V Nitre zbúrali barokový most do hradu, preverí to inšpekcia

Hradny most vcera a dnes

Barokový vstupný most do Nitrianskeho hradu je už minulosťou, zbúrali ho. Nahradí ho kópia. Búranie odporučil statik a odsúhlasili ho pamiatkari. Most mal údajne veľmi narušenú statiku a nedal sa zachrániť. Klub priateľov starej Nitry podal podnet na pamiatkovú inšpekciu ministerstva kultúry, ktorá by mala prísť tento týždeň. Zvažuje aj podanie trestného oznámenia. „Veľmi nás prekvapil spôsob búrania mosta, pretože tak ľudsky by človek očakával, že most bude rozobratý a materiál bude zabudovaný naspäť. Namiesto toho tu nastúpili ťažké mechanizmy a za 24 hodín most zmizol,“ povedal pre agentúru SITA člen Klubu priateľov starej Nitry Róbert Dokupil. Materiál z mosta odviezli, podľa neho ho mohli napríklad využiť občianske združenia, ktoré sa zaoberajú záchranou starých hradov podľa pôvodných technológií.

Práce na moste sa začali 1. augusta, 2. augusta bol zvolaný kontrolný deň, na ktorý prizvali aj statika. Ten odporučil zbúranie, ktoré povolili aj pamiatkari. Ešte v ten istý deň most zbúrali, zdôrazňujú členovia Klubu priateľov starej Nitra, ktorí priebeh búrania zdokumentovali aj fotograficky. „My si myslíme, že najprv bolo treba urobiť nejaké analýzy – chemické a podobne, a potom vydať stanovisko,“ povedal Aurel Jansčák z klubu. Zároveň poukázal na to, že mestský stavebný úrad vydal ešte v roku 2007 povolenie na rekonštrukciu a obnovu mosta, nie na búracie práce. „Špeciálny stavebný úrad v Nitre povolil rekonštrukciu vstupného mostu na Nitriansky hrad,“ potvrdil agentúre SITA Andrej Jančovič z nitrianskeho magistrátu. Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Nitre prisľúbila agentúre SITA, že sa vyjadrí. V zápise z kontrolného dňa na stavbe z 2. augusta sa píše, že „všetky murované konštrukcie (klenby, klenbové pásy a murivo zábradlia) sú prevlhnuté a vo veľkej miere zasolené, následkom čoho sú nadmerné poruchy v štruktúre muriva. Zachovaním klenieb, resp. ich častí, by nebolo možné odstrániť primárnu príčinu poškodenia mosta.“

Opravu mosta na hrad financuje Nitrianske biskupstvo. Celková výška investície je 402 241 eur, z toho mesto prispelo sumou 200-tisíc eur. Hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko dnes agentúre SITA vo svojom stanovisku napísal, že „odborníci až počas prác skonštatovali, že pôvodné murivo už nemôžu obnoviť. Všetky práce sú vykonávané pod dozorom pamiatkarov“. Ich podstatná časť by sa mala skončiť v jesenných mesiacoch, realizuje ich stavebná firma Jomakstav. Na hrad v súčasnosti vedie iba provizórny chodník pre chodcov, autá sa do areálu nedostanú. Rekonštrukcia mosta bola podľa Lyka pripravená, vrátane všetkých potrebných náležitostí, už niekoľko rokov, chýbali iba finančné prostriedky. Počiatočným zámerom bolo spevniť a premurovať poškodené časti, ktoré sú aj pod vozovkou, rovnako aj bočné zábradlie a riešiť problém vlhkosti múrov a dažďovú kanalizáciu.

Základy mosta pochádzajú z ranej renesancie, samotný most pochádzal z obdobia barokovej prestavby hradu v rokoch 1750 až 1780. Archeológovia tu ešte pred odstránením mosta urobili výskum. „Spresnila sa šírka priekopy, určili úrovne terénu v čase výstavby mosta a zachytili sme dno priekopy. Teraz máme celkom slušný obraz o priekope v minulosti,“ povedal pre SITA archeológ Peter Bednár.

