Gréckokatolícka cirkev na východnom Slovensku vždy bojovala o prežitie. Cirkev ortodoxná v tradícii, ale zjednotená s pápežom, bola vystavená perzekúciám a dokonca likvidácii kvôli pridŕžaniu sa jedinečnej kultúry a náboženskej tradície jej nasledovníkov. Tieto tradície sa odzrkadlili v architektúre ich domov modlitby, ktoré ukazujú syntézu byzantského a západných architektonických štýlov. Tri takéto chrámy – chrám sv. Mikuláša, sv. Kozmu a Damiána a sv. archanjela Michala – zhotovené z dreva medzi polovicou 17. storočia a začiatkom 18. storočia, predstavujú jedny z najvrcholnejších príkladov tejto jedinečnej sakrálnej architektúry.
Chrámy sú vystavené množstvu s drevom spojeným problémom, vystavenie sa biologickým útokom vo forme húb a drevokazného hmyzu, cez zatekanie vody, konštrukčné poškodenia až po hnitie dreva. Bez obnovy strešných krytín a podláh a podoprenia nedostatočných stavebných základov, chrámy s ich ľudovými barokovými interiérmi vyplnené vyrezávanými oltármi a ikonami, môžu byť nenapraviteľne zničené a následne zavreté pre farníkov a verejnosť. Predstavitelia diecézy a národného pamiatkového ústavu pripravujú verejnú kampaň s cieľom zvýšiť vedomie obyvateľstva o hodnote týchto pamiatok.
To, čo však chýba je celkové riešenie otázok týkajúcich sa ochrany stavieb ako zvláštnej skupiny a problémov jednotlivých štruktúr.

Zdroj: www.tkkbs.sk