Václav Havel celý život bojoval za slobodu a ľudské práva

Václav Havel (prague-life.com)

Václav Havel bol celý život bojovníkom za slobodu a ľudské práva, jeho myšlienky a postoje otvárali Česku dvere do sveta. Bývalý český, ale aj česko-slovenský prezident patril k štátnikom, ktorí pri rozhodovaní uprednostňovali hodnoty slobody, pravdy a nenásilia. Medzi jeho najcitovanejšie výroky patrí veta, že pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Do svetových dejín sa zapísal ako muž, ktorý veľkou mierou prispel k pádu komunistického režimu v bývalom Československu v roku 1989. Doma sa nie vždy stretával s pochopením, svet v ňom však videl významnú stredoeurópsku morálnu autoritu. Václav Havel zomrel v nedeľu 18. decembra 2011 v ranných hodinách vo svojom letnom sídle v Hrádečku pri Trutnove vo veku 75 rokov. Starosť o jeho zdravotný stav prejavil počas osobného stretnutia s ním pred niekoľkými dňami aj tibetský duchovný vodca dalajláma, ktorý patril medzi jeho priateľov. Havla požiadal o to, aby žil ešte desať rokov.

Václav Havel bol za prezidenta zvolený celkovo štyrikrát, z toho dvakrát bol aj prezidentom Slovákov. Počas jeho druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky narastali rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Havel chcel spoločný štát oboch národov zachovať a keď pochopil, že sa to nepodarí, odstúpil v júli 1992 z funkcie. Spoločný štát sa o pol roka rozdelil na dva samostatné a Havel v niekoľkých verejných vystúpeniach naznačil, že to pociťuje ako neúspech. Mrzelo ho, že o rozdelení federácie nerozhodlo referendum. "Keďže nebolo referendum, rozdelenie získalo zvláštnu pachuť. Ale čas ukázal, že to malo svoje dobré stránky, dnes sme už na tú pachuť zabudli a vychádzame spolu lepšie ako kedykoľvek predtým - a navyše nás od iných úloh nezdržuje neustále zaoberanie sa vlastným vzťahom," povedal slovenským médiám desať rokov po rozdelení spoločného štátu. Česi si ho ešte dvakrát zvolili za svojho prezidenta. Vo februári 2003 mu vypršal prezidentský mandát a z politiky odišiel. K tomuto rozhodnutiu prispel aj fakt, že od roku 1996 mal po operácii nádoru na pľúcach zdravotné problémy.

Václav Havel bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru, nikdy ju však nezískal. Aj po odchode z funkcie sa verejne zastával politických väzňov v rôznych krajinách sveta. Tibetský vodca dalajláma počas decembrovej návštevy Prahy o Havlovi povedal: "Havel je pre mňa nielen osobný priateľ, ale ctím si ho tiež ako priateľa či vodcu slobodného sveta, ktorý vždy stojí na strane ľudí, ktorí sa stretávajú s problémami či sú utlačovaní."

Keď vo februári 2003 odchádzal Havel z prezidentskej funkcie, rozlúčil sa s občanmi týmito slovami: "Dnes by som sa rád zo srdca poďakoval vám všetkým, ktorí ste mi dôverovali, sympatizovali so mnou alebo ma tak či onak podporovali. Bez vašej chápavej náklonnosti by som svoju funkciu nemohol zastávať snáď ani pár sekúnd. Vašu podporu si vážim o to viac, že som sa nesnažil získať ju za každú cenu. Mnohokrát som dokonca zastával menšinové stanovisko a vydobyl som si tým skôr odpor než uznanie. Niekedy som v takých prípadoch možno pochybil. Rád by som vás ale ubezpečil o jedinom: Vždy som sa snažil riadiť diktátom tej inštancie, na ktorej som skladal svoj sľub, totiž diktátom svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Všetkým, ktorých som tak či onak sklamal, ktorí nesúhlasili s mojimi činmi, alebo ktorým som bol len protivný, sa úprimne ospravedlňujem a verím, že mi odpustia."

 

ÚMRTIE: Životopis Václava Havla

V piatok 23. decembra sa v Prahe uskutočnil pohreb bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla.

