Vrátenie života drevenej zvonici a obnova ručného zvonenia v obci Dargov

Obrázok k článku

Drevená historická zvonica v obci Dargov (okr. Trebišov) približne z roku 1925 stojí v súčasnosti na svojom pôvodnom mieste v strede obce, v areáli menšieho parku bývalého kultúrneho domu, tesne pri štátnej ceste. Ručne sa v nej zvonilo asi do roku 1994, keď jej zvon premiestnili napokon do novovybudovaného rímskokatolíckeho kostola. Od toho času prázdna a nevyužívaná zvonica začala chátrať. Kamenný podstavec sa rozpadával, interiér zarastal burinou, časom prišla aj o svoj drevený plášť, čím sa ešte viac oslabila jej statika. Chýbali už aj niektoré dubové trámy z kostry zvonice. Plechová strecha začínala korodovať. Kríž umiestnený na vrchole strechy bol naklonený a padal. Táto symbolika akoby odrážala celospoločenskú realitu, a možno aj častý príbeh známy aj z iných kútov Slovenska. Niektorí obyvatelia obce vzhľadom na chátranie zvonice nedávno začali navrhovať dokonca aj jej zbúranie.

 

A tak z podnetu a za spolupráce pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a vďaka spojeniu síl a podpory zo strany Nadačného fondu Telekomu pri Nadácii Pontis v rámci spoluvytvoreného úspešného projektu pre rok 2014 sa jej príbeh šťastne obrátil smerom k záchrane, obnove a oživeniu. Dôležité tu bolo práve uvedomenie, že ak sa včas a spoločnými silami nezačne s jej záchranou a rekonštrukciou, s obnovením jej života a zmyslu, obec tak môže prísť o jednu z mála historických pamiatok, ktoré na jej území vôbec ešte existujú. A niekedy pritom stačí tak málo, najmä ak ide o správne podporené komunitné malé projekty so širším zapojením všetkých zainteresovaných pre spoločnú dobrú vec.

 

Ciele projektu
Cieľom projektu sa tak naozaj stala záchrana tejto miestnej drevenej zvonice, a to obnovením jej dreveného opláštenia, spevnením kamenného podstavca, renováciou strechy, ako aj so zámerom obnovenia tradičného ručného zvonenia vďaka zamýšľanému odliatiu a umiestneniu menšieho zvona. Súčasťou sa stala aj mediálna a tlačová propagácia projektu, o.i. aj vydaním stručnéj brožúry o zvonoch a zvonení v obci. Obec Dargov takto akoby naspäť a nanovo získavala miestnu pamätihodnosť - historickú pamiatku, ktorá bude obec a región nielen zdobiť, ale aj reprezentovať v rôznych odborných, popularizačných i propagačných publikáciach, alebo iných materiáloch. Tiež nový zvon, ktorý spolu s tradičným ručným zvonením bude dotvárať atmosféru počas rôznych udalostí v obci. V širšom kontexte tak vznikne veľmi pozitívny a nasledovaniahodný príklad aj pre iné lokality Slovenska, ako ukážka reálnej možnosti obnovy zvonárskej tradície a tradičného ručného zvonenia aj v 21. storočí, ktoré je našim vzácnym fenoménom slovenského nehmotného kultúrneho dedičstva, uchádzajúcim sa aj o návrh do obdobného svetového zoznamu UNESCO.

