Iba obyčajné veci

45 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa Sasha
Offline
Iba obyčajné veci


Spolupútnikmi človeka od najstarších dôb sú desiatky, stovky, tisíce artefaktov, ktoré mu pomáhajú prežiť alebo spríjemniť život. Človek ich člení na pestrú paletu skupín a podskupín, ktorých jednotliví zástupcovia sa stávajú veľmi často predmetom zberateľského záujmu nielen súkromných osôb ale aj inštitúcií. Sú medzi nimi artefakty vzbudzejúce rešpekt a obdiv nad zručnosťou a umom človeka, i jednoduché predmety každodennej potreby, ktoré budia pozornosť až po zaradení do zbierky druhovo, resp. typovo príbuzných predmetov.
Tu však zberateľská selanka končí, najmä pokiaľ je zberateľom inštitúcia. Predmety totiž musia byť správne pomenované, profesionálne opísané, zmerané a obrazovo zdokumentované, jedným slovom spracované. Každý kto sa raz dostal do styku so spracovaním zbierkového predmetu, zbierky alebo nedajbože zbierkového fondu vie, čo to je za maškrtu a aké nepredstaviteľné problémy musí takto poctený jedinec riešiť.
Dnešná doba so sebou nesie aj elektronické spracovanie zbierkových predmetov a tam sa celá paleta problémov násobí. Nepredstaviteľným spôsobom, pretože dodnes (z celosvetového hľadiska) nejestvuje vyhovujúca metodika, triedenie a terminologický aparát.
Nemyslím si, že Obnova je miestom kde sa naznačené problémy vyriešia, ale neviem si predstaviť lepšie miesto, kde by sa mohli začať riešiť, kde by sme nastavili zrkadlo obyčajným veciam...

Čo sa k tejto téme už preberalo:

Fajky

Fokoš

 

Historické miery

 

Kachle, kachlice

Karbidové lampy

Karty

Kladivo - na tejto strane

 

Lodný kufor

 

Nebožiec

Nočníky, šerblíky, bourdalou

 

Oheň

 

Petrolejova lampa

Podkova

 

Splachovací záchod

Struh

 

Šijací stroj

 

Tonetka

Truhlica

 

Valaška - na tejto strane i nasledujúcej

Vreckové hodinky

Vychádzkové paličky

 

Žehličky, hladičky, piglajze

 

p.s. Červené témy sú "klikacie".

__________________

Každý dobrý skutok sa dočká zaslúženého trestu.

Fotografia v diskusiach - harp
Obrázok používateľa harp
Offline

Dakujem za krasny subor. 

Aj mna vytacaju plastove zatky. Najradsej vytacam tie korkove a starostlivo ich uchovavam pre potreby instalacie ktoru planujem uz niekolko rokov.

 

Par doplnujucich informacii:


 

http://previnarov.vinagro.sk/?p=435

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Víno je nesmrteľné a štople do fliaš zomierajú s ním.

Toto obrázkové leporelo výroby zátok z roku 1912 malo byť súčasťou seriálu Čo sme robili pred sto rokmi. Nuž nevydalo, tak je o mesiac oneskorené.

Vraj sa už nebudú používať štople, len vrchnáky s twistovým šraubom.  Taký malý epitaf na korkové zátky  z roku 1912:

Potrebná kôra sa ku nám dovážala  v  70 kilových zväzkoch železničnou či lodnou dopravou  zo Španielska a Portugalska, čiastočne z Alžírska, Tunisu, z južnej Francie a z ostrovov Korzika, Sicília a Sardínia.

Korkovina sa vkladá do komôr s horúcou parou, kde sa kôra duba korkového stáva mäkkou a poddajnou k ďalšiemu spracovaniu. Takto pripravená kôra sa v kruhovej píle rozreže na prúty, ktoré sa rozrezávajú na kocky  k ďalšiemu spracúvaniu v rezacích strojoch.  V jednoduchšej výrobe sa vo vŕtacích strojoch ručne režú. Rezací stroj zhotoví za hodinu tisíc zátok, kým na stroji vŕtacom v spolupráci s ostrým nožom a jeho obsluhou je to len tristo štopľov. Hotové zátky sa po triedení podľa akosti vysypú do rotačného suda, v ktorom získajú hladkosť i finálny vzhľad. Posledná fáza je dôkladné pranie a sušenie.

korok1.jpg korok1.jpg korok2.jpg korok2.jpg korok3.jpg korok3.jpg korok4.jpg korok4.jpg korok5.jpg korok5.jpg korok6.jpg korok6.jpg korok7.jpg korok7.jpg korok8.jpg korok8.jpg korok9.jpg korok9.jpg korok10.jpg korok10.jpg
Obrázok používateľa lubokubicka
Offline

