Industriálne dedičstvo na Slovensku

22 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa saecula
Offline
Industriálne dedičstvo na Slovensku

Hovorí Vám niečo pojem Industriálna archeológia? Neil Cossons, jeden z predstaviteľov industriálnej archeológie v Anglicku, vymedzil tento pojem slovami: „Industriálna archeológia je archeológia, ktorá sa zaoberá štúdiom kultúr, v ktorých hral priemysel hlavnú úlohu a paralelne skúma vedľajšie aspekty ich fyzických prejavov a tým vysvetľuje sociálny status priemyselnej spoločnosti“. Výskum priemyselného dedičstva nie je na Slovensku žiadnym spôsobom inštitualizovaný. Pamiatkový zákon pozná len pojem technické pamiatky a ak je nejaký priemyselný areál alebo aspoň objekt zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu, tak určite nie ako reprezentant hodnôt industriálnej kultúry. Napriek tomu s prekvapením zisťujem, že to u nás v tomto smere nie je až také čierne. 24-25. mája 2006 sa uskutoční konferencia Stopy industriálneho dedičstva na Slovensku v priestoroch Fakulty architektúry STU v Bratislave. Ak Vás industriál oslovuje, tak tu bude vysoká koncentrácia podobných ľudí. Bližšie info na www.fa.stuba.skHovorí Vám niečo pojem Industriálna archeológia?

Neil Cossons, jeden z predstaviteľov industriálnej archeológie v Anglicku, vymedzil tento pojem slovami: „Industriálna archeológia je archeológia, ktorá sa zaoberá štúdiom kultúr, v ktorých hral priemysel hlavnú úlohu a paralelne skúma vedľajšie aspekty ich fyzických prejavov a tým vysvetľuje sociálny status priemyselnej spoločnosti“.

Výskum priemyselného dedičstva nie je na Slovensku žiadnym spôsobom inštitualizovaný. Pamiatkový zákon pozná len pojem technické pamiatky a ak je nejaký priemyselný areál alebo aspoň objekt zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu, tak určite nie ako reprezentant hodnôt industriálnej kultúry.

Napriek tomu s prekvapením zisťujem, že to u nás v tomto smere nie je až také čierne.
24-25. mája 2006 sa uskutoční konferencia Stopy industriálneho dedičstva na Slovensku v priestoroch Fakulty architektúry STU v Bratislave. Ak Vás industriál oslovuje, tak tu bude vysoká koncentrácia podobných ľudí.
Bližšie info na www.fa.stuba.sk

Fotografia v diskusiach - antiK
Obrázok používateľa benjo
Offline

o "zberacoch ci hladacoch" kovov je tu nejedna tema. som zvedavy ci aspon to rozkradanie nejak pribrzdi trebars novo pripravovany zakon o odpadoch ( ak prejde http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317318-zigov-zakon-nas-znici-stazu... ).

 

velka skoda...krasna stavba.

http://roznava.korzar.sme.sk/c/7198246/unikatna-vysoka-pec-ma-skoro-150-...

"Technická pamiatka v Nižnej Slanej pomaly chátra. Ničia ju zberači kovov, obec nedokáže zakročiť.

Najstaršia vysoká pec Etelka, ktorá sa nachádza v katastri Nižnej Slanej, sa pomaly rozpadáva.

Nikým nestráženú technickú pamiatku ničia miestni, pre ktorých sa stáva lukratívnou záležitosťou. Kovové časti postupne miznú zo vzácnej budovy."

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Desaťročia nevieme vyriešiť ani problém pamiatok ani problém zberačov. Bude akurát tak viac bordelu kade tade.  " Útecha nakoniec. Nebude to ani prvá, ani posledná Etelka, čo "padne".

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Na februárke všetko voňalo, ale to je nostalgia detstva, lebo od Gaštanového Hájika rozvoniavaly gaštany, ponad štreku sladkasto hrozno a agáty, popod štreku Dynamitka,Palma, Štolverk a v Mladej Garde študenti.

Februárka bola len príťažlivá, aj tí policajti smrdkali až u Dvoch levov.