Zbúranie mosta vyvolalo búrlivú diskusiu na stránke Klubu priateľov starej Nitra na sociálnej sieti, kde má 7 258 priaznivcov. Reakcie obyvateľov sú negatívne. „Starú šopu bez pamiatkarov opraviť nemôžeš, ale historicky most s požehnaním pamiatkarov zrútiť môžeš,“ píše jeden z diskutujúcich. „Naše mesto zo dňa na deň stráca svoju krásnu historičnosť a akékoľvek zásahy do pamiatok, ktoré sa spočiatku zdajú ako pomoc a záchrana, nakoniec vyústia do takýchto ohavností,“ napísala ďalšia Nitranka.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. na celom procese kolo obnovy

    na celom procese kolo obnovy hradneho mosta ma okrem ineho zaraza, ze nebol KPU v Nitre predpisany pamiatkovy vyskum ani pred ani pocas rekonstrukcie… NKP – Hrad Nitra sa nachadza v pamiatkovej rezervacii… naco nove poznatky z cias minulych?? :(

    z fotografie (autor Jan Stupka) vidiet, ze pri stavbe mosta boli sekundarne pouzite aj kamenne clanky starsieho datovania pravdepodobne z roznych casti hradu… su vobec odlozene a zachovane, ked sa na burani mosta horlivo podielali burace stroje bez predchadzajuceho pamiatkoveho vyskumu??

  2. info s

    info s videom…

    http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-nitre-zburali-barokovy-most-do-hradu/392977-clanok.html

    aktivistom a clenom Klubu priatelov starej Nitry drzim palce v dotiahnuti a presetreni situacie a kolko viem, byt i napomocna… preto prosim kolegov z obnova.sk o nazory…

    clenovia klubu podali uz podnet Pamiatkovej inspekcii MK SR a planuju podat podnet aj na krajsku prokuraturu… tak im drzme palce ;)

    http://www.nitra24.sk/clanky?extend.108117_Buranie-mosta–Omyl-ci-umysel?

     

  3. este otazka pre zbehlych v

    este otazka pre zbehlych v problematike kolo obnovy pamiatok…

    v septembri 2006 bola vykonana analyza muriva – stanovenie vlhkosti a koncentracie vodorozpustnych soli…

    vorka c.1  / vzorka c. 2

    ph – 6 / 6

    Vlhkost (% hm.) – 15,74 / 4,89

    Sírany (% hm.)  – 0,95 / 0,31

    Sírany (mmol/kg) – 99 / 32

    Chloridy (% hm.) – 1,03 / 0,50

    Chloridy (mmol/kg) – 285 / 139

    Dusičnany (% hm.) – 0,10 / 0,02

    Dusičnany (mmol/kg) – 16 / 4

    za takychto podmienok sa schvalovala sanacia mostu a nie zburanie a stavanie noveho… dna 2.8.2011 bola tato analyza zo dna 26.9.2006 pripojena k zapisu z kontrolneho dna stavby…

    nerozumiem uvedenym hodnotam v analyze vo vztahu ku kvalite muriva pri obnove… tu ma zaujima nazor zbehlejsich… no mna zaraza fakt, ze ak uz v roku 2006 vedeli o “nepriaznivych” hodnotach muriva… preco teda cela ta fraska o citlivom pristupe pri obnove… ved na Specialny stavebny urad dopravy bol predlozeny a je schvaleny projekt na rekonstrukciu a obnovu mosta, nie na zburanie a novovybudovanie…

    teraz vyvstava otazka kedy, kto a ako rychlo vypracuje novy projekt a predlozi na schvalenie!!

