Vysoké Tatry si pripomenú 140 rokov Uhorského karpatského spolku
Tatranský okrášľovací spolok si spolu s partnermi pripomenie tohto roku 140. výročie založenia Uhorského karpatského spolku. „10. augusta 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok. Spolok naštartoval celý rozvoj turistiky a celý rozvoj záujmu o Vysoké Tatry. Nevenovali sa len turistike, ale aj odborným veciam a výskumu, ochrane prírodného dedičstva,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede v Starom Smokovci Patrik Kolesár z Tatranského okrášľovacieho spolku. Aj keď tatranský okrášľovací spolok nie je priamym pokračovateľom, hlási sa k odkazu Uhorského karpatského spolku. Hlavným partnerom série podujatí, ktoré Tatranský okrášľovací spolok pripravuje počas celého roka 2013, je Spolok horských vodcov vo Vysokých Tatrách. „História Spolku horských vodcov sa priamo odvíja od založenia Uhorského karpatského spolku. Takisto si pripomíname 140. výročie založenia Spolku horských vodcov vo Vysokých Tatrách,“ uviedol tatranský horský vodca Róbert Turjaník.
Prvým zo série podujatí, ktoré majú súčasníkom pripomenúť aktivity Uhorského karpatského spolku na území Vysokých Tatier, bude sobotňajší Majstrovský prebor v lyžovaní sjazdovom, ktorý sa uskutoční v Tatranskej Lomnici. Uhorský karpatský spolok a jeho členovia boli priekopníkmi lyžovania vo Vysokých Tatrách. Ešte v marci pripravuje Tatranský okrášľovací spolok vyhlásenie medzinárodnej výtvarnej súťaže detí „Človek v horách“, ktorá bude vyhodnotená na Medzinárodný deň detí. Väčšie oslavy a pripomenutie si aktivít spolku budú počas Dňa horských vodcov začiatkom augusta v Starom Smokovci.
Na jeseň pripravuje spolok odbornú konferenciu, ktorá by mala zhodnotiť prínos Uhorského karpatského spolku pre región Vysokých Tatier. Hlavným garantom bude Ján Gašpar z Košíc. Na podujatí sa budú podieľať aj Múzeum v Kežmarku, Podtatranské múzeum v Poprade, popradská pobočka Štátneho archívu v Levoči, Zamkovského chata, Horská záchranná služba, Maďarský kultúrny inštitút, ako aj poľská turistická organizácia v Krakove. Na máj sa pripravuje aj otvorenie výstavy venovanej Uhorskému karpatskému spolku v objekte stanice bývalej visutej lanovky na Skalnatom plese. O jednotlivých aktivitách, ktoré sa budú konať pri príležitosti 140. výročia založenia Uhorského karpatského spolku, bude informovať aj internetová stránka www.140uks.sk.
Mna vzdy zaujmu stare
Mna vzdy zaujmu stare fotky..ako inak aj ta co dal antik ako titulnu foto k tomuto clanku.
-podla tych madarsko-nemecko-zidovskych mien na pohladnici vidno ze to bol fakt neslovensky spolok (pokial je to ich fotka a nie iba ilustracna), ale tak v tej dobe sa niet comu cudovat. a tie klobuky, kravaty a motyliky… hm, davno zasla elegantna doba (aj ked s kopou inych nevyhod).
– ta vystroj co maju so sebou zrejme nebola na paradu. pred sto rokmi Tatry iste neboli take uhladene miesto ako dnes. turist.chat minimum, chodniky iste len kde-tu aj to neupravene, turist.znacky neboli, rozbite cesty zrejme len v par dolinach, aj lesy rastli zvacsa este „na divoko“…stratit sa tam asi nebola sranda. apropo pekna cesko-szlovencina : „To sů führeri kere vedů tůristů (tůristov?) po Tatrůh (Tatråch?)“
Tak to by si sa benjo divil.