 

Postup prác
Základ z nasucho kladených masívnych i menších kameňov bolo nutné preskladať. Sekundárny zásyp zvnútra zvonice sa odstránil tak, aby drevené základové trámy neboli v styku so zeminou. Očistil sa tiež priestor styku drevených základových trámov s terénom na vonkajšej strane. Základné nosné konštrukcie t.j. drevené trámy konštrukcie sa mechanicky (ale citlivo) očistili od povrchových zvetraných vrstiev, starých klincov plášťa a iných nečistôt. Chýbajúce dubové trámy na východnej a západnej strane sa doplnili ich presnými kópiami aj s pôvodnými tesárskymi spojmi vyrobenými tradičnou technikou. Drevené konštrukcie boli následne ošetrené bezfarebnými ochrannými nátermi proti hnilobe a drevokazným hubám. Diagonálny raster v hornej časti konštrukcie medzi zavetrovacími pásikmi, stĺpmi a krovom zvonice sa doplnil vernou kópiou podľa dochovaných častí. Plášť zvonice bol obnovený v pôvodnom ráze z vertikálne vedľa seba natesno kladených dosák z mäkkého prevažne smrekového dreva, zhora chránených šikmou rímsou z toho istého materiálu. Je vysoký cca 3,5 m. Na západnej strane plášťa, na pôvodnom mieste, boli umiestnené uzamykateľné dvere. Krov strechy v relatívne zachovalom stave stačilo ošetriť nátermi proti hubám a drevokaznému hmyzu. Plechová strecha sa natrela ochranným náterom proti korózii a náterom imitujúcim plech. Liatinový kríž na vrchole strechy bol narovnaný, spevnený a ošetrený zmesou grafitu a ľanového oleja. 


O početných dargovských zvoniciach
Najstaršia drevená zvonica: Stála pri „Koľabovej chyži“ na kopci v centrálnej časti starého Dargova. Jej vyobrazenie nepoznáme. Pravdepodobne bola vystavaná ako klasická dubová konštrukcia z hrubých hranolov spájaných tesárskymi spojmi. Mala drevený plášť do výšky 3m. Viseli v nej 2 zvony. Počas II. sv. vojny zhorela.
Zvonica pri starej cerkvi: Postavená po zriadení starej drevenej cerkvi (pôvodne vojenský barák) pri cintoríne po roku 1946. Stála na štvorcovom pôdoryse ako klasická tesárska konštrukcia z tvrdého dreva. Nemala plášť. Boli v nej umiestnené 2 zvony. Zvonila Mária Varcholová. Rozobrali ju po postavení nového murovaného chrámu v roku 1992.


Obecná zvonica pri hradskej: má klasickú tesársku konštrukciu s použitím tradičných tesárskych stykov a detailov, ktoré sa už v súčasnosti takmer nerealizujú a upadli do značného zabudnutia i v rámci tesárskej profesie. Postavená je na štvorcovom pôdoryse 3,5 x 3,5 m. Základové trámy z tvrdého dreva sú podložené kamenným základom, viazané sú preplátovaným rohovým tesárskym spojom so začapovanými drevenými stĺpmi v nároží. Stĺpy štvorcového prierezu sú v spodnej časti zabezpečené zavetrovacími pásikmi v tvare kríža, čapovanými do základového trámu a do stĺpika na každej strane zvonice, v hornej časti zavetrovacími pásikmi v kútoch medzi stĺpmi a nosnou konštrukciou krovu zvonice, takisto začapovanými do týchto konštrukcií. Na severnej strane zvonice sú plochy medzi pásikom, stĺpom a konštrukciou krovu vyplnené diagonálnym rastrom z drevených hranolčekov. Stĺpy zvonice sú zavetrené i stredovým vodorovným trámom, začapovaným z vonkajšieho boku do stĺpov zvonice, ktorý slúžil na ukotvenie hornej časti zvislého doskového debnenia vnútorného priestoru zvonice. Plášť z mäkkého dreva je vysoký 3,5 m a na západnej strane sú v ňom umiestnené dvere. Krov zvonice tvoria štyri nosné vodorovné trámy, uložené na rohových stĺpoch, s preplátovaným spojom a vykonzolovaným úsekom so zaobleným čelom, na ktorom sú uložené trámy, nesúce krokvy stanovej strechy zvonice. Tieto trámy sú takisto spájané rohovým čapovým spojom. Visel v nej zvon odliaty v roku 1925 pôvodne pre Bačkov. Dnes zvoní vo veži rímskokatolíckeho kostola. Poslednou zvonárkou bola Mária Lofajová.


