V katedrále premiestňujú barokový oltár

Nitrianska freska s témou smrti Panny Márie, foto: Kamil Nováčik

V Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade premiestňujú vyše 350-ročný kamenný oltár na inú stenu. Dôvodom je, že sa pod ním našla vzácna freska zo 14. storočia, ktorá nemá v strednej Európe obdobu. Medzinárodná odborná komisia sa zhodla na tom, že freska má zostať na svojom mieste. Ustúpiť jej musel oltár Snímanie z kríža z roku 1662, ktorý je najvýznamnejším ranobarokovým oltárom na Slovensku. „Komisia zložená z odborníkov z Nemecka, Maďarska, Rakúska, Čiech a Slovenska rozhodla, že oltár je mobiliár a pokiaľ sa bude s niečím hýbať, tak s oltárom. Freska je súčasťou architektúry,“ povedal pre agentúru SITA vedúci reštaurátorských prác v katedrále Vladimír Plekanec. Jediné vhodné miesto pre monumentálny, takmer sedemmetrový oltár, našli na západnej stene dolnej lode katedrály, čiže presne oproti stene, kde sa nachádzal doteraz. Reštaurátori ho v súčasnosti inštalujú zhruba pol metra pred neskorobarokový oltár, zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému. Ten zostane nepoškodený, nebude ho však už vidieť.
Kamenný oltár reštaurátori najprv rozobrali na vyše 60 kusov, teraz ho znova skladajú a upevňujú na oceľovú konštrukciu. Na Slovensku je takýto počin výnimočný. „Skladáme ho autentickým spôsobom tak, ako oltár skladali aj pôvodne. Jednotlivé kusy lepíme na maltu,“ povedala reštaurátorka Jana Balážiková. Najľahšie kusy oltára vážia 50 až 70 kilogramov, najťažší je samotný reliéf Snímanie z kríža, ktorý váži približne 1,2 tony. Každý kus zdvíhajú reštaurátori kladkou. „Musí to byť všetko na milimeter presne, pretože keby sme čo i len jeden diel o milimeter posunuli mimo pôvodného lôžka, tak by sa nám to mohlo vypomstiť,“ doplnil Plekanec.
Freska zo 14. storočia zobrazuje Mariánsky cyklus a je výnimočná kvalitou výtvarného prejavu a tiež svojou kompozíciou. Vďaka tomu, že ju stáročia prekrýval oltár, sa zachovala vo veľmi dobrom stave. „Jej reštaurovanie bude spočítať v stabilizácii vrchnej omietkovej vrstvy konzervátorskými prostriedkami. Malé úbytky doplníme retušou,“ informoval Plekanec. Fresku chce správca katedrály – Nitrianske biskupstvo prezentovať verejnosti spolu s ďalšími stredovekými reliktami, ktoré sa v tejto časti chrámu našli. Budú to sedílie, čiže murované výklenky v stene, na ktorých sa v minulosti sedelo, fragment ďalšej stredovekej fresky a tiež nástenná maľba z obdobia renesancie. Tieto nálezy návštevníkovi na prvý pohľad ozrejmia, že kostol nepochádza z obdobia baroka. „V baroku bol len vyzdobený, ale vývoj architektúry a výtvarnej výzdoby siaha až do 11. storočia,“ zdôraznil Plekanec. Hlavná časť prezentácie by mala byť hotová do cyrilo-metodských osláv, ktoré budú 5. júla.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

V Katedrále sv. Emeráma objavili najstaršie pastofórium v Uhorsku

Najstaršie pastofórium v celom bývalom Uhorsku sa podarilo objaviť pri reštaurovaní Katedrály svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej sa nachádzala v hornej lodi chrámu pod ozdobou, preto ju predtým nebolo vidieť. Pochádza z roku 1497 a s najväčšou pravdepodobnosťou ju zhotovili majstri z Florencie. Na území bývalého Uhorska sa nachádzajú len štyri renesančné pastofóriá, nitrianske je z nich najstaršie.

Odpovede

  1. Je to nadhera vid priložené
    Je to nadhera vid priložené foto fresky a rozobratého oltára:

    PS: velmi by ma zaujimalo co sa objavi na spodku fresky :)

  2. Odkaz pri relikviách svätca
    Odkaz pri relikviách svätca sa snažia rozlúštiť odborníci
    NITRA 31. mája (SITA) – Odborníci sa snažia prečítať odkaz z minulosti, ktorý sa nachádzal v schránke s relikviami, nájdenej v oltári v Katedrále svätého Emeráma v Nitre. Kovovú schránku objavili reštaurátori, keď rozoberali dolnú časť ranobarokového oltára Snímanie z kríža. Nachádzali sa v nej dve kostičky – relikvie svätých a zložená pergamenová listina. Schránka bola previazaná tkaninou, na ktorej sa vynímala biskupská pečať. „Odkaz z minulosti je od biskupa Fuchsa, ktorý ho tam uložil koncom 18. storočia. Časom došlo k takej deštrukcii, že pergamen sa nedá znova rozvinúť, láme sa. Teraz je v rukách odborníka na reštaurovanie papiera, ktorý sa pokúša o nemožné,“ povedal pre agentúru SITA vedúci reštaurátorských prác v katedrále na Nitrianskom hrade Vladimír Plekanec. Keďže oltár je zasvätený svätému Svoradovi a Benediktovi, odborníci tušia, komu kostičky patria. Do oltára sa totiž vždy vkladali relikvie toho svätého, ktorému bol zasvätený.
    František Xaver Fuchs bol Nitrianskym biskupom koncom 18. storočia. Do dejín sa zapísal ako spoluzakladateľ a mecén Slovenského učeného tovarišstva, zaslúžil sa o výstavbu viacerých kostolov. Svorad aj Benedikt boli kanonizovaní zásluhou uhorského kráľa Ladislava I. v roku 1083 ako prví uhorskí svätci. Svorad prišiel pravdepodobne z Poľska do benediktínskeho kláštora na Zobore v Nitre, kde ho prijal opát Filip a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa stal pustovníkom východného obradu na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Na Zobore sa dnes nachádza Svoradova jaskyňa, v ktorej sa pravdepodobne pustovník zdržiaval. Zomrel okolo roku 1030. Svätý Benedikt bol mníchom Zoborského kláštora a nasledovníkom Svorada, zomrel v roku 1043. Obaja svätci sú hlavnými patrónmi Nitrianskej diecézy.

Comments are closed.