Vládcovia mladšej doby bronzovej nariadili poddaným stavať obranný val, po ktorom su dodnes viditeľne stopy od Dunaja až po Sitno, čo je viac ako 60 kilometrov. Val slúžil zrejme na obranu pred východnými kočovnými kmeňmi. Možné je i to, že mal chrániť náleziská zlata, striebra a medenej rudy v okolí Banskej Štiavnice. Odborníci predpokladajú, že staré ryžoviská neďaleko miest s výskytom nerastných surovín svedčia o dávnom získavaní vzácnych rúd, ktoré ľudia mladšej doby bronzovej spracovávali v ohni.
Stopy po vale sú na viacerých miestach viditeľné. Tiahnu sa od Dunaja popri západnom brehu Hrona a Ipľa cez Kováčovské kopce, popri Chlabe, Súdovciach, Žemberovciach, Pečeniciach, Jabloňovciach, cez Segíňovu dolinu až po Sitno. Na pooraných poliach pri Jabloňovciach vidieť každú jar stopy po vale ako niekoľko metrov široký pás červenej prepálenej hliny. Val sa miestami týči až do výšky 6 metrov nad okolitý terén a dosahuje šírku pri upätí 17 metrov. Po stranách valu boli niekoľkometrové priekopy, ktoré sú už však zasypané.
Na stovkách andezitových kameňov vidieť červené škvrny, akoby boli vo veľkom ohnisku. "Hornina bola vystavená vysokej teplote", hovoria geológovia a zároveň vylučujú hru prírody. Archeológovia sa zhodujú v názore, že kamene a hlina vo valoch sú spečené až natavené po mohutných požiaroch. Niektorí odbornici tvrdia, ze vypaľovanie valov bolo súčasťou stavebnej technológie. Andrej Kmeť vyslovil názor, že pomenovanie dediny Pečenice suvisí práve s "pečením" valu.
