Hrad Stará Ľubovňa

69 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa chobot
Offline
Hrad Stará Ľubovňa

Legenda o vzniku Lubovnianskeho hradu Jedného letného dňa zastali na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa ustatí jazdci, ktorým velil starý šľachtic Ľubovenský. Tomu sa okolitá krajina tak zapáčila, že sa ešte v ten istý deň rozhodol postaviť hrad na skalnom brale oproti mestečku. Na druhý deň jeho synovia s pomocníkmi urobili základy budúceho hradu a pomenovali ho po svojom otcovi- Ľubovňa. Ibaže v noci všetko, čo bolo postavené cez deň, zmizlo, a takto sa to stále opakovalo. Smutný Ľubovenský zistil, že miesto, kde chcel postaviť hrad, patrí zlej víle-čarodejnici. Vybral sa teda za ňou a požiadal ju o dovolenie dokončiť na tom mieste svoj hrad. Zlá víla-čarodejnica súhlasila pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. Po ťažkom rozhodovaní Ľubovenský súhlasil, pretože chcel honosné sídlo zanechať svojim synom. Na druhý deň sa už hrad zaskvel v plnej kráse a všetci sa tomu veľmi potešili. Starý Ľubovenský ale nemal dušu na mieste, a tak odišiel do neďalekého kláštora a tu sa vyspovedal z veľkého hriechu. Zlá víla-čarodejnica sa dozvedela o jeho zrade a rozhodla sa hrad zničiť. Uchopila do rúk obrovskú skalu, ale keď sa priblížila k hradu, zaznel večerný zvon z neďalekého kláštora. Víla-čarodejnica stratila moc a veľký balvan namiesto na hrad padol na breh rieky Poprad. Starý Ľubovenský zmierený s Bohom ešte dlho šťastne žil na tomto hrade a po ňom jeho synovia, vnuci.. O zlej víle-čarodejnici už nikdy nikto nič v tomto kraji nepočul, ale veľký balvan na brehu rieky Poprad pri dedinke Hajtovka možno vidieť i dnes... PhDr. Dalibor Mikulík správca hradu Ľubovňa Ľubovnianske múzeum ul. Zámocká 20 064 01 Stará Ľubovňa 052/43 220 30 0902 653 490 hradlubovna@slnet.sk www.muzeumsl.sk

Fotografia v diskusiach - antiK
Obrázok používateľa antiK
Offline

Stredoveký vojenský tábor otvorí po zime svoje brány
POPRAD 17. mája (SITA) – Stredoveký vojenský tábor pod Ľubovnianskym hradom v Starej Ľubovni otvorí v nedeľu po zime svoje brány. „Pripravili sme zaujímavý program, v ktorom sa predstaví šermiarsko-divadelná skupina Štvanci z Českej republiky, mušketieri Alt blau regiment z Košíc či sokoliari,“ informovala Mária Karkošiaková z mestskej spoločnosti Marmon, ktorá vojenský tábor spravuje. Štvanci predvedú ukážky súboja na koňoch v rokokových kostýmoch. Skupina Alt blau regiment predstaví návštevníkom výcvik mušketierov. Novinkou tohtoročnej letnej sezóny vo vojenskom tábore bude nový detský lanový park.
Stredoveký vojenský tábor v Starej Ľubovni je podľa Karkošiakovej jediným svojho druhu na Slovensku. „Nemáme informácie, že by niekde na Slovensku bolo niečo podobné,“ dodala Karkošiaková. Ľubovniansky vojenský tábor je zaujímavý aj tým, že okrem prehliadky ponúka možnosť ubytovania v replikách stredovekých vojenských stanov. Súčasťou vybavenia tábora sú repliky husitského vojenského voza, dela, ale aj najväčší funkčný katapult na Slovensku. Deti i dospelí si tu môžu zastrieľať z lukov a kuší. Pre menej odvážnych je pripravená stredoveká obdoba tenisu a pre milovníkov zvierat je tu mini ZOO, kde môžu návštevníci vidieť domáce zvieratá, aké sa v minulosti chovali v podobných vojenských táboroch.
Na nádvorí Stredovekého vojenského tábora si v nedeľu rozložia stánky ľudoví remeselníci, ktorí budú svoje výrobky nielen predávať, ale ich výrobu budú predvádzať aj priamo pred zrakmi návštevníkov. Návštevníci vojenského tábora sa budú môcť občerstviť v Stredovekej krčme, ktorá patrí k dominantám vojenského tábora. Stredoveký vojenský tábor v Starej Ľubovni bude pre verejnosť otvorený do konca septembra. Počas letnej sezóny navštívi vojenský tábor približne 12 000 návštevníkov.

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa jozo
Offline

Kompromisy to sú krysy ...