 

Obrázok používateľa dorotka
Offline

famozne,citlive, vystizne,post-aktualne, ja ako lokalpatriot citim tie charakterisiticke vypary, ved byvam na Februárke...

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

dorotka napísal/a:

ja ako lokalpatriot citim tie charakterisiticke vypary, ved byvam na Februárke...(v súvislosti Istrochem, predtým CHZJD)

Dorotka inde

Pre obyvateľov Račianskej  od „gardy“ po „račko“ rozvoniavala čokoláda vo dne, v noci počas celého socializmu.

Pre neznalých veci, jedná sa o smrady, vône čisto ideologickésmiley

Veľmi sa mi to páči, vždy keď si na to spomeniem, musím sa usmievať, (určite nič v zlom)smiley

Poznámka na okraj : "Na Februárke "smrdeli" aj eštébáci".smiley

 

 

Obrázok používateľa antiK
Offline

Blog Tomáša Dérera Umierajúca fabrika a genius loci

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa vevericus
Offline

Cloveku je z toho az do placu...buranie tabakarne som priamo pred ocami kazdy den, byvam na internate bernolak a mam vyhlad presne na dany pozemok, ...tie budovy vobec neboli take znicene, ako bolo tvrdene, aj ked im uz roky chybali strechy....

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Putujú po Slovensku a fotia fabriky, kým ešte stoja

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6695358/putuju-po-slovensku-a-fotia-fabriky-kym-este...

Obrázok používateľa harp
Offline

Z "Jurkovicovej" teplarne, ktora je zobrazena na zaciatku by mala byt kulturnym priestorom pre ubytovanie a pracu vytvarnikov a architektom. Ako aj vystavnou salou.

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

mth_zha_bl_view10_dusk_a04_lq.jpg mth_zha_bl_view10_dusk_a04_lq.jpg mth_zha_bl_view05_day_a05_lq.jpg mth_zha_bl_view05_day_a05_lq.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Skvelý dokument, poznáte?

Zabudnuté okamihy


Obrázok používateľa antiK
Offline

Od múky k umeniu. Druhý život fabrík

Búranie Cvernovky vyvolalo vlnu nepokoja. Našli sme stavby, ktoré po prerobení paradoxne ožili.

čítajte viac...

Obrázok používateľa harp
Offline

 

http://www.obnova.sk/sites/default/themes/obnova3/images/body_bg.gif); background-attachment: initial; background-origin: initial; background-clip: initial; background-color: initial; line-height: 1; font: normal normal normal 12px/20px 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; color: rgb(68, 68, 68); font-family: 'Times New Roman'; background-repeat: repeat repeat; ">

Dávam do vašej pozornosti novú skupinu /klub

http://www.obnova.sk/skupina/technicke-industrialne-pamiatky

 
Obrázok používateľa Porsena
Offline

Mimochodom, práve aktuálne sa na PÚ SR rieši rozbehnutie a spôsob rozbehnutia trojročnej akcie, ktorá sa má začať budúci rok, katorej názov pracovne skrátili na "Analýza a vyhodnotenie industriálnej architektúry...", pretoze jej celý názov má asi 6 riadkov. Je to úloha, ktorú zadalo MK SR Pamiatkovému úradu, som zvedavý, ako sa s tým popasujeme. Samozrejme, ze na poslednú chvílu sa vymýšľa stratégia a metodika. Snažil som sa na webe nájsť, celý názov tejto úlohy, ale bohužiaľ..., dokonca ani stránky MK SR, ani stránky PÚ SR mi nepomohli. :)
Pozriem zajtra v robote a potom to pastnem.

Obrázok používateľa saecula
Offline

Pamiatkový úrad by mal rozbehnúť celoplošné mapovanie, aspoň zatiaľ som to takto pochopil. Paralelne sa rozbieha iniciatíva Komí Nová Nitra ako širšie občianske združenie na pokrytie aktivít viažucich sa na industriálnu kultúru. A k tomu ešte Slovenská komora stavebných inžinierov pripravuje štvrté vydanie publikácie Technické pamiatky krajín V4 a zapája sa do nového projektu Európskej komory stavebných inžinierov Pamiatky stavebného inžinierstva, tiež tak trochu súvisí. Takže sa téma industriálu konečne rozbieha, ale ľudia vzájomne komunikujú zatiaľ len tak zľahka .

Úplne ma fascinuje ako rôzne sa dá poňať téma industriál, niekto preferuje technické hodnoty, niekto kultúrne, iný estetické, environmentálne atď. Jednoducho tú terminológiu treba vydiskutovať, nech sa niekde ustáli, aby si ľudia rozumeli.

Je tu niekto ochotný hrať sa na formulácie? Rád sa pripojím.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Ach sakriš, škoda, že sa nemôžem dostať práve teraz k tomu materiálu. Skúsim to oskenovať a potom to sem hodím. Je to dobrá základňa pre diskusiu, o ktorú sa pamiatkový úrad snaží akosi na poslednú chvíľu. Inak našiel som Chartu industr. dedičstva aspoň v češtine http://vcpd.cvut.cz/index.php?menuID=40, to je pre formulovanie definícií a terminológie asi ten najzáklad.
Začína sa rozbiehať veľká polemika o tom, ako chápať ten výraz "komplexné mapovanie". Ja by som to v tej najzákladnejšej fáze, najstručnejšej, chápal čo najkomplexnejšie. Ak je tu totiž možnosť takejto veľkej akcie, podľa mňa by sa mala využiť aspoň na vybudovanie komplexnej databázy. Ja som navrhoval nasledujúce:

"Navrhujeme, aby v prípravnej fáze terénneho dokumentovania, teda, ešte pred ním samým bola vykonaná základná databáza podľa územného členenia s informáciami, ktoré budú slúžiť ako podklad pre terénnu dokumentáciu. Navrhujeme oboslať jednotlivé obce s požiadavkou na stručný popis objektov, ktoré sú v predmete záujmu a ktoré sa nachádzajú v ich katastri. Zároveň je potrebné urobiť rešerše k jednotlivým obciam z encyklopedickej literatúry, ako Vlastivedný slovník obcí, Súpis pamiatok, Župné monografie od Borovszkého, Seznam vodních děl Republiky Československé, Encyklopédia Slovenska atď. Pri identifikácii potenciálnych objektov na terénnu dokumentáciu využiť vojenské mapovania Uhorska."

Podľa mňa by sa takýmto základným spôsobom malo dostať do databázy aspoň na úrovni položky, jedného riadku, čokoľvek technického a industriálneho charakteru v danej obci, ale obávam sa, že tu bude výrazná tendencia zúžiť predmet záujmu iba na vyslovene priemyselné a veľkovýrobné objekty. Majú z toho napr. úplne vypadnúť mlyny, teda okrem veľkých priemyselných. Ja viem, že potom bude tých objektov obrovské množstvo, ale nemusí sa každý popisovať. Stačí názov (identifikácia) a umiestnenie. No neviem, či nie som len nejaký fantazMAGORISTA. :)

Obrázok používateľa Porsena
Offline

hmmm, nejako ten odkaz nefunguje....
... ked budete na VCPD, kliknite na PREZENTACE. ked sa vyroluje menu, predposledna polozka tam je ta CHarta

Obrázok používateľa saecula
Offline

nenašiel som spôsob ako pripojiť txt, tak to tu trochu zahltím celou chartou,
ako východisko je to dobrý materiál. Preklad Ing. arch Vladimir Husák, CSc.

Na XII. kongrese Medzinárodného výboru pre obnovu industriálneho dedičstva /TICCIH/, ktorý sa konal v júni roku 2003 v Nižnom Tagile pri Moskve, vypracovali jeho delegáti Chartu industriálneho dedičstva /The Nizny Tagil Charter for the Industrial Heritage/. Dokument stručne zhŕňa podstatu industriálneho dedičstva, upozorňuje na jeho celospoločenské hodnoty a zároveň definuje hlavné priority a spôsoby, ako túto neoddeliteľnú súčasť nášho kultúrneho odkazu chrániť a napomôcť jeho zachovaniu.
Nakoľko sa v tejto oblasti jedná o jeden zo základných dokumentov, s ktorým by sa mali zoznámiť všetci, ktorí sa venujú problematike industriálneho dedičstva, zabezpečilo Výskumné centrum priemyselného dedičstva ČVUT v Prahe jeho pracovný preklad. Vzhľadom na to, že uvedený dokument sa dotýka tejto problematiky aj na Slovensku, pripravili sme jeho slovenskú verziu. Autorkami pracovného prekladu sú Lenka Popelová a Věra Kučová, slovenskej verzie Vladimír Husák.
Dúfame, že tento text napomôže rozprúdiť na poli industriálneho dedičstva živú diskusiu.
Originálny text Charty industriálneho dedičstva v angličtine a vo francúzštine je k dispozícii na stránkach TICCIH: www.mnactec.com/ticcih/ <http://www.mnactec.com/ticcih/>

