Výročne stretnutie členov združenia Zachráňme hrady 2008

Dňa 1.3.2008 v kultúrnom dome v obci Lednica pod rovnomenným hradom sa zišli na výročnom stretnutí organizácie, zoskupené v združení Zachráňme hrady, aby zhodnotili svoju činnosť v roku 2007. Dvanásť občianskych združení, ktoré sú členmi Zachráňme hrady, pracovali aj minulý rok na záchrane ruín hradov Lietava, Hrušov, Gýmeš, Lednica, Čabraď, Oponice, Sklabiňa, Šášov, Dobrá Voda, Blatnica, Uhrovec a kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach. Tieto ruinálne kultúrne pamiatky už roky zachraňujú stovky dobrovoľníkov predovšetkým zo Slovenska.

Cieľom stretnutia bolo zhodnotiť činnosť v uplynulom roku, podeliť sa so skúsenosťami pri záchranných a konzervačných prácach ale aj pomenovať hlavné problémy a prekážky, s ktorými sa združenia stretávajú a dohodnúť sa na ďalších krokoch, ako efektívne a čo najlepšie a najkvalitnejšie zachraňovať ruiny pamiatok, ktoré sú ozdobou Slovenska.

Členovia Zachráňme hrady sa zhodli, že ich primárnym cieľom, ale aj výhodou oproti komerčným vlastníkom a ich aktivitám je práve nezištná záchrana ruín pre ďalšie generácie, nie zisk z pamiatky za každú cenu.
Množstvo dobrovoľnícky vykonanej práce občianskymi združeniami a ich výsledky svedčia o tom, že sú reálnym prínosom pre záchranu pamiatok a čo sa týka ruín, sú na Slovensku prakticky jedinou alternatívou nákladnej, nekvalitnej a dnes prakticky neprevádzanej konzervácie ruín komerčnými firmami. Účasť na seminároch a konferenciách, zorganizované výstavy ako aj publikačná činnosť a školenia či workshopy svedčia o tom, že dobrovoľníci a ich činnosť je akceptovaná aj odborníkmi, pamiatkármi a Ministerstvom kultúry.

Prácou s mládežou, ktorá si sama môže siahnuť na múry a pod odborným vedením priložiť ruku k dielu, je dôležitou súčasťou aktivít. Takto dobrovoľníci pomáhajú ku osvete a výchove ku vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu u nastupujúcich generácií.

Dobrovoľníci sa aktuálne boria aj s mnohými problémami. Jedným z najpálčivejších je riešenie vlastníctva ruín, keďže združenia sa nemôžu uchádzať o prostriedky na investície do pamiatok, ktoré nevlastnia. Vo väčšine prípadov je vlastníkom ruín štát – zväčša v správe Lesov SR, prípadne Štátny pozemkový fond, a ten v súčasnej situácii nedokáže aktívne zabezpečíť kozerváciu ruinálnych pamiatok. Preto združenia iniciovali s vlastníkom a ministerstvami kultúry a pôdohospodárstva aktivity na riešenie vlastníckych vzťahov. “Oceňujeme, že po dlhom čase sa v januári podarilo rozbehnúť konkrétne jednania a určiť kroky, ktoré – veríme – v dohľadnom čase prinesú riešenie vlastníctva a uľahčia život záchrancom ruín” hodnotí postup jednaní člen združenia Zachráňme hrady Peter Herceg.

Ďalším problémom na ruinách je vandalizmus niektorých návštevníkov, ktorí ničia informačné tabule, rozoberajú a ničia múry, rozhadzujú odpadky, nerešpektujú pravidlá slušného správania, jazdia terénnymi motocyklami či automobilmi až do areálov ruín. Dobrovoľníci ako nevlastníci nemôžu účinne zasiahnuť a kontrolné orgány sú na míle ďaleko od odľahlých lokalít, aby vedeli účinne zasiahnuť.

Združenie Zachráňme hrady oceňuje, že Ministerstvo kultúry SR sa tento rok rozhodlo v grantovom systéme Obnovme si svoj dom podporiť aj jeho členov na realizáciu workshopov, školení, odborný výskum a zameranie ruín a že “organizovanie workshopov na záchranu torzálnej architektúry (hradné ruiny)“ je prioritou v grantoch MK SR na tento rok. Veríme, že toto pozitívne smerovanie bude pokračovať a do budúcnosti sa podpora združení ešte rozšíri, keďže napríklad dnes nie je možné dobrovoľníkom zachraňujúcim ruiny hradov z grantov MKSR preplatiť náklady na stravu.

Predseda združenia Zachráňme hrady František Kostroš zhodnotil prínos dobrovoľníkov slovami: “Po niekoľkoročnej skúsenosti spolupráce týchto združení sa ukazuje, že ich koordinovaná činnosť má zmysel a že je to jedna z ciest, ako pomôcť našim kultúrnym pamiatkam. Verím, že aspoň časť nášho kultúrneho dedičstva sa nám takto podarí zachrániť. Tiež považujem za ocenenie našej práce, že sa stávame partnerom na rokovania s vládnymi a odbornými inštitúciami, ktoré pochopili úprimnosť snáh občianskych organizácií pri záchrane ruín.”