 

Čo by sme chceli v tomto štátnom kŕči ... Hrad, ktorý generuje turistický záujem o región príštipkárči - trochárči - provizóruje ... a realista sa môže vytešovať, že to nezaliali až po strechu betónom ako idioti z Trenčína ... Nie, je to funkčné, vyzerá to síce na pikaču, tie chŕliče sú tak akurát na úrovni výlevky sračiek z kafilérky, ale sme radi ... Na architektonicky unikátne riešenie z pôvodných materiálov by sme museli dať aspoň 2 - 3  melóny eúr viac a tie radšej po politicko-klientelistickej línii prežerieme v Bratislave na nový vozový park, či unikátny portál ministersta pre ministerstvo, prípadne nepatrne navýšime plnenie v prospech pána Širokého ....

Obrázok používateľa strombus72
Offline

Jáj, no šak veď treba kuric! Nech še šňeh stopí! wink

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Nikto ma nepresvedčí, že ľahká oceľová konštrukcia strechy v tomto prípade nebola správna, zvlášť pri tohtozimných záľahách snehu.

http://lubovna.korzar.sme.sk/c/6705856/v-obrazoch-lubovniansky-hrad-v-zi...

 

Obrázok používateľa antiK
Offline

Renesančný palác je magnetom pre návštevníkov

POPRAD 2. augusta (SITA) – Zrekonštruovaný renesančný palác patrí k najväčším magnetom pre návštevníkov hradu Ľubovňa v tejto letnej turistickej sezóne. Aj keď názory na podobu obnovy paláca sú rôzne, podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka, väčšina návštevníkov hodnotí palác ako „neskutočný a bombastický“. Sprístupnením renesančného paláca majú návštevníci možnosť vidieť až 90 % hradných priestorov, čo považuje Mikulík za výnimočné v našich podmienkach. V budúcnosti plánuje múzeum opraviť a zakonzervovať aj gotický palác. Pôjde však o striktnú konzerváciu, keďže z paláca sa do súčasnosti zachovalo okrem gotických pivníc už len torzo paláca.

V nových priestoroch sprístupnilo Ľubovnianske múzeum niekoľko nových expozícií. Okrem fotografickej výstavy z obnovy paláca sú to expozície venované hradnému pivovaru, ktorý v Ľubovni fungoval už v 16. storočí a expozícia liehovarníctva v Starej Ľubovni. Okrem toho si môžu návštevníci pozrieť vďaka modernej počítačovej technike aj vizualizáciu paláca, ako vyzeral v minulosti. Sprístupnenie nových expozícií v renesančnom paláci prispelo k ďalšiemu zvýšeniu návštevnosti Ľubovnianskeho hradu. „Do konca júla vzrástla návštevnosť múzea o tri percentá, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku,“ uviedol Mikulík. Vlani navštívilo Ľubovnianske múzeum vyše 110 000 návštevníkov. Len počas uplynulého víkendu, počas Stredovekých hradných slávností navštívilo hrad za tri dni okolo 4 500 návštevníkov.

Počas tohtoročnej letnej sezóne zaznamenali na Ľubovnianskom hrade výraznejší nárast českých turistov. „Pre nás je dôležitý každý návštevník. Český turista však miluje pamiatky a vie ich oceniť,“ dodal Mikulík. Významnú skupinu návštevníkov hradu tvoria poľskí turisti. Mikulíka teší aj to, že vďaka množstvu animačných programov si cestu na hrad a všeobecne do múzeá nachádza stále viac slovenských rodín s deťmi. „Je dôležité vychovávať deti k histórii a historickému povedomiu,“ uviedol Mikulík.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Prvý zo spišských hradov otvorí letnú sezónu

POPRAD 23. apríla (SITA) – V nedeľu otvorí hrad Ľubovňa svoje brány ako prvý z hradov historického Spiša. Program slávnostného otvorenia sezóny sa bude niesť v duchu osláv 600. výročia „Spišského zálohu“. V roku 1412 sa na hrade stretli dvaja významní králi – uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský panovník Vladislav II. Jagelonský, ktorí podpísali zmluvu o priateľstve a mieri. Touto zmluvou si Žigmund Luxemburský zabezpečil vhodné podmienky na pôžičku. Protihodnotou bolo 16 najbohatších spišských miest. Hrad Ľubovňa získal významnú pozíciu a stal sa sídlom spišských starostov, ktorí spravovali zálohované územie. Dramatizáciu tejto historickej udalosti si budú môcť pozrieť návštevníci počas otvorenia sezóny na hrade. V programe vystúpi Skupina historického šermu Páni Spiša, Sokoliari sv. Bavona, mím Miro Kasprzyk a stredoveká hudba Stromyrad.

