Rešerš učebnice pevnostného staviteľstva 5: Sklady a výrobné zariadenia delostrelectva

Obrázok k článku od zora.

Štvrtý oddiel[1]

A Sklady a výrobné zariadenia delostrelectva

 

§142 Spôsob skladovania strelného prachu a priestorové nároky takýchto skladov

Strelný prach sa skladuje buď v podobe voľného prachu (loses, lediges Pulver), alebo v podobe takzvanej spracovanej munície (laborierte Munition). Vtedy je skladovaný v patrónach, ktoré sú buď ostré, čiže vybavené príslušným projektilom, alebo slepé bez projektilu.

 

§143 Všeobecné bezpečnostné opatrenia a požiadavky na sklady strelného prachu

Sudy so strelným prachom, alebo muničné debny nikdy nemôžu byť skladované priamo na podlahe skladu, ale musia byť vždy položené zvislo po dĺžke sudov na drevených hranoloch (Kanter-Hölzer) veľkosti 6/6 palcov, alebo 5/5 palcov. Na prechody medzi radami sudom sa musia položiť trsťové rohože, alebo vlnené koberce tak, aby sa zabránilo akémukoľvek nešťastiu, ktoré by mohlo vzniknúť dôsledkom vznietenia sa rozptýleného strelného prachu. Z toho dôvodu sa nemôžu sudy so strelným prachom v skladoch nikdy gúľať, ale musia sa nosiť. Takisto nemôže do skladov nikto vstúpiť bez filcových topánok a bez toho, aby predtým neodložil ostrohy a bodák. Tieto totiž môžu tak, ako aj železné klince z podpätkov, spôsobiť iskry. Podlaha skladov strelného prachu sa zhotovuje dutinová. Tu sa však musia namiesto železných používať drevené klince a to z dubu. Okná sa v skladoch strelného prachu majú osadzovať len menšej veľkosti. Zvonka ich treba osadiť železnými okenicami a zvnútra na drevených otváraných rámoch uchytenými drôtenými mrežami. Okrem toho sa ale v kamenných okenných osteniach (špaletách) môžu osadiť železné tyčové mreže. Pri každom sklade strelného prachu sa musia dookola, alebo tam, kde je voľný priestor zriadiť vo vzdialenosti 12-15 stôp múry vysoké 8-10 stôp s jedným, alebo s viacerými zamknutými dverami. Ďalšou nevyhnutnosťou je zabezpečenie skladu strelného prachu pred úderom

blesku.

 

§144 Bojové sklady strelného prachu

Pre hlavnú potrebu a pre rezervné zásoby pevnosti sa budujú bojové sklady strelného prachu. Najistejšie je to vtedy, keď sa môžu využívať pred vlhkosťou spoľahlivo chrániace konštrukcie a skladovacie prostriedky pod valmi pevnosti. Takéto sklady ale nemajú byť založené veľké. Potom sú ich straty, alebo spustošenie okolia v prípade, že sklad vyletí do vzduchu proporčne primerané ich veľkosti. Vo viacerých prípadoch môže takáto katastrofa, ak ide o veľký sklad viesť k znemožneniu ďalšej obrany pevnosti. To sa pri malých skladoch nestane. Mimochodom, drobnejšie sklady sú aj preto výhodnejšie, že dokážu lepšie odolávať bombardovaniu než veľké, s veľkými rozponmi zaklenuté priestory. Preto sú sklady pre 200-400, najviac 1.000 centov najprimeranejšie. Hoci na druhej strane - výdavky a dozor sú uľahčené, ak máme menší počet stavieb väčších skladov. Zriadenie väčších stavieb s kapacitou 1.800-2.000 kusov centových sudov sa často realizuje a ešte často realizovať bude.

 

§145 Príručné sklady a denné, alebo spotrebné sklady

Takzvané príručne sklady strelného prachu dostanú spracovanú muníciu, určenú k jednotlivým účelom, alebo postaveniam. Zakladajú sa najlepšie pod valmi v blízkosti valových potern, valových múrov, alebo traverz. Sú postavené podobne ako bojové sklady strelného prachu a proti bombardovaniu sú zaklenuté. Ich veľkosť je podľa druhu a účelu na ktorý sú určené rôzna. Ich šírka môže byť preto podľa okolností 10-14 stôp a ich dĺžka 10-30 stôp. Z týchto skladov sa potom dodáva denná potreba munície buď do debien, ktoré sú položené na valoch, alebo do denných spotrebných skladov. Tie sa budujú tam, kde sa nepochybne dá očakávať útok. Skonštruované sú z hrubej guľatiny. Umiestnené bývajú buď na valoch, alebo pod predprsňami, alebo pod traverzami.

