Dom zmiešanej konštrukcie - odvlhčenie, statické riešenie základov

7 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa rb
rb
Offline
Dom zmiešanej konštrukcie - odvlhčenie, statické riešenie základov

Povodny nazov: Dom zmiešanej konštrukcie (kameň, zrub, nepálená tehla) s kamenným základom vo svahu - odvlhčenie, statické riešenie základov

-------------------

 

Dobrý deň všetkým.

 

Máme nasledovný problém:

dom s kamenným základom, nachádzajúci sa vo svahu východnej orientácie, steny sú... ako to nazvať... zmiešanej konštrukcie. Časť objektu má kamenné steny, časť zrub a časť nepálenú tehlu [všekto je omietané]. Časť kamennej časti je s vloženým zrubom, takže ešte mix v rámci miešanca.

Zrubové steny sú v zúfalom stave, boli niekoľko desaťročí pod hrubou cementovou omietkou. Napriek našim pôvodným predstavám, nebude zrejme možné zachovať ani kúsok z týchto konštrukcií a ich výmena za kópiu by bola nákladná nad naše možnosti [pamiatkárka rovnako navrhla premurovanie týchto stien]. Sú v stave extrémne deravého ementálu, prípadne zmenené na prach [podľa toho, či po červotočoch nastúpili veľké alebo menšie mravce]. Prstom sa dá z exteriéru ľahko prepichnúť do interiéru [25cm]. Po odstránení cementovej škrupiny [miestami hrúbky 10cm], sa nám začali stropné trámy boriť do stien [netušili sme rozsah poškodenia pod omietkou], takže nasledovalo vystojkovanie trámov.

 

Ale späť k problému - po odkrytí tesárskych podláh [ktoré prídu opäť na svoje miesto] sa nám naskytol pohľad na chabé základové murivo v hrúbke zrubovej steny [25cm], ktoré sa samo sype do strán. Vyzerá to tak, že spodný trám zrubu robil problémy už v minulosti a teda ho postupne vymenili za kamene, ktoré voľne nastrkali namiesto tohto trámu a následne zdvihli aj niveletu podlahy.

 

Stojíme pred otázkou čo s tým... 

Ako najistejšie riešenie sa javí rozobrať vrchnú časť kamenného základu až po jeho pevnejšiu a širšiu časť a na vrch posadiť ŽB veniec rozmeru 300x200, na ktorý pôjde hydroizolácia a tehlové murivo. V súvislosti s týmto mám však obavy o rôznu tepelnú rozťažnosť ŽB a okolitých konštrukcií. Nebudú nám praskať múry, resp. základy? Nebolo by dobré takýto ŽB základ opatriť z exteriéru tepelnou izoláciou [ak áno, akou]?

Do úvah prišlo aj iné riešenie – rozobrať časť základu a nahradiť ho tehlovým murivom s použitím helifixových pásov v ložných spárach [v rozsahu ako pri ŽB venci]. Tu mám ale otázku k trvanlivosti tohto riešenia s ohľadom na vlhkosť vzlínajúcu do tehál a mrazové cykly [dalo by sa to nejakým spôsobom v danej terénnej konfigurácii vyriešiť?].

 

Ďalšia otázka smeruje k hydroizolácii - nechceme plošne izolovať interiéry, tak plánujem skladbu podlahy [v smere odspodu]:

pôvodná udusaná mazaninová podlaha - makadam - geotextília? - liapor s postrholcami - pôvodná tesárska podlaha.

Po obvode tohto celého chcem dať vzduchový tunel z tvárnic IGLU - pri ktorom ale neviem ako umiestniť prívod a odvod vzduchu [nemám s tým skúsenosti]. Najteplejšia je zrejme V stena.

 

Ale keďže raz vidieť je lepšie ako 100x počuť/čítať - tu sú obrázky:

  

  

Poznámka: chceme sa s úrovňou podlahy dostať na pôvodnú úroveň, ktorú mala zrubová časť pred premurovaním spodného trámu [zhruba -240mm]. Pod podlahou boli v časti zachované interiérové omietky a základ pece, z ktorej sme našli aj niekoľko fragmentov kachlíc. To len na vysvetlenie nižšej nivelety podlahy „návrhu“ ako je v „súčasnom stave“.

