Historické zábery hradu Lietava

658 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa chobot
Offline
Historické zábery hradu Lietava

Poznáte staré zaujímavé - cenné zábery Lietavského hradu ??? Ak áno sem s nimi, každý detail je pre nás vzácny. chobi Poznáte staré zaujímavé - cenné zábery Lietavského hradu ???



Ak áno sem s nimi, každý detail je pre nás vzácny.



chobi



Historické zábery hradu Lietava
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   O 20 rokov neskôr sa okolie Lietavského hradu mení: Štátne lesy pasienky vysádzajú stromkami a menia na les. Družstevníci musia všetky kravy poslať na bitúnok. Aké jednoduché. Kravy bolo treba dojiť a pásť, kdežto stromy rastú samy od seba. Síce rastú až 80 rokov, ale čo neurobíme pre pohodlnejší život, nie?

   Mne je ľúto toho skotúľaného stavebného kamenného materiálu pod hradom. Kde-čo by sa tam bolo možno pod trávou ponachádzalo, myslím aj na opracované kúsky. V tých narastlých húštinách a koreňoch už nik "bádať" nebude.

 

hrad-1990.jpg hrad-1990.jpg lietava-2005.jpg lietava-2005.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Dal som to tu už, alebo nedal? Od Lietavskej Svinnej bol vždy na hrad Lietava atraktívny výhľad. Od Rajeckých Teplíc z vrcholu Skalky si kúpeľní hostia nikdy nenechali takýto pohľad újsť. Stromami nezarastená stráň pod hradom umocňovala tento pohľad. Čiernobiela fotka bola dosť nekvalitná, preto som jej trochu štylizoval oblohu a farebnú tóninu. 

lietava-1965.jpg lietava-1965.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Už som si tu dlho nezaspamoval :-) ... Naj to tu skvele (a čisto k veci) ťahá ďalej ...

 

Len malé info k tomu môjmu starému pokusu ... Sken sa doteraz neudial. V posledných dňoch som sa trochu hral s tým starým fotozáberom spred 8 mesiacov ... Keďže značne skresľuje realitu na papieri (napr. podkovitá veža tam vyzerá divne kónicky a mnohé hrany zvislých múrov sú divno šikmé) mám v pláne urobiť jeden opravný pokus s väčším počtom snímok menších výrezov z celku. Uvidím ako to dopadne ...

lietava_new_6_x.jpg lietava_new_6_x.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

     

       Na obrázku lavice z kostola v Lietave, ktorý tu umiestnil Chobi (príspevok hore #484), ma nedávno zaujalo, prečo tam nie je dopísaný dátum venovania. Ide o ten nápis hore na lavici: 
                                        HANC SEDEM FIERI CURAVIT  NICOLAUS KOSSA  Anno....
                                                teda:  Túto lavicu venoval Mikuláš Koša, v roku ....


      Pomyslel som si, že v matrikách nájdem viacerých Mikulášov Košov (tie lietavské sú od r.1725), a priradenie lavice k niektorému nejako zvládnem. Obraz lavice mi pripadal nedokončený v detailoch, tak ma napadlo, že autor pri dokončovaní môhol zomrieť, a preto tam nemôhol byť ten dátum venovania. Tiež preto, že prvý Mikuláš Koša čo mi v matrike prišiel do "rany", mal poznámku, že 60-ročný náhle zomrel (repense morsus) - a bolo to 16.okt.1803, Babkov. Samozrejme som hľadal a našiel ďalších. Medzitým mi však pomohla šťastena. Čítajúc Lombardiního Lietavu v Slovenských pohľadoch, som natrafil na túto lavicu. No a bol by som sa podľa tam napísaného riadne pomýlil. Lavica bola zhotovená (venovaná) ešte v roku 1666 -ak sa Lombardíni nepomýlil. Na lavici bol ten rok asi na tabulke, ktorá sa medzičasom stratila. Alebo sú tam tak malé číslice, že ich nevidieť. Z toho času nie sú matriky, preto sa už o vtedyžijúcom majstrovi Mikulášovi Košovi nič  nedozvieme. Tak nech žije aspoň v našich mysliach, lietavci.
    A prikladám oskenovanú časť Lombardíniho textu:

lombardini-lietava.jpg lombardini-lietava.jpg lietava-lavica.jpg lietava-lavica.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   

Rytec Matthias Greischer

ma zaujíma od prvej chvíle, ako som uvidel "jeho" rytinu Letava. Preto zhromažďujem materiály o rytcoch z konca 17.storočia, v snahe porozumieť mnohým nezrovnalostiam v ich obrázkoch. Po predchádzajúcom príspevku, kde namietam, že Letava od Nypoorta je Strečno, nám možno v Lietave ostáva už len tento Greischer. Pretože v máji uverejnila Goetheho univerzita vo Frankfurte am Main výňatok zo štúdie o Matthiasovi Greischerovi od maď.autora Szalai Béla, dovolil som si ten výňatok preložiť z angličtiny (s malými vsuvkami) a tu umiestniť. Teda:

 

                                              Život a práca Matthiasa Greischera.
                                                                od Szalai Béla


Veľm málo vieme o živote a práci Matthiasa Greischera.  Podľa písomných prameňov s pred niekoľkých rokov, a pokladaných za autentické, Greischer sa narodil vo Frankfurte. V roku 1670 pracoval vo Viedni ako kreslič a kovorytec pre viaceré typografie  Georg Matthäus Vischera, a zomrel v roku 1712.
Avšak podľa súčasného výskumu, Matthias Greischer bol narodený v Sankt Martin  (dnes Šmartno pri Litiji) v Kraňsku (Slovinsko), a bol krstený 20. febr. 1659.  Osirel už ako dieťa, keď jeho otec Georgius Greischer zomrel v roku 1668.  Predpokladá sa, že štúdiá dokončil v Leibachu (dnes Ľubľana) na šesťtriednom gymnáziu, patriacom cirkevnému rádu Spoločnosti Ježišovej.
Tam sa stretol s Johann Anton Thalnitscherom (Janez Anton Dolničar),  ktorý bol neskôr generálnym vikárom v Leibachu.  Naštartovanie svojej kariery umelca (kreslič a kovorytec) je spojené s Veikhard Valvasorom, vedcom, patronom umenia a historikom, žijúcim na hrade vo Wagensbergu (Bogenšperk), neďaleko, len pár kilometrov vzdialenom od miesta Greischerovho narodenia.
Okolo roku 1678 bol Greischer jeden z prvých členov Valvasorovho kruhu umelcov  (Andreas Trost, Justus van Nypoort, Peter Mungerstorff, Paul Ritter- Vitezovič etc.). Žije a pracuje pre Valvasora vo Wagensbergu.  Muselo to byť tu, kde sa naučil kovorytectvu od  Andreas Trosta, ktorý už skôr vyryl na 150 obrazov pre G.M.Vischer Topographia Ducatus Stiriae v Grazi.