 

§146 Mierové sklady

Pre pevnosti, ako aj pre vojenské budovy a civilné stavby, ktoré v nich stoja je vysoko nebezpečné, keď je strelný prach dlhodobo skladovaný. Týka sa to aj často dlhej mierovej doby, počas ktorej je strelný prach skladovaný v bojových, ako aj v príručných skladoch. Je to tak preto, lebo nešťastné náhody môžu spôsobiť smutné katastrofy aj uprostred mieru. Preto sa zásoby strelného prachu v pevnosti v dobe mieru neskladujú v uvedených skladoch, ale mimo pevnosti v mierových skladoch strelného prachu. Tie by sa mali nachádzať vzdialené od všetkých vonkajších obytných budov najmenej 1.000-2.000 siah. Z týchto skladov sa potom prach v prípade hroziaceho nepriateľského nebezpečenstva presunie do vnútra pevnosti, do bojových a príručných skladov strelného prachu. Mierové sklady strelného prachu sa kvôli suchu najlepšie budujú na malých vyvýšeninách a v budovách z muriva, ktoré je ľahké. Je to tak preto, aby sa v prípade nešťastia zbytočne nezvyšovala explozívna sila výbuchu prílišným odporom konštrukcií budovy skladu voči tlakovej vlne.

 

§147 Sklady delostreleckých zbrojníc

Okrem skladov strelného prachu sú v pevnosti potrebné ešte ďalšie sklady pre delostrelectvo. Spomedzi nich sú najdôležitejšie zbrojnice (Zeughäuser). Sú to budovy, ktoré sú odolné voči požiaru a v pevnosti musia byť aj odolné voči bombardovaniu. Sú určené na uschovanie zbraní všetkého druhu, železnej munície, výzbroje, ostatných podobných zásob a náradia. Popri skladoch treba v zbrojniciach myslieť aj na byty pre dozor (Oberzeugwarte, Unterzeugwarte), ďalej pre slúžiacich v zbrojnici a tiež pre samotného zbrojmajstra. Tiež je potrebné počítať aj so zriadením potrebných kancelárií a strážnic. Ďalej je tieto budovy potrebné vybaviť suchými a vetranými pivnicami, do ktorých majú viesť rampy a nie schody. To z toho dôvodu, aby mohli byť používané aj ako sklady (garáže) povozov.

 

§148 Budovy delostreleckých dielní

Tak ako to bolo spomenuté v predchádzajúcich kapitolách, je vhodné umiestňovať delostrelecké dielne oddelené a o niečo ďalej od zbrojnice. Pritom obzvlášť budovy delostreleckých dielní sa majú stavať priamo v pevnostiach. Takéto budovy sa najlepšie stavajú s troma krídlami, pričom štvrtú stranu tvorí múr, ktorý takto uzatvára veľký dvor.

 

§149 Úžitkové drevo, lafety, montované chatrče (Stückhütten)

Na jednej strane nie je možné zriadiť voči ohňu a bombardovanie zabezpečené sklady pre všetky zásoby delostrelectva, ale na druhej strane sú zasa nevyhnutné prevzdušňované, nie masívne sklady pre zásoby úžitkového dreva. Preto sa v pevnostiach vyskytujú aj ľahké stavby (chaty, prístrešky) na skladovanie úžitkového dreva, sklady na delostrelecké lafety a montované chatrče (Stückhütten).

 

§150 Výrobne munície – laboratória, arzenály

V pevnostiach nevyhnutné zariadenia na výrobu munície, ktoré sa nazývajú delostreleckými laboratóriami (Artillerie-Laboratorien, slov. delostrelecké pracovne), sa zhotovujú ako jednotlivé ľahko postaviteľné chatrče na izolovaných a zabezpečených miestach pevnosti. Laboratórium pozostáva zvyčajne z laboratórnej chatrče s 2-3 veľkými miestnosťami, v ktorých sa voľný strelný prach spracuje na muníciu. Laboratórium ďalej pozostáva z taviarne, v ktorej sa vyrába takzvaná tavená zbroj, z pecí na liatie olova, ktoré slúžia na odlievanie puškových guliek a tiež z iných, podobných chatrčí, ktoré si zriaďuje delostrelectvo na bližších záchytných miestach. Počas obliehania sa ale, namiesto takýchto chatrčí, laboratória zriaďujú v izolovaných kazematoch.

 

B Sklady pevností

 

§151 Pevnostné stavebné dvory

Pevnostné stavebné dvory obsahujúce dielne, sklady a uložiská pevnosti sa riešia podobne ako delostrelecké budovy a zbrojnice.

