V Rožňave otvorili Dom tradičnej kultúry Gemera

Obrázok k článku

Budova od postavenia v roku 1907 vždy slúžila regionálnej kultúre a osvetovej činnosti. Náklady na jej rekonštrukciu presiahli 1,1 milióna eur
„Rekonštrukcia vrátila budovu do podoby, ktorá vychádza z pôvodného architektonického konceptu, ale zároveň zodpovedá súčasným potrebám. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, pri prácach sa museli rešpektovať prísne pravidlá, no rekonštrukcia musela priniesť novú kvalitu pre prevádzku z technického aj funkčného hľadiska v súlade s Koncepciou starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru KSK,“ informovala hovorkyňa kraja Zuzana Bobríková.

Rozsiahla rekonštrukcia sa týkala inžinierskych sietí vrátane vzduchotechniky. Zateplili obvodové konštrukcie okrem uličnej fasády, ktorá má bohatú štukovú výzdobu. Prízemie je rozdelené dvoma vstupmi na prezentačno-spoločenskú časť a časť tvorivých dielní. V podkroví, po výmene strešnej krytiny a inštalovaní nových okien, je umiestnená administratíva a miestnosť pre lektorov. V suteréne zrekonštruovali plynovú kotolňu a vznikla tu nová strojovňa vzduchotechniky. Komplexná regulácia systému vykurovania umožní efektívne vykurovanie s vysokou úsporou zemného plynu. Exteriérové úpravy sa dotkli zadného dvora aj átria.

V budove vznikli priestory s novým využitím – multifunkčná sála, remeselné dielne, miestnosti pre klubovú a vzdelávaciu činnosť. Celkom nové podkrovie bude využívať Gemerské osvetové stredisko na administratívnu prácu. Dvor bude príležitostne slúžiť ako priestor na kultúrne podujatia menšieho rozsahu, projekciu klubových filmov či organizovanie tematických folklórnych večerov.

„Budova bola postavená v roku 1907 a vždy slúžila na aktívne trávenie voľného času,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. V minulosti tu bola kolkáreň a tiež kino. “V tomto zámere budeme pokračovať. Z Audiovizuálneho fondu sme získali dotáciu na zriadenie digitálneho kina, ktoré začne fungovať už čoskoro. Dôraz budeme klásť na prezentáciu a rozvoj tradičnej ľudovej kultúry. Naše služby rozšírime o nové aktivity – remeselné tvorivé dielne, kinokaviareň či stálu expozíciu výstavy tradičných ľudových remesiel Gemera. Pribudne možnosť organizovať podujatia v exteriéri – v átriu a vo dvore objektu,“ povedala Novotná. Átrium dostalo novú podobu, je tu malé javisko a sedenie pre 60 ľudí, vznikol tak priestor na komornejšie kultúrne podujatia.

Ako uviedla Novotná, budovu sa rozhodli otvoriť pre verejnosť postupne, prvú sprístupnili multifunkčnú spoločenskú sálu, ktorá bude slúžiť na výstavy, premietania filmov, rôzne kultúrno-spoločenské a vzdelávacie aktivity. Pripravujú otvorenie tkáčskej dielne, kde sa záujemcovia zoznámia s celým procesom výroby tkaniny. Tkáčska dielnička bude slúžiť aj na stretávanie členiek klubu paličkovanej čipky, na kurzy a tvorivé dielne aj iných techník textilnej výroby. Audiovizuálna dielňa ponúkne dokumentárne a vzdelávacie krátke filmy o tradičných remeselníckych technikách.

V druhej etape, ešte v priebehu roka, plánujú otvoriť hrnčiarsku dielňu. Momentálne hľadajú finančné prostriedky na kúpu vypaľovacej pece a hrnčiarske kruhy. Gastronomickú dielňu otvoria až v budúcom roku, keďže si vyžaduje najväčšie investície a technické riešenia. Hľadajú vhodného dodávateľa na stavbu tradičnej pece, v ktorej sa bude piecť chlieb a ďalšie dobroty podľa tradičných gemerských receptov.

„Našou víziou je vytvoriť v centre Rožňavy oázu kultúry a relaxu, pohodlie a vôňu domova. Vytvoriť dom, kde sa ctia tradície regiónu, kde sa snúbi minulosť so súčasnosťou. Silu nám pridávajú priaznivci, ale aj vyše storočný platan na dvore. Je nemým svedkom všetkých zmien a udalostí. Preto sme si ho vybrali do nového loga Domu tradičnej kultúry Gemera. Platan vysadili koncom 19. storočia, keď budovu stavali. Necháme sa inšpirovať tradíciou, aby sme skĺbili minulosť so súčasnosťou,“ dodáva Helena Novotná.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Martin: Prvá budova Matice Slovenskej

Dnes v nej sídli Slovenské národné literárne múzeum. Budovu začali stavať v roku 1864 podľa plánov Jána Bobulu a slávnostne ju otvorili na 3. valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1865. Od roku 1870 tu sídlilo prvé Slovenské múzeum.