Podujatie sa začne sv. omšou v hradnej kaplnke. Jej súčasťou bude požehnanie reštaurovaného hlavného oltára sv. Michala Archanjela. Obnovu oltára podporila Taipejská reprezentačná kancelária v Bratislave, zastúpená Davidom Nan-yang Lee, ktorý sa na podujatí osobne zúčastní. Obraz z hlavného oltára predstavuje boj sv. Michala s padlým anjelom. Ďalšími zbierkami sakrálneho charakteru, ktoré budú predstavené, sú plastiky Vojakov od božieho hrobu. Ich reštaurovanie sa podarilo vďaka pomoci dotačného programu ministerstva kultúry z roku 2011. Novinkou budú aj historicky cenné bohoslužobné rúcha a kalichy, signované šľachtickým rodom Horvath Palocsay, ktoré Ľubovnianskemu múzeu daroval rímskokatolícky farský úrad v Plavnici. Otvorenie sezóny vyvrcholí vernisážou výstavy „Soľ nad zlato – cesta soli z Bochne na hrad Ľubovňa“ vo výstavnej miestnosti hradu Ľubovňa.

Vstupné na hrad bude počas slávnostného otvorenia sezóny dobrovoľné. Od slávnostného otvorenia letnej turistickej sezóny budú otváracie hodiny v hrade a v skanzene pod hradom od pondelka do nedele od 9:00 do 18:00, s posledným vstupom o17:00. Po hrade Ľubovňa otvoria letnú sezónu 5. a 6. mája na Spišskom hrade a 12. mája v Kežmarskom hrade.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Aj na hrade Ľubovňa sa obávajú požiaru.

čítajte viac...

Obrázok používateľa palo
Offline

Prosím, v diskusii o rekonštrukcii hradu v poľských Boboliciach pokračujte TU.

Obrázok používateľa peterg
Offline

Milan, rozviedol si to do neopodstatneho extremu... Tymi poslednymi 2 odsekmi. Tak som nikdy neuvazoval, asi som ta len vytocil. To ma mrzi, ved uz koncim ).

 

Jednoducho VNIMAM A CITIM - ze ak postavis vedla seba Poliaka a Slovaka, dostali by navlas rovnako zrucaninu, tak lepsie ju fakt asi spravi ten Poliak. Toho Poliaka ci Slovaka beriem ako fiktivnu (kolektivnu) postavu spriemerovanu z majstra/restauratora, sponzora, uradnika - vsetky vstupy/cinitele posobiace v zachrane pamiatky. Nijak tymto umyselne nedehonestujem vsetkych do spiku kosti zanietenych a cinnych, nachvalil a narespektoval som sa ich pomerne dost..

 

Len debatime. Jasne ze nemam o pamiatkaroch a ich dennej naplni ani sajnu, ved som laik, a stale to opakujem.. ale mam ******* instinkt, ak cosi uz dlhsie sledujem, to mi ver.  Technicko-vytvarne zrucnosti som si vypestoval od malicka, mal som z nich len tie najznamky.. a i ked sa tym vobec nezivim, teraz som fo vaze, ze ked sa 2 roky ako tak skromne angazujem, vnimam takmer denne vase postrehy, debaty.. tak dospievam svojou vlastnou cestou k tomu, co a ako by som urcite v reale nerobil. Ano, 3x ano, vedel by som si predstavit urcite vacsiu odvahu uradov nielen pri konzervaciach, ale aj (ciastocnych) rekonstrukcii. Kde v akej miere, podla velkosti poskodenia a dochovanych materialov. Mame 3D programy, fotky, kategorie zachovalych pamiatok, podla slohov, tak preco su obavy podla nich tvorit model rekonstrukcie tej ktorej pamiatky? Jednoducho v priemere tvorime na SK konzervovane torza a hrby kamenia na nadvoriach, ktore je zakazane dat spat do murov. Mozno to je ten pomysleny novy sloh, co tu Strombus nahodil pri Lubovni, aspon konecne jeden pravy slovensky.. Eine wahre Komedie fur mich, Entschuldigung..

 

Este raz dakujem za Bobolice pred moje oci, a ked sa daka realna zrucanina docka nejakej klasickej strechy, beriem partiu a pohodujem tam (kurnik, ak ma Bacil cita.. z tych slov sa nevykrutim :).

 

Pokojne a srdecne Vianoce vam zelam.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Chlapci (nezer, peterg), zjavne nemáte o práci pamiatkárov ani šajnu a Vaše tvrdenia ste postavili na domnienkach, nie faktoch. Ak neviete nič dokázať, tak radšej mlčte, alebo hovorte trochu kultivovanejším jazykom a konkrétne.

Nič v zlom Peťo,ale ako to mám chápať, naši pamiatkári sú podľa Vás úplatné svine, ale úplatkár poliak je hrdina, lebo dotiahol vec až do konca.

To je ako s tou Dostojevského úžerníčkou, zavraždiť ju je dobrý skutok, lebo aj tak je zlá, zdiera ľudí.

