drevenica

208 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa tokyno
Offline

je to presne tak ako si napísal,pod rohmi sú veľké skaly,pomedzi ne menšie,ja to najskôr musím riadne obiť aby som vedel čo je pod tou omietkou a uvidím,možno tie skaly nechám priznané, nerobil si náhodou nanovo výplne medzi hradami?

Obrázok používateľa mates
Offline

pozri holz100 technologiu (http://www.vlaro.sk/holz100.php)
pripadne knihu od autora tejto technologie (http://www.martinus.sk/?uItem=59504)

Obrázok používateľa Doky
Offline

Par stien som vyplnal, ale to boli len male veci. Stale ma to caka... Vratim sa k zakladom. Zober hadicovu vodovahu a premeraj si tie zaklady, ci su rovne. Nam sa totiz tych 36 cm nechcelo verit... ale ked som to spustil na nove rovne zaklady, pochopil som, ze to bolo krive. Ak mas vyskovy zosun, mozes prepokladat, ze je tam problem, a je len otazka casu, kedy ta to podrazi a co vsetko uz vnutri budes mat prerobene a... a... Nastrasim, len sa racionalne divam na investovanu pracu.

Obrázok používateľa kety
Offline

Presla som si celu temu a z roznych odpovedi a nazorov na drevokazne cinitele mam trochu zmiesane pocity. Asi to musi kazdy overit sam podla podmienok. Nechcem otvarat novu temu a aj ked sa moj problem priamo tu neriesi, skusim niekoho najst ,kdo by mi mohol pomoct. Nasa chalupa ma 2 podlazia a je z 2 casti- novsia ma prizemie z kamena,starsia je celodrevenna.( na inom mieste som spominala problemy s vlhkostou kamennych murov a ak by to niekdo zaregistroval, aby si to pripadne nevysvetlil ako klamstvo- preto predchadzajuci popis). Steny celodrevennej casti su z interiera len natrete vapnom, samozrejme v dezolatnom stave- a pikoska ,z exterieru su obite plechom( zatial to neriesime, lebo to vyzera pod tym slusne)A co ma trapi? Nasledujucu sezonu by sme chceli vybavit vnutorne omietky. Neviem ako. Pravdepodobne bez izolacie,brvna maju hrubku25 cm ,asi to staci. Ale co na to? Sietku a na to vapennu omietku? Su tam aj 10 cm rozdiely v urovni a aj ked nechcem uplne rovnu stenu podla laty ,ako to doplnit? A k tej sietke, mohol by to byt rakos? Ak nie aku sietku- aka sa dava pod akrylatovu omietku?(moc mi to nesedi)

Obrázok používateľa Doky
Offline

Sused - domaci ma drevenicu, kt na vychodnej stene je kompletne prezrata od ...take lietajuce vyzrate mravce hahah neviem latinsky nazov. Ked s a tam priblizim, tak to vsetko skrka, zere, drti - to je des a nie vrazdy na Markize! Uprimne lutujem dopredu chalupara, co sa raz rozhodne to kupit. Drevenica nikdy nebola osetrena, dostatocne vzdialena od okolitych objektov, aby tam bol syty pohyb vzduchu. Len sa desim, aby si nespravili Heathrow u mna.

Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

Vapno sluzilo na dreveniciach ako dezinfekcia a zaroven proti drevokazom, Spodny veniec sa zvykol natierat aj modrou skalicou, ktora jednoznacne hubi hmyz. Nater sa obnovoval pravidelne, dvakrat do roka - tolko na otazku, cim natierali drevenice nasi predkovia.
O tom, ze vapno dycha, sa nemusime bavit.
Poznam chlapika, co bol toto lenivy robit a napustal stenu petrolejom.

Taktiez poznam ludi, zo odhadzali hromadu svinstva zo stropu a potom zistili, ze to bola hlinena izolacia,
Vela zdaru karboskovym majstrom z Hornbachu a Baumaxu!

