aktivita diskusia Starožitnosti a zbierky aka moze byt cena husli

  • krpic

    Member
    10. augusta 2013 at 7:33

    Tretie fotka su ine husle este starsie.

     

  • sasha

    Member
    13. augusta 2013 at 10:16

    Cena huslí sa určuje z obrázku ťažko a už sa o tom na Obnove písalo. Určiť sa dá presnejšie vek. Husle neboli vyrobené v roku 1713, ale po roku 1891, kedy sa začalo používať označenie „Made in Germany“.

  • benjo

    Member
    13. augusta 2013 at 10:49

    “made in germany” sa ale objavila prvy krat uz v r. 1887 pri dovoze do velkej britanie – The Merchandise Marks Act 1887: With Special Reference to the Importation … (1888) http://archive.org/stream/merchandisemark00payngoog#page/n73/mode/2up/search/germany  str. 62

  • krpic

    Member
    15. augusta 2013 at 18:41

    dakujem za prispevok, chcel som vlastne vediet ci sa mi ich oplati dat ohodnotit nejakemu znalcovi. 

    Tak asi nie, predpokladam, ze hodnota ani 100 euro, tak to si ich radsej doma niekde vyvesim.

  • sasha

    Member
    18. augusta 2013 at 17:53

    benjo, tvoja interpretácia je nezodpovedná a poplatná dobe, v ktorej si každý myslí, že prístup na interned z neho robí vševeda.

    V prvom rade ešte som nepočul, že by anglický parlement vydával pre Nemecko zákony. V Nemecku nejestvovala legislatívna norma, ktorá by ukladala výrobcovi akokoľvek značiť výrobok. Nejestvovala žiadna inštitúcia, ktorá by garantovala oprávnenosť takéhoto označenia. Angličania, a aj to iba v poznámke, opisujú akceptovateľný spôsob označenia nekvalitných výrobkov pochádzajúcich z Nemecka.

    Až v roku 1891 bola podpísaná madridská dohoda, ktorá v Nemecku nadobudla účinnosť 12. 6. 1925.

    Takže husle museli byť vyrobené až po tomto dátume.

  • benjo

    Member
    19. augusta 2013 at 8:39

    diiky za mile slova Sasha :)

    nepisal som vlastne nic ohladne toho co by mohlo upresnit datum vzniku tych husli..bola to len ciste doplnkova infomacia k tomu co si sem dal..ze dane oznacenie tovaru sa 1.krat objavilo prave v danom anglickom nariadeni/zakone.

     

    pises ” V prvom rade ešte som nepočul, že by anglický parlement vydával pre Nemecko zákony. V Nemecku nejestvovala legislatívna norma, ktorá by ukladala výrobcovi akokoľvek značiť výrobok.” – no ano, mas pravdu, ani ja som o takom cosi este nepocul..ale made in germany vymysleli nepriamo prave anglicania…bola to ochrana ich vlastnych vyrobkov, kedze nemcov podozrievali ze kopiruju ich vyrobky. takze ziadny nemec ale anglican si vynutil u DE vyrobcov oznacovat takto ich vyrobky. neviem do akej miery sa to zo zaciatku uplatnovalo pri dovoze DE tovaru do GB. a asi taku nalepku nemci zo zaciatku ani nedavali na exportny tovar do dalsich krajin sveta. samozrejme… made in germany sa stalo rychlo znackou kvality a DE vyrobcovia ju zacali pouzivat aj dobrovolne. co uz sa dialo neskor si napisal ty.

     

    pripadalo mi zbytocne taku banalitu rozpisovat na zaciatku tak podrobne

     

  • sasha

    Member
    19. augusta 2013 at 9:41

    benjo, nič si nenapísal “ohladne toho co by mohlo upresnit datum vzniku tych husli”, ale tvoj post vyvoláva dojem, že husle môžu mať 127 rokov. Pretože prvým kritériom pri oceňovaní predmetu zberateľského záujmu je práve vek, považujem jeho navýšenie o 38 rokov za nezodpovedné. Bez ohľadu na to, že “doplnková” dezinformácia opierajúca sa o fakt, že Angličania hovoria a píšu po anglicky, bola neúmyselná.