Tak to by si sa benjo divil. Pred 100 rokmi bolo tých chát viac ako dnes, aj tie chodníky ak by neboli postavené vtedy, dnes nemáš po čom chodiť a na chodníkoch sa zdravilo. Pozri vyšie Pipové obrázky, publikácie Ivana Bohuša aj:
http://www.vysoketatry.com/chaty/rchata/galeriak.html
http://tatryblog.sk/2006/02/zmiznute-stavby-chata-kamzik/
Nemyslím, že to bol
Nemyslím, že to bol “neslovenský” spolok. (Aj keď prísne vzaté bol, lebo žiadne Slovensko vtedy neexistovalo) Tu bude skôr problém v tom, že máme vo zvyku hodnotiť minulosť z nášho súčasného pohľadu. Koniec koncov dve priezviská na pohľadnici znejú dosť slovansky. “Pocsuway” a “Szuranofsky”. Čo sa týka nemeckých priezvisk, tak na Spiši nič neobvyklé. Predsa len nemecký živel bol na Spiši (v dobe, kedy vznikla pohľadnica) už pekných pár storočí doma. A maďarská podoba mien ma v dobách Rakúsko-Uhorska už vôbec neprekvapuje.
Dalo by sa to ešte zhodnotiť takou “lingvistickou” otázkou. Čo myslíš benjo, je mesto Käsmark (syrový trh, alebo Kežmarok) neslovenské?
rotor – to beriem ako
rotor – to beriem ako nepostacujucu odpoved. az jeden priklad.. fuuu
http://www.vysoketatry.com/chaty/chaty.html – da sa tu odsledovat kolko ( sucastnych) chat bolo kedy zalozenych. tak na konci 19.stor. ich uz existovalo niekolko,ale ci ich bolo vtedy viac ako dnes..hm, ak mas take informacie tak sem s nimi. na to som zvedavy. podla mna tam boli skor zruby, utulne bez dostatocneho vybavenie, bez pomoci. chat malo.
hlavne som chcel poukazat na to ze tatry boli miesto kde mali pred 1.svet.vojnou spomenuti horsky (sprie)vodcovia svoje opravnene miesto..nechcem z nich robit ziadnu dzunglu ani bludisko..znacenie vsak muselo byt chabe ( stacilo narazit na krizovatku chodnikov – po kt.cesticke by si sa vybral dalej?? ) a mapy s chodnikmi neviem ci existovali, a ak ano, bolo ich iste malo. minimalne pred r.1903 nebola ani magistrala uceleny chodnik ale len casti..dojdes na koniec useku a mozes sa zacat terigat pomedzi skaly a okolia neznaly clovek tam iste nemal problem zabludit. a najst daku chatu asi tiez bez znaciek nebolo lahke. otazne je aj ako boli prevadzkovane takze ci si sa tam dohladal pomoci nemuselo byt iste. dnes sa ludia v tatrach stratia, nie to este vtedy. ked idem na turu pozriem najprv mapu a vyznacenym chodnikom…co si vtedy mohol pozriet?? vela toho asi nebolo k dispozicii. ti vodcovia dokazuju ze tatry neboli take pohostinne ako cca od 1930, nie to este dnes.
http://www.kst.sk/index.php/dosahovanie-cieov-na-tzt-organizacia-133/153-historia-vyvoj-znaenia
http://referaty.aktuality.sk/turisticka-historia-vysokych-tatier/referat-25646
p.s.: ja sa na v horach vzdy pozdravim okoloiducemu
antik – oznacenie “neslovensky spolok” beriem spat. samozrejme vtedy slovaci bezne pouzivali nemecko-madarske priezviska. rozhodne tito pani z fotky fakt nemuseli byt prave rydzymi slovakmi, aj ked samotny spolok pokladam za slovensky. ich mena su fakt neslovenske aj na tu dobu. vsak krstne mena slovenske boli casto aj vtedy. takze oprava: neslovensky mi teda posobi len tento “minispolok” chlapikov z fotky :)
Uhorský karpatský spolok (Magyarországi Kárpátegyesület – MKE):
“Myšlienka na založenie spolku vznikla na Spiši medzi miestnou inteligenciou. Boli to predovšetkým profesori kežmarského a levočského gymnázia František Dénes a Samuel Roth, lekári, smokovecký Mikuláš Szontágh, banskoštiavnický Edmund Téry a ďalší.”
benjo napísal/a:
rotor – to
[quote=benjo]
rotor – to beriem ako nepostacujucu odpoved. az jeden priklad.. fuuu
[/quote]
Nepozrel si si Pipove obrázky ani Bohušové publikácie. Ak sa vážne chceš zaoberať históriou Tatier odporúčam Ti pozriť, Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch VYSOKÝCH TATIER, Štátne lesy TANAP, Tatranská Lomnica 1996. Je tam vyše 30 názvov chát, kedy vznikly, kedy zanikly. Štatistiku si urobíš aj sám. Mnohé z nich Vlčik uviedol v predchádzajúcom príspevku.
