Štátne archívy sú v zlom stave, chýbajú odborníci aj priestory

Najstaršie dokumenty v archívoch, tzv. zoborské listiny, pochádzajú zo začiatku 12. storočia. BRATISLAVA 22. januára 2004 (SITA) - Štátne archívy na Slovensku sú v zlej situácii a pri súčasnom personálnom obsadení a technickom vybavení nemožno rátať s ich rozvojom. "Pri pretrvávaní tohto stavu sa nedá vylúčiť ani úplné zničenie archívneho dedičstva SR," skonštatoval na dnešnej tlačovej besede v Bratislave riaditeľ odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra (MV) SR Peter Kartous. Vážnym problémom je tiež umiestnenie archívov v nevyhovujúcich budovách s nedostatkom priestorov na ukladanie. Ani existujúce priestory však nespĺňajú podľa Kartousa požadované klimatické podmienky s 50-percentnou relatívnou vlhkosťou a teplotou 16 až 18 stupňov Celzia. Najakútnejšia situácia je v Archíve hlavného mesta Bratislavy a v pobočkách v Banskej Štiavnici, Komárne, Košiciach, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote, Rožňave, Skalici, Starej Ľubovni, Šali a Žiline. Za nedostatočné označil Kartous aj využívanie elektronickej formy komunikácie, ktorá sa stáva jednou zo základných foriem prístupu k archívnym dokumentom.
V sústave fungujúcej od roku 1954 je 10 archívov, z toho dva štátne ústredné archívy v Bratislave a Banskej Bystrici, sedem štátnych archívov s regionálnou pôsobnosťou s 37 pobočkami a Archív hlavného mesta Bratislavy. K najzávažnejším problémom patrí nedostatočný počet odborníkov v týchto inštitúciách, čo nepriaznivo ovplyvňuje ich činnosť. Napríklad dopĺňanie archívneho dedičstva a preberanie dokumentov od
16 334 pôvodcov zabezpečuje iba 51 zamestnancov. Z 22 500 archívnych fondov, zbierok a jednotlivín je sprístupnených 85,5 percenta a archívne pomôcky sú vypracované k 3 340 archívnym súborom. Až 75 percent dokumentov je vyhotovených na kyslom papieri s limitovanou životnosťou, v súčasnosti preto hľadajú archivári spôsoby prenosu materiálov z kyslého na kvalitnejší papier so životnosťou 350 rokov. Ako Kartous pripomenul, v štátnych archívoch je vybudované iba jedno pracovisko schopné zabezpečiť konzervovanie a reštaurovanie všetkých druhov klasických archívnych dokumentov s 11 zamestnancami. Profesionálne archivovanie sa nezaobíde bez ukladania údajov na mikrofilmy.


Záujem o prístup k archívnym materiálom je veľký. Najstaršie dokumenty pochádzajú zo začiatku 12. storočia, sú to tzv. zoborské listiny z roku 1111-1113. Dokumenty, ktoré vznikli pred rokom 1526, môžu byť predložené iba v kópiách, aj tie však možno vyrábať iba v ojedinelých prípadoch. Za posledné tri roky vybavili štátne archívy viac ako 130 000 návštev a zhruba 60 000 žiadostí o vydanie odpisov, výpisov a potvrdení z archívnych materiálov. Pre potreby inštitúcií vyhotovili takmer dva milióny materiálov.


(SITA, an;zd), 0163


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa anana
Offline

dobre, už ked to nemáme (alebo sa nám nechce) ako zachrániť....čo je nesmierna škoda, že si takto necháme zničiť kultúru... prečo sa to nenechá aspon zarchivovať? http://www.super-digitalizacia.sk/archivacia/- podľa mňa by veľké firmy ako napríklad táto, spravili cenu pri takom množstve a dôležitosti dokumentov, lenže to by sa najprv muselo chcieť... 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.