Považská galéria umenia v Žiline usporiadala výstavu Patrika Kovačovského, ktorej vernisáž sa uskutočnila dňa 11. marca 2004 v malej výstavnej sieni. Výstava v kurátorskej koncepcii Romana Popelára potrvá do 18.apríla 2004. Tvorba Patrika Kovačovského (1970) prešla za 10 rokov jeho aktívneho pôsobenia na slovenskej výtvarnej scéne viacerými etapami, ktoré podliehali formálnym aj obsahovým zmenám. Tie na počiatku vychádzajú z procesu študijného zamerania, kedy vytvára kombináciou širšieho spektra materiálov inštalácie v duchu neokonštruktivizmu, pričom dôsledne sleduje estetickú stránku svojich prác. Po úspechu v prestížnej súťaži Mladý výtvarník roka ´96 (dnes Cena Oskára Čepana, ktorú Kovačovský získava ako prvý na Slovensku), odchádza na štipendijný pobyt do USA, ktorý je ďalším medzníkom v tvorbe. Aktívne začína pracovať s médiom fotografie, filmu a vtedy novými počítačovými technológiami, ktoré transformuje do objektov, či inštalácií. Asi najznámejším z tohto obdobia je megaprojekt s názvom blimp z r. 1998 (inštalovaný v trnavskej synagóge v rámci cyklu Pamäť miesta 6 v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej), kde na obrovskú vzducholoď, vznášajúcu sa v priestore objektu, premieta sekvencie z filmu natočeného počas pobytu v USA.

Na prelome storočí sa navonok zdá, že autor sa utiahol do úzadia. Aktívne sa však zúčastňuje medzinárodných výstav a sympózií konajúcich sa prevažne v zahraničí , ako aj domácich súťaží (1995-2001 – víťaz 11 cien NBS). Popri sochárskych a početných filmárskych aktivitách sa zaoberá maľbou, kde kľúčovým prvkom je práca s farbou.
Pri komplexnom pohľade na tvorbu i osobnosť autora si môžeme všimnúť niekoľko zaujímavých faktov: v prvom rade je to zmysel pre detail, ktorý s precíznosťou dizajnéra zdôrazní, alebo naopak – programovo vyabstrahuje. Ďalej je to zmysel pre formálny experiment – aplikácia viacerých tradičných materiálov či techník v prospech výsledného efektu. A naopak je to práca s novými technológiami, ktorých možnosti využíva na celkovú analýzu reality či fikcie v umení.

Roman Popelár
historik umenia