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe. Spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, bol vedúcou osobnosťou politických zmien v novembri 1989, posledným prezidentom Československa a prvým prezidentom Českej republiky. Vyrastal v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spojenej s českým kultúrnym a politickým dianím dvadsiatych až štyridsiatych rokov. Tento fakt sa stal dôvodom, prečo mu komunistická moc po ukončení povinnej školskej dochádzky v roku 1951 nedovolila ďalej študovať. V prvej polovici päťdesiatych rokov preto mladý Václav Havel začal študovať štvorročný učebný odbor chemický laborant a zároveň večerne vyštudoval gymnázium, ktoré ukončil v roku 1954. Z kádrových dôvodov nebol neskôr prijatý na žiadnu z vysokých škôl humanitného zamerania, preto sa rozhodol študovať na škole technického smeru. Ekonomickú fakultu Českého vysokého učení technického ale po dvoch rokoch opustil. Po návrate z dvojročnej vojenskej základnej služby pracoval ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí. V rokoch 1962 až 1966 študoval diaľkovo dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení a štúdium zakončil komentárom k hre Eduard, ktorý sa neskôr stal základom hry Ztížená možnost soustředění.

V roku 1956 sa zoznámil s Olgou Šplíchalovou a i keď obaja pochádzali z odlišného rodinného prostredia, čoskoro sa veľmi zblížili. Po osemročnej známosti sa v roku 1964 vzali a od toho času sprevádzala Olga Havlová svojho manžela najťažšími životnými skúškami. Václav Havel o nej neskôr často hovoril ako o svojej nenahraditeľné životnej opore.

Od svojich dvadsiatich rokov publikoval Václav Havel štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. V Divadle Na zábradlí uviedli jeho prvé divadelné texty, medzi ktorými mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). Toto predstavenie sa stalo výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti šesťdesiatych rokov. V roku 1968 sa Václav Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier Vyrozumění (1965), Ztížená možnost soustředění (1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov. Od roku 1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář.

Po potlačení Pražskej jari vpádom vojsk Varšavskej zmluvy vystupoval Václav Havel proti politickej represii, príznačnej pre roky komunistickej normalizácie. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na nahromadené rozpory v československej spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti však bolo v januári 1977 publikovanie Charty 77, textu, ktorý prepožičal názov i charakter hnutiu protestujúcej časti československých občanov. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Za svoje občianske postoje bol trikrát uväznený a vo väzení strávil takmer päť rokov.

V druhej polovici osemdesiatych rokov, v čase nadväzovania dialógu medzi Sovietskym zväzom a západnými demokraciami, bol aj v československej spoločnosti zrejmý nárast otvorenej nespokojnosti s vedením štátu. Občania boli stále menej ochotní prijímať represívnu politiku komunistického režimu, a zatiaľ čo Chartu 77 podpísalo pôvodne len niekoľko stoviek ľudí, k petícii Několik vět, ktorej spoluautorom bol aj Václav Havel, sa v roku 1989 prihlásili desaťtisíce

Začiatkom spoločenských zmien sa stala pokojná manifestácia študentov 17. novembra 1989, na výročie dňa uzatvorenia českých vysokých škôl nacistami, ktorú komunistický režim tvrdo potlačil policajným zásahom na Národnej triede v Prahe. Do čela následného občianskeho vystúpenia sa postavili študenti a umelci. Na stretnutí v Činohernom klube 19. novembra vzniklo Občianske fórum, na ktorého pôde sa zjednotili jednotlivci aj skupiny, ktorí sa usilovali o zásadné politické zmeny v Československu. Václav Havel sa od začiatku stal jeho vedúcim predstaviteľom. Spoločenský pohyb potom vyvrcholil 29. decembra 1989, kedy bol Václav Havel ako kandidát Občianskeho fóra zvolený Federálnym zhromaždením za československého prezidenta. Vo svojej inauguračnej reči prisľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo v lete 1990 splnil. Druhýkrát zvolilo Václava Havla do funkcie prezidenta Federálne zhromaždenie 5. júla 1990.

Václav Havel si svojimi postojmi v rokoch totality získal postavenie uznávanej morálnej autority. Hĺbkou názorov na problémy súdobej civilizácie a premyslenosťou ich formulácií sa stal aj v novej ústavnej funkcii rešpektovanou osobnosťou, medzi politikmi ojedinelou.

Počas druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta Českej a Slovenskej federatívnej republiky však narastali rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Václav Havel bol jednoznačným zástancom spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov a v tomto smere uplatňoval i svoj politický vplyv. Po júnových parlamentných voľbách v roku 1992 sa ale rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe federácie a rozpory českých a slovenských politikov sa stali hlavným dôvodom, že pri voľbe prezidenta 3. júla 1992 už Václav Havel dostatok poslaneckých hlasov nezískal. Podľa zákona ešte dočasne zostával prezidentom i po tejto neúspešnej voľbe. Z funkcie prezidenta Českej a Slovenskej federatívnej republiky odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím.

