Rešerš učebnice pevnostného staviteľstva 2: Stavba eskárp a kontreskárp

Obrázok k článku od zora.

Prvý oddiel: Stavba Eskarpy a kontreskarpy[1]

 

§1 Účel eskárp i kontreskárp a ako rôznym spôsobom vyhovieť požiadavkám na ne kladeným

Neobložené zemné valy umožňujú na ne vystúpiť a takto zaútočiť na opevnenie, ktoré obopínajú. Tomu je potrebné vo vyhovujúcej a trvácnej podobe zabrániť prostredníctvom rôznorodých múrov. Takéto múry, ktoré sú postavené pri vonkajšom vale, prípadne ako súčasť vnútornej strany priekop sa nazývajú eskarpy. Tie, ktoré sú umiestnené pri vonkajšej strane priekop sa nazývajú kontreskarpy. Bezpečnosť voči dobytiu sa zabezpečí hlavne výškou týchto múrov.

 

§2 Potrebná výška priľahlých eskárp a kontreskárp

Pri fortifikáciách sa predpokladá, že eskarpy priľahlé k hlavnému obvodu opevnenia pevnosti musia byť vysoké aspoň 30 stôp a pri vonkajších a predsunutých opevneniach musia byť vysoké aspoň 18-24 stôp.

 

§3 Vonkajšia strana jednoduchého obkladu (Revêtement)

Kvôli nerušenému ostreľovaniu – flankovaniu je neprípustné z vonkajšej strany umiestňovať výbežky a oporné piliere. Strmo svahované vonkajšie plochy sú zasa, kvôli klimatickým vplyvom tiež nevhodné. Ak majú byť použité obložené vonkajšie strany, tak treba použiť kamene, ktoré sú veľmi odolné voči vplyvom počasia. Voľne stojace čelné steny kazematovaných eskárp nie sú vystavené žiadnemu tlaku zeminy, a preto je každopádne najlepšie zhotoviť ich vertikálne.

 

§4 Hrúbka priľahlých eskárp

Eskarpové múry musia, okrem tlaku zeminy, odolávať aj nepriateľským guliam.

Čo sa týka toho druhého uvedeného, zo skúseností vyplýva, že okrem mimoriadnych prípadov, ako napríklad pri múroch zo žuly, alebo pri starých múroch neprimeranej hrúbky, neodolá žiadne murivo ťažkým delám, strieľajúcim z blízka.

 

§5 Pokusy o prielom

Namiesto nadpriemernej hrúbky sa oveľa viac dá dosiahnuť inými zmysluplnými konštrukciami, ktoré sa snažia dať priľahlým eskarpám viac odolnosti. Takéto konštrukcie potom sťažia ako zväčšenie, tak aj prelezenie nevyhnutného prielomu.

 

§6 Z týchto skutočností vyplýva

1) Že eskarpy sa na spodnej tretine ich výšky vyhnú pôsobeniu prielomových diel, čo sa zabezpečí cez zriadenie priekop a krycích.

2) Že uvedené múry sa majú osadiť zadným opornými piliermi, vzdialenými od seba 16 stôp svetlej dĺžky.

 

§7 Voľba materiálu

Len občas je možné voľne zvoliť materiál, ktorý sa použije na výstavbu eskárp. Preto sme, najmä kvôli hospodárnosti, väčšinou odkázaní na najbližšie dostupný a najlacnejší materiál.

 

§8 Voľba násypovej zeminy

Tiež treba dbať na výber druhov zeminy, ktorá sa nasype za eskarpy. Pretože odhliadnuc od dôležitých vplyvov, ktoré vyvolá konkrétny druh zeminy na stabilitu múrov, sa zemina musí udržať aj vo viac, alebo menej strmom sklone a to aj po vzniknutí prielomu v opevnení.

 

§9 Polovičné obloženie

Pri eskarpách sú ale skoro vždy navŕšené aj zeminové predprsne, ktorých koruny prečnievajú cez kordón múra. Často je výška tohto presahu rovná výške múru, ale často je aj väčšia..

 

§10 Výpočet rozmerov múra

Návod k výpočtu rozmerov, potrebných pre stabilitu obkladového múra patrí do oblasti všeobecnej stavebnej technológie a do príslušnej časti učebnice staviteľského umenia.

 

§14 Vplyv zlých druhov zeminy na stabilitu múrov

Teória berie síce, prostredníctvom váhy a uhla vnútorného trenia ohľad na druh zeminy, ktorá sa navŕši za múrom, avšak vplyv druhu zeminy na stabilitu múrov počas výstavby je často oveľa dôležitejší.

 

§15 Bezpečnosť päty múra

Treba si dať pozor na tlak, ktorý vyvolajú rôzne druhy zeminy a ktorý spôsobuje nielen príšerné zrútenie, alebo oveľa viac aj preklopenie obkladových múrov. Avšak treba dať pozor aj na zvláštne pôsobenie tlaku, ktoré často vplýva na samotné ušmyknutie spodku i základu múrov.

 

§16 Časti základov

Prvé a najdôležitejšie opatrenie je zhotovenie primerane hlbokých základov. Vauban v tomto prípade ustavične dbal na polovičné obloženie (Halbbekleidung, demirevêtement – pozri aj §9), ktorému pri tých istých okolnostiach dával dokonca dva krát tak hlboké základy, než pri obyčajných eskarpách.

 

§17 Ďalšie opatrenia na ochranu päty múrov

Tam, kde sa nedá zhotoviť potrebná hĺbka základov, alebo kde sa bez ohľadu na kvalitu zeminy musí zakladať v úplne v zlom, žiadnej nosnosti schopnom prostredí, tam sa musí myslieť na iný spôsob zaistenia múrov proti ušmyknutiu.

 

§18 Bermy

Založenie bermy (Berme) za kordónom a v dôsledku toho aj odstránenie predprsňového násypu, ktorý prevyšuje kordón, ako aj zhotoveného vonkajšieho svahu predprsne v malom sklone (v pomere 2:3, alebo 1:2), rovnako významne prispeje k zmenšeniu spomenutých zlých vplyvov

 

§19 Základy umelo konštruovaných eskárp

Ako od tlaku zeminy, tak aj od zdvihovej sily (Hebkraft) vyvolané zlé situácie sa vyskytujú viac a silnejšie pri bežných priliehajúcich obkladových múroch, menej ale pri umelo zhotovených múroch, doplnených zaklenutými podperami.

 

§20 Výhody umelo konštruovaných eskárp

Okrem už zvýraznených predností eskárp, skonštruovaných so zaklenutými piliermi, sa vďaka týmto klenbám ešte účinnejšie zabráni zrúteniu predprsní do prielomu, vytvoreného medzi dvoma piliermi.

 

§21 Rezy eskárp so zaklenutými opornými piliermi

Podľa rozmerov výšky múra a ostatných okolností sa použije buď hore, najbližšie ku kordónu osadený rad oblúkov. V druhom prípade vytvorí rad oblúkov za múrom takzvaný šamlík (stolček, Fussbank). Pre tehlové murivo a ťažšiu navážku sa navrhne proporčné zosilnenie rozmerov.

 

§22 Osadenie rozpernej stojky (Absattelung) roznášacieho oblúka

Rozperná stojka vrchnej klenby sa tvorí prostredníctvom takmer celého vymurovania klenbového pandantívu (Gewölbezwickel) takým spôsobom, že jeho najnižšie uložený diel, ktorý je vymurovaný nad stredom každého piliera sa vpredu zhotoví v hodnote o 1 stopu – 6 palcov, vzadu ale v hodnote o 2 stôp – 6 palcov hlbšie ako je kordón.

 

§23 Zeminové násypy za roznášacími oblúkmi

Násyp zeminy za múrmi sa môže uložiť podľa prirodzeného a oddelený od zadnej strany múrov. Na jednej strane sa tým síce zníži tlak zeminy na murivo a pri vzniknutom prielome sa zabráni zosypaniu zeminy, na druhej strane sa tým ale uľahčí samotný deštrukčný vplyv gúľ na múr.

 

§24 Výpočet rozmerov eskárp s roznášacími oblúkmi

Výpočet rozmerov múrov s odľahčovacími oblúkmi (Breschbogen) sa vo vzťahu k vrchnej časti obr. 8 vykoná plne podľa metódy, určenej pre bežné obkladové múry. Pritom sa ako rameno páky (Hebelsarm) tlaku zeminy zoberie celá dĺžka múru až po jeho pätu.