     

     

  4. Ako vždy Pamiatkový urad nič

    Ako vždy Pamiatkový urad nič nevidel kedi otial už vysačkuju prednostku šak ta o reštavrovania pamiatkach vie tolko kolko ja o ženach…

  5. Hmm, na jednej strane – stav

    Hmm, na jednej strane – stav mosta a osud (nemoznost odstranenia poruch) schvalil asi najuznavanejsi pamiatkovy statik na Slovensku (s ktorym tu mnohi spolupracujete na hradoch pri citlivych postupoch), nitriansky biskup je historik a teda nie uplny neznalec hodnoty toho, co spravuje a k tomu z KPU mozu cez okna uradu sledovat dianie na moste…

    A na druhej strane presne to, co pisete – ziadny architektonicko-historicky vyskum (alebo sa o nom len nevie?), iba archeologovia, ziadna zmienka o presnej dokumentacii stavu pred zburanim ako predpoklad uspesnej rekonstrukcie v exaktnej kopii, ziadne spravy o osude stavebneho materialu (jasne, ze na opatovne vymurovanie sa zasolene tehly asi nemohli pouzit, ked to bola pricina, preco siel most dole, ale murivo neboli len stare tehly, ale aj spominane sekundarne clanky) a hlavne bleskova akcia a informovanie ex post.

    Tak ako? Slovami klasika… to tu uz vobec nikto nic negarantuje? Clovek by rad veril, ze sa vsetko udialo kóšer… ale minimalne komunikovanie akcie je pomerne malo presvedcive.

     

    info aj na

    http://nitra.sme.sk/c/6014951/barokovy-most-na-hrade-zburali-nahradi-ho-kopia.html

    1. Zbúranie hradného mosta

      Zbúranie hradného mosta preverila inšpekcia ministerstva

      NITRA 18. augusta (SITA) – Zbúranie barokového mosta na Nitriansky hrad dnes bola na mieste preveriť pamiatková inšpekcia z ministerstva kultúry. Podnet podal Klub priateľov starej Nitry. Inšpekcia si prezrela stav mosta, zobrala si potrebnú dokumentáciu a vypočula argumenty klubu a Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Nitre. „O výsledkoch inšpekcie nás budú informovať. Ak sa tam niečo nenájde, tak zatiaľ to vyzerá, že legislatívne je všetko v poriadku,“ povedal pre agentúru SITA člen Klubu priateľov starej Nitry Róbert Dokupil.

      Barokový most s narušenou statikou nahradí kópia. Klub tvrdí, že búranie bolo veľmi rýchle a nešetrné. „Nastúpili ťažké mechanizmy a za 24 hodín most zmizol,“ hovorí Dokupil. Práce na moste sa začali 1. augusta, 2. augusta bol zvolaný kontrolný deň, na ktorý prizvali aj statika. Ten odporučil zbúranie, ktoré zrealizovali ešte v ten istý deň. Riaditeľka KPÚ Anna Valeková agentúre SITA napísala, že na základe výsledkov predchádzajúceho statického posudku navrhovala odstránenie klenieb mostu už projektová dokumentácia z roku 2006. KPÚ vo svojom záväznom stanovisku k projektovej dokumentácii neodsúhlasil rozoberanie klenieb bez ďalšieho preverenia ich stavu. Podľa ich podmienky sa preto o prípadnom rozoberaní častí klenieb malo rozhodovať na kontrolných dňoch za účasti pamiatkarov a nezávislého statika.

      Na kontrolnom dni nezávislý špičkový odborník na statické zabezpečenie historických stavebných konštrukcií skonštatoval, že murivá sú výrazne zasolené, povedala Valeková. Odstránenie zasolenia pri zachovaní pôvodných konštrukcií vyhodnotil ako nereálne. „Nepriaznivý stav spôsobila absencia ílovej vrstvy nad klenbami, ktorá bývala štandardnou súčasťou podobných historických stavebných konštrukcií,“ uviedla Valeková. Na základe týchto zistení sa rozhodlo o rozobratí klenieb a vymurovaní ich presných kópií, čo navrhovala aj spracovaná projektová dokumentácia, dodala.

