Príklady dobrej praxe inšpirujú aj vďaka Partizánskemu či vlaku Hanička

Obrázok k článku od zora.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zverejnilo ďalšie príklady dobrej praxe, teda úspešných a v praxi osvedčených riešení, ktoré môžu využiť ostatné samosprávy. Hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák informoval, že ako príklad dobrej praxe za december hodnotiaca komisia posúdila vzdelávacie aktivity v Partizánskom, regionálnu značku Gemer-Malohont, obnovenie prevádzky vlaku Hanička medzi Spišským Podhradím a Spišskými Vlachmi ako aj rekonštrukciu Bašty a zriadenie expozície Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach.

 

Školákov z Partizánskeho, Valašského Meziříčí, Benešova a Náchodu spojilo netradičné vyučovanie. Spoločne totiž absolvujú vyučovanie slovenčiny, češtiny, zemepisu, regionálnej výchovy a dejepisu v oboch rodných jazykoch. Tradícia spolupráce vychádza z roku 1938, keď si česká firma Baťa vybudovala v Partizánskom, vtedy Baťovanoch, svoju prvú filiálku. Cieľom cezhraničnej spolupráce je naučiť slovenské deti lepšie porozumieť češtine a české deti slovenčine a naviazať na spoločné historické a kultúrne väzby Čechov a Slovákov.

 

Obnovenie vlakového spojenia na trati Spišské Podhradie – Spišské Vlachy prostredníctvom historického vláčika nie je len turistickou atrakciou, ale ukážkou spolupráce samosprávy s dobrovoľníkmi a súkromným sektorom na rozvoji cestovného ruchu pod Spišským hradom. Vláčik Hanička je symbolom ich spoločného úsilia zvyšovať atraktivitu regiónu. Dopravu na tejto trati zrušili po 118 rokoch v roku 2012. Hanička jazdí štyrikrát za deň v sobotu a nedeľu, od júna do augusta. Jednosmerné cestovné stanovili na symbolické jedno euro. V minulom roku previezli 3000 cestujúcich.

 

Od roku 2014 môžu získať výrobky z Gemer-Malohontu regionálne značenie. Cieľom označovania miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností. Príkladom na inšpiráciu je aj obec Štiavnické Bane, ktorá uskutočnila projekt Rekonštrukcia Bašty a zriadenie expozície Maximiliána Hella za vyše 338-tisíc eur. Zachránila tak chátrajúci objekt poslednej okrúhlej protitureckej bašty v obci, ktorý je jej historickou dominantou. Táto vzácna pamiatka bola roky v dezolátnom technickom stave. Projekt priniesol dôležitý impulz pre cestovný ruch.

 

Využívanie overených riešení minimalizuje pre iné mestá a obce riziká vyplývajúce z nesprávne nastavených pilotných projektov. Každý príklad dobrej praxe posúdi hodnotiaca komisia, v ktorej pôsobia starostovia a primátori s minimálne osemročnými skúsenosťami. Ku každému z príkladov je spracovaný manuál s názvom Kroky k úspechu, ktorý je na webovej stránke ZMOS-u. Príklady dobrej praxe sú súčasťou národného projektu ZMOS-u s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore EÚ.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články