Historická, dnes už obnovená „3D“ – dzvonica z projektu si aj po obnove bude vyžadovať pravidelnú údržbu, a vzhľadom na ručné zvonenie i potrebu obslužného personálu (zvonára - dobrovoľníka). Predpoklad je teda zabezpečiť nových zvonárov prostredníctvom uvedomelejších príslušníkov miestnej komunity, príp. i z radov nezamestnaných. Toto im poskytne možnosť určitej sebarealizácie, aby mali pocit, že niečo prospešné pre miestnu komunitu vykonávajú. Ide o perspektívnu záležitosť a príležitosť, nadväzujúcu vo svojej motivácii tiež na tradíciu.

 

Skutočný príbeh o dargovských zvonoch
Podľa dargovčana  Juraja Herbsta to bolo takto: „ V Dargove na dolnom konci tak asi pred Koľabovým domom stála zvonica. Bol tam iba jeden zvon, lebo ten väčší zrekvirovala armáda za prvej svetovej vojny. Aj ten čo ostal bol asi poškodený, lebo po vojne ešte dlho vyzváňal smutným hláskom. Pamiatkári nedovolili tento zvon roztaviť, keď cirkevníci kupovali nové zvony do gr. kat. kostola. t. č. som ho videl vo vestibule kostola /cerkvi/ na drevenom podstavci. Je na ňom latinský nápis a preto sa ráz venujem aj vylúšteniu, aby som získal nejaké údaje o jeho „sponzoroch“. Ďalší zvon sa rozhodli občania kúpiť tak okolo r. 1925. Bola veľká paráda, keď ho doviezli asi z obce Gejovce na terajšej Zakarpatskej Rusi. Tam mal výrobu zvonov istý zvonolejár. O jeho umiestnení bola dlhšia hádka. Skončila tak, že občania z horného konca obce rozhodli, že oni dali viac (peňazí) na zvon a že mu postavia pri starej škole zvonicu. Predbežne zvon umiestnili na dvoch stĺpoch. Bolo to slávy, keď na hornom konci zaznel hlahol väčšieho zvona. Táto radosť skončila po jednej tmavej noci. „Končane“, ako vtedy volali obyvateľov dolného konca, prišli vtedy v noci s drúkmi a jeden popredný občan s francúzskym kľúčom, zvon odšrubovali a preniesli ho do svojej zvonice. O ďalšom „kradnutí“ zvonov už neviem, len to, že horní „končania“ kúpili nový zvon z Bačkova, lebo zvukovo sa nehodil do súzvuku. Na zvone výrobca zvonov opravil iba údaj „Bačkov na Dargov“. Dôkaz môjho tvrdenia? Ten Bačkovský zvon bol dlho vo zvonici pri Starej škole a teraz je vo veži rím. kat. kostola. Ten zvon, čo putoval za temnej noci spokojne vyzváňa spolu s novými „kolegami“ na veži gréc.kat. cerkvi.“

 

O dargovských zvonoch v súčasnosti
Z pohľadu a z výskumu mladej kampanologičky Mgr. Veroniky Timuľákovej vieme o zvonoch z obce Dargov nasledovné: Najstarším zvonom v obci je barokový zvon odliaty  v roku 1775 neznámym zvonolejárom pôvodne pre najstaršiu drevenú zvonicu v obci. V minulosti bol poškodený (prvá sv. vojna ?) a od roku 1992 je prezentovaný v interiéri nového gréckokatolíckeho chrámu. Nesie na sebe latinský majuskulný nápis: STEPHA:(N) OLSAVSZKY  PRO TVNC PA(R)OCHVS PACKOVIENSIS  :R:(EVERENDVS) ATHO:(C) CVRA:(VIT) HANC CAMPANVLAM PROPRIA INTVSTRIA PRO/ FILIALI SVA DARGO 1775. Vo voľnom preklade: Štefan Olšavský v tom čase ctihodný bačkovský farár za zvláštnym účelom zadovážil tento zvonček vlastným úsilím pre svoju filiálku Dargov v roku 1775. V dolnej časti stredu zvonového plášťa je vyobrazený jednoduchý reliéf modliacej sa Panny Márie. Zvon má napriek svojmu veku a poškodeniu zachované pôvodné kované srdce, čo je v dnešnej dobe veľkou vzácnosťou.