Prilepím sem ešte aj Majunkeho:
Gedeon Majunke, drevený kostolík v Dolnom Smokovci, foto z roku 1937.
Téryho chata.
Čo sa týka priezviska, páni
Čo sa týka priezviska, páni Šuranovský a Počúvaj by sa určite určite ohradili :D
A keď sa zameriame na mená, tak ako som písal, že ma v tej dobe neprekvapuje ich maďarská podoba. Z pohľadnice nevyčítaš, ktorého Jánosa doma volali Jano…
asi mas recht… je mozne ze
asi mas recht… je mozne ze tie mena su len volne prelozene podla potreby spolocnosti v ktorej ta pohladnica vznikla alebo krajiny kde sa publikovala ci pod.. na tejto stranke su ich krstne mena uvedene trochu inac.. pre zmenu skor do nemciny… samy johann
http://www.fsz.bme.hu/mtsz/mhk/tortenet/mke/kalauzok.htm
to ze je to fotene okolo r.1900 som si prelozil aj sam :)
ale k tomu osloveniu
ale k tomu osloveniu “neslovensky spolok” sa este vratim – totiz tu som nasie zmienku http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=383 ze:
“Vedenie spolku malo od počiatku v roku 1873 sídlo v Kežmarku až do roku 1883, kedy sa postavilo Karpatské múzeum v Poprade Potom sa presťahovalo do levoče, kde od roku 1884 bolo až do roku 1891. Po smrti Samuela Rotha sa ujal predsedníctva spolku spišský župan gróf Albín Csáky a sídlo spolku sa presunulo do Spišskej Novej Vsi. V tomto období bola preferovaná štátna maďarská politika s ideou jedného národa a zo spolku museli odísť najmä panslavisticky sa prejavujúci horskí vodcovia. Taktiež bola ochromovaná činnosť liptovskej sekcie MKE v Liptovskom Sv. Mikuláši. Pod zámienkoupotreby ovládať slovom a písmom nemecký a maďarský jazyk boli tak vyradení takmer všetci slovenskí horskí vodcovia a zostali iba spišskí Nemci.
V roku 1891 i v dôsledku zmeny vo vedení MKE vznikol v budapeštianskej sekcii nový turistický spolok Magyar turista egyesület – MTE a v roku 1909 Budapesti egyetemi turista egyesület – BETE, ktoré sa začali špecializovať na vysokohorskú turistiku a horolezectvo vo V. T. Vedenie MKE zostalo v Spišskej Novej Vsi až do rozpadu Rakúsko – Uhorska v roku 1918, kedy sa rozpadol i MKE. V roku 1920 sa za jeho nástupníka vyhlásil spišskonemecký Karpatenverein, ktorý zanikol až v roku 1945.”
– takze od zac.predsednictva Csakyho uz spolok fakt nepovazujem za slovensky – ani z dnesneho, ani z vtedajsieho pohladu. z horeuvedenej fotky kt.vznikla cca okolo r.1900 sa veru vsetko vydedukovat neda ale nieco ocividne ano.
benjo napísal/a:
Pod
[quote=benjo]
Pod zámienkoupotreby ovládať slovom a písmom nemecký a maďarský jazyk boli tak vyradení takmer všetci slovenskí horskí vodcovia a zostali iba spišskí Nemci.
– takze od zac.predsednictva Csakyho uz spolok fakt nepovazujem za slovensky – ani z dnesneho, ani z vtedajsieho pohladu. z horeuvedenej fotky kt.vznikla cca okolo r.1900 sa veru vsetko vydedukovat neda ale nieco ocividne ano.
[/quote]
Isten bizony, nerozumiem Ti.
Antik to vystihol presne.