      Na otázku, kde skončili zvyšky starého mosta, neodpovedali pamiatkari ani Nitrianske biskupstvo ako investor. Klub priateľov starej Nitry si myslí, že ich mohli využiť pri stavbe nového mosta alebo poskytnúť občianskym združeniam, ktoré sa zaoberajú záchranou starých hradov podľa pôvodných technológií. „Rozobraté murivo bolo z tehál – aké potom využitie na hradoch?“ reagovala Valeková. Podľa slov Dokupila sa posledné merania na múre robili pred šiestimi rokmi a terajšie rozhodnutie o zbúraní mosta bolo len na pleciach jedného človeka – statika.

      Opravu mosta na hrad financuje Nitrianske biskupstvo. Celková výška investície je 402 241 eur, z toho mesto prispelo sumou 200-tisíc eur. Hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko agentúre SITA vo svojom stanovisku napísal, že „odborníci až počas prác skonštatovali, že pôvodné murivo už nemôžu obnoviť. Všetky práce sú vykonávané pod dozorom pamiatkarov.“ Ich podstatná časť by sa mala skončiť v jesenných mesiacoch. Na hrad v súčasnosti vedie iba provizórny chodník pre chodcov, autá sa do areálu nedostanú.

      Základy mosta pochádzajú z ranej renesancie, samotný most pochádzal z obdobia barokovej prestavby hradu v rokoch 1750 až 1780.

  6. projekt vypracoval

    • projekt vypracoval autorizovaný stavebný inžinier Ing. Arpáš z Nitry 01/2006
    • na požiadanie Biskupského úradu v Nitre som k nemu vypracoval vyjadrenie v 02/2006 (vid príloha „Most Hrad – Stanovisko Kohut)
    • v ňom som sa nevyjadroval k vlhkosti a chemizmu a požadoval som vykonať potrebné prieskumy
    • odvtedy ma už nikto nekontaktoval, až tohto roku v júni ma v súvislosti s inými zásahmi na Nitrianskom hrade znovu oslovil Biskupský úrad a požiadali ma, aby som sa vyjadril k stavu vstupného mosta
    • na stretnutí (za prítomnosti KPU Nitra) dna 2.8. ma Ing. Arpáš informoval o maximálnych hodnotách z prieskumu zavlhnutia a zasolenia
    • pre porovnanie pozri hodnoty v rakúskej norme (obdobná Slovenska neexistuje), čerpal som z knihy Odvlhcovani staveb od Michaela Balika a kol.
    • pri uvedomení si praktickej nemožnosti odsoliť klenby hr.45 cm, niekoľko desaťročí vystavených bez akejkoľvek izolácie intenzívnemu soleniu tonami soli, moja prvá idea bola rozobratie muriva a použitie maximálneho množstva neporušených tehál
    • hneď som sa však zhaltoval, lebo som si uvedomil, čo by znamenalo opätovné zabudovanie zasolených tehál do konštrukcie
    • preto som odporúčal aplikovať krajne riešenie – vytvorenie kópie klenieb (pri zachovaní medziklenbových a krajných pilierov a prikázal som vyrobiť šablóny a investorovi som poslal kontakt na dodávateľa starých tehál http://staretehly.sk/, resp. http://www.staretehly.eu/, pripadne ako alternatívu http://www.brickland.sk/licove-cihly.html

      

    1. Dobrý deň. pán Kohút.
      Ja som

      Dobrý deň. pán Kohút.

