Z pozostalosti Jána Albrechta

Galéria mesta Bratislavy si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž výstavy prírastky Galérie mesta Bratislavy z pozostalosti Jána Albrechta, ktorá bude sprístupnená v utorok 13. septembra 2005 v Pálffyho paláci GMB na Panskej 19, Bratislava, Výstava potrvá do 25. októbra 2005, Otvorené denne okrem pondelka od 11 do 18h.Ján Albrecht (1919 – 1996), bratislavský rodák je synom skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na konzervatóriu a VŠMU v Bratislave. Založil a dlhé roky viedol súbor starej hudby Musica aeterna. Popri bohatej hudobnej editorskej činnosti publikoval aj eseje o výtvarnom umení. Je autorom knižných publikácií Podoby a premeny barokovej hudby, Eseje o umení a Duchovný svet krásy (vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).

Dom Jána Albrechta na Kapitulskej ulici 1 v Bratislave bol dlhé roky miestom stretávania sa európskych intelektuálov. Medzi hostí patril okrem iných aj jeho bratranec Thomas Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku. Vo svojej knihe Spomienky Bratislavského hudobníka Ján Albrecht píše: „Moja náklonnosť k maľbe, ktorej som sa vo svojich mladíckych plánoch chcel zasvätiť ako svojmu životnému poslaniu, bola takisto neopätovaná, len s tým rozdielom, že mi stačilo, keď som sa jej mohol zmocniť v nezáväznom vzťahu a bez zábran som vychutnával, čo už bolo vytvorené, lebo sám som jej prostredníctvom nevedel vyjadriť nič. Kontakty v tejto oblasti neboli práve chudobné, lebo jeden z mojich starších príbuzných bol maliar Vaszary, ktorý mal môjho otca rád a vždy mu dal skicu, keď ho otec v Budapešti navštívil. Nadchýnal som sa aj dielami Emila Noldeho, aj som mu napísal list a on mi v roku 1942 veľmi priateľsky odpovedal. Horlivo som navštevoval všetky výstavy doma aj vo Viedni, v roku 1937 som sa vybral do Nemecka, chcel som si pozrieť modernú maľbu v Paláci korunného princa, lenže toto oddelenie bolo vtedy už zavreté. Bez zábran, spaľovaný nedočkavosťou, som požiadal o povolenie riaditeľa a on mi ho dal. Neskoršie som sa dozvedel, že obrazy boli určené na výstavu Zvrhlé umenie. V povojnových rokoch som veľa doháňal, hltal som výstavy po celej Európe aj v Spojených štátoch, kde ma sprevádzal Tomi Messer.
Moja láska ku Kokoschkovi je oveľa staršia ako môj nepriamy kontakt s ním. Alfred Marnau žil v Londýne v tom istom dome ako Kokoschka a spriatelil sa s ním. Fred dosiaľ býva v Kokoschkovom niekdajšom byte, majster mu ho prenechal, keď sa po vojne sťahoval do Švajčiarska. Kokoschka mi poslal kresbu s francúzskym venovaním. Priamy kontakt mám však s pani Oldou, stretol som sa s ňou – väčšinou spolu s Marnauom – vo Villeneuve, vo Viedni a Budapešti. Po Kokoschkovej smrti som ešte dostal od Senty a Alfreda Manauovcov tri nádherné grafiky. Celkom bez vlastnej zásluhy som dostal prostredníctvom Igumnova a jeho blízkych príbuzných Ľuboščinských obraz od Alexeja Javlenského, ktorý namaľoval v Piešťanoch pre Ľuboščinských; pani Ľuboščinská ho však nechcela, bála sa, aby si niekto nemyslel, že naozaj tak vyzerala. Bol to totiž jej portrét. Manželia, ba ani môj priateľ Jura Igumnov už nie sú medzi živými. Bol to oveľa väčší dar, ako si mysleli, ale domnievam sa, že obraz do istej miery oprávnene prešiel do mojich rúk.

Nedávno som nadviazal spojenie s Javlenského vnučkou, ktorá žije vo Švajčiarsku – ešte v poslednej chvíli zaradila môj obraz do svojho katalógu (č.1345a). Mnoho obrazov a drobných plastík mi darovali moji tunajší priatelia umelci. Spolu s rodinnými obrazmi a s obrazmi po mojom otcovi ich je úctyhodný počet.“

V roku 2005 Magistrát mesta Bratislavy na návrh PhDr. Štefana Holčíka, námestníka primátora mesta Bratislavy, vyčlenil značnú sumu na nákup pozostalosti Jána Albrechta. Do zbierok Mestského múzea v Bratislave bolo zakúpených 648 položiek zahŕňajúcich rodinné portréty z 1.polovice 19. storočia a dokumenty spojené s rodinou Albrechtových. Galéria mesta Bratislavy získala do svojich zbierok 16 vzácnych umeleckých diel , ktoré sú prezentované na tejto výstave.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Rudolf Fila

Narodil sa 19. júla 1932 v Příbrami na Morave. V roku 1952 maturoval na škole umeleckého priemyslu v Brne (prof. Bohdan Lacina), roku 1958 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (prof. Ján Mudroch).

Ľudovít Pitthordta

¨Maliar a reštaurátor, špecialista predovšetkým na portrétne umenie sa narodil 22. júla 1860
v Pezinku.
¨Absolvoval 3 roky v dielni sochára Adolfa Bochinského vo Viedni…