U nás na východe bijeme ,buchame(krátko),mlacime(mlátime) s mlatkom.

mlatek-šarišania

mlatok-zemplínčania

mlatok,molotok-rusíni

tiež aj hámrik-nespomínam si kde

Obrázok používateľa harp
Offline

MMMM poodstranujem

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Vďaka harp, že si pripomenul túto už skoro zabudnutú tému. Vďaka aj preto, že tu sú vidieť škody, ktoré vznikli útokom na Obnovu a srandovnosti (MMMMMM), ktoré voľakedy účelné, dnes akurát špatia. Snažil som sa zrekonštruovať linky na jednotlivé príspevky v úvodnom poste. Nepodarilo sa celkom, ale už sa mi nechce a idem si urobiť kávičku.

Obrázok používateľa harp
Offline

Dalsia obycajna vec: Struh

http://www.obnova.sk/clanok/vyprava-za-struhom

Obrázok používateľa harp
Offline

Upozornujem na novu skupinu Haraburdy

http://www.obnova.sk/skupina/haraburdy

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Dnes som doplnil obsah o ďalšie zaujímavosti. Chcem len pripomenúť, nehľadajte tam ponuka na predaj, reštaurovanie, opravu, ohodnotenie a pod. Príspevok, ktorý bude do obsahu zaradený musí mať vecný obsah, ktorý čitateľovi niečo o predmete sprostredkuje.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Pre sabatiera...
Aby Tvoj príspevok s bojovými kladivami neostal bez povšimnutia, niečo k tým Tvojim stromom. V prvom rade ma mrzí, že celú debatu berieš tak osobne (keby si bol dorotka, tak mám aj ruku zlomenú). V druhom rade, pokiaľ by jestvovali nejaké teoretické súvislosti bolo by zbytočné začínať túto triviálnu debatu. Nejestvujú a mojou snahou nie je ľudí naštvávať ale pohnúť k zmysluplnej reakcii, z ktorej by som mohol mať aj ja niečo. Inak by to nemalo celé zmysel. Bolo by zbytočné pýtať sa koľko je hodín, keby predpokladaná reakcia bola, že sa opýtaný urazí lebo si o ňom myslím, že odčíta čas na hodinkách a nie na mobile. To je však Tvoja vec a Tvoj batoh.
K obrázku iba toľko, že ide o dve nepodarené a scestné repliky bojového kladiva, ktorých výrobca sa dostatočne nevenoval príprave. Obe sú prezentované ako jazdecké a pritom majú funkčnú časť pechotného bojového kladiva, ktorého dĺžka však bola cca 150 cm u kladív z 15. storočia nezriedka aj dva metre.


Typický príklad jazdeckého bojového kladiva.

Bojové kladivá sú však stromy iného lesa, rovnako temného a neprebádaného – lesa zbraní.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Klinec drží podkovu, podkova koňa, kôň muža, muž hrad a hrad celú krajinu
alebo
Šťastie zeme leží na chrbte koňa,
hovorí stará múdrosť a šťastie koňa stojí na podkovách, ktoré neslúžia iba na ochranu kopyta ale aj na zvýšenie jeho výkonnosti.
Človek sa od okamžiku keď domestikoval koňa snažil chrániť jeho kopytá. Prvé doklady pochádzajú so starovekého Egypta a Ríma. Egypťania hránili kopytá koní tzv. hiposandálou, ktorá bola zhotovená z kože, lyka, dreva a neskôr kovu. Hiposándála kryla celé kopyto a bola pripevňovaná remienkami. Bola málo odolná a ani jej rozšírenie nebolo veľké. Rimania používali aj kovové podkovy pripevnené remienkami. Najstaršie podkovy, ktoré sa na kopyto pribíjali boli nájdené na území Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a Nemecka. Boli bronzové s vlnitým okrajom a pozdĺžnymi dierkami. Používanie železných podkov sa v Európe predpokladá v rozmedzí 3.-5. storočia. Napriek tomu, že vynález podkovy bol známý, k väčšiemu rozšíreniu nedochádzalo pre ekonomickú nedostupnosť železa. Na našom území sa prvé podkovy objavujú v 11.-12. storočí.

Zvláštnymi podkovami sa podkúvali a podkúvajú aj ťažné a jazdecké pánokopytníky.

MMMMMMM
Tvarovo sa podkovy od seba líšia podľa miesta svojho pôvodu. Arabské podkovy boli v podstate oválne pliešky s otvorom uprostred.


