Rešerš učebnice pevnostného staviteľstva: úvod do seriálu

Obrázok k článku od zora.

Rešerš učebnice pevnostného staviteľstva od vicemaršála von Wurmba z roku 1852 č.1

Vydanie uvedenej publikácie – učebnice bastiónového staviteľstva z roku 1852 bolo motivované potrebou lepšie sa orientovať v novodobom pevnostnom staviteľstve a tým pádom aj lepšie analyzovať zachované konštrukcie, včítane na nich realizovaných stavebných úprav. Uvedená učebnica poskytuje záujemcom o stavebno-technologickú podstatu stavieb éry bastiónového pevnostného staviteľstva podrobnú príručku, venujúcu sa stavebným detailom tohto druhu opevnení.

 

Základným podnetom na jej spracovanie bol predovšetkým sedem rokov prebiehajúci podrobný pamiatkový výskum takmer celého komplexu bastiónového opevnenia mesta Komárno na slovenskej strane Dunaja. Tento komplex patrí k najrozsiahlejším bastiónovým pevnostiam v Európe. V rámci pamiatkového výskumu sa autori publikácie (spolu s ďalšími spolupracovníkmi) podrobne zoznámili nielen s celkovým koncepčným riešením spomenutého pevnostného systému, ale prenikli aj do stavebnej podstaty väčšiny jeho zachovaných stavieb. Súčasťou výskumu bolo aj študovanie archívnych podkladov z vojenských archívov, najmä z Budapešti a z Viedne, ale aj z iných zdrojov, ktoré sa podarilo získať najmä vďaka desaťročia prebiehajúcej dôkladnej výskumnej práci Mgr. Ľudovíta Gráfela z Komárna. Jemu za túto činnosť patrí veľká vďaka.

 

Okrem podkladov, ktoré sa viazali priamo ku komárňanskej pevnosti, sa podarilo zhromaždiť aj ďalšie informácie o bastiónovom staviteľstve, ktoré síce pochádzali z iných, nie priamo komárňanských zdrojov, ale pomohli pochopiť mnoho zo stavebnej podstaty tohto druhu opevnení. Jedným z takýchto zdrojov bola aj publikácia, vydaná v roku 1852 v Olomouci – vtedy dôležitom opevnenom meste monarchie – Juliusom von Wurmbom. Ten bol v dobe napísania uvednej publikácie plukovníkom, avšak neskôr to dotiahol až na hodnosť vice-maršála CaK armády. Pôvodná publikácia bola vydaná pre potreby CaK ženijnej akadémie a preto je napísaná na pomerne podrobnej úrovni s 350 ilustráciami. Aj jej názov: Lehrbuch der Kriegs-Baukunst (slov. Učebnica vojnového staviteľského umenia) napovedá, že knižka je spracovaná predovšetkým z technického uhľa pohľadu a tým sa stala pre autorov výskumu príťažlivou.

 

Pôvodné von Wurmbovo dielo bolo napísané staršou formou nemčiny, ktorá sa už dnes v tejto podobe nezvykne používať a preto publikácia predstavovala pre preklad značné komplikácie. Veľkú pomoc v tomto predstavovali informácie (aj cudzojazyčné), získané z internetu. Takisto veľmi pomohli aj odborné konzultácie s Mgr. Ľudovítom Gráfelom z Komárna, ako aj s PhDr. Zdeňkom Váchom z Pamiatkového ústavu v Brne. K prekladu prispel aj Mgr. Tomáš Sovinec, PhD. Z Filozofickej fakulty UK v Bratislave, Mgr. Miroslav Papoušek z Památkového ústavu z Olomouca,  Ing. Edita Tomková (†) a Ing. Erik Tomko z Bratislavy a ďalší odborníci zo stavebnej praxe zo Slovenska, Česka a Rakúska. A za spoluprácu sa tiež treba poďakovať aj recenzentom – prof. ing. Antonovi Puškárovi, PhD. zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave, Mgr. Ľudovítovi Gráfelovi z Komárna a Mgr. Petrovi Horanskému - pôvodne z Pamiatkového úradu SR.