 

C Výrobne a sklady potravín

 

§152 Budovy pekární

Pre chlieb a sucháre sa snažíme všetky k tomuto účelu požadované budovy zjednotiť do komplexu nazvaného pekáreň. Tento komplex pozostáva zo samotnej pekárne (Backhaus), sýpky (Fruchtmafazin) a mlynov. Komplex musí byť odsadený od predpokladanej strany útoku na pevnosť, chránený pred priamymi strelami, vzburami a dookola uzavretý.Tam, kde sa nachádza citadela, alebo tam, kde pevnosť pozostáva z viacerých samostatných častí, sa musí zriadiť samostatná pekáreň pre každú jednu časť opevnenia.

 

§153 Pece a poľné pece

CaK armádou požívané pekárenské pece sú známe svojou jednoduchosťou a sú navrhnuté na prerušované kúrenie drevom. O týchto, takzvaných Glenkových peciach (Glenk´schen Oefen) existujú normové predpisy dvornej vojnovej rady zo 17. novembra 1839: A-4446 a z 20. januára 1840: A-239, ktoré sú k dispozícii na všetkých ženijných riaditeľstvách. Hlavné zásobovanie výstavby takejto pece sa vykoná prostredníctvom vlastného vozatajstva armády. Konkrétne ide o železné nosníky a ramenáty, šablóny pre zhotovenie pôdorysu pecí, železné konzoly na postavenie nosníkov a ďalšie stavebné pomôcky. Na výstavbu jednej pece k nim patrí 2.759 kusov 11 stôp dlhých, 5 stôp širokých a 2,5 palca hrubých tehál, hlina ako aj plevy, ktoré sa zabezpečia priamo na mieste.

 

§154 Druh a kvalita v pevnosti uložených, životne dôležitých zásob (Lebensbedürfnisse)

Nasleduje potrebná tabuľka s rozpisom potrebných potravín.[2] Hovädzie mäso bude zabezpečené prostredníctvom živého dobytka. Ten potrebuje žrať otruby, šrot a seno. Ovčie mäso zabezpečia živé ovce. Keďže hovädzí a ovčí dobytok sa postupne zakáľa, je potreba žrádla redukovaná. Celkovo je možné preto počítať len s polovicou vypočítanej spotreby žrádla. Vajíčka sa uložia na regály s prederavenými doskami, stojacimi pozdĺž chodieb. Na skladovanie 20.0000 vajec je potrebná jedna štvorcová siaha plochy. Masť nie je potrebné nijako zvlášť zabezpečovať, keďže sa získa z postupne zakáľaného hovädzieho dobytka. Pri skladovaní nápojoch zaberie 1 viedenské vedro priestor 1 a 4/5 kubickej stopy, takže 100 vedier potrebuje asi 9 štvorcových stôp pivničnej plochy. Namiesto piva, ktoré sa v pevnosti ustavične vyrába bude do úvahy pripadať len potreba jačmeňa, chmeľu a sudovej smoly.

 

§155 Všeobecné sklady potravín, sklady múky a plodín

Našťastie je možné veľkú časť zásob skladovať aj pod holým nebom. Najmenej exponované bude teda palivové drevo, ktoré sa však musí zložiť na tých miestach pevnosti, ktoré sú čo najviac vzdialené od obytných budov. Drevo sa taktiež musí uložiť do jednotlivých skupín tak, že keď sa aj nepriateľovi podarí jednu zapáliť, ostatné zostanú zachované. Takisto je možné uložiť aj čierne uhlie, ktoré je ale možné nasypať aj do podzemných jám. Aj seno, ktoré má byť podľa možností stlačené, sa uloží do skladov, ktoré sú zabezpečené voči bombardovaniu. V podobných skladoch, či stohoch, stojacich na vhodných a zabezpečených miestach sa skladuje aj slama, uložená vo viacerých vrstvách. Jatočný dobytok môže vo vhodnom ročnom období zostať aj vonku. V drsných ročných obdobiach ale musí byť dobytok ustajnený v stajniach. Priestory, ktoré sú učené pre ocot, nemúm ležať blízko priestorov kde bude skladované víno a ostatné nápoje. Aj pre skladovanie piva sa musia určiť zvlášť vyčlenené priestory, ktoré sú obzvlášť chladné. Tabak sa nesmie skladovať v suchých priestoroch, soľ a cukor sa zasa naopak v suchých priestoroch skladovať musí. Nasolené a do soli ukladané mäso sa spolu so soľou, alebo soľankou natlačí do dobre zazátkovaných dubových sudov a uloží v pivnici.