__________________

Vodné mlyny a píla v Kvačianskej doline

www.oblazy.sk

Obrázok používateľa Doky
Offline

Kety ty vies moznosti a poznas situaciu, takze ti nemozem do toho mudrovat. Prave sme sa vratili z chalupy a ked sme minali odbocku na Kremnicu, tak som hovoril mojim o tvojom boji s piliermi.
Tato diskusia ma inspirovala k detailnej prehliadke mojich zakladov a vlhkosti a zaplat panboh, po asi 19 r od rekonstrukcie je vsetko suchucke a zdrave aj ked napr sused o dva domy ponize mal pramen rovno pod rohom domu.....to na margo vlhkostnych pomerov v obci. Ak chces technicky: podkladny beton, impregnacia asfaltovym penetrakom, lepenka tusim to bola IPA, 10cm prelozene kraje a zatavene horakom.
Obchvatovi pracovnici ti to radi vyriesia, len musis ist vcas za projektantami, lebo oni su plateni percentami z celkoveho objemu investicie, takze vsetko sa hodi, aby sa madlili ruky...a hlavne piliere...

Obrázok používateľa prievan
Offline

:) no krása a to s tým vôbec nič nerobí? Som zvedavý ako dlho bude tá chalúpka ešte stáť. Škooda jej.

Obrázok používateľa Doky
Offline

Ten pan ma asi 90 rokov. Drevenica nie je stylova - je to asi 60 rokov stare a nema to charakter. Musim vsak povedat, ze vsetko zalezi od cloveka, co to - ak sa rozhodne - kupi.
Vsetko sa da pokazit a vsetko sa da napravit, ze? Takze po historickej stranke tam nevidim hodnotu. Po urbanistickej ano, pretoze drevenice - domena stred Slovenska minulosti su stale likvidovane a plesnive popraskane muranice pozieraju drevenice viac ako cervotoce. Takze kazdy kus, kt sa podari zachranit nejakemu chaluparovi, by mal byt oceneny a chalupar aj patkrat. A ak niekto z mladsich tam trvalo byva - tomu dat cerveny koberec pod nohy.
Co je to Borowood? Nepoznam to.

Obrázok používateľa Johnes
Offline

Zdravim Vas vsetkych,
Potreboval by som pomoc. Chcel by som vymenit spodne drevo na drevenici, pretoze je do polky prehnite. Objednal som si 6 m drevo, ktorym by som chcel prehnitu cast sucasneho dreva vymenit. Zaroven by som chcel urobit aj komplet novy cokel a odizolovat drevo, no neviem, co urobit skor (ci vymenit drevo, alebo novy cokel) a ked budem robit novy cokel, mam robit postupne po par metroch, alebo celu stranu podvihnut a naraz zabetonovat cele? Dakujem za odpoved

Obrázok používateľa Doky
Offline

Priklanal by som sa podbetonovat celu dlzku naraz, nekuskovat, Takto je lahsie dosiahnut rovinu, menej spojov / a teda prasklin/Ked sa polozi chalupa na poriadny vodorovny zaklad, tak sa obvykle krasne zrovna. Nezabudnut uvolnit vsetky pece, kominy, instralacie. Aka je dlha drevenica? S drevom ti poradi Miro z Hornbachu....(:(: Ale aj tak dakujem Mirovi, nevedel som to o modrej skalici. Vsetci ludia vsetko vedia.

Obrázok používateľa Anonymný
Anonymný

Ja sa zase skúsim vrátiť k tradičnej ochrane. Veď kedysi to muselo fungovať. Predstavme si novú drevenicu. Dnes špecializované firmy ponúkajú hneď aj chemickú ochranu, pričom vás informujú o starostlivom výbere dreva a techologickom postupe pri spracovaní. Ale keby som si chcel postaviť novú drevenicu a chcel sa správať k sebe a okoliu ohľaduplne, nepoužijem predsa jedovaté nátery, ktoré zabijú všetko, čo s nimi príde do kontaktu. Aj dnes sa napríklad používa u kolov, ktoré zatĺkame do zeme, kde je vlhko a kopa hladných mikróbov, opaľovanie týchto podzemných časti. A ak som bol dosť pozorný, tak to vidieť aj na dreveniciach, ktorých steny sú obložené asi falošným šindľom, ktorý je tiež opaľovaný. Dúfam , že sa nemýlim. Ten akože zuhoľnatelý povrch bráni rýchlemu hnitiu dreva a pýtam sa, či neodradzuje aj drevo požierajúci hmyz? Veď hmyz má v sebe asi tiež nejakú zábranu vliezať cez zuhoľnatelý povrch do dreva, kde mu potencionálne hrozí uhorenie. A pri horení vznikají zrejme aj nejaké dechty, koré prirodzene odpudzujú škodcov.
Takže moja otázka do diskusie by znela, či nie je vhodné pri novej drevenici použiť namiesto chemickej ochrany vonkajšie opaľovanie zrubu a následne natretie ľanovým olejom. Zároveň sa samozrejme musí spoľahnúť na firemné reči o starostlivom výbere a zimnom výrube dreva. :-)