Nevieme presne, kde Greischer strávil čas  v rokoch 1680 až 1683, lebo v roku 1681 bol  Valvasorov spolok rozpustený. Muselo to byť asi vtedy, že sa Greischer pohol do Viedne, alebo možno na chvíľu k Vischerovi do Grazu, kde gravíroval ilustrácie pre Vischer's Topographia Ducatus Stiriae, knihy vydanej v roku 1681. Okrem toho tiež vyrezával rytiny pre Vischer's map of Hungary. Dôvodom pre trvalý pobyt v Kismartone sa zdá byť zdĺhavé rytie rodostromu rodiny Esterházy, ktorú robil na základe objednávky Pál Esterházyho. Vo Viedni kreslil mapu Upper-Hungary (Horného Uhorska) pre Reinera, a potom v decembri 1682 rodový erb rodiny Loben.
V lete 1683 bol vo Viedni počas tureckého obliehania. Bol vtedy už ženatý so svojou prvou ženou Helenou, ktorá mu zomrela vo veku 39 rokov  22. marca 1684. Skoro na to zomrelo aj ich dieťa, 28. augusta 1684. 
5. júla 1684 sa Greischer oženil s Anna Theresia Lerchovou, dcérou Martina Lercha, kovorytca z Viedne.  Svadobný obrad sa konal v Saint Stephen Cathedral, a jeden z Greischerových svedkov bol Johann Jacob Hoffmann, predošlý dvorný kovorytec  Pála Esterházyho.  Svoje nastávajúce manželstvo Greischer presťahoval z Hohenmarkt, kde žil, do rezidencie Esterházyho, nazývaného aj Hungarisch Haus na Walnerstrasse. Neskôr žil na Herrengasse.
Veno jeho manželky (160 guldenov)  mu muselo asi pomôcť  v roku 1685 pri zriadení kovoryteckej dielne a hlbokotlačového vydavateľstva "Matthias Greischer Kupfferstechern bey der Kay. Burgh" ("Matthias Greischer medirytectvo pri cisárskom hrade") vo Viedni blízko Burgu.  Tiež mal označenie  „… beym Kays. Ballhaus".  V priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov používal oba texty pre udávanie adresy jeho dielne. Občas tiež používal termíny:  „Akademischen Kupfferstechern", „Kunsthandler" či „Kunstführer".
Na konci leta 1686 jeho pred šesť týždňami narodený syn Matthias zomrel. V roku 1687 vytvoril a publikoval niekoľko veľkorozmerných grafických listov spolu s J.M.Lerchom, jeho svokrom.
Medzi rokmi 1685 až 1688 si pravidelne vymieňal listy s Thalnitscherom, ktorý žil v Laibachu ako kňaz.  S pravidelnosťou Thalnitscher žiadal Greischera nakúpiť pre neho knihy a Greischer mu pomáhal v mnohých záležitostiach. Greischer mu poslal v listoch niekoľko rytín o vojne proti Turkom, a na konci júla 1686 mu poslal nákres obliehania Budína.  V roku 1688 korešpondencia zrazu skončila. Je tu predpoklad na dôvod, že Greischer zomrel v Budíne v roku 1689. Tak totiž písal brat  Antona Thalnitschera  - Georg Thalnitscher, historik, a to zmienkou v jeho práci publikovanej pod titulom "Biblioteca Labacensis publica". Tento jeho údaj skomplikoval názory historikov. Iná domnienka je (a pravdepodobne je pravdivá), že Greischer prijal veľmi dôležité poverenie od Pála Esterházyho.
Greischer odišiel z Viedne a v čase medzi rokmi 1688 a 1690 žije v Kismartone (dnes Eisenstadt) na dvore Pál Esterházyho ako jeho "geographer and calcographer".  Tak už nemohol vybavovať Thalnitscherove záležitosti. Tretí Greischerov syn Mätl (Matthias) zomrel v Kismartone v januári 1688, a o pár mesiacov neskôr, v jeseni zomrela aj dcéra Anna a ešte ďalšia dcéra -dvojička syna. V decembri 1689 sa mu narodila ďalšia dcéra. Vo farskej matrike je Greischer zapísaný ako miestny kovorytec, alebo ako „Kupferstechers bey Ihro durchlaucht”.
V oboch prípadoch sú ako krstní rodičia uvedení členovia kniežacieho dvora. V roku 1690 musel určite žiť v Kismartone s rodinou, keďže robil na rodovom erbe ktorý bol zverejnený v knihe vedľa Pál Esterházyho s poznámkou:  „Celsissimi S.R.I. Principis Pauli Esterhasi Hungariae Palatini Geographo-Calcographus Aulicus fecit Kismartonij 1690”. 
Od tohto dátumu až do roku 1712, čo je rok všeobecne akceptovaný ako rok jeho úmrtia, nevieme nič o jeho práci ako umelca.
Vyvstal nový problém, urobiť súlad v názoroch o Greischerovi-kovorytcovi, a Greischerovi-stavebnom inšpektorovi v Budíne - či sa jedná o tú istú osobu. Tá druhá osoba sa objavila v roku 1950 stavebným historikom pri výzkumoch doby nasledujúcej po znovudobytí Budína po Turkoch. Výskumníci našli nejakého Matthiasa Greischera, zamestnaného u  Imperial Chamber Office of Buda v roku 1690 pri vypracovávaní nákresov, zoznamu domov a stavebných plánov v Budíne a Pešti. Neskôr tento Greischer pôsobil ako stavebný dozor Chamber Office. Pripravil  Register pozemkov (kataster) Budínskeho hradu v roku 1695, a ako časť jeho odmeny od Chamber Office dostal v roku 1696 dom pri Budínskom hrade, ktorý bol na pozemku  dnešného Fortuna Hous. 30.decembra 1695 dokončil mapovanie Vizivárosa (Budínsky district blízko Dunaja) pod pracovným názvom „Zaiger Über die Wasserstadt". Tento pozemkový register ním nakreslený obsahuje dáta 284 parciel a stavieb na nich.  Jeho správa potvrdzuje, že mal excelentné skúsenosti nielen v určovaní polohy parciel, ale mal aj veľmi dôkladné vedomosti o skorších geografických názvoch v turečtine, ktoré v v tom registri figurujú. V roku 1696 sa Greischer určite podieľa pri vytyčovaní nového pozemkového registra Pešti, ale keď bol dokončovaný, jeho meno v zozname autorov už nebolo.
Preverme argument, ktorý môže podporovať predpoklad, že Matthias Greischer -ako stavebný dozor cisára pôsobiaci v Budíne,  a  Matthias Greischer -dvorný kovorytec Pál Esterházyho boli tá istá osoba.
Greischer urobil niekoľko rytín, zobrazujúcich znovudobytie Budína: zobrazujú veľmi dôkladnú znalosť miesta.
Navyše, bolo to v rokoch 1686-87, keď robil rytecké práce pre grafické listy pripravované Ch.Juvignym, vojenským inžinierom, ktoré môžme považovať za jedno z prvých mapovaní Budína.  
Jeho rytiny Budína sú doložené množstvom vysvetliviek, a množstvo budov je identifikovaných podľa mena, čo ukazuje na to, že musel navštíviť tieto miesta. Greischer bol aj skúsený rytec máp, a toto môhol veľmi dobre využiť na pozícii dozoru. Inými slovami -Greischer mal nevyhnutné poznatky a skúsenosti splniť úlohy, vyplývajúce z takéhoto stavebno-administratívneho zamestnania v Budíne.
V značení svojich prác a seba, Greischer je niekedy dosť komplikovaný a dáva nám množstvo užitočných informácií o sebe a o miestach ktoré spracúva. Ako sme práve videli, v roku 1690 Greischer nazýva seba dvorným geografom, t.j. osoba s obsiahlými a dôkladnými vedomosťami z geografie, ktoré nie sú bežné pre kovorytca. Osoba s menom Greischer, ktorá pracuje v Budíne v roku 1695, robí rukou písané značenie na Zaiger of Viziváros: "... od Matthia Greischer Geographie Liebhaberen den 30. Dec: Anno 1695."  Domnievame sa, že odkazy na geografické vedomosti v prípade "oboch" Greischerov sú pozoruhodné. Preto teraz tvrdíme, že Greischer nezomrel v Budíne v roku 1689 - v rozpore s tým, čo  konštatuje G.Thalnitscher.
Časť Thalnitscherovej správy obsahuje ten zlom, ale iná časť, predsa len- že Greischer žil v Budíne, alebo sa tam pripravoval ísť.  T.j., že Greischer mal niečo do činenia s Budínom.
Na základe toho, čo je podané vyššie, je možno brať ako isté, že prv uvedený kovorytec Matthias Greischer a stavebný inšpektor Greischer sú jedna a tá istá osoba. Je tam ale aj iné svedectvo. Totiž, v súlade s dokumentmi  miestneho Zemského registru je dievčenské meno manželky "budínskeho" Greischera: Anna Theresia Lerchin. To ukazuje, že mená manželiek Greischerov z Kismartona a z Budína sú tie isté. Tak možno oprávnene tvrdiť, že "dvaja" Greischerovci sú jeden.  Nevieme presne, kedy Greischer opustil Kismarton. Od roku 1690 žiadna zmienka o ňom, ani žiadny údaj jeho sa týkajúci sa nenašiel v matrikách Kismartona, hoci  tri alebo  štyri deti sa v jeho rodine narodili. Museli sa narodiť v Budíne, ale matriky narodených v Budíne z tej doby sa stratili. Greischer žil v Budíne približne od roku 1691, ale iste od 1693.
Matthias Greischer bol rytcom v Budíne do 7. januára 1697.  Podľa pozemkového registra jeho dom v areáli Budínskeho hradu a druhý dom kúpený v roku 1693 vo Vizivároši boli prevedené po jeho smrti na dedičov (jeho ženu a štyri deti: Georg Fridrich, Anna Katharina, Rozália a Barbara).  V roku 1698 jeho vdova predala dom na Buda Castle chirurgovi Johann Fridrich Seelichovi. V prvej polovici 18. stor. vo Viedni žijúci a pracujúci Georg Fridrich Greischer, zlatník,  snáď môhol byť Greischerov syn.

