V Bardejove dokončili obnovu 200-ročnej budovy Starej synagógy

Obrázok k článku

Po viac ako 70 rokoch sa svojej obnovy dočkala Stará synagóga v Bardejove, ktorá je ako súčasť areálu židovských rituálnych budov jedinečnou kultúrnou pamiatkou zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rekonštrukcia vážne poškodenej synagógy trvala takmer dva roky a vo štvrtok ju ukončili záverečnou konferenciu Bardejovské suburbium – záchrana, obnova a reštaurovanie Starej synagógy, na ktorej uviedli do života prezentačnú publikáciu a filmový dokument mapujúce premenu tejto kultúrnej pamiatky a zároveň pripomínajúce 200 rokov, odkedy sa budova začala používať.

V priebehu obnovy prešla Stará synagóga výraznou premenou. Znovu postavili rizalit so schodiskom na ženskú galériu, zreštaurovali vonkajšiu fasádu i bohaté ornamentálne maľby v interiéri. Obnovili aj drevené podlahy, úplne vyriešili sanáciu a spravili komplexná elektrifikáciu. Podľa reštaurátora Tomáša Luptáka išlo o pokračovanie v záchrane objektu, ktorá sa začala postupne v roku 2007 stabilizovaním strechy a základov. Počas obnovy pritom zaznamenali viacero mimoriadne významných objavov, a to nielen z pohľadu Slovenska. V modlitebnej sále napríklad odhalili genizu, teda úkryt poškodených náboženských textov a zakázaných kníh. „Je to priestor na dočasné uchovávanie rituálnych predmetov a kníh, aby nedošlo k ich zneucteniu predtým, ako sa pochovávajú. Ide o slovenský unikát. V iných, okolitých krajinách existujú takéto genizy, ale tu je to priamo v tomto schodisku. Súvisí to s tým, že Židia sú národom knihy, ktorú vnímajú ako telo a jej obsah ako dušu. A keď má niečo telo a dušu, nie je s tým možné akokoľvek nakladať, alebo to zneuctiť. Je potrebné to pochovať. Na to slúžil tento rituálny priestor,“ dodal Lupták. Na fasáde boli okrem toho odkryté slnečné hodiny s hebrejským letopočtom, v študovni a vestibule boli zreštaurované najstaršie maľby na drevených stropoch židovskej rituálnej stavby. „Je unikátne, že sa našiel v podhľade na strope v celej študovni vymaľovaný strop na nehobľovaných doskách z prvej vývojovej etapy synagógy, teda počítame okolo roku 1830 až 1836,“ prezradil reštaurátor. Počas archívneho výskumu tiež objavili nákres synagógy zo začiatku 19. storočia.

Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO) v Slovenskej republike získal na obnovu pamiatky dotáciu takmer 650-tisíc eur z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a zo štátneho rozpočtu. V minulom roku bol projektu navýšený rozpočet o viac ako 100-tisíc eur. Dodatočnú dotáciu použili na výstavbu repliky zaniknutej budovy rituálneho bitúnka vrátane vytvorenia sociálneho zariadenia a napojenia objektu na kanalizáciu, úpravu povrchov nádvoria, výstavbu oplotenia a vstupnej brány do areálu Židovského suburbia. Ako podotkol manažér projektu a tajomník ÚZ ŽNO Martin Kornfeld, synagóga bola zrekonštruovaná vo viacerých etapách. „Dlhý čas bol v tejto budove chemický sklad a tá chémia „načala“ steny do výšky 3-4 metrov, takže bolo ťažké s tým bojovať. Reštaurátori ale urobili veľmi dobrú prácu. Dali sme do poriadku aj strechu, čo bol základ. Ďalšou etapou je, aby tento priestor začal žiť, aby sem prichádzali Bardejovčania, turisti zo Slovenska i zahraničia a aby to tu začalo žiť kultúrno-spoločenským životom,“ uviedol. 

Stará synagóga sa po svojej rekonštrukcii má stať miestom konania výstav, koncertov, konferencií alebo prednášok. Dejiny bardejovskej židovskej komunity má približovať expozícia na ženskej galérii. Ďalšie možnosti využitia ponúka nádvorie synagógy. V súčasnosti  sa vlastník, ktorým je Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, spolu s občianskym združením Vita in suburbium a Bardejovským výborom na zachovanie židovského dedičstva, snaží o postupnú obnovu všetkých objektov Židovského suburbia. Už dnes je komplex budov vyhľadávaným miestom pre turistov. Pamätník holokaustu neďaleko areálu poskytuje vhodné podmienky pre vzdelávaciu činnosť mládeže a verejnosti pri spoznávaní dejín mesta, osudu bardejovskej židovskej komunity, ale aj kultúry či vzácneho historického dedičstva. Dlhodobou prioritou je prepojenie všetkých stavieb areálu suburbia, otvorených plôch a pamätníka holokaustu do kompaktnej zóny svetového kultúrneho dedičstva.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Mesto Ružomberok podá projekt na obnovu synagógy

Ružomberská radnica chce v tomto roku získať 1,3 mil. € z eurofondov na rekonštrukciu židovskej synagógy. Potvrdil to primátor mesta Michal Slašťan. “Po rokovaní s predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Pavlom Frankom sme sa dohodli, že zväz objekt synagógy predá mestu za symbolické euro. Správcom budovy musí byť nezisková organizácia,” vysvetlil.