Zámocký park Topoľčianky eurofondy nezískal, napriek tomu ho čaká obnova

Obrázok k článku od zora.

Historický park pri Zámku Topoľčianky sa tento rok nedočká rozsiahlej obnovy z peňazí Európskej únie. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky sa uchádzal o podporu prostredníctvom spoločného slovensko-maďarského projektu, no nebol úspešný. Z eurofondov sa mal opravovať vodný systém a tri historické objekty – kolkáreň, historická množiareň a veľká časť historického oplotenia. Do zhruba 30-hektárového parku parku sa napriek tomu investovať bude. „S parkom ideme po troške, nečakáme len na eurofondy, ale každý rok tam investujeme nejaké tisíce. Zhruba štvrtinu projektu už máme z vlastných financií hotovú,“ povedal riaditeľ Odštepného závodu Lesov SR v Topoľčiankach Milan Garaj Lesy SR podľa jeho slov ročne investujú do parku okolo 50 000 eur. Aj tento rok bude pokračovať úprava chodníkov, výsadba stromov a kríkov. Veľa práce a financií si vyžaduje jedinečný historický vodný systém, ktorý kedysi napĺňal dve jazierka a bazén. Kúpavali sa v ňom zámockí páni a neskôr prezidenti. Obľuboval ho najmä Tomáš G. Masaryk, ktorý sa tu kúpaval aj so svojimi vnúčatami.

 

Zámocký park v Topoľčiankach je národnou kultúrnou pamiatkou. Desaťročia pustol, no v posledných rokoch sa pustili do jeho obnovy dobrovoľníci z občianskeho združenia Park Topoľčianky. „Výrazne nám pomáhajú, sme im za to veľmi vďační,“ povedal Garaj. V parku sa nachádza viac ako 200 druhov drevín, z ktorých najstaršie majú 250 až 300 rokov. Prvé stromy tu dala vysadiť grófka Alžbeta Rákociová, ktorú dnes návštevníci Zámku Topoľčianky poznajú skôr ako Bielu pani, ktorá údajne na zámku straší. Najväčšiu časť parku vysadil rod Keglevičovcov.

 

Lesy SR pripravili v spolupráci s maďarskými partnermi tri projekty s cieľom podpory rozvoja cestovného ruchu v Topoľčiankach, úspešný bol však len projekt obnovy tradície včelárstva. Peniaze sa neušli ani na projekt zameraný na rozvoj vodného turizmu a ochranu kultúrnych a prírodných hodnôt Severného jazierka v Topoľčiankach. Garaj predpokladá, že na budúci rok budú musieť robiť aspoň najnutnejšiu opravu hrádze, ktorá je narušená. „Čistenie jazera je finančne veľmi náročné, na to si z našich prevádzkových financií netrúfame. Verím však, že do nejakých troch – piatich rokov nám aj tento projekt prejde,“ dodal Garaj.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články