 

                                                                Dielo Matthiasa Greischera.                                                         


Greischer pripravil svoje prvé diela vo Wagensbergu, v krúžku Valvasora, ako učeň Andreas Trosta. Rytinu Svätá rodina venoval ako milodar na ochranu proti moru v roku 1679.  Jeho 18 rytín bolo potom zahrnutých do ilustrovanej knihy Metamorphosis od Ovidia. Tú vydal Valvasor (kniha vyšla v reedícii niekoľkokrát, posledná s Greischerovými obrázkami vyšla v Salzburgu, 1704). Množstvo ďalších diel- ako Pošta Laibach, Madona Sv.Mária, Svätý Dominik, atd.,  49 pohľadov pre Topographia Archiducatus Carinthiae modernae,  a v roku 1681 urobil 19 pohľadov (vedút) do Topographia Ducatus Stiriae, vydanej  G.M.Vischerom. V roku 1682 Greischer vypracoval dve mapy: mapu Horného Uhorska od J.A.Reinera, a mapu Hungary od G.M.Vischera s pohľadom na Pozsony/Presburg (dnes Bratislava). Čas Greischerovej prvej práce pre Pál Esterházyho je známy podľa roku vpísaného v rytine: Greischer bol poverený v roku 1682 úlohou zhotovenia rytiny veľkého srdcovitého rodostromu rodiny Pál a Orsolya Esterházy. Niekolko rytín vypracoval v jeseni 1683, ako napr. rytina Maľba Sv.Mária nájdená v tábore tureckých obliehateľov a Kríž kniežaťa Kantakuzino, -tak zobrazil čerstvé udalosti.
Nasledujúci rok 2.augusta, Pál Esterházy ponúkol pápežovi Innocentovi XI tureckú zástavu "zajatú" 22.júla 1684 vo vojne blízko Ercsi, a poveril Greischera urobiť rytinu zástavy s preloženým tureckým textom na nej.
Greischerove rytiny vojnových udalostí oslobodzovania Uhorska od tureckej nadvlády boli uverejňované vo Viedni pravidelne od roku 1685. Jeho najznámejšie práce sú rytiny Érsekújvár (N.Zámky - zachoval sa len opis rytiny) , Szolnok, Szarvas a Gyula s historickými poznámkami, a rytina zatknutia Thökölyho. V roku 1686, prvý raz vydal a ilustroval leták obliehania pevnosti Szentjobb, a potom tri rytiny dobytia Budína s veľmi detailnými vysvetlivkami. Jednu z nich nakreslil Ch.Juvigny, vojenský inžinier, zatiaľ čo Greischer len vyryl štočky.
Z tejto doby je aj niekoľko náboženských rytín:  Veronikin závoj, Oltár Sv.Marie v Madride, Pilgrimage v Mariazelli. 
V roku 1687 urobil a zverejnil s J.M.Lerchom (jeho svokrom) pár veľkorozmerných rytín útoku na Osijek, prispôsobiac nákres Ch.Juvignyho,  a bitky u Nagyharsány, použijúc ako východisko nákres D.Fontanyho, voj.inžiniera.  Na jeseň 1687 urobil rytinu útoku na Buzin v Slavónii. Prospekt ktorý vydal pri kapitulácii Munkácsa je známy len podľa popisu.
Naozaj jepodnetné, že jeho kontakt s Valvasorom zostal neprerušený, podľa portrétu, čo urobil Valvasorovi v roku 1688 (portrét bol zverejnený vo veľmi známom Valvasorovom diele “Die Ehre des Herzogthums Crain” (Sláva vojvodstva Kraňsko) a tiež fakt, že velký počet Greischerových prác bolo zachovaných vo Valvasorovej zbierke v Záhrebe.
Nevieme, ako prišiel Greischer do kontaktu s Pál Esterházym, alebo kto bol ten, kto ho odporučil kniežaťu, ale môžme mať niekoľko domnienok v tomto ohľade.
P.Ritter-Vitezovič, chorvátsky spisovateľ, historik a slávny genealog a zostavovateľ rodostromov, býval  na Valvasorovom hrade v tom istom čase ako Greischer, a tiež sa zaoberal kovorytectvom. 
V roku 1681 Vitezovič ako reprezentant mesta Zengg (dnes Senj) sa zúčastnil snemu v Soproni, kde bol zvolený Pál Esterházy za palatína. Na začiatku roku 1680 žil Vitezovič vo Viedni. Vtedy  Greischer vyrezával pre Vitezoviča rodinný erb a vo svojom venovaní nazval Vitezoviča vzácnym ochrancom. A hoci Vitezovič bol v kontakte s Esterházym, ich vzťah nebol dosť blízky. Greischer mohol byť doporučený Esterházymu aj Valvasorom alebo Vischerom, ktorí boli v spojení s palatínom, a niečo neskôr tiež cez J.Hoffmanna, jeho dvorného kovorytca. Hoffmann sa dostal k blízkosti Esterházyho po smrti Tobias Sadlera v roku 1679 a v roku 1683 sa oženil so Sadlerovou vdovou. Greischer zotrval v spojení s Esterházym od konca roku 1680,  a v roku 1684 žil vo Viedni v kniežaťom dome na Wallnerstrasse. Pracoval na rodostrome rodiny Esterházy pre palatína v rokoch 1682-84, teda počas obliehania Viedne Turkami aj ich porážky, a bolo to jeho prvé známe dielo z týchto rokov.
Potom, v roku 1684 urobil rytinu Turecká zástava ukoristená pri Ercsi, a od roku 1688 bol dvorným kovorytcom kniežaťa (palatína).
V roku 1688 robil pamätnú tlač korunovania Jozefa I. v Presburgu spolu s Lerchom, svojim svokrom, a venoval ho palatínovi.
Rytinu Svätá Trojica (sochy postavenej v Kismartone 1687) musel pripraviť tiež v tom čase.
Podľa textu na rytine Plán tábora u Belehradu vyplýva, že Greischer mal trvalé vydavatelské aktivity aj v Kismartone. 117 rytín s náboženskou tématikou Madony obsiahlých v knihe Pál Esterházyho, vydanej pod názvom „Az egész világon lévő csudálatos boldogságos Szűz képeinek…” (Náboženské obrázky Panny Márie zo sveta), boli vypracované Greischerom, ale len dve z nich (Sv.Mária v Mariazelli a Triumf Svätej Márie) majú jeho signovanie.
Rytina Esterháziho rodového erbu pre frontispis knihy už bola zmienená.  Je to posledná rytina od Greischera o ktorej vieme rok vzniku.
Pál Esterházy potom poveril Greischera vypracovať sériu pohľadov. Na týchto rytinách vidieť silný vplyv obrázkov z Topographia Archiducatus Austriae Inferioris od G.M.Vischera. V sérii je 81 pohľadov na 53 majetkov (pozn.: medzi nimi i Lietava). Na niektoré majetky sú pohľady z dvoch strán. Je niekoľko nejasností v spojitosti s nimi, t.j. nevieme, kedy vznikli. Mohli by byť tak isto z prvej polovice 80-tych rokov, ale tiež z obdobia medzi 1688 a 1690. Dôkaz, že sú to Greischerove umelecké diela je evidentné zo skutočnosti, že je jeho signovanie na rytinách Pergelen a Harthenstein, a možno to nájsť aj na náčrte urobenom pre tretí pohľad -Dörfel. Nie je isté, že každý obrázok v sérii bol nakreslený a vyrytý Greischerom. Celkom je pravdepodobné, že ďalší umelci boli zainteresovaní. Môžme predpokladať, že séria nie je úplná, a to je dôvod, prečo rytiny neboli v predaji a preto ich kópie sa našli iba v Esterházyovských archívoch. Ale niekoľko z nich sa neskôr dostalo do rôznych múzeí, niekoľko sa ich predalo štátu a pár si našlo cestu na trh. Tieto rytiny sú veľmi vzácne. Len ťažko by sa nejaká z nich môhla nájsť v súkromnej zbierke.
Počas doby -sotva desaťročia- Greischer urobil približne 350 rytín, z čoho polovica sú pohľady (veduty), jedna tretina sú s náboženskou témou a mnoho zo zostávajúcich sú udalosti z vojny proti Turkom.   