Po opustení úradu odišiel Václav Havel na niekoľko mesiacov z verejného života. V polovici novembra 1992, v čase politického smerovania k samostatnému slovenskému štátu, potvrdil, že sa chce uchádzať o funkciu prezidenta Českej republiky. Oficiálny návrh jeho kandidatúry podali 18. januára 1993 štyri poslanecké kluby vládnej koalície. Dňa 26. januára 1993 zvolila česká poslanecká snemovňa Václava Havla za prvého prezidenta samostatnej Českej republiky.

Olga Havlová sa po boku hlavy štátu venovala predovšetkým charitatívnej činnosti. Inšpirovaná prácou vo Výbore na obranu nespravodlivo stíhaných založila v roku 1990 Výbor dobrej vôle, ktorého činnosť sa zamerala na pomoc telesne a mentálne postihnutým. V januári 1996 však po ťažkej chorobe zomrela.

Koniec roka 1996 priniesol Václavovi Havlovi ešte jednu ťažkú životnú skúšku - nádorové ochorenie pľúc. Počiatočné štádium nálezu a radikálny lekársky zákrok však rozhodli o úspešnom liečení. Oporou v zložitej životnej situácii sa mu stala jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa český prezident oženil krátko po prepustení z nemocnice v januári 1997. V ťažkej vnútropolitickej situácii ho 20. januára 1998 opätovne obe komory Parlamentu Českej republiky zvolili za prezidenta republiky. Prezidentský mandát vypršal Václavovi Havlovi 2. februára 2003.

Za svoje literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv dostal Václav Havel rad štátnych vyznamenaní, medzinárodných cien a čestných doktorátov.

Václav Havel podľahol v nedeľu 18. decembra v ranných hodinách svojim dlhotrvajúcim zdravotným problémom. Zomrel v rodinnom kruhu v letnom sídle Hrádeček pri Trutnove.

Zdroj: oficiálne internetové stránky prezidenta ČR www.hrad.cz 

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa peterg
Offline

Uskalienka, dakujem konecne za tuto aktualnu temu nasho mikrosveta, ze sa dotkla aj tohto inak apolitickeho portalu.

 

Svoju vdaka a uctu za dosiahnute dielo slobody pre nase narody som mu uz vzdal vo svojom prispevku "pod Gymesom", naozaj to bolo velky clovek novodobych dejin a mal dostojnu rozlucku. Ubehlo 22 rokov... tak rychlo.

 

Ale ako som aj naznacil, su niektore fakty... ze nie vsetko sa zda take zazracne a nahodne, ci spontanne.. lebo ako nie je nahodna Arabska Jar 2011, tak podla faktov na internete..nebola nahodna ani Zamatova revolucia.. bolo uz skratka ovzdusie novych zmien, a politickej snahy o zmenu pomerov, rozhodne nie v moci takeho maleho statu, ako bola CSSR, ci ludi v nej.. Jednoducho, priamymi aktermi, divakmi zakulisia politickej zmeny sme neboli, a preto to chcem uzavriet slovami - pravda, taa... je.. kdesi uprostred. Som presvedceny, verim, ze sa ju dozvieme uplne a jasne, ked tento svet raz opustime. Ako sa ju verim pan Havel uz dozveda, uz vie.

 

Pokojne prezitie Vianoc vsetkym zelam.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

vdaka peterg za koment i vins...

az dnes, hups vcera - v den statneho smutku vo mne dozrela uprimna pohnutka pre dostojnu rozlucku s Panom Havlom... co to som o nom vedela, aj si nieco pamatala, aj co to precitala... podla mna Pan Havel bol min. v jednom uhle pohladu stastnym clovekom, dozil sa vysledku svojho snazenia a veruze nepresiel lahkou cestou... zostal verny svojim idealom aaa dockal sa... vdaka!!

v urcitom vyzname je vzorom aj pre nas pamiatkarov, ako aj mnozstvo inych osobnosti, ti ktori verili a aj napriek trnistej ceste napredovali vo veciach spravnych...

pytate sa ze aky?? :)

aby sme verili a nadej mali, rukavy pri tom sukali... a raz pride den, ked hyzdenie pamiatok sa skonci...

vela lasky a pohody nielen v cas vianocny zela

uskalienka

Obrázok používateľa harp
Offline

Aj Ja dakujem uskalienke a myslim si ze Havel bol viac nieco ine ako politik, preto mal tak blizko k ludom a ja k nemu. Nech si zle jazyky hovoria co chcu, bol to za poslednych 100 rokov nas najlepsi prezident.