V Európe sa tvar podobal dnešnému, podkovy sa líšia iba spracovaním (anglické podkovy boli skôr okrúhlejšieho, nemecké skôr oválneho tvaru), počtom dier a zarážok. Hladké podkovy sú určené pre jazdecké kone. Dostihové kone používajú veľmi ľahké podkovy nazývané drôtenice. Podkovy ťažných koní sú často vybavené zarážkami, výmeniteľným alebo stabilnými ozubmi a hmatníkom v jej prednej časti.


Zarážky zabraňovali nežiadúcemu posúvamiu kopyta vpred a do strán. Pokiaľ je zarážka iba v prednej časti podkovy hovoríme o prednej podkove, pokiaľ sú zarážky dve (v prvej tretine ramena), hovoríme o zadnej podkove.


Podkovy ťažných koní majú zvyčajne tri zarážky – v prednej časti a na ramenách v mieste kde je podkova najširšia. Ozuby a hmatník zabraňovali šmýkaniu v skalnatom alebo zľadovatelom teréne. Ozuby vznikajú zahnutím koncov ramien podkovy do pravého uhla a okolo roku 1890 sa objavujú skrutkovacie ozuby.


Kone ťahajúce fiakre po mestskej dlažbe mali podkovy, ktorých spodná strana mala širokú drážku, do ktorej sa zalisovalo lano tlmiace nárazy a zabraňujúce šmýkaniu sa po dlažbe. Podkovy sa pripevňujú na kopyto zvláštnymi klincami – podkovákmi, ktorých hlavičky sú zapustené do drážky siahajúcej do 2/3 hrúbky podkovy.
Možno sa stretnúť s uzavretými alebo vajcovitými podkovyami, tzv. kompozitnými podkovami skladajúcimi sa z viacerých častí (USA, Oscar E. Grown, patent 481 271, 23. 8. 1892) a hliníkovými podkovami (ramená často spojené mostíkom).


Podkovy sa zhotovovali a zhotovujú ručne alebo továrensky z plochého, valcovaného podkovového železa s pevnosťou asi 35 kg/mm². Okolo roku 1895 sa začali podkovy vyrábať liatím.
V dnešnej dobe nie sú vzácne podkovy z umelej hmoty a kone majetných vlastníkov si dokonca môžu dovoliť značkovú obuv.

MMMMMMM
Podkovy sa dodnes používajú pri súťažiach v hode podkovou, ktorá sa líši od tej pôvodnej iba tým, že sa hádže podkovami z gumy. Skrutkovacie ozuby, nemecky Stollen slúžili na Slovensku ešte v šesťdesiatych rokoch pri detskej hre “na štulne“.


Podkova sa stala symbolom šťastia vďaka svojmu polmesiacovitému tvaru alebo na základe legendy o svätom Dunstanovi, zručnom kováčovi, ktorý podkoval diabla a koval silou preveľkou až diabol o zmilovanie prosil. Prestal až potom, čo mu diabol sľúbil, že nevstúpi na miesta označené podkovou a ušetrí všetkých, ktorí budú nosiť podkovu. (Sv. Dunstan sa stal arcibiskupom v Canterbury roku 959.)


Podkova pre šťastie musí byť používaná, nájdená ale nesmie byť hľadaná a prináša šťastie iba nálezcovi. Pokiaľ sa v nej zachovaly ešte tri podkováky znamená to výnimočné šťastie. Pripevňovať ju treba na stenu alebo nad dvere večer na Silvestra, v noci na Jána alebo na Bielu sobotu. Pokiaľ chcete aby sa miesta označeného podkovou šťastie aj držalo, musí byť umiestnená ramenami dohora, pretože inak z nej šťastie vypadne - alebo ramenami nadol aby sa šťastie z nej mohlo šíriť.
Nakoniec treba ešte spomenúť podkovovité razítko používané najmä poštovými úradmi v Nemecku (Lübeck, Leipzig) ale tiež v Anglicku, Fínsku a Čile.

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Saša, konečne som sa TU zasmiala. Teším sa na treťoplánový humor a naštuduj si anatómiu :D :D

Obrázok používateľa dorotka
Offline

saša nebožiec valaška versus turecká sekera (len teraz som sa dostavila ku compu, tak nestíham scanovať doklady)
Valaška, ktorú používal Juraj Jánošík je , ako som uviedla, majetkom Historického múzea SNM. Ako sa sem dostala ?
V 60-tych rokoch 20. storočia ju sem zaslalo múzeum z Budapešti. Do Národného múzea v Budapešti daroval túto istú valašku Peter Szentiványi v roku 1813 a bola to valaška zabavená Jurajovi Jánošíkovi 14.marca 1713,kedy bol zadržaný (v noci z 13) spolu s Martinom Mravcom (Tomášom Uhorčíkom) v Klenovci drábmi z liptovskej stolice.
Takže žiadne 18, v žiadnom prípade 19. storočie, ale koniec 17:, resp. prelom 17. a 18. storočia.
Turecký dekor nebol v tomto (17.,18 ,19.) storočí nič neobvyklé, ve´d Turci (osmani) urobili v niektorých častiach slovenského územia ornamentálnu revolúciu !!!!Všimni si to na motívoch klinčekov, tulipánov, geometrických tvarov, na odeve (Tekov), na habánskej fajanse, na tradičnej strave (turecké žito), no proste na mnohých javoch. Môžme o tom debatovať tri dni.
Tú Jánošíkovu valašku som viackrát pohládzala. Je skvostná.
Lit.: Kočiš J.: NEznámy Jánošík, Osveta 1986
Križková.Z-Horváthová, M.: Juraj Jánošík, Perfekt 2004
pramene : MOL Budapešť

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Oheň
pýr, ignis, fiur, prvý zo štyroch živlov, v dávnovekých kultúrách jeden z najdôležitejších prvkov ľudského sveta, dar bohov, dobrý sluha a zlý pán a dodnes nezastupiteľná súčasť života človeka. Spolu s náčiním začiatok ľudskej civilizácie, prvá z obrovských síl, s ktorej pomocou začal človek meniť tvár zeme.

G. Arcimboldo: Oheň, 1566, olejomaľba na dreve, 665 x 510 mm, Kunsthistorisches Museum, Wien
Najstarším spôsobom zapálenia ohňa je kresanie, teda mechanické vytvorenie iskier dostatočnej teploty, ktoré sú zachytené ľahko zápalným materiálom.


Druhým spôsobom je zapálenie ohňa trením vhodne vysušeného dreva. Rýchlym priamočiarym alebo rotačným pohybom sa drevo zahrieva, rozrušuje za vzniku „pilín“, ktoré pri dosiahnutí dostatočnej teploty začnú tlieť.

Tretím spôsobom je použitie ocieľky a pazúrika. Kresaním ocieľkou o pazúrik (kremeň) sa tvoria iskry, ktoré sa zachycujú ľahko zápalným materiálom, ktorý začne tlieť. Pretože je žiaduce aby iskry dopadali z čo možno najmenšej vzdialenosti, zápalný materiál možno položiť priamo na pazúrik.


Vlastná ocieľka je vyrobená zo zakalenej ocele s vyšším obsahom uhlíku rozmerov ca. 70 x 5-10 mm s hrúbkou 5 mm. Kresalo sa ocieľkou o pazúrik (kremeň) a iskry tvorili mikroskopické účtepy z ocieľky. Má najčastejšie tvar veľkého písmena „C“ (dvojramenná) alebo „U“ (jednoramenná). Tento spôsob zapaľovania ohňa sa objavuje v Európe v 2. polovici 2. storočia pred n. l. Možno to znie neuveriteľne, ale používal sa až hlboko do 20. storočia (najmä na vidieku).
Ocieľkou bola vybavená každá domácnosť, obchod, krčma, úrad i kostol, používali ho samozrejme fajčiari a tvorila aj súčasť vojenskej výstroje. Propriety na zapálenie ohňa sa uchovávali v drevených alebo plechových schránkach.
Okrem jednoduchého kresadla sa po vynájdení kresadlovej zámky začali sa v 18. storočí vyrábať stolové kresadlá určené pre zámožnejšie vrstvy.

Ľudská vynaliezavosť sa však neuspokojila jednoduchou ocieľkou, vzniká viacero zaujímavých konštrukcií zapaľovadiel a v roku 1780 dokonca elektrický, plynový "zapaľovač". Ani jeden z týchto vynálezov sa z rozličných príčin nerozšíril.
Na skutočne revolučný vynález muselo ľudstvo čakať až na náhodu.
V jeden sychravý deň roku 1826 lekárnik John Walker sedel vo svojom laboratóriu a rozmýšľal z čoho zaplatí nájomné za uplynulý mesiac. Pritom bezmyšlienkovite drievkom miešal v miske zmes potaše a antimonu. Keď sa mu na drievku vytvorila hrudka chcel ju odstrániť, škrtol ním o kamennú dlážku a... zničoho nič vyšľahol plameň.
Johny túto zaujímavosť každému ukazoval, až ju videl Samuel Jones, ktorý hneď začal pracovať na jej komerčnom využití. Už rok nato sa predávali prvé zápalky pod obchodným názvom "LUCIFERS", ktoré dodnes predstavujú nezastupiteľný prostriedok na zapálenie ohňa. Ročne sa na svete spotrebuje 5 triliónov zápaliek.


Zápalky "LUCIFERS" N. Jonesa, Anglico, okolo 1831

Lumiferi N° 2. Senza zolfo, Cís. král., výsadní továrna Vojtěch Scheinost v Sušici (v Čechách), 1839-1843,
rozmery 45x25 mm, cena 75 €.