 

Doplnenie:

ako je vidieť na pôdoryse, pozemok je len o málo väčší ako dom, takže zásahy mimo pozemku nie sú možné; jedine ak z južnej strany, kde je prístupový chodník, prípadne na svahu pod domom, tj. z východnej strany. Vstupná miestnosť (kuchyňa) je viacmenej postavená priamo na rastlej skale (ktorá je zhruba 20cm pod podlahou), nachádzame sa v Banskej Štiavnici. 

Zhruba pod tretinou kuchyne je do skaly sekaná pivnička - chladnička, kde vo vlhkejšom období býva na podlahe (rastlá skala, 193cm pod podlahou kuchyne) do 5 cm vody. Jedným z problémov je aj odvlhčenie/odvetranie?/ tohto priestoru. Priviesť vzduch z exteriéru pod podlahou kuchyne a vyviesť trubkou v SZ rohu kuchyne nad strechu? Bude to mať želaný efekt? Bude to vôbec mať nejaký efekt?

 

Vopred ďakujem za všetky podnetné odpovede, pripomienky, rady a postrehy…

 

PS: Aspoň malá útecha je, že možno sa nám podarí zachovať aspoň časť jedného zrubového nárožia, ktoré vďaka k domčeku "prilepenej" šope nebolo prístupné cementovaniu a zostalo len pod pôvodnou hlinenou omietkou. 

Fotografia v diskusiach - rb
Obrázok používateľa rb
rb
Offline

Možnosť opravy zrubu tu je, je to však aj otázka financií a trvanlivosti riešenia v zmenenej konfigurácii terénu (jeho navýšenie oproti originálnemu stavu z doby vzniku domu). Tak či tak, takmer s istotou sa nám nepodarí zachovať kamennú nadmurovku vrchného stuženia drevenice, ktoré je už teraz vyosené zhruba o 15cm oproti stene. Je zázrak, že nám to ešte nespadlo na hlavy... (priložené fotografie)

Stropy, okná, dvere, podlahy - a vôbec všetko, čo sa dá, chceme ponechať originálne a pokiaľ možno na svojom mieste (okrem podlahy, ktorá by mala ísť nižšie - zostávajú však originálne dosky). Okná, ktoré sú v stenách, ktorých rozsah je potrebné vymeniť, prídu na svoje pôvodné miesto. Krov je tam momentálne provizórny doskový "priehradový", na ktorom sú plechové šablóny, ktoré podfúkava a dostáva sa tak vlhkosť priamo na stropy (tiež je to nutné urýchlene riešiť). Zaiaľ som na najohrozenejšie miesta dal rôzne nádoby na zachytávanie zrážkovej vody, odvtedy sa stav stropných trámov zlepšil. Pomúrnice (v našom prípade asi nesprávny termín, keďže sú uložené priamo na stropných trámoch mimo stien) sú v stave prachu, takže obvodové stuženie strechy momentálne neexistuje.

 

Ešte tu bol návrh urobiť do dreva zrubu z interiéru drážky a vložiť decentnú oceľovú kostru... ale to mi príde o dosť viac disneyland.

 

A čo sa dreveníc týka - u nás nie je taká kontinuita remesla ako v severských štátoch, nie sú také klimatické podmienky (veď vo Švédsku doteraz fungujú drevenice z 12.storočia) a v posledných desaťročiach už nie je možné zohnať kvalitné drevo (všetko bolo pestované na objem a nie na kvalitu)...

 

Idealisticky som za reštaurátorsko-konzervačný prístup k obnove so všetkým, čo k tomu patrí - na druhú stranu by bolo smutné prísť o ostatné hodnotné súčasti objektu z dôvodu meškania celej záchrany pre nedostatok financií alebo z dôvodu zrútenia sa celého objektu kvôli oslabeným vrchným partiám základov. (Podľa vyjadrenia statika súčasný stav základov nie je schopný niesť stavbu s pôvodnou hmotou krovu.) 

 

Pre upresnenie rozsahu zamýšľaného premurovania: 

na výkrese súčasného stavu ide o U-čko troch obvodových stien v južnej časti objektu.