Obrázok používateľa rb
rb
Offline

Ahojte,
kúpili sme domček a zistili, že je to omietaná drevenica, v staršej časti zrejme hrazdená stavba (vek zhruba 200rokov). Hrúbka múrov je okolo 30cm.
Aj keď nie je domček používaný posledných minimálne 5 rokov (predtým bol občasne využívaný ako chalupa), vnútri je celkovo sucho. Takisto fasáda je suchá.

Problém je ale v tom, že sokel (zhruba do výšky 60cm) bol omietnutý cementovou omietkou a pod ňou sa vlhkosť nachádza (exteriér). Vlhkosť prestupuje spodnými trámami až pod interiérové omietky.
Aký treba zvoliť postup? Je vhodné obiť sokel ešte pred zimou a nechať to vetrať (nemôže to uškodiť doteraz neodkrytej konštrukcii)? Alebo prečkať zimu a až na jar začať s prácami? Prípadne obiť sokel a ihneď ho nahradiť vápennou omietkou (alebo niečím iným)?
Podotýkam, že nevieme, ako to pod soklom celé vyzerá, keďže sme zatiaľ len skúšobne odkryli len veľmi malý kúsok.

Domček má vybetónovaný odkvapový chodníček, ktorý je široký zhruba len 40cm a nie je zjavne zdrojom problému, keďže je aj okolo hrazdenej časti chalupy, ktorá je úplne suchá.
Podlahy sú tesárske (hrubé fošnové). Odkapové žľaby sú potiahnuté asi 1.5m od chalupy, voda z nich padá už na svah mimo pozemok (pozemok je terasa v rámci svahu)

Ďakujem za rady.
rb

Obrázok používateľa harp
Offline

Azda len jedna poznamka ku cervotocovi a jeoho chuti na cokolvek. Videl som krasny stol zakryty plastovym obrusom a v obruse dierky po cervotoci. Ked sa potreboval dosta von proste to prehryzol.

Zaroven som vsak videl ako cervotoc hlbil svoju chodbicku tesne pod povrchom (1/2 - 1/4mm) bez toho aby co len vykukol.

Obrázok používateľa Johnes
Offline

No do dlzky ma priblizne 15 m a 6 m idem nahradit novym drevom, lebo stare je prehnite :(

Obrázok používateľa pistino
Offline

Zo soklami je problém v každom staršom dome. Dažďová voda je pliaga a dostane sa fakt všade kde nie je napr.dostatočný presah strechy a môže tam byť aj odkvapový žľab. Voda tam jednoducho špliecha a cement ju ťahá jedna radosť teda presnejšie starosť pre majiteľa. Najlepšie by bolo vykopať aspoň okolo postihnutých častí múru drenážny jarok najlepšie až pod základ, dať tam drenážne hadice a zasypať makadámom alebo riečnym kameňom. Samozrejme drenážky vyviesť niekam mimo... Sokel netreba obiť celý stačí 15-20cm nad povrch. Ak by to vyzeralo špatne neskôr to môžete obložiť niečím nesavým napr. kameňom

Obrázok používateľa Anonymný
miro (bez overenia)

Pre Harpa: az sa cudujem ako si dobre trafil. Dnes som ta pocul na Exprese. Konecne stranka o mojich srdcovych zalezitostiach, cize pamiatkach, drzim palce

Obrázok používateľa Doky
Offline

Cela dlzka sa da vyheverovat na jeden raz a tak, ze cely priestor pod stenou je volny na demolaciu starych a vybudovaniu novych zakladov.

Obrázok používateľa prievan
Offline

S tvojím názorom o dreveniciach úplne súhlasím. Je to naozaj veľká škoda. Nové dome sú pekné (poniektoré), ale na tých dreveniciach niečo je. Ale aj tie murované staručké chalúpky sú pekné. Nemám s tým skúsenosť , ale asi budú zložitejšie na rekonštrukciu. Čo myslíš?
U nás chcú zbúrať vyše 100 rokov (neviem presne) starú murovanú faru - vraj kvôly nejakému námestíčku . To považujem za dosť chrapúnske - zbúrať hneď po kostole asi nastaršiu budovu v obci.
Ten Borowood som kúpil u nás na dedine v stavebninách, pozriem čo je to za výrobok.