Zvon z roku 1925 odliaty „Zvonolejárňou, účastinnou spoločnosťou v Prešove“ pre obyvateľov Dargova. Pôvodne mal byť umiestnený pravdepodobne v novej zvonici „pri hradskej“ v hornej časti obce. Nakoniec skončil v najstaršej zvonici, po II. sv. vojne bol umiestnený v zvonici postavenej pri starej drevenej cerkvi. Dnes zvoní vo veži nového gréckokatolíckeho chrámu.


Zvon sv. Jána Krstiteľa Proroka. Odliaty „Zvonolejárňou, účastinnou spoločnosťou v Prešove“, pre pôvodný gréckokatolícky chrám v Bačkove taktiež v roku 1925. V strede zvonového plášťa je vyobrazený reliéf sv. Jána Krstiteľa, na opačnej strane plášťa je nápis v cyrilike, vo voľnom preklade „Spasiteľov krstiteľ Ján, prorok a predchodca: pros Krista, aby daroval pokoj pre svet a dušiam našim veľkú milosť.“ Zvonil v obecnej zvonici pri hradskej a v roku 1994 bol prenesený do veže nového rímskokatolíckeho chrámu v Dargove.
Replika barokového zvona (obr. vľavo) z r. 1775, ktorú pre novopostavenú cerkev v Dargove odliala v r. 1992 Marie Dytrychová v Brodku u Přerova spolu s veľkým zvonom „Mária“ (obr. vpravo).
Zvon Božské Srdce. Odliaty v roku 1996 moravskou zvonolejárskou firmou Josefa Tkadleca v Halenkove pre novopostavený rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho v Dargove.

 

O tradičnom ručnom zvonení v Dargove
Zvonice so zvonmi sú prirodzenou súčasťou identity našich obcí. Sú spojené s tradičným ručným zvonením a funkciou zvonárov, ktoré sú od roku 2011 zapísané ako chránený prvok v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a uchádzajú sa aj o zápis do svetového zoznamu UNESCO.
Osobitne v uzatvorených a malých obecných komunitách akou je aj obec Dargov, je zvonica symbolom komunikácie, spájania ľudí, miestom stretávania i kontaktu. Zvonice s ručným zvonením plnia aj funkciu strážnice – hlásnice, s oznamovaním času, ohňa a iného nebezpečenstva, ako aj všetkých významných udalostí v obci, sviatkov, smutných, slávnostných i výnimočných príležitostí.


Ako napísal spisovateľ a priateľ zvonov Ivan Kadlečík – „Keď už ľudia strácajú živé srdce, nechajme ho aspoň zvonom. Ľudská ruka ako predĺžená časť mozgu je zázrakom vesmíru. Vie pohladiť, vie napísať báseň, vie hrať na klavíri. Aj zvon je živý hudobný nástroj a preto si s ním nemôže rozumieť a cítiť nič iné ako ľudské ruky. Zvon je bytosť a osobnosť. Iba ľudské ruky chápu, čo chce. A zvon reaguje. Ide o porozumenie a dorozumenie, súzvuk a súcit, o komunikáciu. Ako huslista a husle aj zvonár a zvon sa prostredníctvom povrazu vlastne zhovárajú o niečom, čo má zmysel. O čom šumí strom? O čom zvoní zvon? Takmer o všetkom.“
Dnes už vieme, že ručné zvonenie ako spôsob pohonu zvonov umožňuje najlepšie  využitie zvukových vlastností zvonu, a jedine pri ňom je hudobný účinok zvonov najlepší. Je jednoznačne najšetrnejšie voči zvonom, na rozdiel od elektrifikácie a od všetkých moderných systémov, ktoré nám naše zvony nešetrne vybíjajú a postupne ničia. Živý zvonár dokáže na rozdiel od nich pri zvonení citlivo prispôsobovať zvon správnemu rytmu, vie dosiahnuť najlepšie vyznenie zvuku, môže reagovať na nepravidelnosti výkyvu zvonu, srdca, a vie i včas rozpoznať poruchu a zabrániť tak prípadným vážnejším škodám. Dokáže zabezpečiť pohon zvona s mäkkým rozjazdom, s plynulým brzdením zvonu bez vynechávania úderov a bez silných úderov o jednu stenu zvonu pri brzdení na konci zvonenia, s primeraným výkyvom zvona.


