Požiar na Pernštejne spôsobil vážne škody

Gotický hrad Pernštejn na Morave v piatok 15. apríla 2005 horel. Požiar postihol objekt depozitáru a úplne zničil jeho strechu. Prepadli sa i stropy, takže z objektu zostali len obvodové steny. Pracovníkom štátneho hradu sa podarilo z depozitára vyniesť grafické zbierky aj časť obrazov. Zachrániť sa nepodarilo uskladnený dobový nábytok.
Obnova.sk Fotografia

Hrad Pernštejn je ukrytý v lesoch Českomoravskej vrchoviny pri obci Nedvědice, asi 45 kilometrov severne od Brna. V polovici 13. storočia ho dal postaviť jeden z najstarších moravských rodov – Pernštejnovci. Páni z Pernštejna po stáročia ovplyvňovali politický vývoj v českom kráľovstve. Rozsiahly objekt bol mnohonásobne prestavaný a stal sa honosným šľachtickým sídlom. Pred rokom 1460 hrad úplne vyhorel. Jeho dnešná goticko-renesančná podoba je výsledkom prestavby na konci 16. storočia. V roku 1645 hrad odolal obliehaniu Švédov. Od roku 1945 je v rukách štátu.


Hrad je považovaný za historický architektonický klenot Moravy. Okrem malebného exteriéru v ňom možno nájsť početné reprezentačné priestory s cenným mobiliárom. Je to miesto, ktoré každoročne navštívi veľké množstvo turistov. Začiatkom júla tu bývajú hradné slávnosti. Okrem toho hrad často vyhľadávajú filmári. V poslednej dobe sa tu nakrúcali napríklad česká rozprávka Čert ví proč alebo americký film Van Helsing.

Ako sa hasí hrad

Depozitár na hrade Pernštejn je dvojposchodový murovaný objekt obdĺžnikového pôdorysu asi 80 krát 20 metrov. Oheň musel vzniknúť na jeho streche, pretože požiarne senzory v interiéri nezareagovali. Na požiar hradu upozornil hasičov obyvateľ dediny Nedvědice krátko po šiestej hodine ráno.

Hasiči boli na mieste asi o 8-10 minút od ohlásenia, pričom podľa zákona je dojazdový čas až 20 minút. Postupne tam zasahovalo až 20 hasičských jednotiek. Zásah bol komplikovaný najmä tým, že na hrade nie sú dostatočne výdatné zdroje vody a preto bolo potrebné zriadiť dve čerpacie stanovištia v obci Nedvědice a odtiaľ kyvadlovú dopravu vody pomocou cisterien. Zásah hasičov sťažovala aj poloha horiacej budovy v centrálnej časti hradu, na treťom nádvorí. Hasičské cisterny sa dostali len na prvé nádvorie. Odtiaľ museli až na miesto nešťastia natiahnuť hadice.


Obnova.sk Fotografia


Požiar sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu pred deviatou hodinou a na poludnie už z objektu iba stúpal dym. Podľa hovorcu juhomoravských hasičov Jaroslava Haida hrad v skutočnosti zachránili, lebo zabránili rozšíreniu požiaru na jeho ďalšie časti.


Vyčíslenie škôd nebude jednoduché

Príčinu vzniku požiaru začali na mieste zisťovať experti Hasičského záchranného zboru a Polície ČR. „Zatím je předčasné spekulovat o tom, jak požár vznikl a kdo ho zavinil. Chytřejší budeme až po ohledání místa a až najdeme ohniska požáru," uviedol Jaroslav Haid. Prvé indície ukazujú na možnú nedbalosť robotníkov, ktorí údajne pracovali v objekte depozitára počas niekoľkých dní pred požiarom.

Hrad uzavreli do doby, kým hasiči a vyšetrovatelia neskončia s ohledáním miesta požiaru a objekt nebude zaistený proti zrúteniu častí strechy alebo muriva.

Požiar spôsobil miliónové škody len na samotnej budove depozitára. Škoda na uskladnenom nábytku a ďalších zbierkach bude podstatne vyššia. Podľa hovorkyne Ministerstva kultúry ČR Kateřiny Besserovej sa prvé odhady pohybujú okolo 100 miliónov českých korún.

Definitívne vyčíslenie škody bude obtiažne. Pamiatkový ústav v Brne na hrad okamžite vyslal svojich odborníkov, ktorí vyhotovia presný súpis zničeného mobiliáru. Podľa riaditeľa ústavu Jaromíra Míčku majú pamiatkári veľmi podrobnú evidenciu majetku, ale ohodnotiť jednotlivé súčasti mobiliáru môže byť podľa neho veľmi zložité.


Na záchranu poškodenej časti hradu by mal poskytnúť finančné prostriedky štát, ktorý je majiteľom pamiatky, ale aj región a pomôcť by mala aj verejná zbierka.


Pre www.obnova.sk spracoval Pavel Fabian


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.