Slovenský čínsky múr

Vládcovia mladšej doby bronzovej nariadili poddaným stavať obranný val, po ktorom su dodnes viditeľne stopy od Dunaja až po Sitno, čo je viac ako 60 kilometrov. Val slúžil zrejme na obranu pred východnými kočovnými kmeňmi. Možné je i to, že mal chrániť náleziská zlata, striebra a medenej rudy v okolí Banskej Štiavnice. Odborníci predpokladajú, že staré ryžoviská neďaleko miest s výskytom nerastných surovín svedčia o dávnom získavaní vzácnych rúd, ktoré ľudia mladšej doby bronzovej spracovávali v ohni.


Stopy po vale sú na viacerých miestach viditeľné. Tiahnu sa od Dunaja popri západnom brehu Hrona a Ipľa cez Kováčovské kopce, popri Chlabe, Súdovciach, Žemberovciach, Pečeniciach, Jabloňovciach, cez Segíňovu dolinu až po Sitno. Na pooraných poliach pri Jabloňovciach vidieť každú jar stopy po vale ako niekoľko metrov široký pás červenej prepálenej hliny. Val sa miestami týči až do výšky 6 metrov nad okolitý terén a dosahuje šírku pri upätí 17 metrov. Po stranách valu boli niekoľkometrové priekopy, ktoré sú už však zasypané.


Na stovkách andezitových kameňov vidieť červené škvrny, akoby boli vo veľkom ohnisku. "Hornina bola vystavená vysokej teplote", hovoria geológovia a zároveň vylučujú hru prírody. Archeológovia sa zhodujú v názore, že kamene a hlina vo valoch sú spečené až natavené po mohutných požiaroch. Niektorí odbornici tvrdia, ze vypaľovanie valov bolo súčasťou stavebnej technológie. Andrej Kmeť vyslovil názor, že pomenovanie dediny Pečenice suvisí práve s "pečením" valu.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa palo
Offline


Spečený val sa tiahne od Sitna po Dunaj. Temer rovno, len z prerušeniami, kde nebol treba. Dodnes sa jeho zvyšky dajú nájsť v chotároch obci tekovského regiónu. Ma dĺžku asi 60 kilometrov. Konštrukcia valu bola založená na štandardnom starovekom zemnom násype spevnenom kameňmi s komorovou drevenou konštrukciou a drevenými palisádami navrchu. Stal na miestach, ktoré je možne prejsť armádou, presnejšie jazdectvom. Val bol zapálený po celej dĺžke a tým došlo k vyhoreniu drevenej konštrukcie s palisádou a spečeniu hliny a zeminy. Umiestnenie v krajine a orientácia ho predurčuje na obranu pred útokom z východu.

Nevieme KEDY a KTO.

Na posledné dve otázky je niekoľko nemožných a niekoľko možných odpovedi.
Čítajte viac: TU

Obrázok používateľa Zavináč
Offline

No... ako som bol už viackrát spomínal, nie som archeo, ale mám dve otázky:
- Nesúvisí názov obce Pečenice náhodou s Pečenehmi /Pečeněgmi ktorí tu kedysi sídlili na pozvanie panovníka? (Aj Kozárovce nemajú meno po kozách ale po Chazaroch)
- Som síce priatel VELKÝCH akcii, ale aj tak si neviem dosť dobre predstaviť zapálenie 60 km úseku drevenej palisády na vale naraz....
Iba ak pri rozsiahlom lesnom požiari aké dnes zaživajú v Rusku, čo nemožno vylúčiť preto že pred tisícročiami bolo podnebie na Slovensku teplejšie a asi aj suchšie. Mimochodom, podobné valy sa tiahnu až po Revište, není liž pravda? :lol:

Obrázok používateľa asomtam
Offline

...ten val až tak veľmi spečený nieje ako by sa podľa názvu zdalo,iba miestami a ani to akoby sa mohlo niekomu zdať.

Obrázok používateľa palo
Offline

Vážený, o tento "klenot" som sa jednoducho musel podeliť!
http://www.kpufo.eu/sk/?p=725
Hneď si na tomto plamienku prihrejem polievočku:

V Eddě a v jedné z nejstarších písní se říká, že na obranném valu táhnoucím se krajinou sto mil budou bohové bránit svůj kraj. Pokud pravlastí Ásů byla Idská pole, se kterými sousedil kraj obrů, který mohl zahrnovat Gemer a bývalý Novohrad. Pečenický val obrů byl západní hranicí říše obrů.

Obrázok používateľa asomtam
Offline

Rozhovor. Vedecký tajomník Archeologického ústavu SAV Karol Pieta v rozhovore pre HN.
Pieta pre HN: Val stavali celé generácie
Aký je pohľad vedcov na Spečený val?
Je to vlastne celá sústava valových opevnení, ktoré sa u nás vinú pozdĺž Hrona. V oveľa väčšom rozsahu ich možno sledovať v Maďarsku, kde sa nazývajú Sarmatské valy, keďže východné Maďarsko bolo osídlené kmeňom Sarmatov. Kardinálna a vášnivo diskutovaná otázka znie, kedy vlastne vznikli. Sú to monumentálne a unikátne diela v rámci Karpatskej kotliny.

Takže, keď nevieme kedy, nevieme ani kto ich postavil?
Aj u nás boli pokusy o exaktné datovanie, ale tam sa celkom neprišlo na to, kedy boli postavené. Zdá sa, že celý systém sa postupne dopĺňal vo viacerých obdobiach a využíval sa znova a znova. Vznikal teda priebežne. Veľmi pravdepodobne vznikol v priebehu doby rímskej, asi v 3. a 4. storočí.

Načo slúžili?
Na ochranu krajiny pred nájazdmi rôznych národov, ktoré sa v tom čase dávali do pohybu, čo koncom 4. storočia vyvrcholilo veľkým sťahovaním národov. Dnes vieme, že valy využívali aj v neskorších obdobiach, v 8. a 9. storočí. Samozrejme, opevnenie sa využívalo v priebehu celej doby a je reálne, že niektoré úseky dokonca aj v druhej svetovej vojne.

Čo je na valoch zaujímavé?
Ľudia ich volajú spečené valy. Existuje teória, prečo. Boli budované z hliny, kameňov a konárov. Keď drevené konštrukcie pri zapálení vyhoria, tak sa okolitá hlina žiarom prepáli, niekedy až tak do sklovita. A z toho vznikli rôzne príbehy o spečení a sklených zámkoch v rozprávkach a podobne.

Mohli by byť tieto valy aj staršie, ako sa predpokladá?
Na jednom mieste val prechádza ponad osadu, ktorá existovala v 7. storočí pred Kristom. Teda val je určite mladší. Niekoľko tisícročí určite nemá, ale 1 500 rokov určite.

Aký význam majú pre nás valy z kultúrneho hľadiska?
Je to určite monumentálne dielo. Treba si uvedomiť, že ľudia vedeli naplánovať takúto stavbu a zrealizovať ju. Museli to byť tisíce a tisíce ľudí, ktorí sa na tom museli podieľať, museli to byť mocní vládcovia, ktorí dokázali takéto niečo vybudovať. Je to jasný dôkaz vysokej organizovanosti a technickej zdatnosti spoločnosti. My sa však správame k takýmto pamiatkam dosť macošsky.

Dušan Uhrin 9. 7. 2010 linkHN

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.