Aj v 21. storočí je možné a veľmi zmysluplné obnovovať tradíciu ručného zvonenia. Vracať sa k službe pre iných, konať veci prospešné pre celé spoločenstvo, byť užitočný – aj tomu nás učí ručné zvonenie. Medzi miestnymi obyvateľmi funkcia zvonára bola vždy všeobecne vážená. Byť zvonárom nemohol byť hocikto, bola to pocta. Zvonil obyčajne kostolník, zvonár, alebo člen jeho rodiny s najväčším citom pre správny rytmus a čistotu vydávaných zvukov. Profesia zvonára sa v minulosti často dedila. Zvonári celý svoj aktívny život zasvätili službe zvonom a starostlivosťou o nich.


Obec Dargov a dargovčania sa vďaka projektu Nadačného fondu Telekom Slovakia a Nadácie Pontis pod názvom „3-D: Dargovská Drevená Dzvonica“ môžu stať súčasťou a svetlým príkladom spájania ľudí pri oživovaní hodnôt, kde patria aj naše zvonice, zvony a ich zvonári.  

Poďakovanie na záver
Tento článok vznikol ako súčasť projektu záchrany a rekonštrukcie obecnej drevenej zvonice v Dargove, ktorý pod názvom „3D—Dargovská drevená dzvonica“ finančne podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Na aktivitách celého projektu sa odborne podieľali pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Mgr. Juraj Gembický, Ing. arch. Pavol Hriň, Mgr. Martin Pristáš, v spolupráci s Mgr. Veronikou Timuľákovou. Za pomoc je treba poďakovať Mgr. P. Jurkovi, grec. kat. farárovi a Mgr. B. Vargovi, rim. kat. farárovi. Vďaka patrí tiež Márii Varcholovej, Jánovi Varcholovi. Práce na rekonštrukcii zvonice prebiehali pod záštitou obce Dargov zastúpenej starostkou Štefániou Bojtimovou v spolupráci s občanmi: Ing. Radoslavom Ferenčíkom, Radkom Harvanom, Jakubom Hrabkovským, Ľubomírom Klapakom st., Ľubomírom Klapakom ml., Jánom Maruničom, Mgr. Ľubomírom Mikulom, Michalom Pristášom. Odborno-metodickú pomoc zaisťovali pracovníci Krajského pamiatkového úradu Košice. 

 

Podrobnú fotodokumentáciu nájdete tu: http://www.obnova.sk/pamiatka/dargov-stara-zvonica
      

Juraj Gembický – Pavol Hriň - Martin Pristaš – Veronika Timuľáková

 

 

Súvisiace články: 

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Dargov

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Momentálne nie je prihlásený žiadny užívateľ.

Nováčikovia

Obrázok používateľa Kajsoo
Obrázok používateľa Kateřina Valentová
Obrázok používateľa Katar
Obrázok používateľa mhuz
Obrázok používateľa Nikolino1
Obrázok používateľa Olinka
Obrázok používateľa Krisot
Obrázok používateľa dona