      Ja som jeden z tých, čo v bezmocnosti “rozpútali” mediálnu kampaň okolo Nitrianskeho hradného mosta.  V prvom rade Vám potrbujem povedať, že plne uznávam Vašu kompetentnosť v odbore statiky pamiatkových objektov. Ak ste vy dal pokyn na zbúranie mosta, asi to bolo potrebné. Naše otázky sa v médiách nie vždy a správne interpretujú, ale my sa pýtame:

       

      1. Prečo bol most tak barbarsky, strojovo a veľmi rýchlo rozbitý a odvezený na neznáme miesto. 

      2. Prečo sa nezachránilo vyhovujúce murivo (viď vzorka 2.chemického rozboru z roku 2006) a sekundárne zabudované kamenné artefakty. Pri rekonštrukcií hradu r. 1944 bol takto nájdený napr.  vzácny reliéf, ktorý slúžil ako schod. Pri tomto spôsobe demolácie bola táto možnosť absolutne vylúčená. 

      3. Prečo sa neurobilo viac testov vzoriek z rôznych miest mosta. Veď podľa mojich vedomostí boli vzorky iba dve a z toho jedna prijateľná a druhá nie. Teda 50/50.

      4. Ak to vieme 5 rokov, prečo sa most ďalej solil každú zimu a využíval na prejazd nákladnými vozidlami s betónom a materiálom na hrad? A on to ešte pred pár dňami vydržal.

      5. Prečo sa neprizvala špecializovaná firma na záchranu zasolených a mokrých konštrukcí pamiatkových objektov a nepožiadala sa o stanovisko?

       

      Iste ako odborník máte hlboký vzťah k pamiatkam a aj Vy by ste sa s nevôlou pozeral, ako za 50 rokov pred Vašimi očami zmizne viac ako polovica starého mesta a ono to nekončí.

       

      Za pochopenie ďakujem

       

      Ing. Robert Dokupil

      Nitra

       

      Ešte si dovolím jednu otázku, Klasifikácia porúch v prílohe nie je správna?

       

  7. vazeny pan Kohut,
    dakujem za

    vazeny pan Kohut,

    dakujem za Vas prispevok do diskusie…

    moj interes kolo zburaneho mosta nespochybnuje Vase stanovisko, ale ine praktiky pri zaobchadzani s pamiatkami u nas v Nitre a okoli… mozno sa pridaju aj ini, ze casto-krat aj v ich okoli… veeelmo dobre a zrozumitelne popisane v prispevku od RANa…

  8. Vážený pán inžinier

    Vážený pán inžinier Dokupil,

    nepovažujem za kompetentného, aby som vedel zodpovedne odpovedať na všetky Vaše otázky, ktoré kladiete v súvislosti s barokovým mostom, pretože moje “vstupy” v tejto kauze boli len dva. V roku 2006 (moje stanovisko som včera priložil) a 2.8.2011, keď som na mieste hodnotil skutkový stav tehelného muriva klenieb. S fotografií, ktoré som priložil, je evidentné, že sa nejednalo o zasolenie, ktoré je možné sanovať niektorou s odsoľovacích metód. Tie množstvá soli, ktoré, rozpustené zrážkovou vodou, dlhé obdobie prechádzali cez celú hrúbku nezaizolovaných klenieb, vykonali svoje dielo skazy.

    Som známy tým, že sa snažím zachrániť čo možno najväčší objem pôvodnej historickej substancie pamiatok, ale tentokrát som naozaj musel cúvnuť. Máte pravdu v tom, že pri ručnom rozoberaní by sa určite našli celé tehly, ale ich opätovné zabudovanie by som neodporúčal. Podľa stavu tehál na vnútornom líci klenieb (zrejmé z fotozáberov) dedukujem, že pri pohybe solí smerom zhora nadol (to je práve rozdiel medzi klasickým prípadom zasolených spodných partií stien, kde výskyt solí končí v určitej výške nad terénom) musel byť obsah solí aj v týchto tehlách veľmi vysoký.