15 May, 2013. 


(Výťah zo štúdie "Matthias Greischer and the series of views commissioned by prince Paulus Esterházy” uverejnenom v Szalai Béla Magyar várak, városok, falvak metszeteken 1515-1800 Vol. IV. Addenda - Kiegészítések Budapest, 2013.)


Pre tých, čo chcú originál v angličtine:


  http://publikationen.ub.uni-frankfurt.de/files/30585/The_life_and_work_of_Matthias_Greischer.pdf

 


Kto sa chce trochu zoznámiť s tým "Valvasorom", tu je link:
http://www.scribd.com/doc/37771119/J-W-Valvasor-Presentation-State-Libra...

 

A niečo zo spomínanej Topographie:
https://ia600204.us.archive.org/11/items/topographiaducat00visc/topograp...

 

 

                   O M.Greischerovi som písal aj tu hore v príspevku číslo:       #523

 

 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

      No, máš pravdu Vlčik. Pochod hore Váhom veru nebol, ale dole Váhom. On Sobieski mal disciplinované poľské "korunné" vojsko a mesiac po ňom sa tetelilo litovské vojsko, ktorému mal tiež veliť. Toto vojsko sa do Viedne ani nedostalo. Terorizovalo všetko, čo mu prišlo do cesty od Oravy dole Váhom, pod zámienkou boja s tokolyovými kurucmi. Napríklad vypálilo Veličnú i s archívom.  Hoci mám otlačok  článku zo
                                      Sborníka muzeálnej Slovenskej spoločnosti (1933-34) -

                               Wl.Semkowicz: Litovské vojsko Sobieského na Slovensku r.1683, 

                                                        príspevok k Viedenskej výprave,
na 30-tich stranách, nenapadlo ma , oživiť si v pamäti tie udalosti.  Chcel som pár vetami vyjadriť  drastické pomery na severozápadnom kúte Uhorska po roku 1680. Aby si mnohí nemysleli, že tieto roky boli pre rytcov ako stvorené pre "cestovný ruch".

 

    A je tam ďalšia chyba:      kniha vyšla v roku 1686  a nie 1886.

   Takisto má byť:              "Urobil to nejaký jeho tovaryš, aby nemusel do našich rajecko-lietavských končín                                                        po  roku 1683, keďže tieto hrady boli práve obsadené Tökölyho kurucmi".

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

        Myslím si, že medirytina "Letava" od Justus van Nypoort (pozri tu hore príspevok č. #546 ), z knihy "A.B. von Birckenstein:  Ertz Herzogliche Handgriffe......",

                                                        nezobrazuje hrad Lietavu, ale hrad STREČNO.

      Keď som si na výkres pôdorysu naniesol budovy hradu Strečno a hmoty jeho hradieb, tak "Nypoortova" rytina sedí na tento hrad aspoň na 80 percent.  Jeho rytina zobrazuje hrad zo žabej perspektívy v čase, keď postavili prvý polygonálny bastion vedľa vstupnej brány. Mohlo to byť vtedy, keď sa rozhodol Frant.Vesselényi vybudovať tri polygonálne bastiony plus predbránie. Turci vtedy robili výpady poriadne na sever Uhorska, a možno v kútiku duše už snoval sprisahanie proti Habsburgovcom. Pretože sa práve stal palatínom, predpokladám. že potreboval obrázky hradu k nejakej prezentácii. Takýto obrázok sa asi dostal do dielne Nypoorta o 40 rokov. Tovariši obrázok prekreslili, potreboval totiž vyše 120 obrázkov do hore spomínanej knihy. Každá veduta hradu sa mu hodila. Samozrejme, že obrázky ktoré zohnal, majú časový rozostup "zosnímania hradov" aj 30 rokov. Kniha vyšla v roku 1886, a to neznamená, že v tom roku aj tie hrady tak vypadali. Mnohí autori knižiek také datovanie rytín zo 17.storočia slepo opisujú jeden od druhého.
      Červenou farbou som vyznačil bastiony, v čase kreslenia obrázku ešte len naplánované. Pre lepšiu predstavu dávam tu i pôdorys. Na detailoch som nerobil, pretože ma tu zaujala iba hmota stavieb. Výšky a tvar hlavnej veže a kaplnky, sú na samostatnú debatu, vzhľadom na ich tvar na rytine a ako to reálne vychádza. Možno z toho žabieho pohľadu na ne ani kreslič nevidel, a sú dokreslené po spamäti. Tiež mu išlo len o hmotu bez detailov.
      A prečo dal Nypoort obrázku názov Lietavy? Pretože asi žiadnu po ruke nemal, keďže hrad Lietava bol bez života už aj 50 rokov. On to iste neurobil. Urobil to nejaký jeho tovaryš, aby nemusel do našich rajecko-lietavských končín po roku 1883, keďže tieto hrady boli práve obsadené Tokolyovskými kurucmi. To akoby ísť do jamy levovej. Pritom cestou by narazil na hromady vojska, ktoré sa presúvalo po ohniskách bojov pri vyháňaní Turkov z dolnozemských pevností. Porážka Turkov pri Viedni (1683) bol len začiatok chaosu. Návrat poľského vojska Sobieského hore Váhom bol tiež všetko možné, len nie disciplinovaný marš. Umelec nemá nervy, ani svaly na to, aby sa pohyboval v takom prostredí, povedzme tesne pred vydaním tej knižky. 