 

Chronickým problémom vedeckých pamiatkových výskumov, ktoré sa dotýkajú stavebnej podstaty skúmaných diel, je veľká absencia študijnej stavebno-technologickej literatúry, ktorá by pomohla lepšie pochopiť mnohé nálezové situácie. Tento problém je ako-tak možné preklenúť pri skúmaní stredovekého staviteľstva. Veľký problém však nastáva pri skúmaní ranných storočí novovekého staviteľstva, ku ktorému sú k dispozícii len veľmi obmedzené zdroje. Drvivá väčšina odbornej literatúry, týkajúcej sa starších stavebných diel rieši predovšetkým ich výtvarnú podobu, avšak ich stavebno-technologickej podstate sa venuje len minimálne.

 

Z toho dôvodu sa autori tejto publikácie rozhodli prispieť k budovaniu fondu staviteľskej (nie architektonickej - v dnešnom slova zmysle skôr dizajnérskej) literatúry spracovaním a interpretovaním pôvodnej publikácie vice-maršála von Wurmba. Je však potrebné uviesť, že von Wurmb napísal svoju učebnicu až na sklonku éry bastiónového staviteľstva (v roku 1852). Už v roku 1885 totiž prišlo ku kríze bastiónového staviteľstva (nazývanej aj krízou čierneho strelného prachu), ktorá bastiónové pevnosti odsunula medzi prežitú starinu, ktorá sa hodila už len na sklady, alebo kasárne. Okrem spomenutého je tiež dobré uvedomiť si, že kniha bola napísaná v dobe stále trvajúcej epochy vápenného staviteľstva, ktoré používalo bežné vápenné malty zo vzdušného vápna. Tým sa dosahovala pomerne nízka pevnosť malty a asi preto sa v texte nezriedka objavujú aj obavy o stabilitu murovaných konštrukcií a bežne sa vyskytuje výstraha pred účinkami bombardovania.   

 

V predslove svojej knihy sa von Wurmb hlási k čestnej úlohe zostaviť učebnicu vojenského staviteľského umenia pre potreby cisársko-kráľovskej ženijnej akadémie.

Von Wurmb tiež priznáva, že na základe výslovne najvyššieho rozkazu už nerozpracováva témy, ktoré boli publikované v predchádzajúcom diele Franza Weissa von Schleussenburga. Zároveň sa však von Wurmb odvoláva aj na druhé vydanie von Schleussenburgovej publikácie[1], v ktorej majú byť tieto témy podrobnejšie rozpracované. Von Wurmb správne usudzuje, že pre potreby Akadémie má zmysel vydávať diela, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, pričom je úplne zbytočné vydávať diela, ktoré sa opakujú.

 

Preklad von Wurmbovej učebnice narážal na viacero nepríjemných prekážok. Tvorba podkladu knihy - rukopisu (doslova rukou písaného textu) bola v polovici 19. storočia stále viazaná na rukopis, skutočne písaný rukou a nie neskôr bežným písacím strojom. Výsledkom takéhoto zostavovania textu zrejme bola situácia, že rukopis, ktorý sa následne dostal do rúk vydavateľovi, nemusel byť vždy úplne jasne zrozumiteľný. Tiež sa mohlo stať, že aj von Wurmb pri svojej autorskej korektúre niektoré nedokonalosti prehliadol. O nie veľmi dôslednej práci vydavateľa svedčí aj fakt viacerých preklepov, ktoré sa v origináli tlačenej učebnice nachádzajú. Nezrovnalosti sa vyskytujú aj v uvádzaných mierach, čo porozumenie textu značne sťažuje.   