    A ešte k tej poslednej otázke, či klasifikácia porúch v prílohe nie je správna. Znalecký štandard TASÚS-u Bratislava použivam aj ja, odvtedy ako vyšiel. Neexistuje u nás žiadna norma, ktorá by sa venovala problémom zavhlnutých a zasolených murív. To čo uvádza Oto Makýš sú odporúčania WTA, ktoré však nemajú charakter noriem. Ja som uviedol hodnoty z rakúskej normy, ktorá je už dlhšiu dobu v platnosti u našich susedov. Pre moje odporúčanie však nebolo rozhodujúce porovnávanie hodnôt nameranej salinity  s nejakými zahraničnými normami, či odporúčaniami, ale skutkový stav tehál na mieste. A ten som porovnával so stavom tehál na iných pamiatkach, ktoré som sa počas mojej skoro 40 ročnej praxe pokúsil zachrániť.

    S pozdravom

    Vladimír Kohút

     

    1. Ďakujem za odpoveď. Očakával

      Ďakujem za odpoveď. Očakával som od Vás práve takýto profesionálny i ľudský prístup. Dúfal som že pridáte aj nejakú odpoveď na naše otázky, ale chápem, že toto nie je vo Vašej kompetencií. Vaše odporúčania boli pre niekoho zaujímavé až do rozhodnutia o rozobratí klenieb. Vaše doporučenie materiálu na nové klenby už nikoho nezaujímali a zabudováva sa tehla Porotherm od Winerbergeru.  Tak to už chodí.

      Robert Dokupil , Nitrančan

  9. Ja áno, dnes možno bežný

    Ja áno, dnes možno bežný spôsob, ale keď si človek pozrie klenby čo i len zo začiatku 20. storočia zostane zdesený. Je to grc, ale možno bude aj funkčný.

  10. Najnovšie správy z mosta.

    Najnovšie správy z mosta. Podľa noeverených informácií, priamo zo stavby sa most nebude omieteť. Môj súkromný názor je, že táto replika nemusí kopírovať stav pred zbúraním a bude asi lepšie vypadať takto. Omietka by asi rýchle prilákala sprayerov a je otázne, ako by vypadala za 5-10 rokov.

     

  11. Zopár aktuálnych fotiek

    Zopár aktuálnych fotiek …

    Mrzí ma, že sa dnes takáto fušerina označuje slovom remeslo

  12. Tak toto je naozej velmi

    Tak toto je naozej velmi nepekne. Hlavne ta predposledna fotografia a nabehy na nej.

  13. a marcova foto pana Dokupila

    a marcova foto pana Dokupila : rekonstruovany = rozumej novopostaveny “barokovy” most a vysledok po prvych mesiacoch jeho existencie … kvoli zasoleniu bol povodny zburany, co sa bude teraz diat s tymto cerstvym vykvetom?

    1. Benjo inšpiroval si novinárov

      Benjo inšpiroval si novinárov smiley

      Natrieť to nestačí, treba odstrániť príčinu vlhnutia. Inak dumal som nad navrhovanou ílovou izoláciou na otvorenej obytnej veži na Gýmeši. Uvedomil som si, že iné je izolovať trebárs celú vykopanú stavebnú jamu horizontálne a následne vertikálne konštrukcie kde má okolitý terén prirodzenú vlhkosť a na konštrukcii, ktorá je v “lufte” na klenbách, kde môže íl vyschnúť a popraskať a tým sa izolácia môže porušiť. Pýtal som sa geológa, či existuje íl, ktorý by sa nezmršťoval, že vraj hej, iba dodnes neviem ktorý to je, a tak…..smiley

      http://nitra.sme.sk/c/7175629/vynoveny-hradny-most-vlhne-do-dlazby-urobia-sondu.html