Autenticita, tak tejto utópii sa venovala aj jedna konferencia, ale to asi len kvôli tomu, že vedátori nevedia čo od nudy robiť

1994    Dokument o Autenticite (Konferencia o autenticite vo vzťahu k Dohovoru o ochrane svetového dedičstva v Nare, Japonsko)

Inak na Uhrovci to vedú páni Horanský a Matejka, ustráchané, nekompetentné, úplatné pamiatkárske svine. Hrôza.

Ale možno patria k tým 5%, potom pardón.

Obrázok používateľa peterg
Offline

Zdravim bratov v rozhorceni a opravnenej kritike uradov (parafrazujem filmove studio "bratov v triku").

 

Netreba sa uz opakovat. 31nezer to napisal tvrdo a adresne. SK je ina mentalita, uradnik rozhoduje ake bubaky mu pridu nastol, resp. o akych sa mu zasniva v naznakoch debaty s organizaciou potrebujucou spravit z hradu hotel.. a v takom Polsku na tom priklade, co si od tychto dni beriem za vzor a bez hanby (som laik, mozem si to dovolit, mozte ma aj upalit) - je vidiet, ze ked sa da a chce - tak sa da! Som presvedceny uz teraz, ze keby mali na Uhrovci zdroje ako napr. pre tie Bobovice, tak to tak neurobia. Uz len z principu. Ustrachanost uradov, mozno az nekompetentnost! a ten vecny a sen o zachovani uuplnej autenticity. Je to utopia. A prave preto sa napr. taky Uhrovec co nevidiet jedneho dna komplet rozpadne.

 

Tento Nezerov komentar :

"Vy co sa chcete kochať nad ruinou nechajte si schatrat dom a kochajte sa kolko chcete." sa stal pre mna rovnako legendarnym hned po precitani, ako som doteraz povazoval scenku/dialog medzi Bohousom a doktorkou o teorii Boha vo filme Kurvahosigutntag.. 100 bodov, Nezer, 100 bodov! :-D

 

PS: Je dost mozne, ze polsky uradnik sa nechal pekne uplatit - ale vyslo to. Tiez sa tomu hovori - dotiahnuty projekt. Do konca.

Obrázok používateľa tatar
Offline

Jozef, to ani nebol komentár pre Teba, ale pre ľudí typu, že keď sa zrekonštruovalo jedno okno mohlo sa aj druhé - nemohlo.

Ale sám to vidím predsa len trochu inak, keď sa podľa mňa dá zabudnúť aj na prísny purizmus, predsa len je to prvý pohľad v strete so zrúcaninou, tento nevyzerá najlepšie, keď sa raz pristúpi aj ku konzervácii bastiónu bude iná situácia, podľa mňa sa raz teta Menclová dočká, chce to len čas.

__________________

Strážca tajomstva v krajine bláznov.

Obrázok používateľa bulsara
Offline

Milan ty si stará poctivá škola - ako vecne (a k veci) to dokážeš podať ...  Ja len môžem dúfať, že v tých mojich príspevkoch niekto pochopil (odhalil)  tú iróniu,  krížom krážom nimi prežratú  :-D ...


Vôbec nemám problém s tým "novotvarom" lietavským bránovým a napriek tomu verím, že raz pani Menclová uvidí z nebies to, žo vtedy dávno vo svojich najlepších rokoch ...  Len by som všetkým poslucháčom "z davu" odporúčal brať s rezervou a nadhľadom všetky tie múdre vyjadrenia statikov, metodikov, pamiatkárov o ideáli "zachovania autenticity" pamiatky a vyhýbaní sa novým "dostavbám", hoc aj tvarovo imitujúcim pôvodný stav  :-D .... Ono ako si presne popísal, niekedy (niekedy? či dosť často?)  torzálny stav originálneho muriva má z praktických aspektov len 2 možnosti - nechať spadnúť (a náš Aleš H. môžbyť bude plesať o ideánom "vývine") alebo (stavebne) zasiahnuť ... Potom to môže dopadnúť aj tak, ako to raz snáď dopadne aj na "našej" prednej bráne, že hoci dáky jozo-bulsara bude šťastím bez seba, budeme mať na tej bráne možno aj vyše 50% "nového" muriva a pre experta to nebude už "autentické"  :-) ... Už dnes máme k tomu číslu výrazne nakročené ...  

Obrázok používateľa bulsara
Offline

Tak snáď mi najbližšie, keď pôjdem hore na Lietavu pracovať nedá niekto do držky, ale úmysly mám čisté ... (a určite nie za to, že mi odbíjajú posledné hodiny členstva v ZnZLH  :-) ... ) ... Pomôžem si príkladom z "môjho" hradu. Myslím, že ako príklad to nie je moc offtopic z témy "ľubovnianskeho" svetonázoru ...


Takže "k veci" ...  = rýchlo-test  "záchranárskeho svetonázoru" :-) ... Objekt - čelná fasáda prednej (prvej) brány ...