Zrubové T-čko v severovýchodnej časti objektu cheme opraviť v pôvodnom materiáli. Staticky je to tam oveľa jednoduchšie, keďže severná, západná a časť vnútorných stien sú dostatočne únosné murované steny.

nadmurovka 01.jpg nadmurovka 01.jpg nadmurovka 02.jpg nadmurovka 02.jpg
Obrázok používateľa palo
Offline

Keď som pred rokmi nastúpil do zamestnania na vtedajší pamiatkový ústav v Banskej Štiavnici, jeden z prvých prípadov, ktoré som mal metodicky usmerniť, bola obnova baníckeho domu na ulici Dolná Resla č. 19. Asi polovica domu bola zrubová. Po odkrytí omietok sa ukázalo, že drevo je v dosť zlom stave (presnejšie to už neviem charakterizovať) a majiteľ prišiel so zámerom nahradiť zrubové steny murovanými - tehlovými. Konzultoval som to s pracovníčkou centrály pamiatkového ústavu v Bratislave, ktorá mala na starosti ľudovú architektúru. Premurovanie stien, keďže aj tak budú omietnuté, odobrila.

S odstupom času to považujem za vážnu chybu. 

Okrem toho odstránenie zrubovej časti domu spustilo lavínu: odstránenie krovu, stropov, omietok, podláh, dverí a okien. Z pamiatky zostalo pár holých múrov. Dnes sa pýtam: načo vôbec?

Ako som sa práve presvedčil na http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&... , objekt je stále registrovaný ako pamiatka. Zo zotrvačnosti. V skutočnosti to je domček z Legolandu. Choďte sa pozrieť.

 

Aj zrub sa dá reštaurovať (nie v zúženom význame slova, ako ho u nás presadzuje isté občianske združenie; pozdravujem Sashu :-) ), v najhoršom prípade rekonštruovať. Ak ide o národnú kultúrnu pamiatku, naviac v lokalite svetového dedičstva, mal by to byť "neobíditeľný" imperatív. Jednoznačný argument pre získanie štátnej finančnej podpory.

 

Ešte pár ilustračných fotografií z reštaurovania zrubu, realizáciu firmy Røros Laft og Restaurering (zdroj http://www.facebook.com/pages/R%C3%B8ros-Laft-og-Restaurering/1615579072... ):

 

Rasmusvollen-2011_zrub-1.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-1.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-2.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-2.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-3.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-3.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-4.jpg Rasmusvollen-2011_zrub-4.jpg
Obrázok používateľa rb
rb
Offline

Nie je neskoro, zatiaľ sme sa nepohli, stále hľadáme aj iné alternatívy riešení.

 

Medzičasom som zmenil názor na materiál steny, mala by to byť čisto tehla - buď HELUZ 300mm alebo pezinská TermoBrik 290mm.

Je tam problém so základom, ktorý vôbec nie je súdržný (ako som písal, sú to v jeho hornej časti len kamene, ktoré boli nastrkané namiesto spodného odhnitého trámu).

Celý domček sa kvôli stavu jeho stenových trámov (teda najmä spodných) začal rúcať rôznymi smermi, stropné trámy sú niekde preborené až o 140mm nižšie ako boli v pôvodnom stave, na dome sú výrazné trhliny. Navyše sa steny bortia snáď všetkými smermi, v smere interiér-exteriér je tam na niektorých miestach rozdiel aj 12cm.

 

S kamarátom statikom, ktorý pracuje s pamiatkami som sa bavil o možnostiach riešenia problému - navrhol spodný rad vymurovať tehlami a do spár vložiť helifixové pásky a tieto pásky zakotviť do ponechávaných konštrukcií, iný statik mi však toto riešenie neodporúčal z dôvodu vlhnutia tehlového muriva a mrazových cyklov a jednoznačne odporučil betónový základový "veniec" 300x200mm (na miestach, kde sa bude premurovávať stena). Tento veniec by mal v podstate nahradiť tú nesúdržnú vrstvu kamenia na vrchu základov.

 

Čo sa týka výmeny za zrubovú konštrukciu - terén je v súčasnosti vyššie niekde až o 80cm, ako bol v časoch, keď bol zrub postavený, čiže teraz by sa väčšina týchto konštrukcií nachádzala pod terénom. Pocitovo a "pamiatkársky" by som aj ja bol za originálny materiál, vyzerá to však zatiaľ ako nepravdepodobné.

Zo začiatku som si presne zameral rozsah poškodených častí drevenej konštrukcie, ale neskôr som zistil, že to, čo som považoval za drevo v dobrom stave je pod škrupinkou prežratý materiál, ktorý sa dá vyšparovať prstom (niekde aj vo výške 2m).

