Vlk zostal hladný, ovca je na kusy.

Obrázok k článku

Európsky súd pre ľudské práva na svojom včerajšom verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo okolo 10 hodiny v Štrasburgu, oznámil rozhodnutie Veľkej komory v prípade občana Juraja Kopeckého vs. Slovenská republika, ktorý sa týkal zhabaných zlatých a strieborných mincí značnej numizmatickej hodnoty.Veľká Komora Európskeho súdu pre ľudské práva vo svojom rozsudku, ktorý je v danej veci konečným rozhodnutím konštatovala, že Slovenská republika neporušila právo svojho občana na ochranu majetku, ktoré je zakotvené v Európskom dohovore pre ľudské práva (Dohovor bol uverejnený v zbierke zákonov SR ako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd pod č. 209/1992)

Kopeckého otec bol v roku 1959 uväznený za to, že si ponechal 131 zlatých a 2151 strieborných mincí vysokej numizmatickej hodnoty, ktoré nakoniec zhabal štát. V roku 1992 požiadal Juraj Kopecký o reštitúciu otcových mincí. Príslušný súd následne uznal, že žiadateľ nemôže splniť podmienku zákona č. 87/1991 Zb. o mimo súdnych rehabilitáciách stanovenú v § 5 ods.1, podľa ktorej môže byť vec vydaná na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ak táto preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. V prípade vydania hnuteľnej veci zákon požadoval, aby žiadateľ rovnako preukázal, kde sa vec nachádza.

Ako konštatoval okresný súd v Senici vo svojom rozhodnutí zo septembra 1995, v čase uplatnenia žiadosti nemohol žiadateľ zistiť, kde sa skonfiškovaný majetok nachádza, pretože nemal prístup do archívov vtedajšej Verejnej bezpečnosti v Bratislave, ktorá mince zoštátnila. Nakoľko bola verejná bezpečnosť orgánom vtedajšieho Ministerstva vnútra, okresný súd nariadil Ministerstvu, aby vrátilo mince žiadateľovi.

Ministerstvo sa však odvolalo a v roku 1997 krajský súd v Bratislave Kopeckého žiadosť odmietol s tým, že žiadateľ nesplnil podmienku presnej lokalizácie požadovaného majetku a nedokázal, že mince sa skutočne nachádzajú na ministerstve. Toto rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd, Kopecký sa preto v roku 1998 obrátil na Európsky súd pre Ľudské práva v Štrasburgu so sťažnosťou, v ktorej namietal, že bolo porušené jeho právo podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru podľa ktorého má každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok, nakoľko štát zamietol jeho žiadosť na reštitúciu majetku jeho otca.

Štrasburský súd v roku 2003 rozhodol pomerom hlasov 4:3, že Slovensko porušilo Kopeckého právo na ochranu majetku a prisúdilo žalobcovi odškodné viac ako 13.000 eur. Slovenská vláda však následne požiadala, aby sa prípad posunul pred veľkú komoru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Veľká komora po posúdení celého prípadu a s dôrazom na doterajšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodla pomerom hlasov 13:4 v prospech Slovenska s tým, že nebol porušený článok 1 Protokolu č. 1 Dohovoru.

Po všetkých komplikovaných právnych procedúrach je však naďalej záhadou, kde mince sú dnes a ako je možné, že sa tak ľahko stratili. Na základe tohto prípadu sa natíska otázka koľko takýchto prípadov zostalo nedoriešených a koľko majetku sa "rozplynulo" v rukách štátu.

Viac informácií môžete nájsť na stránke www.echr.coe.int

Zo Štrasburgu
Silvia Šujanová

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

Na Slovensku je Deň Ústavy SR štátny sviatok. Prvého septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) prijali Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu. Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.

Viedenskému múzeu hrozí strata maľby od Vermeera

Umeleckohistorické múzeum Viedeň možno príde o dielo Alegória maliarstva od Johannesa Vermeera. Rakúske ministerstvo kultúry priznalo, že dostalo žiadosť o vrátenie tohto diela, ktoré múzeum vystavuje od roku 1946. V roku 1940 ho kúpil nacistický diktátor Adolf Hitler. Plánoval ho umiestniť vo svojom múzeu, ktoré chcel postaviť v rakúskom Linzi. Pre múzeum by to bola “bolestivá strata,” povedala o možnej reštitúcii riaditeľka Umeleckohistorického múzea Sabine Haag, ktorá považuje Alegóriu maliarstva za “absolútny klenot”.