 

Text musel byť preto miestami prekladaný len voľne, s cieľom vystihnúť podstatu myšlienky napísaného. Každopádne bolo potrebné upraviť vetnú skladbu do podoby, ktorá je pre dnešného čitateľa ako-tak príjemne čitateľná. V pôvodnom texte sa totiž pomerne často vyskytovali z dnešného pohľadu dosť krkolomné slovosledy a vyjadrenia, ktorých význam bol problém pochopiť. Nehľadiac na to, že občas sa vyskytli aj navzájom si protirečiace dve časti viet. Ďalšou, veľmi nepríjemnou komplikáciou boli extrémne dlhé von Wurmbove vety, v ktorých často používal čiarky, ktoré oddeľovali ďalšie a ďalšie a ďalšie rozvinutie prvotnej myšlienky. V extrémnych prípadoch sú vety takmer totožné s veľkosťou odstavcov.

 

Komplikáciu spôsobovala aj nemecká gramatika polovice 19. storočia. Viaceré slova sa vtedy písali inak ako dnes. Veľkú technickú komplikáciu zasa prestavujú používané miery. Tie sú uvádzané v dĺžkovom (siahy/stopy/palce) a súvisiacom váhovom (funty) systéme, ktoré si dnešný čitateľa, zvyknutý na metrický systém musí prepočítavať. Tým ale vznikajú nepresnosti. Ono totiž nie je jasné ktorý prepočet je potrebné použiť, keďže tieto miery mali viacero druhov prepočtov, používaných aj v našej monarchii. Z toho dôvodu sa autori rozhodli neprepočítavať uvádzané miery do metrického systému, ale radšej pripojiť tabuľky prepočtov. Takisto bol problém s niektorými skratkami, ktoré von Wurmb použil a nikde bližšie nevysvetlil.

 

Do niektorých častí preloženého textu autori vložili v zátvorke uvedený pôvodný nemecký výraz. Urobili to tak preto, že niekedy je nemecký výraz presnejší, či výstižnejší, ako jeho slovenský preklad a niekedy - žiaľ - nebolo ani celkom jasné ako sa má uvedený výraz presne preložiť. Mnoho odborných výrazov sa v bežne dostupných slovníkoch nevyskytuje, zato sa však často vyskytujú v internetových podkladoch naskenovaných vojenských kníh z 19. storočia. Z toho je jasné, že sa to ktoré dotknuté slovo dobovo používalo, avšak dnes sa už nepoužíva a vyvstáva tak značný problém ako ho preložiť. A to napriek tomu, že autori preklad konzultovali aj s karpatskými Nemcami, aj s rakúskymi staviteľmi.

 

V niektorých odsekoch učebnice je von Wurmb veľmi detailný a v iných zasa veľmi povrchný a všeobecný – azda predpokladajúci, že všetci čitatelia vedia o čom píše. Pri zjednodušenom vyjadrovaní autor akoby predpokladal nižšiu inteligenčnú úroveň bežných vojakov polovice 19. storočia a preto stráca čas vysvetľovaním pomerne jasných vecí, ktoré si dnešný vnímavý čitateľ ľahko domyslí. Na druhej strane zasa akoby predpokladal vyššiu vzdelanostnú úroveň vojakov - dôstojníkov, ktorý budú organizovať a riadiť stavebnú činnosť, keďže podobnosti o technologických postupoch len naznačuje a nerozvádza. Asi predpokladal, že sú to veci všeobecne známe a každý ich pozná. V polovici 19. stočia to tak aj naozaj mohlo byť. Lenže my už s tým dnes máme problém a privítali by sme podstatne podrobnejšie rozpracovanie tradičných technologických postupov, ktoré sú už dnes viac-menej zabudnuté. Ide o nedostatok typický pre takmer všetku historickú technickú literatúru písanú pred 20. storočím. Ďalším zaujímavým okruhom komplikácií sú odborné otázky. Napríklad je prekvapivé a tiež otázne uvedené využívanie hnoja na izolácie ako proti vode, tak aj proti bombám, alebo proti požiaru spôsobenom bombami. Rozpaky takisto vyvoláva používanie niektorých termínov v inom zmysle, ako je dnes obvyklé. Chaos takisto vyvoláva rôzne pomenovávanie toho istého detailu v rôznych častiach textu.

 

Nepríjemným prekvapením pre čitateľa iste bude aj von Wurmbové odvolávanie sa na iné dobové literárne zdroje, ktoré majú podrobnejšie vysvetľovať niektoré časti preberanej problematiky. Tieto zdroje sa niekedy dajú nájsť naskenované na internete. Iné zdroje je zrejme potrebné dohľadať v špecializovaným knižniciach, nachádzajúcich sa v rôznych kútoch bývalej monarchie, čím sa pre bežného čitateľa stávajú prakticky nedostupné. A ešte jeden problém – ako pre prekladateľa, tak aj pre čitateľa - predstavuje nesúlad niektorých obrázkov s textom. V texte uvedené odvolania na označenie niektorých detailov malými písmenami nie je v obrázkoch vždy rešpektované a citované malé písmená tam chýbajú, alebo sú na obrázkoch navyše.

 

A aby autori nepredkladali len čistý preklad pôvodného von Wurmbovho diela, tak ho doplnili viacerými poznámkami pod čiarou, ktoré vysvetľujú niektoré špecifické záležitosti. Takisto doplnili pôvodný text ďalšími kapitolami, ktoré širšie vysvetľujú dobové súvislosti pevnostného staviteľstva. Z výstupov pamiatkového výskumu pevnosti Komárno pochádza aj veľmi bohatá fotodokumentácia, ktorá bola použitá na ilustrovanie viacerých detailov učebnice. Doplnené boli aj niektoré detaily z iných bastiónových pevností Strednej Európy, ktoré sa autorom podarilo navštíviť. A uvedený je tiež prehľad súvisiacich historických mier, vysvetlenie vybraných odborných výrazov a krátka životopisná kapitola o tom, kto von Wurmb vlastne bol.

 

Na záver uvedeného je však ešte potrebné sebakriticky poznamenať, že asi nie vždy sa podarilo prekladom presne vystihnúť myšlienky autora. Za tento nedostatok sa autori čitateľom vopred hlboko ospravedlňujú a dúfajú, že to veľmi neznehodnotilo celé dielo.

 

Obsah

Prvý oddiel: Stavba eskárp a kontreskárp

§1 Účel eskárp a kontreskárp a ako ich požiadavkám rôznym spôsobom vyhovieť

§2 Potrebná výška priľahlých eskárp a kontreskárp

§3 Vonkajšia strana jednoduchého obkladu (Revétement)

§4 Hrúbka priľahlých eskárp

§5 Pokusy o prielom

§6 Z týchto skutočností vyplýva

§7 Voľba materiálu

§8 Voľba nasypanej zeminy

§9 Polovičné obloženie

§10 Výpočet rozmerov múra

§11 Tabuľka pre obložené pevnostné múry podľa Belidora

§12 Tabuľka pre múry bez predprsní podľa Rondeleta

§13 Použitie uvedených tabuliek

§14 Vplyv zlých druhov zeminy na stabilitu múrov

§15 Bezpečnosť päty múra

§16 Časti základov

§17 Ďalšie opatrenia na ochranu päty múrov

§18 Bermy

§19 Základy umelo konštruovaných eskárp

§20 Výhody umelo konštruovaných eskárp

§21 Rezy eskárp so zaklenutými opornými piliermi

§22 Osadenie rozpernej stojky (Absattelung) roznášacieho oblúka

§23 Zeminové násypy za roznášacími oblúkmi

§24 Výpočet rozmerov eskárp s roznášacími oblúkmi

§25 Eskarpy s úžitkovými kazematami (Decharge Casematen) a galériami

§26 Úžitkové kazematy vo viacerých podlažiach

§27 Rozmery úžitkových kazemát

§28 Zadná stena úžitkových kazemát

§29 Klenby úžitkových kazemát

§30 Hĺbka úžitkových kazemát

§31 Výpočet stability úžitkových kazemát

§32 Založenie a zapustenie úžitkových kazemát

§33 Podpery úžitkových kazemát

§34 Strieľne a odvody dymu z úžitkových kazemát

§35 Vnútorné zariadenie úžitkových kazemát

§36 Rozdelenie a prístupy k úžitkovým kazematám

§37 Úžitkové kazematy v kontreskarpách

§38 Eskarpy a kontreskarpy s rovnobežnými chodbami (galériami)

§39 Vchody a úseky kontreskarpových chodieb (galérií)

§40 Voľne stojace opevňovacie múry

§41 Jednoduché, voľne stojace opevňovacie múry

§42 Voľne stojace múry s podperným piliermi

§43 Voľné stojace múry pre dve nad sebou postavené delá

§44 Ďalšie detaily voľne stojacich múrov

§45 Hore voľne stojace a dole priliehajúce eskarpové múry

§46 Rezy a rôzne druhy zmiešaných eskárp

§47 Priečne múry na bermách voľne stojacich eskárp

§48 Flankovanie a obrana päty eskarpových múrov

§49 Porovnanie kubatúry a nákladov rôznych eskarpových múrov

 

Rôzne, pri zhotovení eskárp sa vyskytujúce detaily

§50 Kordóny

§51 Materiál kordónov

§52 Rohové kordóny a krycie platne bočných múrov

§53 Pokrytie voľne stojacich múrov strešnými škridlami

§54 Cimburie a podsebitie

§55 Nárožné zosilnenie

§56 Vytýčenie a označenie bodov pri stavbe eskárp

§57 Profilovanie eskárp

§58 Lešenie pre eskarpy

 

Druhý oddiel: Stavba valov a predprsní, kazemát a defenzívnych budov

Stavba valov a predprsní

§59 Všeobecné údaje o hrúbkach predprsní

§60 Všeobecné údaje o profiloch valov

§61 Ohľad na lafetovanie a zriadenie postavení diel

§62 Výber druhov zeminy na výstavbu valov a predprsní

§63 Prične a traverzy na valoch

 

O stavbe kazemát a obranných budov

§64 Všeobecné údaje o rozmeroch, potrebných pre kazematy

§65 Druhy konštrukcií kazemát

§66 Založenie podpôr a vytváranie kazemát

§67 Výpočet hrúbky klenieb a podpôr pre kazemát

§68 Hrúbka bežných podpôr

§69 Hrúbka klenby a jej prekrytia zeminou

 

Stavebné detaily, vyskytujúcich sa v kazematách a v kazematovaných budovách

§70 Puškové strieľne a ich rozmery

§71 Rôzne druhy strieľní

§72 Detaily líca strieľní

§73 Delenie a zmena strieľní

§74 Tlamové strieľne (Maulscharten)

§75 Vzdialenosť strieľní od seba a ich vyvýšenie ponad vonkajšiu pätu

§76 Kanónové a húfnicové strieľne, ich rozmery

§77 Šikmé strieľne

§78 Rozmery húfnicových strieľní

§79 Podmienky strieľní, závisiace od lafiet

§80 Zhotovenie strieľní

§81 Ochrana otvorov strieľní

§82 Vetranie, odvod dymu a osvetlenie kazemát

§83 Dymovody a okná na zadných čelných stenách kazemát

§84 Predné čelné steny kazemát, ich strieľne a štrbiny

 

O zaistení kazemát a kazematovaných budov proti vlhkosti a proti vniknutiu povrchovej vody

§85 Hlavné požiadavky na ochranu

§86 Odsadenie spádovaného krytia klenieb (Absattlung)

§87 Výroba dažďových žľabov Ixen

§88 Spôsob nasypania zeminy na spádované krytie klenieb (Absattlung)

§89 Čas, potrebný k vniknutiu vlhkosti do kazemát

§90 Vodotesné povlaky

§91 Asfalt, decht, mastix a umelé cementy

§92 Zastrešenia kazemát

 

Účel a delenie kazemát

§93 Definícia kazemát, zjednotenie ich obranného a ubytovacieho účelu

§94 Rozdelenie kazemát

§95 Kazematy na valoch

§96 Valové duté traverzy pre mažiare

§97 Valové duté traverzy pre kanóny a húfnice

§98 Kupírovanie valov (valové prierazy)

§99 Kazematy pod valmi

§100 Väčšie kazematy pod valmi

§101 Valové kazematy pre viacero diel

§102 Vnútorné zariadenia kazemát

§103 Jednotlivé menšie kazematy pod valmi

§104 Voľne stojace kazematy a komunikácie ponad priekopy

§105 Budovy v priekopách pevností

§106 Voľne stojace kazematované budovy a ich využitie

§107 Stanovisko a forma voľne stojacich kazematovaných budov

§108 Konštrukcia voľne stojacich kazematovaných budov

§109 Príklady reduitov v opevneniach

§110 Samostatne stojace vežovité opevnenia

§111 Kasárenské úsekové a obranné budovy vo vnútri pevnosti

 

Tretí oddiel: Stavba komunikácií vo vnútri pevnosti a na pevnosti

Stavba komunikácií v pevnostiach, na pevnostaich a na opevneniach (Festungs-Werke)

§112 Rozdelenie týchto komunikácií a umelé komunikačné vybavenia na valoch

 

A Pevnostné brány

§113 Definícia, rozsah a konštrukcia pevnostných brán

§114 Fasády pevnostných brán a bránové objekty

§115 Uzáver pevnostných brán

§116 Príklady bránových objektov a vzory ich fasád

 

B Pevnostné mosty

§117 Pevnostné mosty a ich časti, účel a rozsah zaťahovacích i zdvíhacích (padacích) mostov, konštrukcia zaťahovacích mostov

§118 Zdvíhacie mosty s dvojramennými pákami

§119 Všeobecné požiadavky na zdvíhacie mosty

§120 Skúšky zdvíhacích mostov s dvojramennými pákami

§121 Zdvíhacie mosty s vlčími jamami

§122 Skúšky zdvíhacích mostov s vlčími jamami

§123 Zdvíhacie mosty s navijakom

§124 Zdvíhacie mosty s protizávažím a to podľa Dobenheima

§125 Zdvíhacie mosty podľa Burela

§126 Zdvíhacie mosty podľa Delilla

§127 Zdvíhacie mosty podľa Derchéa

§128 Ponteletské zdvíhacie mosty

§129 Zdvíhacie mosty s bombami ako protizávažím

§130 Piemontské zdvíhacie mosty a príklad podrobného prepočtu potrebných protizávaží.

§131 Menšie zdvíhacie mosty, dvojité zdvíhacie mosty a všeobecné poznámky

§132 Pevné mosty v pevnostiach

§133 Východy z krytých chodieb

§134 Cesty a železnice na pevnostiach a v pevnostiach

§135 Pozemná lanovka (Reiszug)

§136 Poterny

§137 Uzavretie brán i poterien a tiež rôzne bariéry

§138 Vyústenie poterien, otvorené a kryté spojovacie kaponiéry i spojovacie chodby §139 Rampy na valy

§140 Schody na valy

§141 Výťahy

 

Štvrtý oddiel:

A Sklady a výrobné zariadenia delostrelectva

§142 Spôsob skladovania strelného prachu a priestorové nároky takýchto skladov

§143 Všeobecné bezpečnostné opatrenia a požiadavky na sklady strelného prachu

§144 Bojové sklady strelného prachu

§145 Príručné sklady a denné, alebo spotrebné sklady

§146 Mierové sklady

§147 Sklady delostreleckých zbrojníc

§148 Budovy delostreleckých dielní

§149 Úžitkové drevo, lafety, montované chatrče (Stückhütten)

§150 Výrobne munície – laboratória, arzenály

 

B Sklady pevností

§151 Pevnostné stavebné dvory

 

C Výrobne a sklady potravín

§152 Budovy pekární

§153 Pece a poľné pece

§154 Druh a kvalita v pevnosti uložených, životne dôležitých zásob (Lebensbedürfnisse)

§155 Všeobecné sklady potravín, sklady múky a plodín

§156 Vzduchotesné sklady obilia (silá)

§157 Silá ako sklady sena a slamy

§158 Mlyny

§159 Vodné mlyny s turbínami

§160 Bežné vodné mlyny

§161 Mlyny na konský a ručný pohon

§162 Čerpadlá

§163 Cisterny a ľadovne

§164 Voči bombardovaniu bezpečné pivovary

§165 Pálenice brandy

 