Už mám plné gate, ako ma zvozí Ľubo Chobot, že mu miešam karty v zlatom poklade historických obrazov hradu Lietava. Chobi, buď ku mne veľkorysý. smiley.

lietava_nypoort_1645.jpg lietava_nypoort_1645.jpg strecno-1645_1665.jpg strecno-1645_1665.jpg strecno-podorys.jpg strecno-podorys.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

naj napísal/a:

      Porážka Turkov pri Viedni (1683) bol len začiatok chaosu. Návrat poľského vojska Sobieského hore Váhom bol tiež všetko možné, len nie disciplinovaný marš. Umelec nemá nervy, ani svaly na to, aby sa pohyboval v takom prostredí, povedzme tesne pred vydaním tej knižky. 

Už mám plné gate, ako ma zvozí Ľubo Chobot, že mu miešam karty v zlatom poklade historických obrazov hradu Lietava. Chobi, buď ku mne veľkorysý. smiley.

Možno Chobi k tebe veľkorysý bude, ja nemusím. Návrat Sobieského hore Váhom je Tvoja fikcia.

1683. szeptember 12-én vezénylete alatt lezajlott a kahlenbergi csata, amely a törökök lemészárlásával végződött. Ezután a Magyarországon keresztül visszavonuló török csapatokat követve Sobieski még egy jelentős győzelmet aratott Párkánynál, ezzel végleg felszabadítva Esztergomot a török uralom alól, majd decemberben egész seregével visszatért Krakkóba.

Iba stručne, po Viedni ešte oslobodil Párkány (Štúrovo), Ostrihom, ďalej postupuje na Novohrad (Szécsény), ďalej na Szádvár, odtiaľ na sever, s určitosťou viem, že sa pokúšal dobyť Prešov a zazimovať  vojsko v jeho okolí, čo sa mu nepodarilo (v podstate nemal ťažšie delostrelectvo), preto odtiahol na Krakow.

zdroje Matej Bel, Notitia Hungariae novae historico geographica, časť o župe Torna, Turnianskej,

Kónya Peter, Za Boha, vlasť a slobodu!

http://www.szadvar.hu/2013/09/szatmari-tamas-szarnyas-huszarok-szadvar-a...

 

Obrázok používateľa mirto
Offline

Lietava 1934, nevidel som to tu, posielam..

lietava.jpg lietava.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Ach jaj ... cimburie na hrade v druhej polovici 16. stor. ....??? To skôr sadrokartón :-D ...

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   Kto by povedal, že erb na obrázku môže napovedať tvar strechy vstupnej brány Lietavského hradu (nemusí to byť tá terajšia). Erb patrí Jánosovi Frivaldszkému (1545-1606), provízorovi na hrade. V roku 1583 sa (17-ročný!) Juraj Thurzo prihovoril (loboval) u Rudolfa II. za povýšenie Jánosa do stavu "nobilis", s čím je spojené získanie rodinného erbu.  Pretože Frivaldský verne slúžil na hrade už nejakých 15 rokov, hrad bol pre neho srdcová záležitosť. To, čo najviac nosil v srdci, si dal do erbu.
V prvom rade to bol reliéf na zaoblenom rohu Kinižiho veže, teda erb statočného vojaka Kiniži Pála. Prevzal z neho do svojho tú ruku. Miesto meča si tam dal tri žitné klasy - veď jeho hlavná pracovná povinnosť ako provízora bolo vymáhať riadne dávky od daňovníkov panstva, čo boli poľnohospodárske produkty. S pevnosťou Kinižiho ruky sa staral o hospodárenie na panstve. Naozaj to nemal ľahké, lebo nastúpil na miesto provízora, keď  Fraňo Thurzo vyvolal stavebný boom na všetky strany.  Po Mikulášovi Kostkovi prevzal Thurzo panstvo spustnuté, ako píše v liste Ferdinandovi do Viedne (že panstvo malo iba 50 daňovníkov v 25 dedinách), lebo Kostka bol takmer celý život na nože s cisárskymi. Napríklad v roku 1536 bol vypálený i Frivald, rodisko nášho J.Frivaldszkého, a to španielskymi Katzianerovými žoldniermi. Kto nemôhol dobyť hrad, vypálil dediny ho zásobujúce. Od smrti Fraňa Thurzu (1574) až do nástupu jeho syna -mladého Jura na miesto otca- bola takmer 10 rokov zodpovednosť za dobre hospodárenie panstva na pleciach tohto provízora.
Tú ruku s klasmi si v erbe János polozil na poriadný podklad: na vstupnú bránu do hradu. Dôvod je jednoduchý - on v nej býval. Pretože mal už rodinu, nie je jasné ako tam -v malom- mohli bývať (prvý raz sa ženil 1573). Neviem, či je to príčina, alebo následok, János Frivaldszky mal nakoniec tri ženy (prvá bola talianka od Killiánovcov, nečudo, veď mu slečna pobehovala pod oknami za tatkom-staviteľom) a 9 detí. Neuveriteľne "agilný" človek. Ako agilného ho označil aj Thurzo pri lobingu u Rudolfa. Frivaldszky potom s provízorstvom skončil a stal sa (1587) dedičným richtárom Frivaldu. Listinu vydal Juraj Thurzo pre svojho provizora, na základe ktorej daroval na večné časy jemu a jeho potomkom dedičné richtárstvo vo Frivalde a k nej patriaci slobodný grunt, pasienky, hory ako aj právo na mlyn a pílu, a to za mnohoraké služby Františkovi Thurzovi a jemu (dedičné funkcie zrušila až Mária Terézia). János si tam postavil niekde "cúriu", ako vidieť na obrázku - svadobný dar Kiliánovcov, slúžiacich Thurzovcom. Kúria zmizla niekedy v minulom storočí zo sveta. Vraj mala prvky (arkády) podľa bytčianského zámku, lebo Frivaldszky bol pracovne v Bytči takmer ako doma.
Natíska sa už len otázka, z ktorej stavby si to vzal v roku 1583 Frivaldszky vzor do erbu. S tým cimburím sa podobá skôr na Dubovú baštu. Ale čo tie dvere? Isto stavbu zjednodušil do symbolu. Ale aj tak ma to zaujalo: cimburie na hrade pravdepodobne bolo!

