Zdigitalizované Dobšinského rozprávky majú úspech

Pavol Dobšinský, Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 2.), 1928

Zverejnenie zdigitalizovaných zbierok rozprávok Pavla Dobšinského Slovenskou národnou knižnicou (SNK) vyvolalo obrovský záujem verejnosti. Zdigitalizované rozprávky zverejnila SNK v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív 15. marca na svojej webstránke. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa SNK Miriam Štefková, návštevnosť webstránky http://www.snk.sk, respektíve http://www.dikda.sk vzrástla 18. marca po vydaní správy o zverejnení rozprávok na stiahnutie z priemerných 18 až 19 návštev na vyše 1 300 návštev.

V deň vydania tlačovej správy o možnosti sťahovania zdigitalizovaných Dobšinského rozprávok v pondelok 18. marca zaznamenali na webovej stránke národnej knižnice 1 383 návštev. Z toho unikátnych návštevníkov bolo 1 342. Pre porovnanie, týždeň predtým od 11. marca do 17. marca bolo na webe SNK 125 návštev, čo je denne v priemere 17,86 návštev. Za celý február bola návštevnosť webu SNK 539, čo predstavuje denný priemer 19,25 návštev, priblížila záujem o webstránku Slovenskej národnej knižnice Štefková. Generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová doplnila, že rozprávky si okrem používateľov zo Slovenska (87%) sťahovali aj používatelia z USA, Českej republiky, Veľkej Británie, Kanady, Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, Srbska, Poľska, Mexika a Austrálie. Zaujímavosťou boli zaznamenané návštevy z Brazílie, zo Saudskej Arábie a z Kolumbie. Pritom používatelia vstupovali na webstránku SNK zo všetkých typov zariadení, z počítačov, mobilných telefónov aj tabletov.

Na webstránke národnej knižnice sa od piatku 15. marca nachádzajú štyri zbierky Pavla Dobšinského – Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské, 1880; Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 2.), 1928; Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 1.), 1919 a Prostonárodnie Slovenské Povesti (Sošit 5.), 1906. Nájsť sa dajú na internetovej adrese – http://dikda.eu/slovenske-rozpravky-na-stiahnutie/.

Rozprávky SNK sprístupnila k 185. výročiu narodenia najvýznamnejšieho zberateľa slovenskej ľudovej slovesnosti Pavla Dobšinského, ktoré sme si pripomenuli 16. marca. Zdigitalizované historické vydania Dobšinského rozprávok, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, ide o tzv. voľné diela, sú prvou konkrétnou ukážkou digitalizácie v SNK. “Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Komplexné riešenie sprístupňovania diel, ktoré sú ešte autorskoprávne chránené, bude predmetom rokovaní a dohôd s nositeľmi autorských práv, ich ochrannými organizáciami, ministerstvom kultúry ako príslušným orgánom štátnej správy pre oblasť autorského práva či Národným osvetovým centrom ako realizátorom národného projektu Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra, v rámci ktorého sa budú zdigitalizované diela sprístupňovať,” informovala ďalej Miriam Štefková. Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a jeho rozpočet je 49,5 milióna eur.

SNK zverejnila spomínané zbierky Pavla Dobšinského v minimálnej kvalite 96 dpi, čím chce zlepšiť možnosť ich sťahovania. “Keďže ide o historické vydania, snažili sme sa ich zverejniť v čo najautentickejšej podobe, t.j. napríklad aj s presvitaním textu, ktorý je spôsobený vlastnosťami papiera, na ktorom sú originálne diela vytlačené. Jedným z cieľov projektu je zachovať digitálnu kópiu reálneho objektu, vrátane mnohých charakteristík fyzických objektov“, vysvetlila generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. tak na com vsetkom ficali

    tak na com vsetkom ficali kedysi nasi prapredkovia…by som z pod periny ani nos nevystrcil..

     

    zdroj: http://kultura.sme.sk/c/6751190/niekedy-krute-az-brutalne-dobsinskeho-rozpravky-nevhodne-pre-deti.html

     

    Loktibrada

    “Na piaď chlap, na piaď chlap, na lakeť brada; otvor mi, otvor mi, dievčička mladá! Ona sa zľakla a skryla sa za pec do kúta. Tu Loktibrada dvere vylámal a stal si naprostried chyže a zase tak kričal. Potom ju chytil a z kože ju vytriasol. Mäso z kostí poobhrýzal a kožu zavesil na dvere. Potom vzal hlavu a gamby z úst odrezal; že sa len tak zuby vyškierali. Vybil jednu šibu na obloku a tam zastrčil tú hlavu.”

     

    “Napríklad rozprávka o Medovníkovej chalúpke je síce zaradená už do čítanky pre 2. ročník základnej školy, dnešní školáčikovia si však v texte prečítajú už len to, že sa ježibaba premenila na popol.

    Dobšinský však v pôvodnej rozprávke nazvanej Múdry chlapec nešetrí naturalistickým prerozprávaním boja medzi deťmi a starou babou. Opisuje, ako jej vzbĺkli šaty, ako sa metala ako had, ako vyliezala z pahreby a vyhrážala sa im.

    „Nuž tá veru už iba zdúvala sa a fučala ako mechy, jazyk vyplazila, bielky na očiach jej vyskokli ako upečené vajcia, sila z nej vybehla a telo sa upieklo na škvarku,“ napísal.”

     

    ako sa da na sme docitat.. “Miera brutality Dobšinského rozprávok sa podľa etnologičky nedá hodnotiť dnešnými meradlami. Náš vzťah k smrti, zraneniam či bolesti je iný, ako bol v devätnástom a v predchádzajúcich storočiach. Ľudia zomierali v domácom prostredí, smrť bola medzi nimi prítomná. Vtedy deti bežne zažívali uhynutie domácich zvierat, dnes psíkov pochovávame na špeciálnych cintorínoch a je to trauma“

     

    “Dobšinského texty nikdy neboli písané pre deti, boli určené celej komunite.”

  2. Pre upresnenie treba dodať,

    Pre upresnenie treba dodať, že záujemcovia si môžu diela stiahnuť aj v rozlíšení 300 dpi ako aj formátoch .epub (Open eBook) a .mobi (MobiPocket Reader). Knihy potom možno čítať v mobilnom telefóne a tablete ipad.

    Nakoniec dovetok. Ktože to je realizátorom národného projektu “Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra”, za ktorým sa skrýva rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry? Pokiaľ si myslíte, že je to Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria alebo Matica slovenská, mýlite sa. Je to Národné osvetové centrum, teda osvetári, organizátori straníckych školení a bonzáci ich neuvedomelých účastníkov za bolševika a agentúra “dajte mi ľudí JÁ to urobím” dnes. Realizátori projektov cudzími rukami kde v prípade neúspechu padne vina na cudziu hlavu. A prvá vina na seba, s najväčšou pravdepodobnosťou, nedá dlho čakať. Padne v roku 2015 práve na hlavu Slovenskej národnej knižnica, ktorá je skutočným realizátorom čiastkového projektu digitalizácie “Digitálna knižnica a digitálny archív“. Kto nesúhlasí nech si prepočíta iba digitalizovanie 250 miliónov strán po jednej sekunde na stranu. Je to 4.166 667 minút, 69 444 hodín a teda 35 pracovných rokov.

Comments are closed.