V roku 1831 francúzsky chemik Charles Sauria vyvinul fosforovú zápalku, ktorá sa začala vyrábať napriek jedovatosti a relatívnej nebezpečnosti vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku, Uhorsku a Švédsku. O vynález bezpečnej zápalky, ktorá sa používa dodnes, sa zaslúžil rakúsky lekár Anton Von Schrötter Ritter von Kristelli, ktorý v roku 1845 nahradil fosfor bezpečnejším červeným a švéd Johan Edvard Lundström, ktorý v roku 1855 oddelil komponenty zápalky.


Bezpečnostné, "švédske" zápalky vyrábané firmou Jönköping Co., Ltd.

Známka k stému výročiu vynálezu bezpečnostnej zápalky.

Potom prišli zapaľovače... ale to je už iná kapitola.

Literatúra:
JÍLEK, F.-KUBA, J.-JÍLKOVÁ, J.: Světové vynálezy v datech, Praha 1977.
TECHNICKÝ naučný slovník, Praha 1962-1964.

Internet:
http://chemistry.about.com/od/everydaychemistry/a/matches.htm
http://inventors.about.com/gi/dynamic/offsite.htm?site=http://www.matchc...

Obrázok používateľa Sasha
Offline

K L A D I V O
je náradie vyrobené z ocele, výnimočne aj z iného kovu, dreva, rohoviny, gumy atď., upevnené zväčša na drevenej násade. Funkcia spočíva v prenášaní pohybovej (kinetickej) energie hmoty kladiva na inú hmotu, resp. v pohone nástroja. Kladivo pracuje nárazom, ktorého výkon je závislý na jeho hmotnosti a dĺžke dráhy pred dopadom, resp. rýchlosti dopadu. Výsledkom je zmena tvaru, oddelenie časti alebo pohyb.

Terminológia kladiva:

 1 ploska (plošina, dráha čes.) zakončenie prednej polovice kladiva,

 2 oko – otvor pre násadu,

 3 nos – zadná polovica kladiva, ktorej rovina býva spravidla kolmá na rovinu násady (1); ak je rovina nosu rovnobežná s rovinou násady, kladivo sa označuje ako krížové (2),

               1                                                    2

 4 čelo – horná časť prednej polovice kladiva,

 5 tyl (tylo) – spodná časť prednej polovice kladiva,

 6 líce – pravá a ľavá časť kladiva (pri pohlade zhora),

 7 pero,

 8 montážny prvok pera (kliniec, vrut, nit),

 9 násada,

10 klin.
__________________________________
Literatúra:
CORBEIL, J.C.-ARCHAMBAULTOVÁ, A.: Veľký obrazový tematický slovník, Bratislava 1999.
LAROUSSE de l'industrie et des arts & métiers, Paris 1935.
TECHNICKÝ naučný slovník, Praha 1962-1964.
TEYSLLER-KOTYŠKA, : Technický slovník naučný, Praha 1927-1939.

Obrázok používateľa Lucia
Offline

Ohen zo symbolickeho hladiska:
jeden zo styroch zivlov, mnohe narody ho pokladaju za posvatny, ocistny, obnovujuci. Jeho nicivost sa mnohokrat interpretuje ako prostriedok k novemu zrodeniu na vyssom stupni /fenix/. Uctievane su mnohe ohnove bozstva /napr. Hefaistos, Helios/. Ohen u cloveka budi bazen a pocit viny, co odrazaju mnohe myty o povode ohna spojenom s kradezou. Je pociatkom ludskej kultury a predstavuje mocne psychicke sily v dusi. S tym suvisi udrziavanie chramovych vecnych plamenov alebo v archaickych spolocnostiach i udrziavanie staleho ohna v domacom ohnisku. V Biblii je mnoho obrazov, kde je ohen obrazom Boha alebo bozstva. V inych suvislostiach predstavoval obraz hriechu, ziadostivosti, bolesti. Alchymisti rozlisuju styri druhy ohna: prirodzeny, neprirodzeny, protiprirodzeny a zivelny, z nich prve tri su tajne a posledny je prirodzeny ale stupnovany. Taktiez existovalo mnoho stupnov ohna. Ohen mozno chapat aj ako vnutorne vyzarovanie, ktore pod pojmom tapas pozna indicka filozofia. Astrologia spaja ohen so zvieratnikovymi znameniami Baran, Lev a Strelec. Symbolom blesku a spolocne s hromom, atributom najvyssieho nebeskeho boha Keltov, bolo ohnive koleso. Este zo 4.st. pochadza sprava, ze Galovia kazdorocne /ako obrad spojeny so striedanim rocnych obdobi/ gulali z chramu a naspat horiace koleso. Obycaj pustat taketo ohnive kolesa do udolia /Markgräfler Land, Trier a Luxemburg/ sa odvodzuje z uctievania hlavneho keltskeho boha.