 

§156 Vzduchotesné sklady obilia (silá)

Je odporúčané skladovať zrno vo vzduchotesných nádobách, alebo skôr v rúrach (silách). Silá totiž zrno úplne chránia pred skazou, škodlivým hmyzom, stratám, krádežiam, požiarom a podobne. Okrem toho sa v rovnakých objemoch priestorov dá skladovať 3 až 4 krát viac obilia než v bežných skladoch. V silách uskladnené obilie sa ale musí, ak je vlhké, predtým vysušiť v sušiarňach. V našom prostredí a podnebí sa ale nemôžu zriaďovať podzemné silá, ale musíme ich stavať ako nadzemné. Každé jedno na štvorcovom pôdoryse zhotovené silo sa musí zaklenúť a vo vnútri omietnuť hydraulickou maltou.

 

§157 Silá ako sklady sena a slamy

Na zabezpečenie potrebných priestorových a finančných požiadaviek sa seno musí pred jeho skladovaním stlačiť prostredníctvom jedného z najlepších amerických lisov sena. Uzáver takýchto síl nemusí byť hermetický (vzduchotesný) tak, ako je to treba pre obilie, alebo múku.

 

§158 Mlyny

Ťažkosti s konzervovaním (skladovaním) múky oproti ľahkému skladovaniu obilia, ako aj okolnosť, že pri nepriateľskom ohrození sa treba spoľahnúť na súkromné mlyny stojace v pevnosti bez ohľadu na ich konštrukciu, robí založenie vlastných mlynov v pevnosti veľmi dôležité. Ak sa teda orientujeme viac na skladovanie obilia a nie na skladovanie väčších zásob múky je treba predchádzať všetkým náhodám, ktoré môžu pri mlynoch ľahko nastať. Preto sa tieto budovy musia bez výnimky konštruovať ako bezpečné voči bombardovaniu. Vo vzťahu k hnacej sile pevnostných mlynov všeobecne treba dbať na pravidlo, že použitie vetra, alebo vody nemusí byť vhodné. Každopádne treba zvážiť aj využitie parných strojov. Pri parných mlynoch sa použitá sila pary v chode dá prepočítať na silu zhruba 3¼ koňa.

 

§159 Vodné mlyny s turbínami

Prejdime k vodným mlynom a poznamenajme že takéto mlyny sú v pevnostiach najúčelnejšie s Forneyronovými turbínami. V prízemnom podlaží mlyna môžu byť namontované 3 prívodné kanály raže, jeden kanál pšenice, 2 kanály krúp, jedna vrecová debna a jeden mlyn na krúpy. Na hornom medzipodlaží (medzitrámoví, Zwischengebälke) bude zasa ďalej požadovaný počet vrecových debien a drviacich valcov.

 

§160 Bežné vodné mlyny

Nie všade bude v pevnostiach možné používať technicky najlepšie konštrukcie vodných mlynov. Je to tak preto, že často tomu budú stáť v ceste miestne prekážky a samotná realizácia bude možná podľa krajových a miestnych zvyklostí.

 

§161 Mlyny na konský a ručný pohon

Ako núdzová výpomoc slúžia mlyny aj na konský, alebo ručnú pohon. Prvé sú konštruované podobne ako obvyklé mlyny, nie sú veľmi výkonné a preto sa nedajú odporúčať. Naproti tomu železné mlyny na ručný pohon, ktoré boli zavedené prípismi č. A.2463 a A.2502 zo 6. júna 1830, ako aj prípisom č. A.675 zo dňa 4. marca 1839 dokážu v krajnej situácii poskytnúť pomerne veľa.

 

§162 Čerpadlá[3]

Spoľahlivé zaistenie spotreby vody v pevnosti je tak dôležité, že len v krajnom prípade núdze a len tam, kde sa nedá pomôcť si iným spôsobom sa táto spotreba zabezpečí výhradne prostredníctvom čerpadiel. Je známy, hoci nie nevyhnutne nutný aj spôsob, kedy sa voda pumpuje do hlavného zásobníka, ktorý je umiestnený vo veži (vodojeme). K pohonu stroja sa využije sila pary, alebo predsa len koní, prípadne ľudí. Nikdy sa ale nepoužije samotná sila pritekajúcej vody. Pri nej totiž neustále vznikajú komplikácie, spôsobené napríklad ľadochodom, vysokou vodou, alebo upchaním prívodného kanála.