  14. Môže za to bentonit?
    Vlhkosť

    Môže za to bentonit?
    Vlhkosť na okrajoch mosta sa podľa neho nikdy nepodarí úplne odstrániť. „Bočné strany, ktoré sú nad vozovkou, budú stále atakované vlhkosťou z cesty. Azda, keď bude most omietnutý, bude to menej viditeľné. Teraz, na červenej tehle, sa to javí omnoho vypuklejšie.“
    Vlastníka mosta trápi oveľa viac „vlhnutie cez vozovku, kde je položený bentonit“. Ide o ílovitú horninu, ktorá vznikla rozkladom vulkanického skla. Podľa Štofka zrejme nepracuje tak, ako bolo navrhnuté.
    Podrobnosti má odhaliť plánovaná sonda, ktorú urobia po odkrytí malej časti dlažby na moste. Na základe výsledkov rozhodnú o ďalšom postupe.

     

    Kazdy bentonit / il sa moze zmrstovat. Nasledne po hydratacii sa znovu prepoji. Nikto vsak netvrdi, ze dovtedy kym znovu po obdobi sucha zacne fungovat neprepusti cast vlhkosti. Tu by som sa skor pytal na to preco v pripade mosta pojivo nevykrbonatovalo a vyplavuje sa vonku takto masivne.

    1. Samozrejme, že za to môže

      Samozrejme, že za to môže bentonit (alebo stavbári ho zle dali, príp. zlý projekt?). Zvonku vlhne vo výške styku parapetu s vozovkou (podľa mňa zle navrhnuté), zospodu si pozri prvé a druhé pole (Benjova foto), skoro identický tvar vyplavenia vápna, vozovka je spádovaná do stredu, všimni si najviac mokré to je v strede.

      Príčin nekarbonatácie môže byť viac, prvý vidím v tom, že skoro stále je to vlhké (nekarbonatuje), možno je v malte cement, (pozri Michoinová : Příprava vápenných malt….., vyplavování vápna (karbonatácia je pomalšia ak malta obsahuje cement…), samotné vápno ? ale v 2011 bolo ešte biele a normálne, (Žirany, vzdušné).

      Príklady vyplavovania vápna z malty, malta vápenná nastavovaná cementom bielym Čachtice 2013 fotené marec 2014, vápenná malta nastavovaná cementom šedým Topoľčany 2012 fotené 2013 jeseň – inak jediné miesto, (že vraj 20 ročné vápno), Zborov 2012 fotené 2013, fotka šlohnutá – tu ale treba povedať, že za múrom je terén vo výške mínus 0.6 – 1m a miestami asi aj viac od koruny múra.

      Potom ešte čisto vápenná malta, Čachtice, realizácia 2012 – prešpárované 2013, fotené marec 2014 – múr mal byť podľa počasia suchý, ale nebol, bol vlhký, zároveň obsahoval zelenú kultúru – už som to sem na Obnovu dával. Príčinu, prečo bol múr resp. malta vlhká nepoznám, ale takisto veľmi slabo skarbonatovaná – v pohode som do nej strčil cca d 2 cm hĺbky kľúč, ďalej tomu bránili asi iba kamienky v malte. V 2012 už vápno po vyhasení nebolo biele ale šedé, treba ale povedať, že “u nás” sme s ním murovali v pohode, iba maltu používame latentne hydraulickú cca 1,5 percenta objemu v malte bol pucolán ílového charakteru.

      Poznámka :

      aká je malta prípadne vápno na moste neviem, Čachtice Calmit Žirany vzdušné, hasené na rade, “u nás” – hrad Gýmeš, detto.

      Zpevňovací proces vzdušného vápna se nazývá karbonatace, při níž vzniká nerozpustný uhličitan vápenatý CaCO3. Chemickou reakci lze popsat rovnicí

      Ca(OH)2 + CO2 —> CaCO2 + H2O

  15. Bravoo slovensko Bravooo

    Bravoo slovensko Bravooo !!!!

    100% sa nic nikomu nestane lebo vsetko co sa bura je OK ale ked niekto vykope klincek zo zeme idu ho zozrat !!! 

     

Comments are closed.