 

§25 Eskarpy so skladovými kazematami (Decharge Casematen) a galériami

Myšlienka nenechať priestory pod klenbami nielen nevyplnené, ale ich súčasne využívať aj ako ubytovacie a obranné priestory viedla k využitiu eskárp ako skladových / úžitkových kazemát (Decharge Casematen). Ide o druh eskárp, ktoré prednostne patria k novým opevneniam a pri správnom používaní môžu byť vnímané ako ďalší výrazný pokrok.

 

§26 Skladové kazematy vo viacerých podlažiach

Podľa rozsahu opevňovacích a iných potrieb sa môžu pri eskarpách, vysokých 27 stôp a viac, zriadiť buď dve podlažia skladových kazemát (Decharge Casematen), alebo sa na to využije len jeden spodný rad zaklenutých priestorov.

 

§27 Rozmery skladových kazemát

Rozmery vnútorných priestorov skladových kazemát (Decharge Casematen) sa určia s ohľadom na celkovú potrebnú stabilitu eskarpového systému a s ohľadom na využívanie kazemát.

 

§28 Zadná stena skladových kazemát

Najbližšie 3 stopy k širokým priechodom sa zadné čelo kazemát nechá buď bez obkladu a to spôsobom, aký udáva Marescot[2] a ako sa zhotovilo v Jülichu[3]. Alebo sa uvedené čelo uzavrie múrom. Pozdĺž vzadu voľne ku kazematám klesajúceho zemného svahu, zhotoveného podľa Marescotového návrhu, preniká dovnútra kazemát voda, čím sa kazematy stanú takmer úplne nevyužiteľné. Obzvlášť výrazne je to vtedy, keď sa odtok vody usmerní prostredníctvom vydláždených žľabov, umiestnených na spodku svahu a vyvedie pomocou odtokov (chrličov), umiestnených do predného čela.

 

§29 Klenby skladových kazemát

Klenba kazemát, ak je postavená z lomového kameňa, je pri rozpone 13-15 stôp hrubá 2 stopy. Pri rozpone 15-18 stôp má byť hrubá 3 stopy.

 

§30 Hĺbka skladových kazemát

Potom, čo majú klenby skladových kazemát presahovať čelné múry, tak bude možné zadný čelný múr týchto kazemát postaviť bezprostredne pri prechodoch. Len vo veľmi zriedkavých prípadoch je možné za prechodmi požadovať hĺbku 6 stôp. Tam sa potom, podľa šírky kazemát, bude dať postaviť pričňa (Pritsche)[4] pre 6-7 mužov.

 

§31 Výpočet stability skladových kazemát

Aby bola k výpočtu stability, potrebnej pre skladové kazematy daná aspoň približná opora, odkážeme na údaje, uvedené pri kazematách s odľahčovacími oblúkmi. Poznamenáme ešte, že k uskutočnenému výpočtu zadnej steny skladových kazemát bude prihliadané ako k samotnej eskarpe, ktorej podpery (contrefort) – oporné piliere kazemát – budú namiesto zozadu pristavané spredu tak, ako pri jednoduchých kazematách.

 

§32 Založenie a zapustenie skladových kazemát

Vo vzťahu k stabilite a pevnosti stavby skladových kazemát, sa tu musí poznamenať, že je veľmi dôležité podpery týchto kazemát zhotoviť široké, so schodovitými odskokmi a naskrze ich založiť rovnako hlboko ako predné eskarpy.

 

§33 Podpery skladových kazemát

Nie menej dôležité ako starostlivé založenie podpier spádovaného krytia klenieb (Absattlung) je pre ich stabilitu aj hrúbka koncových a rohových pilierov skladových kazemát.

 

§34 Strieľne a odvody dymu zo skladových kazemát

V každej 13-15 stôp širokej skladovej kazemate sa v prednom čelnom múre, alebo v eskarpovom múre osadia 3 strieľne. Pri menej exponovaných a viac ako 15 stôp širokých kazematách veru aj 4 bežné strieľne. Alebo sa sem, vo vôbec všetkých prípadoch, umiestnia 2 vodorovné drážkované, takzvané tlamové strieľne (Maulscharten).

 

§35 Vnútorné zariadenie skladových kazemát

Od zakaždým sa vyskytujúcich okolností bude závisieť, či sa v skladových kazematách má zriadiť viac, alebo menej potrebné ubytovanie pre vojsko.

