Požiar na Pernštejne spôsobil vážne škody

Obnova.sk Fotografia

Gotický hrad Pernštejn na Morave v piatok 15. apríla 2005 horel. Požiar postihol objekt depozitáru a úplne zničil jeho strechu. Prepadli sa i stropy, takže z objektu zostali len obvodové steny. Pracovníkom štátneho hradu sa podarilo z depozitára vyniesť grafické zbierky aj časť obrazov. Zachrániť sa nepodarilo uskladnený dobový nábytok.
Obnova.sk Fotografia

Hrad Pernštejn je ukrytý v lesoch Českomoravskej vrchoviny pri obci Nedvědice, asi 45 kilometrov severne od Brna. V polovici 13. storočia ho dal postaviť jeden z najstarších moravských rodov – Pernštejnovci. Páni z Pernštejna po stáročia ovplyvňovali politický vývoj v českom kráľovstve. Rozsiahly objekt bol mnohonásobne prestavaný a stal sa honosným šľachtickým sídlom. Pred rokom 1460 hrad úplne vyhorel. Jeho dnešná goticko-renesančná podoba je výsledkom prestavby na konci 16. storočia. V roku 1645 hrad odolal obliehaniu Švédov. Od roku 1945 je v rukách štátu.

Hrad je považovaný za historický architektonický klenot Moravy. Okrem malebného exteriéru v ňom možno nájsť početné reprezentačné priestory s cenným mobiliárom. Je to miesto, ktoré každoročne navštívi veľké množstvo turistov. Začiatkom júla tu bývajú hradné slávnosti. Okrem toho hrad často vyhľadávajú filmári. V poslednej dobe sa tu nakrúcali napríklad česká rozprávka Čert ví proč alebo americký film Van Helsing.

Ako sa hasí hrad
Depozitár na hrade Pernštejn je dvojposchodový murovaný objekt obdĺžnikového pôdorysu asi 80 krát 20 metrov. Oheň musel vzniknúť na jeho streche, pretože požiarne senzory v interiéri nezareagovali. Na požiar hradu upozornil hasičov obyvateľ dediny Nedvědice krátko po šiestej hodine ráno.

Hasiči boli na mieste asi o 8-10 minút od ohlásenia, pričom podľa zákona je dojazdový čas až 20 minút. Postupne tam zasahovalo až 20 hasičských jednotiek. Zásah bol komplikovaný najmä tým, že na hrade nie sú dostatočne výdatné zdroje vody a preto bolo potrebné zriadiť dve čerpacie stanovištia v obci Nedvědice a odtiaľ kyvadlovú dopravu vody pomocou cisterien. Zásah hasičov sťažovala aj poloha horiacej budovy v centrálnej časti hradu, na treťom nádvorí. Hasičské cisterny sa dostali len na prvé nádvorie. Odtiaľ museli až na miesto nešťastia natiahnuť hadice.

Obnova.sk Fotografia

Požiar sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu pred deviatou hodinou a na poludnie už z objektu iba stúpal dym. Podľa hovorcu juhomoravských hasičov Jaroslava Haida hrad v skutočnosti zachránili, lebo zabránili rozšíreniu požiaru na jeho ďalšie časti.

Vyčíslenie škôd nebude jednoduché
Príčinu vzniku požiaru začali na mieste zisťovať experti Hasičského záchranného zboru a Polície ČR. „Zatím je předčasné spekulovat o tom, jak požár vznikl a kdo ho zavinil. Chytřejší budeme až po ohledání místa a až najdeme ohniska požáru,” uviedol Jaroslav Haid. Prvé indície ukazujú na možnú nedbalosť robotníkov, ktorí údajne pracovali v objekte depozitára počas niekoľkých dní pred požiarom.

Hrad uzavreli do doby, kým hasiči a vyšetrovatelia neskončia s ohledáním miesta požiaru a objekt nebude zaistený proti zrúteniu častí strechy alebo muriva.

Požiar spôsobil miliónové škody len na samotnej budove depozitára. Škoda na uskladnenom nábytku a ďalších zbierkach bude podstatne vyššia. Podľa hovorkyne Ministerstva kultúry ČR Kateřiny Besserovej sa prvé odhady pohybujú okolo 100 miliónov českých korún.

Definitívne vyčíslenie škody bude obtiažne. Pamiatkový ústav v Brne na hrad okamžite vyslal svojich odborníkov, ktorí vyhotovia presný súpis zničeného mobiliáru. Podľa riaditeľa ústavu Jaromíra Míčku majú pamiatkári veľmi podrobnú evidenciu majetku, ale ohodnotiť jednotlivé súčasti mobiliáru môže byť podľa neho veľmi zložité.

Na záchranu poškodenej časti hradu by mal poskytnúť finančné prostriedky štát, ktorý je majiteľom pamiatky, ale aj región a pomôcť by mala aj verejná zbierka.

Pre www.obnova.sk spracoval Pavel Fabian

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hrad Plaveč

Ako opevnené strážne miesto, ovládajúce dôležitú cestnú križovatku musel vzniknúť už v 12. storočí. Prvá nepriama písomná zmienka o hrade je v listine kráľa Belu IV. z roku 1269.

Markušovský hrad

Hrad bol rodovým sídlom významnej spišskej šľachtickej rodiny Mariášiovcov, ktorá ho vlastní dodnes. Najznámejší člen rodiny – dvoran kráľa Bela IV., Batyz – vymohol v roku 1284 u kráľa Ladislava IV. povolenie na výstavbu šľachtického hradu pre svojho mladšieho brata Mikuláša.

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad v Slovenskej Ľupči sa týči na strmom skalnom brehu nad obcou. Od stredoveku dodnes obývaný objekt predstavuje komplex stavieb z rôznych období, dokumentujúcich vývoj hradu od 13. do 19.storočia. Hrad vznikol pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Neskôr menil majiteľov, ktorí ho prispôsobovali svojím požiadavkám, čoho dôkazom sú mnohé dostavby a prestavby.

Spišský hrad

Spišský hrad bol pôvodne župným hradom a prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1209. Stojí na mieste rozmerného hradiska z prelomu 1. a 2. storočia n.l.

Turniansky hrad

Hrad bol postavený na krasovom kopci, vybiehajúcom zo Zádielskej planiny, na trase historickej cesty vedúcej z Gemera na Spiš. Vznikol v polovici 13.storočia a budovanie jeho fortifikačného systému trvalo až do 16.storočia.