Za koreňmi kresťanstva v sýrsko-tureckom pohraničí

Krajiny v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora sú úzko spojené nielens biblickými udalosťami, ale aj počiatkami kresťanstva. Na našej individuálnejrodinnej púti s karavanom za historickým poznaním po Jordánsku a Sýrii sme sa ich snažilispoznať. Väčšina z nich sa nachádzala pri hlavných turistických trasách. Tie,ktoré sme nechali na záver, ležia mimo, v náročnejšom teréne.

Simeonova pevnosť

Cestou z Damasku a púštneho mesta Palmýry sme prišli k večeru do dvojmiliónovéhosýrskeho mesta Allepa. Za parkovisko pre náš karavan nám poslúžilo voľnépriestranstvo pred archeologickým múzeom. Naproti, v informačnom turistickom centre, námráno vysvetlili, kde sa nachádza bazilika sv. Simeona. Neveľká, len 60 kilometrovávzdialenosť na severozápad k tureckej hranici nebola problematická. No úzkanekvalitná cesta hornatým a skalnatým zabudnutým krajom v horúčave (hoci bol koniecoktóbra), nebola najpríjemnejšia. Baziliku na kopci čiastočne zakrývajú zelenékríky a skupinové porasty pínií. Súčasťou komplexu je parkovisko, poskytujúcepriestor aj pre autobusy, ktoré tu prichádzajú plné turistov z celého sveta. Menodostala bazilika podľa sýrskeho pastiera Samána (Simeona), ktorý mal vo sne zjavenie aa jeho základe zmenil celý spôsob života. Stal sa mníchom a pustovníkom. Odobral sasem, na toto pusté miesto, kde 40 rokov žil na 16 metrov vysokom a 2 metre širokomstĺpe. Ľudia zo širokého okolia sa o ňom dozvedeli a začali za ním prichádzať.Denne dvakrát kázal k zhromaždeným až do svojej smrti. Zomrel ako 72 ročný. V roku459 cisár Zenon nariadil, aby na mieste, kde sa mních modlil, postavili katedrálu. Súčasťouprojektu sa stal aj slávny stĺp. Štyri baziliky v tvare kríža otvorené doosemuholníka skrývali dom, v strede ktorého stal slávny stĺp. Po necelom polstoročísvojej existencie bola bazilika s časti zničená zemetrasením. Potom, čo v 10. storočíboli znovu postavené niektoré múry, začalo sa bazilike hovoriť Simeonova pevnosť.Hoci dokonalosť stavby je už minulosťou, zostáva aj naďalej majstrovskou ukážkoubyzantského umenia. Vstupné do areálu pre jednu osobu je v prepočte okolo 400 Sk.

Jaskynný kostolík sv. Petra v Antiochii

Cesta s karavanom pomedzi kopce s olivovníkmi na sýrsko-tureckú hranicu nie jenajkvalitnejšia. No z hranice do Antiochie, mesta spojeného s počiatkami kresťanstva,je lepšia. Mali sme šťastie. Odbočka k najvzácnejšej pamiatke z tohto obdobia, kukostolíku sv. Petra, bola hneď z našej cesty, po ktorej sme prichádzali, vyznačenásmerovkou. Peši sme sa vydali k skalným kopcom Staurin. Musíte sem prísť len v čase,kedy je chrám otvorený pre turistov. Vstupné je približne 130 Sk.

V samotnej Antiochii sa na svojich cestách stretávali a aj zdržiavali viacerí apoštoliako sv. Barnabáš, sv. Pavol a sv. Peter. Miestne chrámy slúžili v tom čase prívržencomkomunity nového náboženstva k zhromažďovaniu. Jeden z prvých kresťanskýchkostolíkov z tohto obdobia, kde sa stretávali apoštoli so svojimi stúpencami, jejaskynný kostolík sv. Petra. Tu sa navzájom medzi sebou začali po prvýkrát oslovovaťslovom kresťan. Založenie cirkvi apoštolmi v tomto meste sa slávi každý rok 29.júna.

Kostolík sv. Petra je prírodná jaskyňa v západnom svahu hory Staurin (hora Kríža),východne predĺžená k hore Silpius. Tunel, ktorý bol v ranom období otvorený nadruhú stranu, mal slúžiť ako úniková cesta. Úlomky mozaiky na dlažbe a stopy pomaľbách na stenách a pravej strane oltára sa datujú do skorej histórie kresťanstva.Malá miestnosť, ktorú vytvorila kvapkajúca voda zo skaly hory, slúžila na krst averilo sa, že je liekom proti nemociam. Na masívnom kamennom kresle sedel vraj aj sv.Peter.

Studňa sv. Pavla v meste Tarsus

Zaujímavou krajinou a po dobrej ceste smerom na západ cez Adanu sme sa dostali do neďalekéhomesta Tarsus, rodiska apoštola sv. Pavla. Tu prežil aj detské roky a od svojho otcadostal prvé vzdelanie. Po ukončení vyššieho vzdelania v Jeruzaleme sa opäť na časvrátil do rodného mesta. Pri dome, kde sa údajne narodil, je hlboká studňa. Umiestnych kresťanov sa traduje, že voda z nej je liečivá.

Po ceste domov, cez oblasť Kapadocie, nás zaujali bohaté pamiatky z obdobia ranéhokresťanstva a Byzancie. Skalné mestá s chrámami, na stenách ktorých ešte aj dnesvidieť fresky, zobrazujúce život Krista a jeho učeníkov, sú dôkazom rozkvetu ale ajprenasledovania tunajších prvých kresťanov.
Odtiaľ nás už čakala dlhá cesta cez Grécko, domov.

(archív Košický Korzár)


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Publicistika Štítky: fresky

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.