Budú 3 obrázky.


Otázky publiku:


Ktorá z 3 podôb je najautentickejšia? (možno otázka-podpásovka) :-D


Ak by neboli materiálno-technické (a finančné ?) či časové limity, išli by ste ďalej s "dostavbou" a ak, do akého bodu?


 


No, otázok by ešte bolo ... Ale stačilo. Subjektívne. Hmota 1. brány (čelnej fasády) bola ešte pred pár mesiacmi v totálne katastrofickej fáze. Ak by ma ešte dnes vystrelo, či už v pekle alebo na nebi by som bol šťastný, že som sa dožil aktuálneho pozásahového stavu ... Ak by ma aj nevystrelo, s ohľadom na okolnosti som len z tohto "dnešného" kúska hradu nadšený. Ak by ma ale niekto chcel mučiť, dopredu priznávam, že moja predstava o "finálnom" horizontálno-vertikálnom stave je takmer ten čiernobiely menclovský (hmotový) vizuál spred 80 (?) rokov ... :-)   Ináč sme síce zachránili fasádu, ale popritom sme "vybudovali" (fuj ako hnusne to znie) horizontálny novotvar ...


 


 


 

PRVÁ BRÁNA_1.jpg PRVÁ BRÁNA_1.jpg PRVÁ BRÁNA_2.jpg PRVÁ BRÁNA_2.jpg
Obrázok používateľa tatar
Offline

Každá fotografia objektu meniaceho sa v čase je v momente svojho vzniku najautentickejšia. Originálu sa samozrejme najviac približuje tá najstaršia (Menclova).

Vzniknuvší horizontálny novotvar je výsledkom technicky najlepšieho možného riešenia konzervácie deštruovaného objektu, v tomto prípade s vynútenou čiastočnou rekonštrukciou zaklenutia okna.

Kýpeť vľavo hore by bol sám osebe veľmi ťažko stabilizovateľný bez čo i len minimálneho zásahu do parapetu, ostení okna, zrejme by bolo nutné aj čiastočné zaklenutie okna. To by si však podĺa mňa možno v kratšom čase znovu nejaký zásah, (opravu), preto sa mi javí celkové zaklenutie ako správne riešenie - vynútené okolnosťami.

Ja viem, ide Ti o pravé okno, neviem, zrejme by si to vyžiadalo aj zásah do múru bastiónu. Takže áno, či nie, mňa by to až tak netlačilo, ale ak by sa raz našla vôľa, nehovorím, že nie.

Vrátim sa ešte k renesančnému palácu, ak už vnikli novotvary a nemajú vlastné schodisko, tak je myslím postavenie nového, taktiež vynúteného okolnosťami samozrejmé. Už ide iba o to, aké.

 

Obrázok používateľa strombus72
Offline

 Musím ešte napísať "dovetok". Robím na Gýmeši a nejdeme ho samozrejme zrekonštruovať do pôvodnej podoby, ale keď sa niečo dá ešte z architektúry zachrániť aj za pomoci dostavby -tak to kurňa treba spraviť. Taká čiastočne rozpadnutá klenba sa podľa mňa napríklad ani nijako inak zachrániť nedá -len dostavbou /doplnením chýbajúcej časti!  Atd. Ani časovo a kapacitne napríklad nestihneme ani len zakonzervovať celý hrad , teda milovníci ruin sa nemusia strachovať ! A bez údržby tam tá "Romantika" veľmi rýchlo nalietne...

Obrázok používateľa strombus72
Offline

 Všetci sa tu oháňajú torzálnou architektúrou , ale nech mi k***a niekto vysvetlí že čo to je ako zač ? Aký to je sloh, aké obdobie a aký "majstri" to stavali tú unikátnu torzálnu architektúru !?

 Robiť a zachovávať na slovensku RUINY je tancovanie na hrane noža ! Lebo ako napísal Jožo, keď sa náhodou vymurujú dva riadky kameňa "navyše"(to znie ako keby niekto začal stavať nové podlažie) tak je pán pamiatkár "vyhádzaný" , ale ten istý dobrák od kosti nemá problém napísať/odpísať povolenie na demoláciu buldozérom pamiatky(podotýkam že samotný názov objektu napovedá, že ten čo ho odpísal sa mal nejakým spôsiobom "oň" postarať!) , lebo je v havarijnom stave a ohrozuje ľudí . Robme teda ďalej ruiny a postupne ich buldozéry pošlú tam kam patria !