siebmacher_friwaldskyjanos-1585.jpg siebmacher_friwaldskyjanos-1585.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

      Ešte k tomu hodinovému pondusu - pre inšpiráciu poďme do zámku Bytča. Čítame v inventári zámku z 18.júla 1712, do ktorého je vložený súpis škôd z roku 1708 napáchaných kuruckým vojskom z času porážky Rákociovského povstania. Na zámku vtedy slúžil aj J.Jánošík ako cisársky vojak (vieme, že fandil kurucom). Podľa tohto súpisu:

"...v niekdajšej miestnosti palatína J.Thurzu boli kachle od kurucov všetky zrútené...sklo z jednej tretiny porozbíjané...sloní kel pod bránou inventár už neregistruje... galéria na druhom poschodí dookola v spustošenom stave...vežové hodiny si vyžadujú opravu. Jedno ich závažie ("pondus") je z kameňa, druhé zo starej delovej gule...v okne nad vchodom do kaplnky chýbajú nielen sklá, ale aj železné mriežky...v Svadobnom paláci okná už nemali sklá ani mreže a nejestvovali už ani kachle. Strop v sále na poschodí bol podopretý a niekoľko stropných hrád chýbalo...."

Tak teda na pondusy sa bežne vtedy používali delové gule. Niet pochýb, že pondus z Liethradu bude tiež taká guľa. Rád by som sa išiel pozrieť do veže bytčianského zámku na ten hodinový stroj. Len či tam niekoho vôbec vpustia? Zaujíma ma, akú dĺžku (hĺbku) ten pondus na lane dosiahne, pred jeho opätovným natiahnutím. Ako často sa musel naťahovať?  A je tam vôbec ešte nejaký hodinový stroj z Thurzovských čias? Cíferník už zabielili vápnom, možno i omietkou, lebo bol na veži nakreslený.

Obrázok používateľa jozo
Offline

VSB sa dostala "do vnútra hradu" rovnako, ako "Dubová bašta", takže orientácia "podla diel" je (trochu?) o ničom ... Pochybujem o hodinách "pre dedinu" ...  Pre ňu stačil zvon, či rana z muškety (kanóna) :-)

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Jožo, hodiny sa dajú poriešiť, v archívoch sú isto záznamy, ktoré tajničku tejto krížovky vyplnia. Zatiaľ len pre zaujímavosť ukazujem dva obrázky, načrtnuté v roku 2003, keď sme sa s priateľom začali o hrad zaujímať akosi podrobnejšie. Na oboch je nad Perénibránou vežička. Zabudol som, čím mi to vysvetľoval, on to i nakreslil. Až s ním budem, tak mi to pripomenie. 
Zatiaľ riešim rébus hodín aj pomocou 26 diel umiestnených v r.1627 na hrade. Prudké delo bolo pod hodinami. Zatiaľ neviem, čo je to "prudké" delo. Nie som moc naklonený pre hodiny na VSB. Muselo by na nej byť to delo. Veža sa dostavbami a rozširovaním hradu dostala do vnútra hradu. Mám utkvelú predstavu, že delá sú len po obvode hradu. Takto som si ich roztriedil:

Na prednej bráne dolu na valoch        2 delá  Kostkove
Na prednej bráne pod valmi v bašte   1 šmihovnica Fr.Thurzu
Na prednej bráne na bašte                1 mažiar

Valy stred.hradu                               1 delo hrubé od Kristof Thurzo

Dubová bašta                                   3 delá Imra Thurzu (r.1620?, Brehy)
Dubová bašta                                  2 šmihovnice Im.Thurzu od Triebele

Pod hodinami                                 1 delo  prudké (r.1520, asi Zápolský)
Kuchárska izba                                1 šmihovnica od Bernart Thurzo z Bojníc
Nad Pereni izbou                             2 šmihovnice Fr.Thurzu

Nad Kanizou                                    2 šmihovnice Fr.Thurzu
Nad Kanizou                                    1 šmihovnica z Bojníc

Na veži                                            1 šmihovnica z Bojníc

Pod krovmi                                       2 delá malé
Pod krovom                                     1 šmihovnica Fr.Thurzu
Pod krovmi                                      1 šmihovnica od Mateja II.

Nad bránou vyš.hradu v bašte       2 šmihovnice od Mateja II.

Na vyšných valoch                         2 šmihovnice z Budatína

Teda aj hodiny predpokladám pri obvode hradu -napr.na hypotetickej vežičke nad Peréni-bránou. Na nej by hodiny videl lietavský richtár a farár, potrebovali ich k výkonu svojej funkcie. Nemali ešte pokazené oči z monitorov a TV ako my. Môžme urobiť pókus, aký veľký cíferník je rozlíšiteľný z Lietavy. 

2003.jpg 2003.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   Pred časom sme sa bavili o tom, či sa ešte nejaké kamene z hradu niekde nájdu. No a na jeden sa môžeme pozrieť v Dome spomienok v Lietavskej Svinnej. Je to "pondus", teda hnacie závažie vežových hodín. Neviem, neviem, či to nie je delová guľa. Váha pondusu pri priemere cca 22 cm (objeme 5,5 litra) je 15 kg. Nechcem ho vážiť, predstavte si, že by som ho nechtiac rozbil. Muselo visieť na lane navinutom na bubne. To by ale nesmelo byť na veži s podlahami. Alebo by boli diery v tých podlahách. Na ktorej lietavskej veži tie hodiny boli?  Asi to bola vežička nad Peréni-bránou. Potom by bol podlahový otvor pre toto závažie len v jednom podlaží. Ináč, tá Perénička bola centrom očakávania. Všetko sa tade muselo premlieť. Aj v hlavnej bráne bol ten istý provoz (hlavne koní), na Peréň však mierili všetky okná. Preto tam tie hodiny.
Neviem, či niekto už o tom písal, prípadne vie viac. Preto zatiaľ toľko.
Vežové hodiny sú aj záľubou amatérov na nasledujúcom webe:
                                                          http://www.muzeumhodin.info/vez1.htm
Ich pondusy sú ale poriadne väčšie.
   Pretože si tá vec tam leží  ako vo vatičke, bude to predsajlen pondus. Delová guľa by si to nezaslúžila.

lietava-pondus.jpg lietava-pondus.jpg lietava-pondus.jpg lietava-pondus.jpg lietava-pondus.jpg lietava-pondus.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Tomáš Janura - "Lietavský hrad" str. 37: "Na západ od prevádzkových stavieb postavil Pavol Kiniži vstupnú vežovú bránu na stredné nádvorie z priestoru pravouhlého bastiónu. Po prestavbe Františka Turzu bola
zmenená na obrannú vežu, ktorú v prvej polovici 17. storočia nazývali baštou. Je to
dvojposchodová budova s tretím strešným poschodím, pôvodne s trámovými stropmi.. Celá
bašta slúžila na skladovanie žita.
(230) Na bašte sa nachádzal hodinový stroj."

(230) - Inventár z 27. decembra 1619, dvojstrana 6.