Obrázok používateľa Johnes
Offline

Chcel by som nadviazat na predoslu otazku. Myslite si, ze by som namiesto hrubej omietky mohol zarovnať vnutorne steny sadrokartonovym platnami a pod ne dat nieco na utesnenie? Dakujem

Obrázok používateľa Doky
Offline

Prievan ja som myslel tymi plesnivymi priserami tie beztvare domy z ery komunizmu, ked sa v podstate lahko ludia dostali k financ dotacii, pozicke a ...to boli tie najstrasnejsie cervotocove roky pre vsetko stare a krasne, co tu bolo, ked este ludia neboli poskodeni minimalizmom v architekture a v objeme prac na stavbe. Ako vidis na fare - vsetko stare je hanba a asi mame privela architektov a stavitelov a kazdy sa chce realizovat a hlada paky, ako si presadit svoj projekt. Pred tyzdnom som bol v Grazy: uzasne centrum, kde cele ulice su dochovane, zrekonstruovane, architektonicky prekrasne zrealizovane vylohy obchodikov, pasaze - no nebyt aut a elektriny, tak sa clovek citi ako 150 rokov dozadu. Urcite aj radnica Grazu prechadzala erou, ked tieto budovy boli na hrane /v slovenskom ponimani/,ci to zburat, resp zachovat? Zaplat pan boh, ze ucta k vlastnej historii zvitazila. Pozri sa na Prahu, ako je dochovana, zrekonstruovana: turisti sa tam hrnu z celeho sveta. Co moze ponuknut napr Blava? Mesto plne polepencov stareho s novym, architektonicke zamery, stavebne zamery, zamery rozvoja mesta / a hlavne financne zamery/.... neustale prerabky, likvidacie budov, hura dalsie, jaciace nakladaky a stroje, prach ......skleslost a kulturne prazdno a presne ako to bolo kdesi vystihnute, ze Blava s okolim nema co ponuknut pre turistov zo sveta - max za dva dni je vsetko obehane a nic dalej.
A toto vsetko zacina napr pri takej obycajnej fare. Myslim ze k tomu ma co poved aj vas pan farar, nie? Ak ma cit a stipku inteligencie, tak by to mohlo ist. U nas tiez bola chatrna stara fara, ale zrekonstruovala sa, postavilo sa pastoracne centrum a dnes je z toho s kostolom kulturne centrum - myslim dominanta mestecka. Ak je tu co fotit, tak toto je ono. Ak ta fara naozaj stoji za to, spiste peticiu, nieco urobte, brante si svoju historiu.

Murovane stare chalupky sa daju samozrejme tiez krasne zrekonstruovat. Len je to v inej technologii, ak drevo. Prave prebieha velka diskusia na Obnove ohladom hlavne Myjavskych kopanic. Je to super, ze je tolko nadsencov, kt nehladia vlozit svoj cas, energiu a peniaze na zachranu toho, co my vsetci potom obdivujeme. Ako je to v reportazi uvedene, moja chalupa by uz nebola, keby som ju vtedy nekupil. Dnes kde ide alegoricky voz okolo na miestnych folklornych slavnostiach, tak vzdy musi zastat pred nami a foti sa, lebo vytvarame pekne prostredie.Co budu ti vasi ponukat? Foto na zamkovej dlazbe 3 Sk/ks?