 Je to samozrejme individuálne, a ruiny nám nezmiznú nikdy , lebo keď objekt prekročí určitú hranicu - nedá sa nič robiť. Hlavne keď sa nevie ako vyzeral. Ale sere(!) ma ,keď sa žiadna hranica neurčuje a všetko automaticky má zostať ruina lebo je to "romantické" a "autentické" ---== Obe tieto ochechule sú pritom auto deštrukčné a musia "autenticky a romanticky" skončiť ako kôpka šutrov na smetisku dejín!(A našej hanby a nezchopnosti)

Obrázok používateľa 31nezer
Offline

Jožko ja ti to vysvetlím ako laik. :-) Aj keď som holobriadok tak jedna vec je jasná. Slovenskí pamiatkári sú všetci do jedného na veľké hovno. Sami nevedia čo chcú a sami ani nechcú opravovať veci. Presne ako si povedal niekde sa dá dobudovať celá budova inde ani cm. Príklad Ba hrad,príklad video z diskusie lietava. Príklad o strechách.
Ľuďom hádžu iba polená pod nohy. Inde dovolia nadstavať na his. budovu sklenené poschodie . Sú to skorumpované svine. 95 percent.
Pre nbs ma mať hrad strechu to je hrad a tak to bolo ahm v minulosti. Ak by komunisti neopravili čo opravili (aj keď betónom -vtedy sa to tak robilo) tak tu nie je strečno, trenčín,bratislava, beckov a mnoho ďalších.
Hrady čo sa dajú opraviť by sa opraviť mali zo strechou ako to asi vyzeralo nákresy existujú. Ruina nech ostane zakonzervovaná ruina a to je pre ma napr. pusty hrad vo ZV,dobra niva,a mnoho iných.
Takže dúfam že ak napr. lietava bude raz taká ako si ju kreslil.

vy co sa chcete kochať nad ruinou nechajte si schatrat dom a kochajte sa kolko chcete.

Obrázok používateľa 31nezer
Offline

Pre antik tak vysvetlím bohvie ako neurobena práca veď sa na to pozri. Ja som laik akte tam sa nič nezmenilo. Urobila sa koruna a odporná strecha. Pôvodne plány hovorili o komplet.nej obnove. Vieš čo je kompletná obnova? To sú poschodia a interiér a nie "športová hala so strechou aký ma zimný štadión O. Nepelu po rekonštrukcii". Okrem tých 2 vecí tam nie je nič iné. Dokonca aj tie pukliny na stene sú rovnaké, okná tiež poobijane...atd.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Pozerám, že sa tu sústredilo viac debát okolo industriálu, než v téme technické pamiatky :D

Ja mám vlastne industriál na pamiatkach rád a takúto industrialnu náladu sme vykúzlili tento rok na zámku v Holíči..., že by bol niektorý z ďalších ročníkov Hradieb Samoty na Starej Ľubovni?


Inak povedané mne sa obnova renesančného paláca v Ľubovni páči. Netvrdím, že by som si to (hlavne v detailoch) nevedel predstaviť ešte lepšie..., ale vzhľadom k tomu, čo je na Slovensku bežný štandard, dávam tejto realizácií plný počet imaginárnych hviezdičiek. 

Obrázok používateľa peterg
Offline

Chlapi, mam vas rad... a obzvlast po vydarenej steakovej timovej akcii s kvalitnou whisky... citam vas, a mam vas rad, bez ohladu na vysledok marcovych volieb... hik :)

 

Caute :-D

Obrázok používateľa bulsara
Offline

To boli časy, ale sa minuli ... Ale už som moc mimo (tie 3 obrážteky snáď rozchodíte ... :-D ).

K tomu hradnému industriálu, tiež to rozchodím, ale na špičkovú hradnú realizáciu v našej zemičke stále čakám ... Ľubovnianskemu renesančnému palácu dávam 70% ako sa zvykne v recenziách ... To je len môj názor, jeden názor z davu.

78-11-30_Ottawa_01.jpg 78-11-30_Ottawa_01.jpg 78-12-06_Madison_18.jpg 78-12-06_Madison_18.jpg 78-12-06_Madison_20.jpg 78-12-06_Madison_20.jpg
Obrázok používateľa tatar
Offline

Vďaka Jozef, trochu som si aj ja zaspomínal. V podstate by sme sa zhodli, na čosi lepšie čakám aj ja. Mal som ani nie tak dávno podobné názory ako Ty, ale keď vidím všetky tie zúfalstvá "pamiatkárskych" architektov, remeselníkov a iných tvorov (nielen firemných, ale aj niektorých dobrovoľníckych) stáva sa zo mňa "purista" a "minimalista", že aj ujo MS je asi "relativista" (samozrejme nie je, a ani by som sa nechcel porovnávať, to sa ani nedá).

Skús prosímŤa PeťoviG vysvetliť, že takto ako to je, to jest naznačené podlažia a voľný priestor ako otvorená učebnica je lepšie, dať tam podlažia = zabiť ponúkanú možnosť interpretácie celého priestoru, resp. rozbiť a nevidieť súvislosti.