Naj postav sa na nádvorie stredného hradu a porozmýšľaj, kde by si "zavesil" ciferník, aby ho bolo "pre väčšinu", ktorá sa potenciálne mohla zaujímať o čas, vidno ... "Dubová bašta" ? - pre trakt s Peréniho bránou" mimo uhla pohľadu ... (na "dubovke" sme mali "zvonicu", čo síce nevylučuje nič, ale ...)."Vežička nad Peréni-bránou." - si ju videl??? Mne sa ešte "nepodarilo" ... Ja sa držím tentoraz Januru. Takže VSB ... Už to tu bolo pred časom "riešené" ... Môj názor (nie "fakt" - len "názor") je, že ideálne ciferník "visel" na severovýchodnej strane VSB. Tu bol najužitočnejšie viditeľný pre "panstvo" či "správu" - aj z horného hradu (!). Je už len na fantázii, ako a kde "visel" na tejto strane VSB. Ak sa držíme varianty VSB so strechou ukrytou za atikou, zostávajú nám k dispozícii otvory v atike, či okienko podstrešného podlažia ... (trochu "hrbolaté" riešenie). Aj keď som sa držal tejto "línie" predstavy (o streche), furt mám v šuflíku aj druhú variantu - variantu s ihlanovou strechou (či valbovou) nad objektom VSB. Potom by sa možnosti "kam s hodinami" podstatne rozšírili. Ten dole obrázok tu už "pred vekmi" bol ... Ako jedna z množstva možností (aj tvarových) ... Na tejto variante mohol byť ciferník na tej vrcholovej vežičke (dokonca na viacerých jej stranách) alebo na vikieri na "nádvornej" strane strechy. Inšpirácia Niedzicou je "čisto náhodná" (tam je "situácia" ale asi mladšieho dáta) ... :-)

hodinova_veza.jpg hodinova_veza.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

   V predošlých dvoch príspevkoch (Thurzo na koni a Thurzov portrét) som neuviedol, čo znamenajú tri véčka: V.V.V.  , ktoré sa na oboch obrázkoch vyskytujú.
Neznamená to: Veni, Vidi, Vici  -ako by sa to na prvý pohľad môhlo zdať. Bola by to od Thurzu priam provokácia, pretože Rudolf II. by si to môhol vysvetľovať tak, že Thurzo sa už cíti byť Caesarom (ktorý to vyriekol po dobytí Galie). Veď sa aj píše  že Rudolf II. mal paranoické stavy. Paranoia to však nebola- jeho úsudok bol správny: brat Matej ho nakoniec vyhodil z kráľovského, potom i z cisárskeho sedla.
Tie tri V-éčka sú skratkou motta:  Vive Vt Vivas.  Písané je to starou latinčinou, ktorá nemala písmeno U (čo vidieť aj na ostatných textoch obrázkov).
V neskoršej (tzv. cirkevnej) latinčine by sa to písalo:  Vive ut Vivas. Sú aj názory, že namiesto ut tam má byť et. V každom prípade sa to vo forme V.V.V. javilo exkluzívnejšie, a v stredoveku tomu každý (od richtára nahor) rozumel. Skratky V.U.V., alebo V.E.V. nie sú hodné skratiek.
Exkluzívny výraz však zvágnil obsah.  Možno to preložiť buď doslova, alebo volne (všimnite si, že latinské citáty majú vždy aj tri varianty v preklade). Možné preklady:
                                                                                    Ži ako živý.
                                                                                    Žiť ako živý
                                                                                    Ži život naplno.
                                                                                    Ži, aby si dlho žil.
                                                                                    Ži, akoby si žil večne.

Takýto postoj človeka k životu isto vznikol už v roku nula, no v roku 1600 bol veľmi aktuálny:  evanjelici opúšťali "neživotné" žitie v pôstnej pokore katolíckeho celibátu a mníšstva.  Také V.V.V. znamenal teda výrazný postoj k životu.  Apropo: ja som príliš lenivý na to, aby som žil naplno, a už vôbec nie večne.
Nečudujme sa, že latinčina zanikla. Nie hocičo sa ňou dalo jednoznačne povedať. Na rozdiel od vykudrlinkovanej slovenčiny.

Obrázok používateľa ruby
Offline

BTW velmi by ma zaujimalo ako vlastne hypoteticky vyzeralo vnutorne nadvorie horneho hradu v nejakom zaujimavom smere pohladu, napr. zapad-vychod (od obytnej veze k vychodnemu traktu palaca s kaplnkou).

Pomaly sa blizi uhorkova sezona, neurobil by si nam, illustrissimus Josephus, nejaku rychlu skicu? Tusim to nebude tvoj styl (mam na mysli nieco naozaj jednoduche, len pre predstavu), pretoze si davas zalezat na kazdom detaile, ale vies ake nenazrane je publikum. Daj im hrad a hned chcu daco viac :)

Obrázok používateľa jozo
Offline

Huh tak horné nádvorie? Ťažšiu (ľahšiu) otázku by si nenašiel? Tak pri tejto časti hradu neponúkam porno, ba ani len soft-porno :-) ... Niečo som riešil v mojich príspevkoch číslo #581, #583 - #585, kukni tam ... V podstate od vnútorného portálu brány (toho ešte pred 35 rokmi stojaceho) na konci zaklenutej zalomenej chodby od vstupnej gotickej brány, až po východnú palácovú priečku oddeľujúcu kaplnkový trakt je pole pre fantáziu a výmysly. Až hĺbková archeológia tam pomôže dať odpovede (ak deštrukcia a terénne skreslenie zosuvmi v smere dnešnej vstupnej diery do horného hradu v hradbe významne neskresľujú výpovedné možnosti aj pre archeológiu). Zvláštne (pre mňa) je, že som sa doteraz v tlačenom texte a "rekonštrukciách" iných stretol len s predstavou o kompaktne zakrytom (prestrešenom) monolite horného hradu bez vnútorného nádvoria. Mne sa táto predstava minimálne nepáči, ale to som už riešil v tých uvedených odkazoch ...

Obrázok používateľa ruby
Offline

Jozef, to je uplne hradne porno :) Clovek aby sa z tych tvojich kresieb poslintal cely.

Obrázok používateľa chobot
Offline

Jozef skvelá práca no chýba mi v tých horných rohoch niečo ako napríklad v jednom Lietava 1615 a v druhom trebárs 5 hlavných lietavských erbov : Balašovci, Bebekovci, Kostka, Kiniži a Thurzo Hmm???

Naj fakt skvelé info o Jurajovi som prekvapený a páči sa mi to škoda že sa tu nedá lajkovať ako na FC lebo mnohokrát by stačilo príspevok len lajknúť že je skvelý.

Ináč som tu prihlásený na obnove po šialene dlhom čase tak si to vážte :-)))

Obrázok používateľa jozo
Offline

Som sa zhliadol v týchto dvoch oných ... erboch ... na prekreslenie. Viac tam strkať nemám (zatiaľ?) v pláne ... Tak nejak by sa mohli viazať k (fiktívnej) podobe hradu z prvej štvrtiny 17.storočia ... :-)

3erby.jpg 3erby.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Naj wau, ty keď neriešiš stavebný vývoj hradu, máš skvelé príspevky ...