Nemyslím, že to bol “neslovenský” spolok. (Aj keď prísne vzaté bol, lebo žiadne Slovensko vtedy neexistovalo)
V tých časoch, teda v časoch naozaj tvrdej maďarizácie, mená ako Počúvaj, Šuranovský si chlapi mohli písať akurát tak doma, aj to len pre seba.
Spišskí nemci, ktorí tu žili – žijú, neboli – nie sú naši?
Slovenský je aj Csáky Albin, dokonca aj Tisza Kálmán, teda v tom zmysle že sú súčasťou slovenskej histórie.
Csáky Albin bol okrem iného aj minister uhorske vlády, kráľovský pokladník….politik, ktorý do čisto záujmového spolku vniesol politiku, preto ľudia typu Eötvös Loránda, Téry Ödöna založili MTE.
Aj keď nie slováci Roth, Dénes, Szontágh, vtedajšie nemecké gymnázium, ale aj Karpaty sú naše, aj keby hneď nechceli.
Karpatenverein z dnešného pohľadu
Karpatenverein bola apolitická organizácia milovníkov hôr hlavne nemecky a maďarsky hovoriacej podtatranskej menšiny. Členmi boli ale aj vynikajúci horolezci týchto čias z Budapešti. Spolok založený v roku 1873 neprežil koniec druhej svetovej vojny a nástup komunizmu.
http://www.hory.sk/index.php?site=pph/luczy_5/index.htm
Dvorný architekt Tatier, Gedeon Majunke, s typickým slovenským menom a ľaľa
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gedeon_Majunke
Všetci spomínaní urobili pre Tatry viac, ako ktorýkoľvek slovenský politik, alebo podnikateľ od roku 1993.
Čiastkový preklad zdroj
https://www.google.sk/search?q=Magyarorsz%C3%A1gi%20K%C3%A1rp%C3%A1t%20Egyes%C3%BClet&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:en-US:official&client=firefox-a
História MKE sa dá rozdeliť do troch časových úsekov.
Kežmarské obdobie (1873-1883)
dá sa charakterizovať aj ako obdobie budovania turistických chodníkov. Pozostávalo z údržby a opravy už existujúcich chodníkov zo skorších období (spomínané sú už v polovici 17 stor.) a budovania nových, ktoré sa opravovali (v podstate ako aj dnes), každú jar. Neskoršie sa budovali aj prvé značené turistické chodníky v južne orientovaných dolinách napr. 1875 – v Studených dolinách – Malej a Veĺkej, 1876 – Velickej doline, 1877 – Mengusovskej doline, 1878 v Doline Zeleného plesa. Prvý vysokohorský chodník viedol k Poľskému hrebeňu Velickou dolinou, tento vybudoval Sliezsky oddiel MKE.
Značené chodníky viedli aj k štítom nevyžadujúcim lezecké znalosti, napr. Rysy, Slavkovský štít, v časti Belianskych Tatier, chodníky k ťažšie dostupným štítom opatrili reťazami napr. na Lomnický štít, Rysy, Veľkú vysokú, Gerlachovský štít. Popri chodníkoch sa budovali aj chaty a turistické útulne.
MKE za tých 11 rokov ich postavila 9.
Rózsa-menedékház a Tarpataki-völgyben, 1875
József-menedékház a Csorba-tónal, 1875
Egyed-menedékház a Nagy-mezőn (Weidau-réten), 1876
Hunfalvy-menedékház a Felkai-tónál, 1878
menedékkunyhó a Nagyszalóki-Három-tónál, 1878
menedékkunyhó a Menguszfalvi-völgyben, 1880
első Majláth-menedékház a Poprádi-tónál, 1879
második Majláth-menedékház a Poprádi-tónál, 1881
második Egyed-menedékház a Késmárki-Zöld-tónál, 1884
Levočské obdobie 1884 – 1891
K významným počinom tohto obdobia patrili dokončenie cestného okruhu spájajúceho tatranské osady a kúpele a otvorenie Karpatského múzea. Výstavba tatranskej cesty (okruhu) bola na programe už v roku 1877, ale na program sa dostala až o 10 rokov neskôr.
