Podtatranské múzeum prezentovalo zreštaurované knihy

ilustračné foto k článku, zdroj net

Podtatranské múzeum v Poprade dnes predstavilo verejnosti tri najstaršie zreštaurované knihy zo svojej historickej knižnice. Ide o dve Biblie z rokov 1506 a 1507 a knihu saského práva z roku 1517, tzv. postinkunábuly (, ktoré sú zároveň najstaršími exemplármi z muzeálnej knižnice. Knihy a postup ich reštaurovania predstavila samotná reštaurátorka Alexandra Šamková. Knihy sa podarilo zreštaurovať vďaka grantu 4 000 eur z ministerstva kultúry. Získanie grantu na obnovu týchto vzácnych tlačí umožnilo hlavne to, že v roku 2010 vyhlásilo ministerstvo kultúry tlače zo 16. storočia v knižnici Podtatranského múzea v Poprade za historické knižničné dokumenty.

Obnova troch kníh trvala približne tri mesiace. Každá z nich bola pred reštaurovaním v rôznom stupni poškodenia. V lepšom stave boli oba diely Biblie, v horšom saské právo, v ktorom chýbali niektoré strany a mnohé zo zachovaných strán boli značne poškodené aj so známkami skoršieho neodborného reštaurátorského zásahu zo začiatku 20. storočia. Napriek tomu sú podľa Alexandry Šamkovej knihy zo 16. storočia v oveľa lepšom stave, ako niektoré knihy z konca 19. a začiatku 20. storočia.

V knižničnom fonde Podtatranského múzea sa nachádza spolu 13 kníh zo 16. storočia. Vedenie múzea plánuje postupne zreštaurovať všetky historické knižničné dokumenty. Podľa Šamkovej sú historické knihy v Podtatranskom múzeu ešte v relatívne dobrom stave. „V praxi som sa stretla s knihami aj v horšom stave. Dokonca s úplne plesnivými, keď som ani sama nevedela, čo sa z tej knihy podarí oddeliť, aby sa kniha dala normálne listovať,“ uviedla Šamková. Z toho, čo mala možnosť vidieť v slovenských inštitúciách uchovávajúcich staré knihy, Slovensko sa podľa nej z tohto pohľadu málo stará o svoje kultúrne dedičstvo. Slovenské múzeá, archívy či iné kultúrne inštitúcie bojujú s nedostatkom financií, takže v niektorých prípadoch nemajú knihy správne uložené, aby nedošlo k ďalšiemu poškodzovaniu.

Digitalizácia predstavuje podľa Šamkovej spôsob na zachovávanie kultúrneho dedičstva, nie však starých tlačí, ale skôr nových tlačí. Tlače a písomnosti novšieho dáta sú podľa nej veľakrát v oveľa horšom stave, ako staré tlače. Súvisí to hlavne s papierom. Kým staré tlače boli robené na ručnom papieri, od 19. storočia nastúpila masová výroba papiera rôznymi chemickými procesmi. Ten je oveľa nekvalitnejší, takže sa skôr rozpadáva a tlač z takéhoto papiera sa oveľa skôr stráca. Pre novšie tlače a písomnosti je preto digitalizácia jedna z foriem ich zachovania pre budúcnosť.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Málo peňazí pre kultúru ohrozuje jej existenciu

Počtom knižných pamiatok sa Slovensko radí k najbohatším štátom Európy, ich zlý stav toto bohatstvo neumožňuje využívať: BRATISLAVA 15. apríla 2004 (SITA) – Nedostatočné financovanie slovenskej kultúry môže priniesť nielen jej úpadok, tvrdia zástupcovia Slovenského odborového zväzu kultúry a spoločenských organizácií (SOZKSO). Odborári a predstavitelia kultúrnej obce preto vyzývajú vládu, aby vyčlenila pre oblasť kultúry viac peňazí ako doteraz.

Zmizli historické knihy

Z knižničného skladu v Kláštore pod Znievom v Martinskom okrese zmizli historické knihy. Osem kníh z obdobia 16. až 19. storočia zmizlo zrejme počas návštevných hodín v priebehu minulého roka.