva ako výdatný zdroj ľahkého zárobku. Železo skončilo v zberniach, teraz sú v kurze strešné krovy.

Zachránili aspoň parný stroj. Obec ho vlani odkúpila od Smrečiny Holding.a.s krátko po tom, ako bol zaregistrovaný medzi národné technické pamiatky. Len odborník by vedel posúdiť, koľko prvkov z neho dovtedy skončilo na skládkach železného šrotu. Smrečina sa nepostarala ani o zámku na dverách budovy, kde doteraz stojí. Vytrhnutú železnú mrežu z okna nahradila obec panelom.

Alžbeta Kyselová

Čítajte viac: TU.

Obrázok používateľa trnka
okoloid (bez overenia)

:arrow: tanička: Zažalovať henten orgán za apatickú a predposr... NEČINNOSŤ!! Tá argumentácia znie presvedčivo, vyzerá to tak, Tanička, že podľa zákona tú žalobu by ste mali podať :!:

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.