Obrázok používateľa bulsara
Offline

Jój to máš Milan ťažké ...  vysvetlovať ... Ja to akceptujem, že tie podlažia nechali len v náznakoch ... Pokiaľ to dobre vnímam 1/3 prízemia opätovne zaklenuli, takže 1 - "jedna" klemba na celú šírku pôdorysu je tam (povstala) "zo sutín" ... Iná vec je, že čo je vlastne ten bod, ten rubikon, kedy je to ešte citlivé a kedy je to už "za" ... Do prdele, v podmienkach, keď všetko v tejto "krajinke" je derivované peniazmi (ich (ne-) dostatkom, či pseudo nedostatkom), tak hranica "objektívnosti" je "podrezaná" v základoch ... Takže kategoricky ťažko ... Len je blbosť si nahovárať akí "sme" dobrí ... Je nefér k úsudkom, keď za rohom číha "kauza Vígľaš" ako alternatíva ... Je to sakra nefér ...  Ja by som do toho ľubovnianskeho interiéru pri zvolenom princípe nedával žiadne schodiská - všetko sú to novodobé vymyslené novotvary. Úžitkový účel? A zase sme pri tom "zlome" rubikonu .... Prečo schody (potom) áno, ale ani pokus "zakryť" ten strešný industrál ....?

 

Ale isto (bezpochyby) nie som kompetentý. Som "len" subjektívny nadšenec ... Spomenuté "MS" preložím ako Mišo Šimkovic (?) ...   Osobne nechápem, ale neodsudzujem, prečo pojem "nepriznané zastrešenie" je kategoricky lepšie riešenie, než (alternatívne) priznané .... - napríklad. Predsa od prípadu k prípadu .... Zase subjektívne (ale zo srdca  :-)  ) - nedať na palác na Uhrovci šindlovú valbovú či sedlovú strechu a preferovať aj tu ukrytú "pultovku" je pri rozsahu novodobých zásahov (absolútne akceptujem ich rozsah i nevyhnutnosť) niekde v dimenzii vzťahu Jehovistov k transfúzii :-) ... To neznamená, že som za, aby sa paušálne na iných situáciách stavali "nové" múry a strechy ...  

Obrázok používateľa harp
Offline

bulsara napísal/a:

Pokiaľ to dobre vnímam 1/3 prízemia opätovne zaklenuli.

Ja som tiez vydel fotografie z klenutia prizemia. Rozsah neviem posudit.

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Obrázok používateľa peeeto1
Offline

inak v tomto pripade si nemyslim, ze by bolo treba ist do takychto detailov...nemoze byt vsetko robene sposobom katarinka, lietava, prip. oblazy - mlyny (hoci to je nieco ine). Niekto to na tomto fore celkom dobre napisal, parafrazujem: kazdy objekt by sa dal prirovnat k cloveku - narodi sa, prezije urcitu produktivnu cast zivota, a pomaly ale isto dojde aj na tu jesen zivota. Netreba sa za kazdu cenu vracat do ''detstva stavby''.V kazdom obdobi  ''zivota'' predsa hrad mal inu podobu, vznikali rozne pristavby a objavovali sa nove prvky, co odrazalo potreby tej ktorej doby.

Obrázok používateľa peterg
Offline

Tatar,

neviem, preco by mali byt drevene podlahy v tom objekte prejavom "novostavby", nakolko drevo je historicky material, a som pevne :) presvedceny o tom, ze tam niekedy bolo. Taka bola doba a rekonstrukcia v tom zmysle je uplne prirodzena, nehovoriac ze dole mali byt tie klenby, ktore tam su viditelne. Alebo zas tu je daka "predposratost" z toho, ze by to nebolo 100% zrekonstruovane ako to zavrsil l Majster Dominus 12.5. roku Pana 1599? Ide o princip, nepatrajte kto to bol a ci v tom roku.. Tak to tu proste je, skratka sme tu bud extremisti co by to postavili s odkukanim podobnych prvkov inde (lebo architektonicka podobnost sa niesla stavbami vzdy, v kazdej epoche) a verim ze pomerne verne, potom puristi odbornici, ktori to utlapkaju (ale ako citam Joza medzi riadkami, mame tu len "puristkov", tych papierovych), len aby sa to nerozpadlo, a mozno niekto v strede ako ty. Holt, vymiename nazory.

Alebo opat, tramy by boli extremna zataz? tak nemohli by s dat kovove nosniky potiahnute foliou s drevovou imitaciou? bolo by to uz velmi ciganske? no myslim, ze menej nez tie masivne schody a kovovym zabradlim, a urcite by si to maximalne vsimli len fachmani, ktorym oci lietaju vsade, s plnymi vnimanim priestoru.

 

Kazdopadne tie vizualizacie su od realizacie kde si inde, a uz neviem, ci boli na stranke spravcu objeku, alebo nejakeho atelieru.

 

Pekny cas predvianocny zelam.