D Ubytovanie mužstva

§166 Voči bombardovaniu bezpečné kasárne a špitály

§167 Sídliská v pevnostiach

 

Piaty oddiel:

§168 Účel pevnostných vodných stavieb

§169 Priehrady

§170 Bâtardeux

§171 Vodné manévre a umelé inundácie (zaplavovania)

§172 Inundačný (záplavová) kotlina

§173 Spätné vzdúvadlá

§174 Manévrovacie vzdúvadlá

§175 Výpustné a nápustné stavidlá

§176 Ochrana pevnostných stavidiel

§177 „Splachovacie zariadenie“ (Chasse d´eau)

§178 Kynety (Cunneten)

§179 Všeobecné určenie kót a rozsahu vodných stavieb

§180 Opatrenia pri manévrov v priebehu zimy

 

Šiesty oddiel:

V šiestom oddiele sa Wurmb venuje opevňovacím stavbám pri mori, čo však v tejto publikácii nie je potrebné bližšie rozviesť.

§181 Všeobecné účely opevnených prímorských pevností a vojnových prístavov

§182 Zakladanie v mori

§183 Vrchná stavba prístavných hrádzí a mol

§184 Všeobecné požiadavky na arzenál vojnových prístavov

§185 Otvorené a kryté lodenice (kĺzadlá), suché doky

§186 Sklady, nákladné žeriavy, stožiarové žeriavy

§187 Svetelné majáky

§188 Zvláštne účely a požiadavky na pobrežné opevnenia

§189 Výzbroj pobrežných opevnení

§190 Lafety pre pobrežné opevnenie

§191 Pobrežné a plážové batérie

§192 Pobrežné forty

§193 Žíhacie pece na gule

 

Siedmy oddiel:

Fortifikačné vystužovacie práce v pevnosti

§194 Opevňovacie práce proti náhlemu prepadu

§195 Opevňovacie práce proti skutočnému prepadu a zabezpečenie vojnových skladov strelného prachu

§196 Inštalácie na valoch, potrebné proti skutočnému útoku

§197 Ostatné výrobky k vystužovaniu pevnosti a kryté postavenia diel

§198 Blindagen a zaistenie rôznych budov proti mažiarom (húfniciam)

§199 Osvetlenie vonkajšieho priestoru

§200 Zariadenie prepolia, zrubov (Blockhäuser), krytých kaponiér, priechodných inundácií a pod.

 

Príprava k zhotoveniu novostavby pevnosti a vedenie takejto stavby

§201 Projektové plány, poznámky, všeobecné inštrukcie

§202 Rozčlenenie stavby na stavebné objekty, rozdelenie práce pracovným brigádam, spôsob spísania predbežnej výmery a odhadu nákladov

§203 Administrácia, kontrola a predkladanie účtov pri stavbe

 

Literatúra:

  • Makýš, O. – Németh, A.: Vojenské staviteľstvo bastiónových pevností polovice 19. storočia. Komplexná monografia k realizácii výskumov a následnej obnovy, Pezinok: Renesans, 2016, ISBN 978-80-89402-87-8.[2]

 

Recenzia: Ing.arch. Alexander Németh.



[1] Spomínané druhé vydanie Franza Weissa von Schleussenburga: „Lehrbuch der Baukunst zum Gebrauche der k. k. Genie-Akademie. Zweiter Theil, Atlas“ (slov. „Učebnica staviteľského umenia pre potreby CaK ženijnej akadémie vyšlo potom v roku 1861.

[2] Publikácia je odstupná cez portál www.lanovefarby.sk.

Obrázok k článku od zora.

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Momentálne nie je prihlásený žiadny užívateľ.

Nováčikovia

Obrázok používateľa petrik82
Obrázok používateľa zolko144
Obrázok používateľa Tereza
Obrázok používateľa Osto61
Obrázok používateľa Tobu
Obrázok používateľa Erik Hučko
Obrázok používateľa lucky218
Obrázok používateľa Stefan1944