Takmer 120-ročnú fontánu v Levoči by mali po rekonštrukcii spustiť na jar

Obrázok k článku

Fontánu Dobročinnosti z roku 1898 v Levoči, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, zrejme spustia po mnohých rokoch už v apríli. Podľa Kamila Tomčofčíka z oddelenia cestovného ruchu a rozvoja mesta v Levoči je fontána v parku pred mestskou radnicou po rekonštrukcii pripravená na prevádzku hneď, ako to dovolia klimatické podmienky. Fontána nefungovala približne 15 rokov, celý vodný systém z druhej polovice 20. storočia bol zastaralý a nekompletný. S prácami na jej obnove sa začalo v júli minulého roka, ukončiť sa ich podarilo následne v septembri, vyžiadali si viac ako 130-tisíc eur.

 

Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, všetky práce sa museli robiť v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Zemné práce sa zase vykonávali pod dohľadom archeológa. „V rámci stavebných prác bola vybudovaná nová elektrická prípojka, revízna šachta, technológia fontány vrátane rozvodov a elektroinštalácia. Spodná misa fontány bola rozobratá a opätovne poskladaná, bol vybudovaný nový základ pod misou fontány. Okolo fontány bola uložená nová travertínová dlažba,“ vysvetlil pre agentúru SITA Marek Krajňák z oddelenia investičnej činnosti v Levoči. Realizovali sa aj reštaurátorské práce, tie sa týkali kamenných a kovových prvkov fontány. „Pri reštaurátorských prácach na kovových častiach fontány bolo najväčším problémom doplnenie kovovej výzdoby výtokových ramien, pretože niektoré časti chýbali. Samotné výtokové chrliče sa nezachovali, a preto bolo potrebné ich odliať z bronzu na základe dobových fotografií,“ doplnil.

 

Na fontáne sa pracovalo v dvoch etapách, celkovo si vyžiada viac ako 130-tisíc eur s DPH. Prvá, zameraná na stavebné a technologické práce, bola financovaná v rámci cezhraničnej spolupráce, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu išlo na tento účel približne 43-tisíc eur, spolufinancovanie mesta bolo päť percent. Na druhú etapu získalo mesto dotáciu od Ministerstva financií SR viac ako 85-tisíc eur, v rámci nej sa realizovali predovšetkým reštaurátorské práce.

 

Fontána, ktorá vychádza z pseudorenesančného štýlu, vznikla podľa plánov Ladislava Steinhauza. Bronzová socha Dobročinnosti, ktorá je umiestnená na fontáne, znázorňuje ženu podávajúcu dieťaťu kúsok chleba. Symbolizuje dobročinnosť darcu, ktorý založil a podporoval viacero verejných ustanovizní. Podľa Informačnej kancelárie mesta Levoča išlo o Gustáva Hermana, mecéna a obchodníka, ktorý mestu venoval peniaze na zavedenie verejného vodovodu, socha bola postavená z týchto peňazí. „Jeho jedinou podmienkou bolo, aby voda z fontány tiekla na všetky strany tak, akoby mala prúdiť na všetky strany dobrota a láska zo sŕdc občanov mesta,“ informuje kancelária.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Ganymedovu fontánu by mohli opäť spustiť na jar 2010

Zreštaurovanú Ganymedovu fontánu pred historickou budovou Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave by mohli spustiť spolu s ostatnými fontánami na jar budúceho roka. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ mestského investora pamiatkovej obnovy Paming Jozef Hrabina. V súčasnosti sa jej jednotlivé plastiky reštaurujú v ateliéri, náklady sú vyčíslené na 25-tisíc eur. Pri bežnej údržbe fontány sa totiž zistilo, že plastiku sú poškodené a popraskané. “Hrozilo, že ak by nám tam zatiekla voda, nebodaj zamrzla, tak by nám ich mohla potrhať,” vysvetlil Hrabina.