CHARTA INDUSTRIÁLNEHO DEDIČSTVA

Medzinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičstva /TICCIH/, jún 2003
TICCIH - svetová organizácia zaoberajúca sa industriálnym dedičstvom je v tejto oblasti odborným poradcom ICOMOS pri UNESCO. Vznik tejto charty vyšiel z iniciatívy organizácií TICCIH , charta bude predložená ICOMOS na prijatie a na prípadné schválenie UNESCO.

Preambula

Už z najstarších období ľudskej histórie pochádzajú archeologické nálezy, ktoré dokumentujú podstatné zmeny v spôsoboch, akými ľudia vyrábali predmety. Dnes už všeobecne uznávame dôležitosť a význam zachovania a štúdia dokladu týchto zmien. V Európe od stredoveku do konca 18. storočia prebehli v oblasti využívania energie, vo výrobe a v obchodovaní inovácie také ďalekosiahle, že by to bolo možné porovnať k rozdielu medzi neolitom a dobou bronzovou. Rozvoj spoločenských, technických a ekonomických podmienok výroby bol taký rýchly a zásadný, že ho môžeme nazvať revolúciou. Priemyselná revolúcia bola už od počiatku historickým fenoménom, ktorý sa v stále väčšej miere dotýkal celej ľudskej populácie, ale aj ostatných foriem života na našej planéte. Tento proces pokračuje dodnes. Hmotné doklady týchto hlbokých zmien majú pre ľudstvo univerzálnu hodnotu, a preto musíme uznať dôležitosť ich štúdia a zachovania.
Delegáti kongresu TICCIH, ktorý sa konal v ruku 2003 v Rusku, dôrazne prehlasujú že stavby a konštrukcie postavené pre výrobné účely, ďalej technológie a nástroje, mestá a krajiny, v ktorých sa nachádzajú, a ich ďalšie hmotné a nehmotné prejavy majú pre nás zásadný význam. Mali by sa študovať, ich história by sa mala vyučovať, zmysel a význam by sa mali skúmať a vysvetľovať. Tiež by sa mali určiť najvýznamnejšie a najcharakteristickejšie príklady, ktoré by sa v duchu Benátskej charty chránili a udržiavali na úžitok a prospech v súčasnosti i v budúcnosti

1. Definícia industriálneho dedičstva
Industriálne dedičstvo tvoria pozostatky industriálnej kultúry, ktoré majú historickú, technologickú, sociálnu, architektonickú alebo vedeckú hodnotu. Sú to rôzne stavby a strojové zariadenia, dielne, továrne, mlyny, skladiská, obchody, bane, miesta, kde sa spracovávajú a čistia suroviny, a objekty, kde sa vyrába, prenáša a využíva energia. Patria sem aj dopravné stavby a všetka infraštruktúra, miesta, ktoré majú vzťah k priemyslu, vrátane objektov, ktoré slúžia na bývanie, bohoslužbu a vzdelávanie. Industriálna archeológia je
- 2 -

interdisciplinárna metóda štúdia všetkých hmotných a nehmotných dokladov, t.j. dokumentov, atrefaktov, stratigrafie a stavieb, ľudských sídiel a prírodných alebo urbanizovaných krajín /ďalej lokalita/, ktoré vznikli pre účely industriálnych procesov alebo ako ich dôsledok.
Industriálna archeológia využíva také postupy, ktoré najvhodnejším spôsobom prehlbujú poznanie minulosti a prítomnosti priemyslu. Ťažiskom nášho záujmu je historické obdobie od počiatkov priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia až do súčasnosti. Zároveň sa skúmajú aj preindustriálne a protoindustriálne korene tohto obdobia. Ďalšie poznatky sa čerpajú z odborných štúdií o práci, o výrobných postupoch a vývoji techniky.