 

§163 Cisterny a ľadovne

Vo vysoko položených, nie ľahko zásobovateľných zámkoch (hradoch) a citadelách, v močaristom prostredí a v opevnených prímorských mestách na nižších pobrežiach sú cisterny väčšinou najlepší, často aj jediný spôsob, ako sa dlhodobo zásobiť zdravou vodou. Je to tak preto, že vodovody, vedené z väčšej diaľky nie sú bezpečné pred nepriateľským zničením. Popri zásobách potravín a vody musí každá pevnosť aj fort dbať na dostatočnú zásobu ľadu v ľadovniach. Ľad je dôležitý ako pre konzervovanie potravín, tak aj k lekárskemu ošetreniu rán, zastaveniu krvácania, ošetrení pomliaždenín aj zápalových ochorení a podobne.

 

§164 Voči bombardovaniu bezpečné pivovary

Alkoholické nápoje nemôžu v obliehanej pevnosti chýbať. Keďže však nie v každej lokalite a nie v každej klimatickej oblasti je možná dodávka vína v dostačujúcom množstve, slúži k potrebnému doplneniu (alkoholických nápojov) pivo a brandy. Piva je potrebné tak významné množstvo, že vo viacerých pevnostiach môžu k jeho skladovaniu chýbať potrebné pivnice. Tiež nebude ľahké ochrániť veľké množstvo piva v skladoch obliehanej pevnosti pred skysnutím. Preto je obvyklé postarať sa o potrebné zásoby k zaisteniu neprestajnej výroby čerstvého piva v samotnej pevnosti aj počas obkľúčenia, alebo obliehania. K tomu sú potrebné pivovary, bezpečné pred bombardovaním.

 

§165 Pálenice brandy

 Potreba brandy ja síce podstatne menšia než potreba piva najmä vtedy, keď sa dodajú najsilnejšie druhy a tie sa v prípade spotreby riedia vodou. Dobré brandy je tiež možné ľahko a bez nevýhod uskladniť. Preto je aj stavba vlastnej pálenice brandy, určenej na výrobu pálenky v priebehu obliehania, nutná len v zriedkavých prípadoch.

 

D Ubytovanie mužstva

 

§166 Voči bombardovaniu bezpečné kasárne a špitály

Klenba každej kazematy prebieha aj ponad chodbu a chodba sa smerom do dvorovej časti pevnosti otvára arkádami tak, ako je to obvyklé pri mierových kasárňach. S ohľadom na stabilitu budovy je potrebné, aby 5 stôp široké prechody boli vzdialené od vonkajšej steny dvorovej strany budovy 9 stôp. Čo sa týka voči bombardovaniu zaistených špitálov (nemocníc), je potrebné pri stavbe týchto bežných zariadení kombinovať známe požiadavky a predpisy so zásadami stavby kazematovaných budov. Samo od seba sa rozumie, že budovy špitálov nie je možné zlúčiť s požiadavkami obrany a preto tieto budovy budú zodpovedať len svojmu zvláštnemu určeniu.

 

§167 Sídliská v pevnostiach

Zvyčajne sú existujúce, často veľmi veľké mestá tie, ktoré sa obkolesujú hradbami a sú menené na pevnosti. Zároveň v nových časoch je strategická dôležitosť týchto miest podmienená aj ich významom ako stredísk dopravy, uzlových bodov komunikácie, ako zhromaždísk bohatstva a zásob krajiny, alebo okolia. Na takýchto miestach teda stoja aj civilné budovy, často dokonca vo veľkom množstve. Ak to však nie je tento prípad a pevnosť sa zakladá na holej zemi, je výstavba občianskych stavieb nielen želaná, ale dokonca aj potrebná. Je to tak, lebo mier trvá dlhšie ako vojna a počas neho nedokážu početné posádkové miesta zabezpečiť všetko pohodlie spoločenského života.

 

Literatúra:

  • Makýš, O. – Németh, A.: Vojenské staviteľstvo bastiónových pevností polovice 19. storočia. Komplexná monografia k realizácii výskumov a následnej obnovy, Pezinok: Renesans, 2016, ISBN 978-80-89402-87-8.[4]

 

Recenzia: Ing.arch. Alexander Németh.



[1] Publikácia je odstupná cez portál www.lanovefarby.sk.

[2] Keďže ide podklad, ktorý obsahuje veľké množstvo dát slúžiacich ako príklad, rozhodli sa spracovatelia tejto publikácie uvedené tabuľku v tejto knihe neuvádzať. Nasledujúce vety však osvetlia spôsob zostavovania takejto tabuľky, resp. výpočtov potrebného skladovacieho miesta v skutočnosti polovice 19. storočia.

[3] V origináli von Wurmbovho diela autor čerpadlá nazýva vodnými strojmi (Wassermaschinen).

[4] Publikácia je odstupná cez portál www.lanovefarby.sk.

Obrázok k článku od zora.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.