 

§36 Rozdelenie a prístupy k skladovým kazematám

Čo sa týka predpisu vnútorného rozdelenia prístupov ku skladových kazematom, tak to je väčšinou podmienené obrysom opevnenia..

 

 

§37 Skladové kazematy v kontreskarpách

Skladovacie kazematy (Decharge-Casematen) sa najviac umiestňujú v eskarpách a len zriedkavo v kontreskarpách

 

§38 Eskarpy a kontreskarpy s rovnobežnými chodbami (galériami)

Takisto zriedkavo, ako skladovacie kazematy za kontreskarpami, môžu svoje účelné využitie nájsť aj inak obvyklé rovnobežné galérie, umiestnené za eskarpami.

 

§39 Vchody a úseky kontreskarpových chodieb (galérií)

Ohľadom vchodov do kontreskarpovej galérie, ako aj do vnútorných okrúhlych tamburov a do odsekov, pomocou ktorých sú vytvorené pevné body (obrany) a môžu z nich byť ostreľované veľké úseky galérií po ich dĺžke, treba spomenúť, že takéto údaje, súvisiace s podmínovávaním patria do baníctva a do opevňovacieho umenia.

 

§40 Voľne stojace opevňovacie múry

Voľne stojace múry sú schopné brániť opevnenia pevnosti pred násilným útokom už pri menších výškach, než sú udávané pre obkladové múry (Verkleidungsmauer), pretože pri voľne stojacich múroch je popri vylezeniu na ne, potrebné z nich aj zostúpiť.

 

§41 Jednoduché, voľne stojace opevňovacie múry

Najjednoduchšie voľne stojace múry, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na šijach

pevností, sú zvislé múry bez pilierov, 14-16 stôp vysoké a siahu od siahy vybavené puškovými strieľňami.

 

§42 Voľne stojace múry s podperným piliermi

Dôležité voľne stojace múry sa smerom dozadu zosilnia zaklenutými opornými piliermi, pretože tým sa nielen zväčší ich odolnosť voči nepriateľským guliam, ale aj bezpečnosť obrancov, ktorý budú stáť za múrom v jeho nikách.

 

§43 Voľné stojace múry pre dve nad sebou postavené delá

K zriedkavo sa vyskytujúcim prípadom patrí voľný múr s 2 radmi ník nad sebou. Je to tak preto, že takéto dvojité zosilnenie paľby pušiek môže byť len sotva potrebné.

 

§44 Ďalšie detaily voľne stojacich múrov

Pri všetkých, voľne stojacich múroch sa strieľne zvýšia takým istým spôsobom ako pri skladových kazematách (Decharge Casematen), čiže vonkajšia päta bude 6-7 stôp nad spodkom priekopy.

 

§45 Hore voľne stojace a dole priliehajúce eskarpové múry

Umenie opevňovania vysvetľuje výhody a nevýhody voľne stojacich múrov do tej miery, že tieto sú v porovnaní s priľahlými eskarpami ekonomickejšie.

 

§46 Rezy a rôzne druhy zmiešaných eskárp

Pre šírku bermy je hodnota 6 stôp minimálna, avšak 6 siah maximálna, pretože väčšia šírka by zmenšila vnútorný priestor opevnenia a to bez úžitku. Obzvlášť keď šírka 6 siah dokonca už umožňuje postaviť za voľne stojacim múrom mažiar.

 

§47 Priečne múry na bermách voľne stojacich eskárp

Pri dlhých líniách, aspoň pri takých, ktorých predĺženie nie je možné úplne brániť pred nepriateľom, sa na berme voľne stojacich eskárp, ako aj na všetkých, do úvahy pripadajúcich zmiešaných esakarpách, postaví priečny múr hrúbky 3-4 stopy.

 

§48 Flankovanie a obrana päty eskarpových múrov

Vo všeobecnosti môžeme predpokladať, že úplné flankovanie eskarpových múrov sa môže zabezpečiť cez flankovacie kazematy, priekopové kaponiéry, alebo cez ďalšie podobné zariadenia.

 

Rôzne, pri zhotovení eskárp sa vyskytujúce detaily

 

§50 Kordóny[5]

Celkovo možno uviesť tri druhy kordónov. Prvý a najbežnejší, ktorý je na svojom povrchu prikrytý zeminou, druhý, ktorý býva na voľne stojacich múroch voľne položený a tretí, ktorý býva použitý na voľne stojacich múroch ako nábeh vrchu múra do tvaru sedla (Sattelanfänger).