 

Aj zlym jazykom prajem Stastne a vesele (mam vas rad) a pripajam tento vyborny clanok ktory bol publikovany v SME.

http://hvorecky.sk/2011/12/18/jedno-slovenske-klamstvo-o-havlovi/

havel.jpg havel.jpg
Obrázok používateľa harp
Offline

Prehlad temy: http://www.obnova.sk/stitky/vaclav-havel

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Ja mám Havla živého, napríklad tu

Přesto si myslím, že na pozadí všech předchozích úvah o post-totalitních poměrech a o postavení a vnitřní konstituci rozvíjejících se pokusů bránit v těchto poměrech člověka a jeho identitu byly na místě otázky, které jsem položil. Jako nic víc a nic míň než impuls k věcné reflexi vlastní zkušenosti a k zamyšlení, zda některé prvky této zkušenosti

– aniž si to sami uvědomujeme – nepoukazují skutečně kamsi dál, za její hranice, a zda tedy přímo zde, v našem každodenním životě, nejsou zakódovány určité výzvy, tiše očekávající okamžik, kdy budou přečteny a pochopeny.

Je totiž vůbec otázka, zda „světlejší budoucnost“ je opravdu a vždy jen záležitostí nějakého vzdálené­ho „tam“. Co když je to naopak něco, co je už dávno zde, – a jenom naše slepota a slabost nám brání to kolem sebe a v sobě vidět a rozvíjet?

http://vaclavhavel.cz/showtrans.php?cat=eseje&val=2_eseje.html&typ=HTML

 

Obrázok používateľa peterg
Offline

Ano priatelia, dakujem za vase pozitivne reakcie navazujuce na moje, a zostanme tymto na tejto stranke pri obraze, aky sme vzdy poznali, a ktory nas prevadzal cestou do novej ery slobody a roky v nej, ked bol pan Havel politicky cinny.  Sam uz teraz vie a vidi, aka je pravda sveta, a sam sa aj teraz uz zodpoveda.. Kazdy sa budeme, nech sme aj sebelepsimi, vratane pisatela.

 

Pokojne a bohate Vianoce vam zelam.

Obrázok používateľa pitbul1
Offline

Patrím v tomto prípade medzi zlé jazyky... Jasné , nebol to ten klasický nenažraný prospechár, idúc za kariérou hlava, nehlava, defraudatnt  a prvoplánový klamár, ale... položte si súkromnú otázku, kto vás viac sklame (?) očividný pdvraťák o ktorom ste si to aj mysleli - a teda máte predstavu čo od neho očakávať , alebo chlapík ,ktorému ste všetko uverili, jeho priateľskosť, dobrotu v srdci, šírenie "dobrolásky" a potom - potlesk nad bopmbardovaním Srbska, nadšenie nad bombardovaním Iráku... stihol byť ešte potešený aj bombardovaním Líbie ... Prečítajte si aj iný názor okrem toho ospevovaného glorifikovania, ktoré bolo pri jeho pochovávaní také strašné, že si nezadá v inom kultúrnom kontexte ani s tým Kórejským.  http://dolezite.sk/Havel_Lidstvo_je_rakovina_zredukujme_ho_243.html

Obrázok používateľa harp
Offline

Ja ti neviem. Clanok zacina takto: "Taková slova bývalý prezident sice nikdy neřekl, ale zřejmě si to myslí"

 

Obrázok používateľa pitbul1
Offline

  treba to prečítať celé...A je to len príklad. Mohol by som dať viac odkazov, ale sú priamočiarejšie a mohli by byť označkované akousi mierou osobnej zášte, či negativizmu. Tento článok je myslím  celkom objektívnys veľkou mierou prehľadu .

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Pre mňa to bol v prvom rade jeden z mála politikov schopných vyprodukovať myšlienku, ktorá mala hlavu a pätu a presahovala hranice štátov. Dnes to dokáže ešte Klaus, zo slovenských politikov, čo si narýchlo pamätám tak

Štefánik, Milan Hodža a bodka.

"maskovacia" informácia o rímskom klube, pre netušiacich ako som trebárs ja"

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%98%C3%ADmsk%C3%BD_klub

Ešte som zabudol napísať, že vety vytrhnuté z kontextu sú na prvý pohľad naozaj hrozivé, ale práve preto sa mi zdajú o to viac podozrivé.

Ak by som bol paranoik, nikdy by som netelefonoval, neplatil bankovou kartou, lebo som sledovaný.

Vo svete nie je nič čierne ani biele, stačí myslieť a pochybovať. Otázka je nakoľko je mŕtvy Havel zodpovedný za jeho dnešnú hysterickú glorifikáciu.

 

 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.