Literatura:
BECKER Udo. Slovnik symbolu. Portal. 2002.

Obrázok používateľa harp
Offline

Kedze som murarske a omietkarske naradie riesil ako diplomku nieco pridam aj ja.

Pre zaciatok:
„Ústnym podaním tradovaná skúsenosť, že murárska kelňa, varecha, olovnica a murárske kladivo sa v Liptove dedili z generácie na generáciu má však časové ohraničenie.“

Kufčák, E., 1979. Sezónne vysťahovalectvo v Liptove do prvej svetovej vojny, In: Liptov 5, Vlastivedný zborník Liptovského múzea v Ružomberku, Osveta 1979, s.: 113

„Na riady (náradie) sme mávali také drevené kufríky a sme si ich zamykali. (otázka: A v kožených kapsách ste nenosili náradia?) Nie. Nedali sa zamykať. Ale keď sme išli iba tuto ku susedom, zobrali sme aj do takej, čo sme sprvoti do školy nosili. Aj vtedy bola móda... aj vtedy sa kradlo, aj keď dneska sa tuhšie kradne, ako vtedy. (usmieva sa). Sa mi to nepáči takýto spôsob života, veď to je tak mrzko keď sa to takto kradne!“

Hrčka, M., 2005. terénny výskum v Závažnej Porube, okres Lipt. Mikuláš. Rozhovor s 86 ročným murárom Petrom Staroňom, Závažná poruba 85.

Pridam viac teraz idem do tretej prace. :)

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Kladivo má síce presnú terminológiu, ale aj mnoho názvov v jednotlivých nárečiach. V tomto ručnom (príadne do stroja implantovanom) nástroji je možné sledovať isté špecifiká v závislosti od remesla, kde sa kladivo používalo.
Napríklad v kováčstve je kladivo druhým najdôležitejším nástrojom. Kováč ním utĺkal z takmer beztvarej hmoty potrebnú formu. V kováčstve sa hojne používali jednoručné menšie kladivá (do hmotnosti 2,5 kg) a dvojručné kladivá (vážia najviac 10 kg) na kovanie väčších kusov. Dvojručnými kladivami sa pracovalo s viacerými druhmi vyklepávaného rytmu. Existovali i bezrohé kladivá, nazývané perlíky.
Zápustkové kladivá
slúžili na profilovanie železa zvyčajne do valcovitého tvaru.
Osobitnú skupinu kováčskych kladív tvorili podkúvačské kladivká na pribíjanie podkov na kopyto.
Násadka na kladivo sa zväčša vyrábala z pevného a pružného dreva, napríklad z drieňa alebo inej húževnatej kroviny.

Saša - NÁDHERNÁ TÉMA, veľmi širokospektrálna a zaujímavá

Obrázok používateľa sabatier
Offline

Saša: ja by som to nazval mlaty, prip. sekeromlaty. inak mlat = tazke kladivo (podla Slovnik slovenskeho jazyka SLEX99). takze si vyber :wink:

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Vážená súdna stolica - súdim to čo vidím a vznášam dôvodnú pochybnosť, lebo tože dotknutý predmet do Národného múzea v Budapešti daroval Peter Szentiványi v roku 1813 - je irelevantné,
že v 60-tych rokoch 20. storočia ju do SNM zaslalo múzeum z Budapešti - je irelevantné,
že dotknutý predmet je v správe Historického múzea SNM - je irelevantné.To že dotknutý predmet bol majetkom Juraja Jánošíka je informácia z druhej ruky, keďže načim predpokladať, že slovutný pán Szentiványi mu ju, teda Jánošíkovi, pri zatýkaní asi z ruky nevyrazil.

To čo je relevantné tunák predostrieť ráčim:keby bolo tak ako slovutný žalobca tvrdí a dotknutý predmet sa od roku 1813 nachádzal v držbe Národného múzea v Budapešti, celkom určite by sa objavil na slávnej milenárnej výstave poriadanej na oslavu tisícročia Uhorskej ríše,
nestalo sa tak a taká rarita ostala kdesi v skrini depozitára,
na výstave boli samozrejme vystavované aj ukoristené turecké zbrane a výstroj, medzi nimi aj turecké bojové sekery,


"444. ábra Keleti fegyverek a XVII ik századból"
ktoré jasne a nezvratne dokazujú pôvod dotknutého predmetu,


nemáme síce podrobnejšiu vedomosť o dotknutom predmete ale je málo pravdepodobné, že by Juraj Jánošík tento v boji ukoristil a následne si ho ponechal.To sú naše vývody, prečo sme sa na slovutnú súdnu stolicu obrátili so žiadosťou o uznanie dôvodnej pochybnosti.
___________________________
Literatúra:
MAGYARORSZÁG történet emlékei, II. rész, Budapest, 1897-1901, s. 373.

