Unikátna výstava arizovaných diel predstaví aj Rembrandta

Pieter Meulener, Jazdecká bitka (1651)

Temnú stránku arizácií umeleckých diel počas slovenského štátu predstaví od 2. júna výstava Tieň minulosti v Židovskom komunitnom múzeu, ktoré sídli v synagóge na Heydukovej ulici v Bratislave. Ako ďalej agentúru SITA informovala PR manažérka Židovského komunitného múzea Zuzana Kizáková, výstava, ktorá sa koná v spolupráci so Slovenskou národnou galériou, po prvý raz verejnosti ukáže vzácne arizované výtvarné diela z majetku židovských obyvateľov Bratislavy. Ich mená ani tragický osud počas holokaustu však podľa Kizákovej nie sú známe. Slovenským židovským občanom počas holokaustu zhabali, zoštátnili a predali na dražbách stovky hodnotných malieb, sôch, zberateľských mincí či starožitností. Na unikátnej výstave bude okrem iného aj dielo od Rembrandta.
Podľa riaditeľa Židovského komunitného múzea Maroša Borského na výstave nechceli hľadať kontroverzné témy a senzácie. "Prezentujeme pravdu o minulosti v záujme budúcnosti a verejnosti predstavujeme neznámu kapitolu holokaustu. Podrobne skúmame tragickú epizódu slovenských dejín umenia," cituje Kizáková Borského.
Najvzácnejším arizovaným dielom na výstave bude obraz holandského maliara Rembrandta van Rijn. Jeho grafika, zaevidovaná v roku 1943 v sklade na Štefánikovej ulici v Bratislave pod názvom V orientálnom tábore z roku 1641, zobrazuje biblický motív. V súčasnosti patrí medzi 111 najvzácnejších diel v zbierke Slovenskej národnej galérie (SNG).
Rembrandt van Rijn, V orientálnom tábore (1641)
Práve do SNG prešli začiatkom 50. rokov minulého storočia arizované diela prevodom z majetku Slovenského národného múzea, kde boli po poštátnení uložené. "Národná galéria ich teraz ochotne zapožičala do Židovského komunitného múzea. Štrnásť obrazov, ktoré sa dostali do štátnych zbierok, patrilo pôvodne židovským obyvateľom Bratislavy. V súčasnosti je možné s určitosťou identifikovať sedem diel, ktoré výstava predstaví," doplnila Zuzana Kizáková. Podľa riaditeľky SNG Alexandry Kusej je zo zhromaždených materiálov zrejmé, že sa do štátnych zbierok dostalo málo diel, "zrejme sa väčšina doslova rozkradla." Napriek kultúrnym hodnotám je tak táto výstava i o temnej strane našej minulosti, myslí si Kusá.
Vystavené budú aj viaceré vzácne diela zo 17. a 18. storočia. Patrí medzi ne napríklad olejomaľba Jazdecká bitka od flámskeho maliara Pietera Meulenera z roku 1651, ktorý sa preslávil práve stvárňovaním bojových výjavov. Zaujímavý je i obraz Venuša oplakáva Adonisovu smrť flámskeho umelca Fransa Woutersa z polovice 17. storočia. Maliar, ktorý sa vyškolil v dielni velikána Petera Paula Rubensa, rád zobrazoval mytologické krajiny.
Expozíciu Tieň minulosti doplnia informácie o procese poštátňovania, evidencie a selekcie umeleckých predmetov zo židovského majetku počas slovenského štátu. K výstave vychádza aj rozsiahla publikácia, ktorá zahŕňa kompletné zoznamy tisícok arizovaných umeleckých diel ako aj mincí a medailí. "Chceli sme, aby táto publikácia poskytla čo najefektívnejší nástroj pre identifikáciu poštátnených umeleckých diel, ktoré boli v rokoch 1944 - 1945 predané na verejných dražbách a dodnes sú v obehu na trhu s umením, prípadne tvoria zbierkový fond našich galérií a múzeí," citovala ďalej Kizáková kurátorku výstavy a autorku rozsiahleho výskumu arizovaných diel Janu Švantnerovú.
Židovské komunitné múzeum otvorilo svoje brány návštevníkom po prvýkrát vlani v lete. Ponúka stálu expozíciu Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo. Tento rok sa Židovské komunitné múzeum verejnosti opäť otvorí od 2. júna do 13. októbra, okrem židovských sviatkov, každý piatok od 13:00 do 16:00 a v nedeľu od 10:00 do 13:00. Viac informácií o ňom možno nájsť na - http://www.synagogue.sk. Partnerom múzea je Bratislavský samosprávny kraj.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa ran
ran
Offline

Hm, toto je dolezita tema... vela sa o tom nerozprava, ale je fakt, ze nezanedbatelny podiel z fondov nasich narodnych zbierkotvornych institucii pochadza zo zdrojov, na ktore dnes nikto nie je hrdy, z temnejsich obdobi nasich dejin - tu zmienena arizacia, dalej majetky slachtickych rodov, "odidenych" po r. 1945 alebo 1948, odsunutych prislusnikov vyssich vrstiev inych etnik, zhabany majetok, umelecke diela a kniznice vsetkych reholi a klastorov po roku 1950...

Oproti inym krajinam, ide vacsinou o pomerne mlade institucie (muzea, galerie, kniznice), ktore vznikali prave v tych dramatickych obdobiach. Hoci chapem rozpaky dotknutych institucii, myslim, ze je dolezite poznat aj tieto detaily a vediet, co odkial a akym sposobom sa ziskalo... je v tom urcity rozmer spravodlivosti, aspon symbolickej.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.