2. Hodnoty industriálneho dedičstva
I. Industriálne dedičstvo vypovedá o činnostiach, ktoré mali a stále majú hlboké
historické dôsledky.
Dôvody pre ochranu industriálneho dedičstva sa opierajú skôr o jeho všeobecnú
hodnotu ako o jedinečnosť konkrétnych lokalít.
II. Industriálne dedičstvo má spoločenskú hodnotu, pretože je súčasťou dokumentácie
života obyčajných ľudí a ako také poskytuje významný pocit identity. Má vedeckú
a technickú hodnotu v rámci histórie výroby, strojárenstva a stavebníctva.
Môže mať aj výrazné estetické hodnoty vďaka kvalite celkového návrhu,
architektúry a jej formy.
III. Tieto hodnoty sa viažu k miestu samotnému, k jeho častiam a ich usporiadaniu,
strojovému zariadeniu, umiestneniu v urbanizovanej krajine, ale tiež k písomnej dokumentácii a záznamom nehmotného charakteru, napr. o industriálnej činnosti, udržiavanej v ľudskej pamäti a zvykoch.
IV. Zvláštnu hodnotu lokalitám dodáva jedinečnosť dochovaných technologických
postupov, typológia miest alebo krajiny, a preto by sa malo toto všetko starostlivo
vyhodnotiť. Mimoriadne cenné sú rané alebo priekopnícke príklady.

3. Význam identifikácie, dokumentácie a výskumu
I. V každom územnom celku by sa mali identifikovať, zdokumentovať a chrániť
zvyšky industriálneho dedičstva, ktoré je potrebné uchovať pre budúce generácie.
II. Prieskumom územia a rozdielnych priemyselných typológií by sa mal určiť rozsah
industriálneho dedičstva. Pomocou získaných informácií by sa mali vytvoriť
súpisy všetkých lokalít, ktoré boli identifikované. Súpisy by mali byť voľne
prístupné verejnosti a koncipovať by sa mali tak, aby sa v nich dalo ľahko
vyhľadávať. Dôležitými cieľmi sú aj digitalizácia a on-line prístup.
III. Zabezpečovanie dokumentácie je základnou časťou štúdia industriálneho dedičstva.
Kompletná dokumentácia fyzických charakteristík a stavu lokality by mala byť
vypracovaná a uložená vo verejných archívoch skôr , ako sa budú vykonávať
akékoľvek zásahy. Viac informácií možno získať, pokiaľ dokumentovanie prebehne
ešte pred tým, ako lokalita alebo výrobný proces prestanú fungovať. Materiál
s odkazmi k doplnkovej dokumentácii by mal zahŕňať popisy, výkresy, fotografie
a filmové záznamy pohybu. Spomienky pamätníkov sú unikátnym
a nenahraditeľným zdrojom informácií, ktorý by mal byť tiež podchytený, pokiaľ je
dostupný.
IV. Základnou metódou štúdia historických priemyselných lokalít je archeologický
výskum. Mal by sa realizovať na rovnako vysokej úrovni ako výskum lokalít
z iných historických alebo kultúrnych období.
V. Programy historického výskumu sú potrebné, aby podporili koncepciu ochrany
- 3 -