  • asomtam

    Member
    19. augusta 2013 at 9:42

    “benjo, tvoja interpretácia je nezodpovedná a poplatná dobe, v ktorej si každý myslí, že prístup na interned z neho robí vševeda”i 

    Sasha, ja Ťa nekriticky obdivujem,, nielen pre odbornosť, ale aj ochotu a nezištnosť, bez Teba (a pár jednotlivov) by obnova nemala úž žiaden zmysel. Čiastočne aj tým výrokom súhlasím, je to tak nejako, nás truhlíkov sa zrazu zjavilo mraky. Neprežili sme život síce v zábradlí v kine, ale kino sa dostalo k nám domov. Každý, čo vie vyhľadať informácie na innternete sa stáva vševedkom. Ja osobne nevídím rozdiel medzi sklom a papierom. Na sklo sa dostali info hlavne z papiera.. Rozdiel odkiaľ človek čerpá info  nie je až tak podstatný. Serióznosť tlačeného sa dávno stratila, teraz vidá hocikto hocičo. Internet uberá “monoplistom na rozum”, ktorý si svoje vedomosti museli odmakať, prečítať množstvo knih a časopisov, mať obrovskú knižnicu a vedieť sa v nej pohybovať., ich dominantné postavenie. Dopátrať sa k informácii dokáže každý internetovo zručný jedinec, bez širších kontextov však jeho info je len kusý údaj (možno aj blud).

    Mám pocit, že benjo je viac ako vševedko, a truhlík. 

    Tiež som nepočul, že by že by anglický parlement vydával pre Nemeckoých výrobcov zákony. No viem si dobre predstaviť, že dokázal “usmerniť” dovozcov nemeckého tovaru do Anglicka.. 

    http://www.podnikamescinou.sk/Tovar-z-Ciny-len-s-oznacenim-Made-in-China.html

  • asomtam

    Member
    19. augusta 2013 at 11:09

    ooooo

  • sasha

    Member
    21. augusta 2013 at 13:52

    K cene hudobných nástrojov pridám jednu pikošku.

    Skúste uhádnuť za koľko bola vydražená rozbitá violína z roku 1962, ktorú dražila parížska aukčná sieň “Artcurial” 29. januára 2008. Odpoveď nájdete TU.

  • benjo

    Member
    21. augusta 2013 at 23:52

    [quote=Sasha]

    Pretože prvým kritériom pri oceňovaní predmetu zberateľského záujmu je práve vek

    [/quote]

    nie prilis velky suhlas z mojej strany Sasha. MENO VYROBCU, PRÍBEH PREDMETU a RARITNOST…to robi cenu. mozem sa vykaslat na tisic rokov staru rarohu od pra-pra-pra-atd-stareho rodica, radsej budem mat doma 50 rokov stare nohavicky od marilyn monroe.

     

    mimochodom tvoj posledny prispevok je tiez dezinformacia…nie su to rozbite husle len tak, sucho opisane a podane do jednoduchej vety… arman staval svoje umenie (o.i.) prave na zaklade svojskeho stylu, kompozicie rozbitych ci nahodne usporiadanych veci.

    krpic by si teda mohol mysliet z tvojej vety, ze jeho husle, kedze su vcelku a vekom su mozno aj starsie, maju vyssiu hodnotu ako 185.000 euro.

    p.s. ohladne armana: pre mna aj tak nepochopitelne umenie v style “hod o zem a pozmetaj na kopu”. ale s jeho podpisom by som bral veru cokolvek…heh, snivajte s nami.

  • asomtam

    Member
    22. augusta 2013 at 16:31

    Kedže pozerám často Válka skladů, Americké restaurování, Hvězdy zastavárny, Lovci skladovacích jednotek, Králové aukci, niekedy ostanem v nemom úžase nad oceneím vecí.

    Zachovalý plagát na predposledný koncert v Berlíne  z roku 1970 (asi Hendrixa) 4 000 dolárov.

    Sakrálna masivna vyrezávaná čerešňová (asi z Francúzka) skriňa na víno z konca 18 storočia ani nie 2000 dolárov.

    Možno som nepresný, ale takých prípaqdov, že niekoľkoročný, pre mňa nezaujímavy kus má niekoľkonásobne väčšiu cenu, ako staré skvosty.

    O komerčnej cene rozhoduje len a len (zberateĺský) záujem, no najpodstatnejšie je poznať niekoho, čo to kúpi. 

     

    http://www.youtube.com/watch?v=YIYSTyuZG7g&feature=c4-overview-vl&list=PLE6A5F7F558CDD4F2

    http://www.youtube.com/watch?v=a32mpcQf3_o

  • docent

    Member
    23. augusta 2013 at 18:13

    Presmerovanie diskusie > American Restoration

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť