Štúrovo priezvisko je odvodené od škorpióna či krtonôžky

Obrázok k článku

Pôvod priezviska Štúr, ktoré nosil aj slovenský národný dejateľ Ľudovít Štúr, sa odvádza od názvu škorpióna, po slovensky šťúra. Šťúrom však naši predkovia volali napríklad aj krtonôžku či potkana, objasňuje Slovenská národná knižnica (SNK) korene mena kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára či poslanca uhorského snemu. "Pre mnohých ľudí to nie je lichotivé priezvisko, pretože škorpióna pokladajú za jedovatého živočícha. V niektorých nárečiach 'štúrom' volali všetky drobné, v zemi sa vŕtajúce živočíchy, s ktorými fyzický kontakt nemusí byť vždy príjemný," cituje tlačová správa generálnu riaditeľku SNK Katarínu Krištofovú. Aj to bol podľa národnej knižnice pravdepodobný dôvod, prečo začali jazykovedci a historici na začiatku 20. storočia hľadať korene priezviska Ľudovíta Štúra v inom než slovanskom pôvode. Literárny archív SNK obsahuje medzi iným aj takéto dokumenty a bližšie sa s nimi dá oboznámiť na webstránke projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) http://dikda.eu, agentúru SITA o tom informovala manažérka publicity DIKDA Katarína Mažáriová.

 

"Štúrovci, ktorí sa usídlili v Trenčíne v 16. storočí, si svoje priezvisko písali ako Sscur, čo je v podstate nárečie, v roku 1730 sa v listinách z matriky spomína 'vdova Ščurka'. Vo všeobecnosti sa však pôvod priezviska Štúr odvodzoval od drobného živočícha z radu článkonožcov. Napríklad Dionýz Štúr, prírodovedec a geológ, vydával svoje príspevky v novinách pod pseudonymom 'Škorpion', teda štúr," priblížila národná knižnica. Z vedeckých úvah medzi inými jedna z roku 1913 hovorí o tom, že Štúrovo meno treba odvodiť od nemeckého slovesa "stauen" (zastavovať vodu, vzdúvať sa). Existuje však aj výraz "stur", ktorý znamená strnulý či toporný. Slovakisti však s týmito úvahami nesúhlasili. "Sám Ľudovít si v mladosti viackrát zapísal svoje priezvisko v starej češtine ako 'Staur/ Stour'. Okrem toho mal aj bohatú zásobu pseudonymov, napríklad B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Pravolub Rokošan, Karl Wildbrunn, Ein Slave, Slovák, Zpevomil a známe prijaté slovanské meno Velislav. To prijal spolu s ostatnými štúrovcami počas národnej slávnosti na Devíne 24. apríla 1836. Každý z nich prijal k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mal verejne používať. A tak sa z Hurbana stal Jozef Miloslav, zo Škultétyho August Horislav a Ľudovíta Štúra Ľudovít Velislav Štúr," pripomína národná knižnica.

 

Depozity SNK ukrývajú bohatý osobný archív Ľudovíta Štúra. V rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív ponúka knižnica k blížiacemu sa 200. výročiu jeho narodenia viaceré z historických dokumentov v digitálnej podobe. Návštevníci webstránky projektu DIKDA si môžu prečítať aj zaujímavosti ako zápis Ľ. Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej alebo sa pozrieť do jeho školskej písanky.

 

Slovensko si na jeseň pripomenie 200 rokov od narodenia Ľ. Štúra a rok 2015 je zároveň Rokom Ľudovíta Štúra. K jubileu je pripravená séria podujatí. Všetky kľúčové aktivity vyvrcholia na jeseň, keď si pripomenieme deň narodenia Ľ. Štúra (28. október 1815). Nadviazať na ne by mala v januári 2016 pietna spomienka v Modre spojená so sprievodom k hrobu tejto významnej osobnosti našich dejín pri príležitosti 160. výročia úmrtia Ľ. Štúra.

 

Ľudovít Štúr (28. októbra 1815 Uhrovec - 12. január 1856 Modra) patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia polovice 19. storočia. V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844-1847) a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Po revolúcii 1848 - 1849 nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Zomrel 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia pri poľovačke.

 

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.