industriálneho dedičstva. Z dôvodu previazanosti mnohých priemyselných aktivít
môžu medzinárodné štúdie pomôcť pri identifikácii lokalít a výberu tých, ktoré
majú svetový význam.
VI. Aby sa dosiahlo všeobecné prijatie racionálnych a jednotných štandardov, mali by
sa definovať a zverejniť kritériá, ako priemyselné stavby hodnotiť. V rámci
zodpovedajúceho výskumu by sa tieto kritéria mali uplatniť a používať na
identifikáciu najvýznamnejších dochovaných krajín, sídiel, lokalít, typologických
druhov, stavieb, konštrukcií, strojov a výrobných postupov.
VII. Tie lokality a objekty, ktoré sú vyhodnotené ako významné, by sa mali chrániť
dostatočne silnými právnymi prostriedkami, aby sa ich hodnota uchovala.
Zoznam svetového dedičstva UNESCO by mal patrične odrážať obrovský vplyv
industrializácie na ľudskú kultúru.
VIII. Hodnota významných lokalít by mala byť určená a mali by byť ustanovené pravidlá
pre budúce zásahy. Mali by sa prijať všetky právne, administratívne a finančné
opatrenia nevyhnutné pre uchovanie hodnôt týchto lokalít.
IX. Mali by sa určiť ohrozené lokality, aby sa mohli prijať príslušné opatrenia, ktoré by
ohrozenie zmiernili a zaistili vhodné projekty opravy alebo konverzie.
X. Medzinárodná spolupráca prostredníctvom koordinovaných iniciatív a vzájomné
informovanie o zdrojoch je mimoriadne vhodný spôsob, ako zachovať industriálne
dedičstvo. Pre zostavovanie medzinárodných súpisov a databáz by sa mali vyvinúť
kompatibilné kritériá.

4. Právna ochrana
I. Industriálne dedičstvo by sa malo všeobecne vnímať ako neoddeliteľná súčasť
kultúrneho odkazu. Právna ochrana by mala brať do úvahy špecifickú povahu tohto
dedičstva a mala by chrániť výrobný podnik i jeho zariadenie, podzemné súčasti,
stojace objekty, areály, súbory stavieb a industriálnu krajinu. Na miesta, kde sa
ukladajú priemyselné odpady, by sa malo nazerať aj z hľadiska archeologického
potenciálu a ekologickej závažnosti.
II. Programy uchovania industriálneho dedičstva by sa mali začleniť do zásad
ekonomického rozvoja a do regionálneho a národného plánovania.
III. Najvýznamnejšie lokality by sa mali plne ochrániť a nemali by sa v nich povoľovať
žiadne zásahy, ktoré by oslabili ich historickú integritu alebo autentickosť
usporiadania. Správna a citlivá adaptácia, ako aj nové využitie môžu byť vhodným
a finančne efektívnym spôsobom, ako zaistiť prežitie priemyselných stavieb. Tieto
postupy by sa mali podporiť vhodnými právnymi reguláciami, technickým
poradenstvom, úľavami na daniach a dotáciami.
IV. Priemyselným spoločnostiam, ktoré sú ohrozené prudkými štrukturálnymi
zmenami by mali pomáhať ústredné a miestne výkonné orgány. Mali by sa
predvídať potenciálne hrozby, ktoré z takých zmien pre industriálne dedičstvo
vyplývajú a včas by sa mali pripravovať plány, ako predísť nutnosti núdzových
opatrení.
V. Mali by sa stanoviť prístupy, ako rýchlo reagovať na uzavretie významných
priemyselných lokalít, aby sa predchádzalo odstráneniu či zničeniu ich dôležitých
prvkov. V nevyhnutných prípadoch by mali mať zodpovedné orgány zákonnú
moc zasiahnuť v prospech ochrany ohrozených významných lokalít.
VI. Vlády by mali mať odborné poradné orgány, ktoré by v otázkach ochrany
a zachovania industriálneho dedičstva poskytovali nezávislé poradenstvo. Ich názor
- 4 -

by sa mal vyžiadať vo všetkých závažných prípadoch.
VII. V otázkach ochrany a zachovania miestneho industriálneho dedičstva by sa malo
vyvinúť všetko úsilie, aby sa zaistila spoluúčasť a konzultácia s miestnymi
obyvateľmi.
VIII. Združenia a spoločenstvá dobrovoľníkov hrajú významnú úlohu pri identifikácii
lokalít. Napomáhajú zapojiť širokú verejnosť do obnovy industriálneho
dedičstva, ako aj do výskumu a pri rozširovaní informácií, a preto sú
nepostrádateľnými aktérmi na scéne industriálneho dedičstva.