Co sa tyka impregnacie dreva proti skodcom: mam z toho zmiesane pocity. Ked som staval , cely krov som vystriekal s nejakym fungonitom, resp co to bolo. Skoro to prekotilo aj mna - seriozne. Dnes asi 10 r neskor v jednom mieste si tu tie krpate bestie spokojne chrumkaju moje drevo a vobec sa nestaraju o nejake mudrosti na diskusnom fore, ci je to pre ne karcinogenne, alebo im to pripomina vanilku. Ja uz neverim na nejake preventivne nastreky. Preto som ti aj napisal, ze ak mas par dierok a su tam, tak mas sakra stastie. lebo ked ich zachlostis priamo s inekciovymi pozdravmi, tak vies, ze si sa ich zbavil. V dielni mi funguje tiez par kusov, ale nenasiel som dierky. Tie su niekde medzi drevami - v spojoch. Namacal som to, striekackou som im posielal do medzere teple pozdravy - haha - som im na srandu. Z toho mi vychadza, ze ked ich nezasiahnem priamo na kožu, tak ma maju ako my priame prenosy zo Slov parlamentu. Moze byt, ze ak je vyletove obdobie, tak ano - vtedy to moze zabrat.
A pro po: na face booku som nasiel len foto asi tvojho syna a psa, ale nie chalupy.

Obrázok používateľa kety
Offline

Vidim, ze problem drevokaznych potvoriek je stale aktualny. tiez s tym par - 6 rokov ,bojujem. Aj teraz odkryvam dalšie tajomstva nasej chalupky- strhavame plechovu "okrasu " z casti exterieru. Nie je to az taka hroza ako sme cakali- drevo je len na par miestach napadnute. Ale drevomorkou. A to je podla mna vacsia hroza ako tie potvorky. Ako niekto z obnovakov konstatoval , da sa s nimi zit . Ale drevokazne huby su omnoho zakernejsie. Destrukcia dreva je omnoho viac niciva. My sme nemuseli kvoli crvotocom nic nahradzovat novym drevom, ale napadnute miesta drevomorkou museli byt vymenene.

Obrázok používateľa Doky
Offline

Drevenna okrasa je co? Strecha? Drevomorka znie pre dreveniciara ako postrach.

Obrázok používateľa Anonymný
vlado (bez overenia)

som čerstvý majiteľ starej drevenice s červotočom.Miestny mi radil ošetriť drevo zvonka chémiou,potom natrieť penetračným náterom/čosi ako smola/.On nato dal ešte nový drevený obklad.Vyzerá to novo,ale ako dlho?Máte s tým nejaké skúsenosti?

Obrázok používateľa Anonymný
johny (bez overenia)

Nezáväzne by som priložil aj ja troškou k možnej ochrane dreva. Odcitujem vám odpis z knihy kde odplašily húsenky zo stromu, zaiste to pôjde aj na červotoč. Dostávame sa síce do oblasti rádioniky ale keďže mám pocit že chcete pristupovať s citim k svojmu okoliu tak táto metóda by vám mohla vyhovovať. Odcitujem iba 2 metódy. Tých variácií je dosť. Najjednoduchšia je vysielanie obyčajnej myšlienky s predstvou aby bolo drevo zdravé a červotoč láskavo opustil anašu drevenicu a odišla do dreva ktoré jej pripravíte poblíž a potom ho odnesiete dlalej do lesa kde môžu ďalej žiť. Podobná taktika akože dohoda s rozdelením sa podobrtom bez nutnosti útočenia a negat myšlienky vraj funguje čo som teda čítal v nejakých biomagazínoch resp. stránkach na nete.