 

PS: 3 poschodia mali byt :)

Obrázok používateľa strombus72
Offline

 Ja sa pridám! Nechce sa mi takisto hľadať, ale pamätám si z nejakých starších článkov že sa spomínala "rekonštrukcia klenby/alebo klenieb". Zo zverejnených záberov je zjavné že nič také sa nakoniec nekonalo.

A musím súhlasiť s Peťom že napriek použitiu dreva na schodoch ten interiér pripomína nejakú starú fabriku. Keďže tam chcú inštalovať múzeum liehovarníctva a pivovarníctva , a nepredpokladám, žeby mali nejaké stredoveké "hrnce"k tomu , že to "fabrikálny" dojem ešte umocní ! Neviem aké obdobie tam chcú prezentovať, ale pivovar aj pekáreň v stredovekom hradnom kontexte bola len trochu "iná a špecializovaná" kuchyňa aj z patrične zásobenou komorou(skladom)! A v kontexte ,čo všetko sa v danom objekte pôvodne nachádzalo -až po reprezentatívne a ubytovacie priestory pána hradu, mi tento unifikovaný priestor nepripadá schopný toto všetko odprezentovať !

Obrázok používateľa jozo
Offline

Žijem takú dobu, tak budem aj tu hnusný  :-)  .... Ja vážne prestávam tomu rozumieť a poprosil by som niekoho profesionálneho alebo aspoň poloprofesionálneho, aby mi to (totál-laikovi s hlavou prepchatou detským idealizmom :-D ) vysvetlil ... Hráme sa všade na "citlivosť" voči pôvodnej architektúre ... Niektorým vyskakujú rovno vyrážky, keď sa niekde potiahne o pár riadkov muriva vyššie pri dnešných "murovačkách" na hradných ruinách, niektorí ani za boha nepripustia, aby sa niekde niečo - dáky kúsok - dostavalo, hoci je fotodokumentácia, svedčiaca, že to pred 50 - 100 rokmi ešte - a ako - stálo (a vyzeralo) a budeme radšej za každú cenu z ruiny "stavať" ruinu (za každú cenu ...). A ja sa pýtam, či je to všetko s kostolným poriadkom  :-) ,  že ak sa v tom renesančnom ľubovnianskom paláci postavím a zodvihnem hlavu hore, musím, keď už je to chválené - ako dobre a citlivo "sme" to zas po dlhej dobe na Slovensku "urobili", musím sa pozerať na kovovú konštrukciu - či krov - či ako ten hnusný výkrik industriálneho "moderného" vkusu nazvať ? ... Drevený krov, kde je? Kde je dáky vkus páni realizátori, projektanti, pamiatkári ... Toto vaším "puristickým" očiam nevadí?  Prečo musí byť za každú cenu drevo tabu ... ?

Obrázok používateľa tatar
Offline

jozo napísal/a:

Žijem takú dobu, tak budem aj tu hnusný  :-)  

keď už je to chválené - ako dobre a citlivo "sme" to zas po dlhej dobe na Slovensku "urobili", musím sa pozerať na kovovú konštrukciu - či krov - či ako ten hnusný výkrik industriálneho "moderného" vkusu nazvať ? ... Drevený krov, kde je? Kde je dáky vkus páni realizátori, projektanti, pamiatkári ... Toto vaším "puristickým" očiam nevadí?  Prečo musí byť za každú cenu drevo tabu ... ?

Ja som zasa čakal, kto sa do toho "industriálneho" výkriku obuje.

Keď si prečítaš históriu tohto priestoru, tak dospeješ k názoru, že aj keď je tento objekt celkom slušne "zrepasovaný", stále by sa mohol objaviť nejaký zádrhel, ktorý nevidíme. Preto zvolili konštrukciu krovu takú, aby čo najmenej objekt zaťažili. Preto paradoxne ľahký "industriál" a nie ťažký drevený krov, pretože to nie je technický problém, ale statický (museli by sa použiť trámy onakvejších profilov = ťarcha jak hovado).

Uznávam, že je to z núdze cnosť, ale neberiem to až tak tragicky. Dnešné konštrukcie oceľových krovov sú nielen funkčné, ale aj estetické a nevyskytujú sa len vo fabrikách.

Mne napríklad viac kolú oči tie drevené konštrukcie schodiska s čiernym?, kovovým zábradlím upevneným šróbami, (architekt sa hral, prehral).

Aj Bulsarov koncert v "industriáli"

http://www.queenconcerts.com/detail/live/280/queen-live-06-02-1977-nassa...

PeťoG, povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo by mali postaviť, všetky výškové "levely", toto nie je novostavba a architekt, pozri schodisko, dúfam, že ďalej hovoriť nemusím....

Strombus, čo a ako bude prezentované, nato by som si počkal, a potom trebárs v zuboch rozniesol.

 

 

nassau coliseum.jpg nassau coliseum.jpg siesta2.JPG siesta2.JPG

Voľby prehliadania komentárov

.

Ľubovniansky hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.