5. Údržba a zachovanie
I. Zachovanie industriálneho dedičstva závisí na udržaní funkčnej celistvosti, preto
zásahy vykonávané v priemyselnej lokalite by mali čo najviac sledovať tento cieľ.
Hodnota a autenticita priemyselnej lokality sa môžu výrazne znížiť, pokiaľ sa
odstráni strojové zariadenie, či jeho časti, alebo sa zničia iné prvky celku.
II. Zachovanie priemyselných lokalít vyžaduje znalosť účelu, pre ktorý boli určené,
ako aj rôznych výrobných procesov, ktoré tu mohli prebiehať.
Tie sa mohli priebehom času meniť, a preto je žiadúce všetky predchádzajúce
formy využitia skúmať a vyhodnocovať.
III. Prioritou pri rozhodovaní by malo byť uchovanie objektu in situ. Rozoberanie
a premiestnenie stavby alebo konštrukcie je prijateľné len vtedy, ak je zbúranie
nutné kvôli neprekonateľným ekonomickým, či spoločenským podmienkam.
IV. Adaptácia priemyselnej lokality na nové využite s cieľom jej zachovania býva
obvykle prijateľným riešením, avšak okrem lokalít, ktoré majú špecifický
historický význam. Nové využitie by malo rešpektovať významové charakteristiky,
udržať originálnu schému prevádzky a činnosti a čo najviac by sa malo priblížiť
pôvodnému a prevládajúcemu využitiu. Odporúča sa vymedziť priestor, kde by sa
niekdajšie využitie vysvetľovalo.
V. Priebežné prispôsobovanie a využívanie industriálnych stavieb zabraňuje plytvaniu
energií a prispieva k udržateľnému rozvoju. Industriálne dedičstvo môže hrať
dôležitú rolu v ekonomickej regenerácii oblastí, ktoré upadajú alebo strácajú
význam. Nové využitie tohto dedičstva vytvára kontinuitu, ktorá môže posilňovať
psychologickú stabilitu komunít, ktoré čelia náhlemu zániku dlhodobého zdroja
zamestnanosti.
VI. Zásahy by mali byť vratné a mali by mať minimálny dopad. Akékoľvek nevyhnutné
zmeny by sa mali dokumentovať a významné prvky, ktoré sa odstraňujú, by sa mali
zaznamenať a bezpečne uložiť. Mnohé výrobné procesy vytvorili určitý špecifický
odtlačok, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou integrity a zaujímavosti miesta.
VII. Rekonštrukcia alebo návrat k predchádzajúcemu známemu stavu by sa mal pokladať
za výnimočný zásah, prípustný iba vtedy ak podporí celistvosť lokality, alebo
v prípade, že k zrušeniu lokality došlo násilným spôsobom
VIII. Ľudské zručnosti obsiahnuté v mnohých starých alebo prekonaných výrobných
postupoch sú veľmi zaujímavým zdrojom poznania, ktorého strata môže byť
nenahraditeľná. Preto sa všetko musí starostlivo zaznamenávať a odovzdávať
mladším generáciám.
IX. Malo by sa podporiť uchovanie dokumentárnych záznamov, podnikových
archívov, stavebných plánov a tiež ukážok priemyselných výrobkov.

- 5 -

6. Vzdelávanie a výchova
I. Profesionálna výuka teoretických, metodologických a historických aspektov
industriálneho dedičstva by mala prebiehať na úrovni technických škôl a univerzít
II. Pre študentov na základnom a stredoškolskom stupni by sa mal za ich účasti
vytvoriť zvláštny výukový materiál, týkajúci sa industriálnej minulosti a jej
dedičstva.

7. Prezentácia a výklad
I. Verejný záujem o industriálne dedičstvo a určité nadšenie a oceňovanie jeho hodnôt
sú najistejšou cestou k jeho uchovaniu. Verejné orgány správy by mali aktívne
vysvetľovať význam a hodnotu priemyselných lokalít prostredníctvom publikácií,
výstav, televízie, internetu a ďalších médií. Rovnako by mali zabezpečovať trvalý
prístup k významným lokalitám a propagovať turizmus v priemyselných oblastiach.
II. Špecializované priemyselné a technické múzeá a obnovené priemyselné lokality sú
významným prostriedkom pri ochrane a interpretácii industriálneho dedičstva.
III. Vytvorením regionálnych a medzinárodných ciest industriálneho dedičstva sa môže
zvýšiť úroveň transferu technológií, pričom tieto cesty môžu mať vplyv na
verejnosť, ktorá sa zaujíma o nový prístup k priemyselnému dedičstvu.