Prvý úsek tatranského okruhu vybudovali (1885) na jednom úseku už skôr známeho „Zbojníckeho chodníka“, z Tatranskej Kotliny do Nového Smokovca, (zatiaľ sa jednalo iba o dvametre širokú jazdeckú cestu). V tom istom roku aj úsek Smokovce – Tatranská Polianka, v roku 1888 19 km, 4 metre širokú cestu pre koče
v úseku Smokovce – Štrbské pleso…………….
Spišsko Novoveské obdobie 1891 – 1920
V tomto období bola založená Tatranská Lomnica. Rozvíjajúce sa horolezectvo prinieslo aj potrebu vyššie postavených chát, v roku 1895 Sliezsky dom, a MTE v roku 1899 v malej studenej doline postavilo Téryho chatu, čo bola v tej dobe najvyššie položená budova v Uhorsku.
MKE pomohla vydať Karolovi Kolbenheyerovi Sprievodcu Vysokými Tatrami, v roku 1887 prvú Turistickú mapu Vysokých Tatier.
http://www.elgi.hu/museum/elelete_.htm#label004
http://sk.wikipedia.org/wiki/Edmund_Viliam_T%C3%A9ry
http://www.fsz.bme.hu/mtsz/mhk/csarnok/r/roths.htm
http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=63
http://www.vysoke-tatry.info/vyber.php?categ=Osobnosti
V tých časoch, teda v časoch
V tých časoch, teda v časoch naozaj tvrdej maďarizácie, mená ako Počúvaj, Šuranovský si chlapi mohli písať akurát tak doma, aj to len pre seba.
Oprava.
V tých časoch, teda v časoch naozaj tvrdej maďarizácie, mená ako Počúvaj, Šuranovský v tomto tvare, si chlapi mohli písať akurát tak doma, aj to len pre seba.
rotor – vzdal som sa toho
rotor – vzdal som sa toho robit statistiku o pocte chat vo VT…ale ocividne ich bolo dost uz vtedy. vela tych povodnych vsak existuje dodnes a aj ked sa ich mozno viacero aj nezachovalo, iste pribudli nove. spocitat ich zlava-sprava to sa mi nechce. mnozstvo chat, ubytovni, hotelov dnes pristupnych pre siroku verejnost..neviem ci mam citat kvoli tomu nejaku knihu. v tej tebou spominanej knihe sa da vycitat taka statistika? akokolvek moj popis VT z prveho prispevku plati..chaty boli len cast toho co tvorilo infrastrukturu tatier a co som spominal preco boli nepristupnejsie ako dnes.
vlcik – neuraz sa ze do toho rypem…pokial ale zostanu v spolku len nemci ci madari, alebo pomadarceni/ponemceni slovaci jednoducho to sa to neda nazvat slovensky spolok…proste ide o prislusnost k narodu, jazyk a kulturu. to ze existovali na nasom uzemi z nich nerobi slovensky spolok. to mas to iste ako ked si slovaci v amerike zalozili pred sto rokmi ich spolok..tiez ho nenazvali americky. a zili tam. a dnesny potomkovia tychto pristahovalcov ho podla mna tiez nevolaju ze bol americky. aj ked prisne vzate to americky spolok bol :) pritom nazvom slovensky,-ske,-ska sa uz pred 1900 oznacovalo niekolko organizacii http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4358-slovenske-narodne-hnutie-v-rokoch-1875-1914/. proste to bol ( tak ako bol aj nazvany ) uhorsky spolok s mixom narodnosti, ktory sa neda nazvat ani madarsky, nemecky ci slovensky – ani vtedy, ani dnes. po tom vyhodeni slovenskych vodcov duplom. predtym by som bol ochotny este pripustit ze bol z dnesneho pohladu (aj) slovensky.
horský vodca
horský vodca
Záujemcov o Tatry sprevádzali
Záujemcov o Tatry sprevádzali ako vodcovia a nosiči aj ľudoví znalci pohoria. Njaznámejší Ján Driečny-Ruman starší
(nar. 1780) a mladší (zomr. 1879). Od roku 1923 vzniká Zbor tatranských vodcov z povolania. Najznámejší vodca Ján Počúvaj (1886-1969) a tých Počúvajov bolo niekoľko.
Zdroj. Ivan Houdek, Ivan Buhuš. Osudy Tatier, 1976
Lyžiarský výstroj v
Lyžiarský výstroj v tridsiatych rokoch.