 

§51 Materiál kordónov

Kordóny sa najlepšie stavajú z dobrého, počasiu odolného a nie ťažko obrábateľného tesaného kameňa (pieskovca), rozmerov 16-18-20-24-26 palcov.

 

§52 Rohové kordóny a krycie platne bočných múrov

Kordónové kamene na profilovaných nárožiach múrov sa vytvoria prostredníctvom kvádrov. 

 

§53 Pokrytie voľne stojacich múrov strešnými škridlami

V oblasti, kde nie je ľahké zohnať tesané kamene, alebo platne k pokrytiu voľne stojacich múrov, alebo sú tieto príliš drahé sa múry môžu veľmi účelne pokryť len strešnými škridlami.

 

§54 Cimburie a podsebitie

V prípadoch, kedy spodok eskarpového múra nemôže byť bránený, alebo flankovaný, môže byť nad bránami na jednotlivých miestach šijových, valových, profilových, alebo predprsňových múrov namiesto obvyklých kordónov výnimočne zhotovené cimburie, alebo podsebitie.

 

§55 Nárožné zosilnenie (armovanie)

Nárožné zosilnenie z kvádrov na vystupujúcich rohoch eskárp a kontreskárp nie je síce prísne vzaté potrebné, ale aj tak je použiteľné najmä z uhla pohľadu zvyklostí i lepšieho vzhľadu a tiež kvôli väčšej pevnosti.

 

§56 Vytýčenie a označenie bodov pri stavbe eskárp

Vytýčenie sa pri eskarpách vzťahuje vždy na líniu kordónu, alebo takzvanú magistrálu. Všetky vytýčenia a roviny majú pri stavbách väčších pevností vychádzať z meracieho bodu (point de repaire), ktorý sa určí buď na jednej už stojacej stavbe, alebo na jednom zvláštnom kvádri.

 

§57 Profilovanie eskárp

Pri sklonených múroch nestačí k realizácii len vytýčenie samotnej kordónovej línie. Oveľa viac sa musí vytýčiť línia spodku múra.

 

§58 Lešenie pre eskarpy

Ku stavbe eskarpy sa potrebné lešenie vo všeobecnosti zhotoví spôsobom bežným pre obvyklé murárske lešenie z Lantenen[6] a nosných stĺpov. Namiesto stĺpov sa môžu použiť aj známe železné lešenárske nosníky, ktoré objímu Lantenen prostredníctvom železnej obruče a háku.

 

Literatúra:

  • Makýš, O. – Németh, A.: Vojenské staviteľstvo bastiónových pevností polovice 19. storočia. Komplexná monografia k realizácii výskumov a následnej obnovy, Pezinok: Renesans, 2016, ISBN 978-80-89402-87-8.[7]

 

Recenzia: Ing.arch. Alexander Németh.

 

 

[1] Publikácia je odstupná cez portál www.lanovefarby.sk..

[2] Ide asi o Armanda Samuela de Marescot (1758, Tours – 1832, asi Vendome), čo bol francúzsky generál ženistov (inžinierov). Podieľal sa na viacerých vojenských ťaženiach v Európe, kde bol často veliteľom ženistov rôznych armád, včítane dunajskej. Podieľal sa aj na prechode armády cez Rýn.

[3] Jülich – mesto na západe Nemecka na rieke Ruhr, medzi Kolínom nad Rýnom a Maastrichtom.

[4] Pritsche – pozri kapitolu 16 Slovník vybraných výrazov.

[5] Kordón – pozri kapitolu 16 Slovník vybraných výrazov.

[6] Lantene – toto slovo sa, žiaľ, nepodarilo jednoznačne preložiť. Podarilo sa však zistiť, že ide o prvky konštrukcie lešenia, pravdepodobne súvisiace s jeho ukotvením do terénu. Lantenen, alebo inak nazývané aj Spitz Säulen by mali mať tvar ihlanov a tým pádom by to mohli byť nejaké kotvy do zeminy.     

[7] Publikácia je odstupná cez portál www.obnova.eu.

Obrázok k článku od zora. Kordónoví rímsa Starej pevnosti v Komárne


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.