Obrázok používateľa jozo
Offline

Finálny prezent pre detailistov :-).

lietava_6_at_work_repaired_exposure_1_signed_small.jpg lietava_6_at_work_repaired_exposure_1_signed_small.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

             Pokiaľ tu vyššie  pred týždňom zobrazený Juraj Thurzo na koni je skôr spomienka a symbol na "dobrých mužov a priateľov" pre kruh umelcov významnej ryteckej a edičnej nemeckej dielne, tak nižšie zobrazený Thurzov portrét je z domácej umeleckej dielne, z dvora samého jeho veličenstva cisára Rudolfa II. 
A pokiaľ v roli vynikajúceho jazdca sa Thurzo na obrázku objavil 10 rokov po smrti, tak tento (dolu)portrét vznikol 10 rokov pred jeho úmrtím.
Do tretice, ak sa na koňa dostal v prvom rade za vernosť evanjelickému vyznaniu, tak  k portrétovaniu  u cisára sa dostal v prvom rade za vernosť štátu. Obraz totiž uzrel svetlo sveta v r.1607, pri vzostupe jeho spoločenských ambícií.
V r.1606 cisár Rudolf vyznamenal Thurzu za dlhé boje v 15-ročnej vojne s Turkami (veď tam Juraj nechal svoje mladé roky).  40-ročný dostáva donáciu na Oravský zámok i majetok (doteraz ho mal len v zálohe). Udelil mu a jeho potomkom titul večitého hlavného župana Oravy.  O pár mesiacov bol zástupcom cisárskej strany pri uzavretí mieru s Bocskajovcami i s Turkami. No a v r.1607 získal grófsky erb - teda bol už zrelý na to, aby mal i reprezentačný portrét.
Sám velký Egidius Sadeler (syn) bol tým umelcom, ktorý zpodobnil Juraja Thurza.  Egidius (1570-1629) pochádzal z flámskej rodiny, kde sa kreslilo, maľovalo a rylo o stošesť. Keď precestoval európske "painting-centrá", natrvalo sa v r.1597 usadil v Prahe u cisára Rudolfa, ktorý predstihol dobu o 400 rokov, keď investoval do vied a umenia. O Sadelerovcoch je toho popísané dosť. Ešte toľko, že rytina je vytvorená podľa živého modelu. Juro Thurzo teda sedel pred Sadelerom, kým si on neurobil skicu. Ten nový erb s armálesom mu tiež (predpokladám) spravili na počkanie.
Sadelerova medirytina veľkosti 152x212 mm samozrejme slúžila na sériové natlačenie jednofarebných obrázkov, mňa však zaujala v kolorovanom prevedení. Kolorovanie previedol holanďan Santen Dirk v.Janszoon  (1638-1708). Koloristi boli bežne neznámi, tento však bol majster remesla. Bili sa o jeho práce. Tón farby (ultramarín, karmín) dolaďoval zlatom, čo bola tá jeho špecialita. V živosti farieb predbehol impressionistov. Taký obrázok je potom obyčajne len jeden, tento bol kolorovaný najskôr v r.1660, teda Thurzo, ani jeho rodina ho nikdy nevideli. Vlastne, ani toho koňa.
Obrázok je súčasťou špecif.zbierky Atlas Blaeu vyše 90-tich ilumin.obrázkov v Österr.Nationalbibliothek Wien. Pretože zbierku opatroval ako prvý  amsterdamsky právnik Laurens v.d.Hem ešte v 17.storočí, tak po ňom sa aj volá.
Text kolopisu obrázka:
                     ILL. GEORGIVS THVRZO DE BETTHLEMFFALVA COMES DE ARWA
                   EIVSDEMQ COMITATVS SVPREM, AC PERPETV, COMES DAPIFEROR,
                     REGALIVM IN HVNG. MAGR. SAC. CAES. REGQ. MAI. CONSILIARI.
Doplnené skratky:
                               ILL(ustrissimus). GEORGIUS THURZO DE BETTHLEMFFALVA, COMES DE ARWA
           EIUSDEM Q(ue) COMITATUS SUPREM(us), AC PERPETU(us), COMES DAPIFEROR(um), REGALIUM
             IN HUNG(aria). MAG(iste)R. SAC(rae). CAES(areae).REG(iae). Q(ue). MAI(estatis). CONSILIARI(us).
Preklad:
                   Najosvietenejší Juraj Thurzo z Betlanoviec župan Oravy, Najvyšší a dedičný župan
          Kráľovstva Uhorského dvorník,  Posvätného cisárskeho a kráľovského Veličenstva radca.      

Ďalší text:
                              IS AMPLISSIMUS QUI SUA VIRTUTE IN ALTIOREM LOCUM PERVENIT
                                NON QUI ASCENDIT PER ALTERIUS IN COMMODUM ET CALAMITATEM.
Preklad:
                            On najvyššie povýšil svoje cnosti aby stál pri iných v dobrom i v nešťastí.

A podpis:
                          S.Caes. M. Sculptor  Egidius Sadeler ad uiuum delineauit et D.D. Pragae M.DC.VII.
Doplnený:
                            S(acrae). Caes(ar). M(ajestatis). Sculptor Egidius Sadeler
                                ad uiuum delineauit et D(e)D(icavit). Pragae M.DC.VII.
Preklad:
       Svätého cisárskeho majestátu rytec Egidius Sadeler žijúcemu skicoval a venoval, Praha 1607.

(Obrázky dávam vo vyššom rozlíšení, aby si ich hradári-fajnšmekri môhli vytlačiť ako obraz na stenu).

sadeler_portrait_of_gyorgy_thurzo_1607.jpg sadeler_portrait_of_gyorgy_thurzo_1607.jpg sadeler_thurzo-santen.jpg sadeler_thurzo-santen.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Sadeler ... Sadeler, to meno (priezvisko) sa mi kmitá pred očami už desaťročia, ale nikdy doteraz ma to nenakoplo k hlbšiemu záujmu. Ako analfabetovi v latinčine (uf chýba, chýba tá latina, nuž gympel za Gusta nebol gymplom za Tomáša) mi pred očami (doslova) unikajú súvislosti ...
Tu je taký rýchly "nástrel" (pre mňa) o tomto rode ... http://en.wikipedia.org/wiki/Sadeler_family

A zopár pictures. Portrét "nášho" Sadelera, zlomok z prác pražského sadelerovského klanu a pekná dobová momentka z prevádzky obchodného krámu - koncovky tejto bohumilej živnosti v skutku kráľovských priestoroch ...

egidius_sadeler.jpg egidius_sadeler.jpg sadeler_2.jpg sadeler_2.jpg aegidius_sadeler_il_giovane_sala_nel_palazzo_di_hradcany.jpg aegidius_sadeler_il_giovane_sala_nel_palazzo_di_hradcany.jpg
Obrázok používateľa RudoM
Offline

krása

Obrázok používateľa ruby
Offline

Paráda, Jozef! Klobúk dole.

Obrázok používateľa jozo
Offline

Všetkým čo mi držali palce :-DDD ...

 ... december 2010 - máj 2013 ...

(je to zlepené z 2 fotografií - starým kompaktom pri polozamračenej oblohe bez blesku so všetkými problémami uhlového skreslenia po obvode, s akou takou pomocou zoomom - s množstvom retuší a korekcii spojov v ACDSee Photo Manageri, behom cca hodiny a pol, keby som to robil znova v iný deň výsledok by bol zase iný, keby sa s tým dáky fachman pohral, bolo by to iné kafe ...)

Mám takú predstavu strčiť tam do rohu ešte 2 erby. Predlohu mám ... :-)

lietava_6_plus_flip_small_name.jpg lietava_6_plus_flip_small_name.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Že by fungovalo? Skúsim tiež ... (PS: nehotovo).

Naj dobrý príspevok! Všetky palce hore!  ;-)

img_1963_small.jpg img_1963_small.jpg

Voľby prehliadania komentárov

.

Lietava hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.