Podpísaní
Eusebi Casanelles, prezident TICCIH
Eugene Logunov, za XII. Medzinárodný kongres TICCIH v Nižnom Tagile, 2003

Obrázok používateľa Porsena
Offline

skvele vďaka

Obrázok používateľa dorotka
Offline

diky za dobrý tip konferencie.
Tiež si myslím, že výskum a záchrana technických pamiatok existovala v dosť veľkej miere, i ke´D určite nie v dostatočnej ! Myslím si, že vzhľadom na malú "industriu" na území Slovenska bolo primerané pomenovanie technické pamiatky. Politickým vývojom ČS(S)R sa priemysel dostal pod národnú správu a plynulo prešieldo soc.vlastníctva, naďalej plnil funkciu priemyslu (i ke´d v zastaralých pomeroch). Keďže bol živý, nemalo sa čo konzervovať, zachraňovať, atď. No a po r. 1992 nastala TOTáLNA DEVASTáCIA privatizérmi, ktorí z toho vyťažili a na budovy, stroje a ostatok kašľali.
Vyšlo niekoľko dobrých zborníkov k technickým pamiatkam i k záchrane samotných objektov.
A donedávna jestvovala (dúfam že ešte funguje) historická spoločnosť pre priemysel. Bolo by načim sa snimi kontaktovať.

Obrázok používateľa saecula
Offline

Historická spoločnosť pre priemysel by ma vcelku zaujímala.
Možno ich nájdem. Ďakujem.
Aktivít v tomto smere bolo v minulosti veľa. MUOP v Bratislave v 80tych rokoch alebo STM v Košiciach, len v súčasnosti to potrebuje nejak oživiť. Málo kto tu pozná chartu industriálneho dedičstva z Tagilu 2003, zásadný dokument TICCIH Mezinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičtva alebo rezolúcia Le Creosot zo 70-tych rokov.
Pre Bratislavu, že vraj prichádzajú tieto aktivity už neskoro. Priemyselné zóny sú už nadevelopované
a u nás silný investor nerevitalizuje ale búra ak nestavia na zelenej lúke, aspoň zatiaľ.
Trochu ma stále irituje, že sa priemyselná kultúra osekáva na techniku a technológiu. Fascinujú ma možnosti nových interpretácií všeobecne známych objektov 19.-20.stor., ktoré keď sa prezentujú v kontexte industriálnej kultúry dostávajú aj význam. Zároveň je zaujímavý aj postindustriálny pohľad. Pohľad človeka nezaťaženého výrobou. Zážitkovosť, zmyslové vnemy. Podklad pre úspešnú konverziu priemyselného areálu. :)

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Celkom som nepochopila, čo to je postindustriálny pohľad ?
O Bratislave - kedysi krásavici, dnes chudere na Dunaji nerada diskutujem, som na ňu citlivá.. Aby som neodišla od témy, tak konkrétne súvzťažnosti industrie a kultúry boli typické pre BA. Migračné a demografické pohyby v súvislosti s priemyslom (a robotníckymi kolóniami ako možnosti úniku pred vidiekom a niektorými sociálnymi javmi). Len už nemáš priestor na výskum, takmer všetky zanikli. Ešte žije Mierová kolónia a tri bývalé admin.budovy Dynamitky v Gaštanovom hájiku. Koniec !
Nedávno som sa motkala pri zbytkoch manufaktúry v obci neďaleko BA, ak mi ju do leta nezbúrajú celkom, niečo nafotím. Zaujímavosťou tam sú značené tehly, s viacerými značkami toho istého majiteľa panstva..

Voľby prehliadania komentárov

.

Technické a industriálne pamiatky

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.