Dovolím si teda odcitovať kúsok pasáže z knihy Čchi – po stopách lovcov éteru od Vlastimila žerta a Andreja Sándora. Ide o pokus Curtisa Upona.
Pretože pre naše pokusy na zahrádke nepotreujeme celou baterii trubíc ktorými Reich vyvolával dážď, lebo nám stačí vyhnať mšice z ruží alebo húsenky zo stromov, uspokojíme sa s lahkou plechovou trubkou priemeru 40mm ktorú však musíme postriekať antistatickým sperejom. Najlepšie dostupná je suchá papierová trubica menšieho priemeru, ktorú môžeme získať v obchode s látkami. V prípade potreby môžeme zlepiť i niekoľko takých trubiek, tvoriac dutinové vlnovody z dielektrika, za sebou až do dlžky 4m. V strede tejto trubice upevníme otočne okolo horizontálnej roviny do vidlíc jednoduchého drevenného stojanu, takže budem môcť trubicou otáčať ako tubusom ve hvezdárskom dalekohladu a v potrebné nalezlé polohe zafixovať. Účelom tejto trubice na nasáť volnou energii z okolia a vytvoriť z nej zesílené stojaté pozdĺžne vlny, ktoré sa stanou dostatočne silným vlnením pre prenos informácií z látok a vzorkov vložených na vhodnom mieste do trubice.
Stačí nám sledovať pocitové vjemy vyvolané priložením citlivej dlane pod dolný koniec trubice alebo po prechádzaní pozdĺž trubice. V prípade ak tento postup nevieme tak trubicu nasmerujeme podla kompasu vo smeru sever – juh a naklonte jej južný koniec smerom dolu tak aby trubica zvierala zo zemou uhol 33 stupnov. Nad horným koncom trubice rádiosteticky zistíme vyžarovanie s jangovou tendešnciou V+ a pod koncom jinou V-. Ak dole mieri koniec trubice k severu tieto pomery sa prehodia. Zatial čo Reich používal trubice s otvorenými koncami tak v radionice sa používajú s uzatvorenými, zrejme za účelom získania dutinového rezonančného priestoru, umožňujúceho spojenie informácií z vložených preparátov s nosnými vlnami.
Vzorek pre docielenie maxima príjmu vložíme spodom stále otvorenej trubice, upevnený na tenkej špajdle, ktrerou skusmo nastavujeme do prostoru zahustených kmiten stojatého vlnenia a potom upevníme dole napríklad štipcom na prádlo. Aby sme docielili rezoannciu s ošetrovanými rostlinami, tak súčasner so vzorkom ochraqnného prostriedku (čo môže byť časť rastliny obsahujúca nejakú látku napr. horčicu tonin alebgo aromatické látky, ktoré mšiciam a húsenkám nechutnajú) musíme do rezonančného priestoru trubice uložiť aj jeden celý list alebo určitú celú tvarovo neporušenú časť chránenej rastliny (kvet alebo list trávy) ktoré budú tvoriť spoločne s ostatnými častmi rostlín rezonančný priestor.
Zmenou dlžky a priemeru trubice si môžeme tento rezonančný priestor ladiť a tak lepšie prispôsobiť daným rastlinám a škodcom i nemociam. Curtis Upon použil strom silne napadnutý húsenkami. Znechutil im behom 5 minút požieranie jeho listov s jedným listom tohto stromu a kvetom šalvie. Všetky húsenky račej opadali zo stromu, než aby takto prenesenú informáciu znechutené listy žraly a odpalzily sa inam.

Druhý pokus od hrabe Belizara:
Ten umiestnil an azem malú batérii z 9 drevenných pologulí oblou časťou hore o priemeru 50mm zvisle rovnobežne pozdĺž kmeňa jablone tak aby jej žiarenie V- dopadalo na jej korene. Behom 5 týždnov bola jablon za plnej vegetácie celkom uschnutá. Toto žiarenie V- neznášajú ani myši a zrejme ani ďalší škodcovia z rýše savcov žijících na poliach a zahradách. Preto Belizal umiestnil bateriu 4 drevenných polokoulí o priemeru 25cm pod strop pivnice a všetky myši ju opustily. Ľudia v týchto priestoroch mali bolesti hlavy a pocit nepohody. Vzduch sa stal zle dýchatelný a bolo treba často vetrať. Zrejme bol znížený obsah ľahkých záporných iónov. Súčasne takto býva narušená dobrá akustika v kostoloch a stúpa vlhkosť v murive na čo môže poslúžiť prístroj Aquapol. ...

Obrázok používateľa gabriela
Offline

VELMI PEKNE DAKUJEM ZA ODPOVED, stranku si prestudujem a urcite si dany prípravok zozeniem, myslim, ze ste ma potesili.. :P

Obrázok používateľa Doky
Offline

Drevokazne mravce - to su tie velke potvory, ze? mal som s tym do cinenia, dokazali rozozrat tram /pomurnicu/ v streche na pernik, takze jedine riesenie bolo ho vymenit. Vela tu uz bolo popisane na temu skodcovia drevenic, treba si to prestudovat. Kedysi v Chatarovi - chaluparovi uvadzali na mravcov sodu bikarbonu, kt ked sa nazeru, tak im to vraj spuchne v tele a skapu. Ked som to skusal, tak byt uprimny, nemal som az take nadsene vysledky, ale fakt je, ze priskoro po polozeni nasady prisiel dazd a... Vela ludi si to vsak chvali. neviem, ako to zaberie na velke mravce. Kazdopadne by som okamzite vykopal velmi serioznu vojnovu sekeru. Dajte vediet skusenosti.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.