Ďalším faktorom je, že na objekte je strecha polovičnej výšky ako bývala v pôvodnom stave (podľa dochovaných fotografií z archívu PÚ a podľa fotiek Ester Plickovej). Chceli by sme sa dostať na pôvodnú výšku a strechu zobytniť (čo nám zvýši nároky na únosnosť spodných konštrukcií).

K vikierom - na jednej z fotiek je viditeľný osvetľovací vikier, na štíte sa črtá okno. Pokiaľ chceme zachovať proporčnosť, tak nám štítové okná vyjdú zhruba v rozmere 350x750mm, čo na presvetlenie celej miestnosti stačiť zrejme nebude, navyše vikiere (trošku sebecky) poskytnú výhľad na mesto a v severnej izbe aspoň trochu slnka z východnej strany. Vikiere dimenzujem tak, aby nijak "nekričali" (500x750mm).

 

ad pamiatková ochrana - sami sme požiadali pracovníčky PÚ ešte začiatkom roka o návrh zápisu domčeka za NKP (ešte sme netušili v akom je stave, keďže bol omietnutý a vybielený), vyjadrenie PÚ SR nám prišlo až minulý ťýždeň - podľa neho bude domček zapísaný ako NKP. Chceme zachovať maximum pôvodných konštrukcií. Takisto nejdeme zasahovať do dispozície - pre súčasnosť nevyhnutnú kúpeľňu sme navrhli na mieste hospodárskej prístavby - drevenej šopy stojacej pri dome.

 

Samozrejme som otvorený iným riešeniam, ktoré by boli menej drastické ako spomínaný betón, ktorý mi je proti srsti... aj preto som tu položil do pléna moje otázky.

Obrázok používateľa palo
Offline

Možno je už neskoro odpovedať po mesiaci na Vaše otázky, preto len pridám svoje:

- Dom pravdepodobne nie je registrovanou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území?

- Pripadá mi, že detailné fotografie rozožratého dreva sú zo spodných trámov zrubu; sú v takom istom stave aj vyššie?

- Naozaj je náhrada rozožratých trámov zrubu novým drevom nákladnejšia ako premurovanie z tehloblokov Porotherm 250 Akustik + 100 mm Rockwool? Máte cenové porovnanie?

 

Nedávno som mal príležitosť pobudnúť v Nórsku, v oblasti, kde sa v podstate celý život odohráva v drevených, prevažne zrubových stavbách; niektoré sú aj zo začiatku 18. storočia. Mikroklíma v takom dome je celkom iná ako v murovanom. Ak máte možnosť, vyskúšajte a rozhodnite sa až potom.

Ak Váš dom nie je registrovanou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území, pamiatkový úrad zaujíma najmä vonkajší vzhľad. Nebudem preto ani ja vyťahovať argument, že podstatnou zložkou autenticity pamiatky je materiálové a konštrukčné riešenie. (I keď - keďže dom sa nachádza v Banskej Štiavnici - v prípade lokality Svetového dedičstva by som očakával aj v takomto prípade prísnejší meter.) Stojí to na Vašom rozhodnutí.

 

A ešte jedna otázka: Keďže dom je pomerne krátky, nestačili by na osvetlenie podkrovia okná v strešných štítoch?

Obrázok používateľa rb
rb
Offline

dopĺňam ilustračné fotografie

_P1210912.jpg _P1210912.jpg __P1220010.jpg __P1220010.jpg _P1220015.jpg _P1220015.jpg _P1220020.jpg _P1220020.jpg _P1220027.jpg _P1220027.jpg _P1220029.jpg _P1220029.jpg _P1220030.jpg _P1220030.jpg _P1220042.jpg _P1220042.jpg _P1220046.jpg _P1220046.jpg _P1220047.jpg _P1220047.jpg _P1220052.jpg _P1220052.jpg _P1220053.jpg _P1220053.jpg _P1220056.jpg _P1220056.jpg __Clipboard01.jpg __Clipboard01.jpg
Obrázok používateľa rb
rb
Offline

keďže sa mi nepodarilo pridať viacero obrázkov naraz, pridávam takto ešte raz všetky naraz 

 

 

_00.jpg _00.jpg _01.jpg _01.jpg _02n.jpg _02n.jpg

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.