Obrázok používateľa harp
Offline

6.1.1 Kladivo murárske s ostrím

Názvy: kladivo, murárske kladivo, hámrik (Závažná Poruba, 2005)
Popis: Skladalo sa z dvoch častí: rúčky a vlastného kladiva. Rúčka mávala jeden koniec hrubší a bývala z jaseňového, hrabového, alebo agátového dreva. Teda z pružného a pevného dreva. Rúčka bývala dlhá 30 cm (dĺžka tehly) a viac. Vlastné kladivo bývalo z ocele a vážilo 500 – 700g. Bývalo zhotovené z kvalitnej ocele s kaleným a brúseným ostrím. Ploska mávala rozmery od 10 x 10 mm – 30 x 30 mm. Oko bolo kónické, čo zabezpečovalo aby rukoväť dostatočne dosadla.
Rozmery a váha: 37 x 185 mm, 500 - 700 g
Materiál: kalená oceľ, drevo (jaseňové, hrabové alebo agátové)
Ceny: 1912: 8,50 koruny; 1932: 700g – 9,30 koruny;
Použitie: Používalo sa na prisekávanie tehál ich čistenie a poklepávanie (upravovanie polohy) pri murovaní. Tiež na drobné úpravy na mäkšom kameni. Používalo sa však aj na pritĺkanie klincov a skôb . Kladivo sa na rúčku nasadzovalo tak, že sa nastrčilo na rúčku, na dolný koniec rúčky a niekoľkými prudkými údermi hlavy rúčky o kameň sa dotiahlo na hrubšiu časť rúčky.
Historický vývoj: Používalo sa už od stredoveku, čo dokumentujú existujúce iluminácie s vyobrazením typu tohto náradia. V minulosti však malo amorfnejší tvar čo zapríčiňovalo ručné spracovanie nástroja. Nástroj sa používa dodnes v podstate v nezmenenej forme. Murári si ho z pravidla dávali vyrábať.

Obrázok používateľa dorotka
Offline

saša - toto mi dá trošku roboty, ale ak inak nedáš...
1. prečo by mali z príležitosti Mil.výstavy ukazovať Jánošíkovu valašku ??? Mali oni onakvejšie predmety zo Slovenska, napríklad gotické oltárne tabuľové maľby z Liptova a Spiša (a mnoho skutočných skvostov). Jánošíkova valaška ešte koncom 19. storočia predstavovala revoltu a nie nejaký historický vierohodný predmet ľudového slovenského (sic !) hrdinu.
2. forma Jánošíkovej valašky, nie je forma obyklých pastierskych valašiek z územia Slovenska, je to forma balkánskeho typu valašKY, kde podobné nosia "knézi"(starešinovia), respektíve je podobná kaukazsko-perzským sekerkám
Tuhľa doklad o Jánošíkovej valaške z Nemzeti muzea v Pesti :Cimeliothea Musei Nationali Hungarici 9O old., 18.sz. Alia calybea argento caelata, baculo, seu manubrio ligneo, quod corio nigro inuolutum et copiosis armillis aeneis munitum est, afferuminata.
Spectabat olim ad famigeratum apud Liptouienses Praedonum Ductorem Iánossek sub regimine M.Theresiae ad Szent-Miklós rota fractum, PETER SZENTIVÁNYI de eadem, ad Curiam Regiam complurium Familiarum Tabularis Aduocatus et Iurium Doctor, collectionem armorum in Museo illo an 1813 amplificauit.

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Čakám, čakám, že sa tu konečne zjaví, taký všeobecne poznaný symbol onoho KLADIVA s KOSÁKOM !

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Pre sabatiera...
Tak ako som očakával :wink: . Vieš ako to volajú Nemci - Steinbeil - kamenná sekera. Pokiaľ sa kruh uzavrel je všetko OK, pokiaľ nie hor sa do debaty.