Kontakt:
Peter Herceg (peter.herceg@katarinka.sk, 0905011033)
František Kostroš (ferok@zoznam.sk, 0907382292)

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. Výročne stretnutie členov združenia Zachráňme hrady 2008

    Musim pripomenut ze povazujem nasu firmu zaoberajucu sa okrem ineho aj konzervaciou zrucanin dostatocne sposobilu a fundovanu pre tuto pracu. Ved ako vatsina z vas vie niektori dobrovolnici a aj firmy pouzivaju technoilogie a pracovne postupy ktore sme ich but ucili alebo pomahali na slovensku Implementovat. Napr: konzervacia omietok, pouzitie horucej malty pri murovani, vyroby ramenatov a klenieb, konzervacia kamennych clankov. Dokonca sme tieto poznatky odovzdali aj dalsej firme (jej zamestnancom) ktora sa venuje konzervacii zrucanin.

    Zaroven vsak treba povedat ze autor spravy ma pravdu v tom ze v takom meradle v akom sa o zrucaniny staraju dobrovolnici na Slovensku, nie je mozne pokryt dopyt zo strany fundovanych firiem.

    Tolko na upresnenie odvazneho vyjadrenia.

    …a pre doplnenie:
    Obnova s.r.o.

    – komplexná obnova pamiatok – stavebná, konzervátorská a umelecko-remeselná obnova objektov
    – reštaurátorské a konzervátorské práce stavebného remesla
    – reštaurovanie realizované členmi reštaurátorskej komory – práce vyžadujúce zásah umeleckého reštaurátora realizujú špecialisti
    – umelecké remeslá – nová dekoratívna a umelecká výzdoba interiérov a fasád (nástenné maľby, kamenné a štukové prvky, kováčske a rezbárske výrobky)
    – konzervácia zrúcanín historických stavieb
    – pozemné stavby a bytová výstavba suvisiaca s pamiatkami
    – autorizovaný stavebný dozor – činnosť autorizovaného stavbyvedúceho Slovenskej komory stavebných inžinierov
    – autorizovaný archeológ a pamiatkový výskum – činnosť oprávnených osôb v oblasti archeologického, architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu
    – projekcia a autorský dozor v oblasti obnovy pamiatok
    – zameranie a dokumentácia objektov

    coskoro viac informacii na http://www.obnova.eu

  2. Re: Výročne stretnutie členov združenia Zachráňme hrady 2008
    Ahoj harp,

    jasne, mas pravdu, ste svetlou vynimkou, kolko je vsak takych firiem u nas?
    Tu sa ziada napisat – “vynimka potvrdzujuca pravidlo” – dokazom je vasa prezentovana cinnost na hrade Filakovo.

    Kiez by takych firiem bolo viac! Ale neda sa napisat do oficialnej tlacovej spravy, namiesto

    akekolvek ine konstatovanie ze okrem dobrovolnikov to robia aj firmy a to lacno a kvalitne a vo vacsej miere – to by nebolo pravdive.
    Lebo zial, az na vas je to tak, ze dnes sa PRAKTICKY komercne neprevadza konzervacia ruin na urovni, mozno by bolo spravnejsie vetu doplnit dovetkom:

    Neda sa napisat ani v mnoznom cisle “na pár svetlých výnimiek”, ani MGM ma vysledkami v Cachticiach vobec nepresvedcila o kvalite. Su nejake dalsie firmy, ktore dokazu pracovat vyuzitim povodnych technologii a kvalitou sa bliziacich ku dobrovolnikom? Zatial to vsak asi ani tak skoro nebude, lebo ruiny nie su zatial biznisom ktory sa firmam zatial oplati robit a robit ho poriadne (vid nasa diskusia na Dobrej Vode, ci sa uzivite konzervaciou ruin alebo ci vas zivi skor restaurovanie).

    Cize dobrovolnici su podla nas naozaj v sucasnosti zatial jedinou alternativou.

  3. Re: Výročne stretnutie členov združenia Zachráňme hrady 2008
    Dakujem za odpoved Peter. Mal som proste potrebu obhajit nase konanie a prace na zrucaninach aj napriek tomu ze sa nesnazim moje komercne aktivity tahat do portalu Obnova.sk (aj ked do nekonecna to nebude mozne)

    Ako som vsak povedal v prvom komentari, je pravda ze nie je mozne na slovensku najst 5 firiem ktore by sa zaoberali profesionalne konzervaciou zrucanin. Tesilo by ma to keby mi islo iba o to aby sme boli firmou jednou. Ale nema to zmysel. Na hradoch je tolko roboty a na pamiatkach vseobecne este viac, ze sa dve firmy nemusia ani stretnut v pri rovnakej robote.

    Viem vsak z vlastnej skusenosti ze vybudovat firmu ktora je schopna na profi urovni konzervovat hradne zrucaniny je viac ako tazke a pokial treba dodrzat urcitu kvalitu je to na dlhe lakte aj s udrzatelnostou.

Comments are closed.