Obrázok používateľa sabatier
Offline

hmm, až teraz som si všimol toto fórum. kladivo :-) prijemna tema, taká uderná. som si spomenul tiež na rôzne, aj keď novodobé názvy kladiva - UOP (univerzálny opravárenský nástroj), prípadne Presvedčovadlo. z kováčskej terminológie by som pridal ešte jedno dôležité kladivo, a to "baran" - horná pohyblivá časť buchara. mimo vyššie spomenutých je z kladiva odvodených viacero ďalších nástrojov, napríklad briebojníky, útinky, oblé predlžovacie kladivá, sedlíky, veľké množstvo tepacích kladív najroztodivnejších tvarov, od dvojstranného polguľatého až po vyrovnávacie kladivo. potom sú ďalšie kladivá, napr. medikováčske (dnes už myslím úplne zaniknuté remeslo).
Samozrejme kladivo samostatne sa používa málokedy, nato aby bola energia úderu využitá maximálne, treba pevnú podložku pod tvárnený materiál. najdôležitejšou je nákova (ktorej je tiež niekoľko typov) a mnoho rôznych "babiek", ktoré sa zasúvajú do diery v nákove, nitovacie hlavičkáre a množstvo rôznych prípravkov a šablón, ktoré majú tak špecifické použitie že sa pre ne ani nevymýšľa názov :-) a samozrejme aj masívny kováčsky zverák, ktorý musí bez problémov zniesť rany puckou (obojručné kladivo). mimochodom, v čechách sa často aj pod slovom "palice" často rozumie väčšie obojručné kladivo.

Obrázok používateľa sabatier
Offline

no a este som zabudol na dalsi dolezity a casto (hlavne v letnych mesiacoch vedla rozpalenej vyhne) dost neprijemny aspekt, a to ze kladivo ma dva konce pre jeho spravne fungovanie je potrebne, aby ho na druhom konci ktosi drzal a mlatil nim :?

Obrázok používateľa dorotka
Offline

dobre sabatier !
prirodzene, že je ešte plno kladív a kladiviek, lekárske neurologické kladivko, modelárske a tiež nákovy..napr v uškách, teda anatomické...

Obrázok používateľa sabatier
Offline

no, ja som sa snazil skor vymenovat vsetko co ma napadlo ohladne klasickych remeselnickych kladiv pouzivanych pri spracuvani kovov. pri kladivach by sa dali spomenut prakticky vsetky nastroje ktorych pracovnou cinnostou je uder, napr. pneumaticke kladivo, cakany, podbijak, ci dokonca aj srdce zvona je v podstate modifikovanym typom kladiva. ale myslim ze to uz sem nepatri :-)

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Ste fantastickí, takú odozvu som skutočne nečakal.
Pre sabatiera...
je vidieť že sedíš v kolíske slovenskej kultúry a civilizácie. Tým čakanom a srdcom zvona si ma preskočil.
Postupne (je s tým trocha roboty) vypublikujem cca 40 druhov kladív, aby som vás inšpiroval. Stále ale očakávam jednu reakciu na niečo z textu definície kladiva. Som zvedavý, či niekto uvidí cez tie stromy aj les :-k .

Obrázok používateľa harp
Offline

Ako si prajes dorotka:

Obrázok používateľa Lucia
Offline

Podkova z pohľadu povier iných národov a kultúr:
V Discoverie of Witchcraft z r. 1584 sa podkova uvádza ako výborný prostriedok na ochránenie domu pred zaklínadlami a kúzlami bosoriek a bosorákov. Bolo potrebné ju nabiť vo vnútri nad prah dverí tromi klincami. Dodnes ju môžeme nájsť na mnohých domoch v Anglicku. V kraji Shropshire je šťastím nielen nájdenie podkovy, ale aj nájdenie akéhokoľvek starého železa. V Yorkshire Customs sa uvádza, že ak panna má to šťastie nájsť za rok tri podkovy a hodí ich cez ľavé plece, nikdy jej nepočaruje bosorka. V iných zdrojoch sa uvádza, že ak nájdete podkovu na ulici, treba na ňu napľuť a prehodiť cez ľavé plece. Uvádza sa, že pri nájdení podkovy je dobré spočítať, koľko je v nej dier bez klincov, keďže tie určujú, koľko rokov ostáva nálezcovi do sobáša. Niektorí uvádzajú, ze nemá ani význam vešať podkovu bez aspoň jedného z pôvodných klincov. Počet klincov sa rovná počtu šťastných rokov.
Námorníci taktiež využívali podkovy. Zvykli ju nabiť na predný sťažeň plavidla. Mala ich ochrániť pred začarovaním.
Je mnoho polemík, či je ju lepšie umiestniť ramenami nahor alebo smerom dole. Cigáni ju zvykli umiestňovať ramenami hore, v podobe kalicha, aby tak chytili šťastie, ale napríklad čeľadníci ju zvykli dávať naopak, aby sa tak striasli smoly a zahnali nešťastie do zeme.
Podkovy, ktoré nájdu ich majitelia majú desaťnásobnú silu oproti tým, ktoré sú získané za iných okolností. Kúpená podkova nemá žiadnu cenu, ani silu.

Referencie:
Oxford Dictionary of Superstitions, OUP, 2005

Voľby prehliadania komentárov

.

Opus dea Enyo

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.