Podobu Šanghaja ovplyvnil architekt Ladislav Hudec z Banskej Bystrice

29. mája 2008 - Životu a dielu architekta Ladislava Hudca (1883 - 1958), rodáka z Banskej Bystrice, ktorý tridsať rokov pôsobil v čínskom Šanghaji, je venovaná konferencia a výstava fotografií, ktorú pri príležitosti 115. výročia jeho narodenia a 50. výročia jeho smrti otvorili v banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnici.

Ako uviedol prezident Spolku slovenských architektov Štefan Šlachta, toto podujatie by malo priblížiť významného architekta, ktorého dielo je súčasťou svetovej kultúry, no na Slovensku je takmer neznámy. "Prisvojujú si ho Maďari, hoci v Budapešti iba študoval a len počas štúdií si písal meno v tvare Hugyecz, prisvojujú si ho Nemci, lebo mal ženu Nemku, z neznámych dôvodov si ho prisvojujú aj Česi, len my ho nepoznáme, hoci bol banskobystrický rodák a kresliť sa učil u maliara Dominika Skuteckého," uviedol Šlachta.



Pripomenul, že Hudec svojou architektúrou významne ovplyvnil podobu Šanghaja ako "Paríža východu" v období medzi svetovými vojnami a na jeho dielo sú tam dodnes hrdí. Je autorom zhruba 60 budov v tomto meste, okrem obytných aj divadiel, kostolov, nemocníc, bánk, škôl či hotelov. "Je označovaný za najvýznamnejšieho zahraničného architekta v Číne v tom čase. Jeho 22-poschodový Park hotel bol do roku 1963 najvyššou budovou v Ázii a do roku 1983 najvyššou budovou v Šanghaji. Grand Theatre je dodnes v zozname najkrajších divadiel na svete," povedal Šlachta.



Fotograf Marián Moncman, ktorý je autorom vystavovaných fotografií Hudcovho diela, bol podľa vlastných slov fascinovaný architektovou invenciou, precíznosťou a zmyslom pre detail. "Bolo to ako prechádzka rozprávkovým hradom. Mal som nafotiť hlavne Park hotel. Až keď som neskôr od konzula získal zoznam Hudcových budov, zistil som, že viaceré zo stavieb, ktoré som po meste obdivoval, robil Hudec," uviedol Moncman. Výstava fotografií Hudcovho diela má názov Slovenskou rukou a v Banskej Bystrici bude inštalovaná do 13. júna.



Ladislav Hudec sa narodil 8. 1. 1893 v Banskej Bystrici. Jeho otec Juraj Hudec (1851 - 1920) bol architektom, staviteľom a podnikateľom, podieľal sa na výstavbe niekoľkých banskobystrických budov, ale aj metra v Budapešti. Jeho matka Paula Škultétyová bola dcérou kňaza z Košíc.



V rokoch 1911 až 1914 študoval architektúru a strojárstvo na Kráľovskej univerzite v Budapešti. Počas 1. svetovej vojny ho ako poručíka rakúsko-uhorskej armády zajali Rusi a poslali do zajateckého tábora na Sibíri. V roku 1918 sa mu podarilo ujsť do Číny, koncom toho istého roka sa usadil v Šanghaji. Zamestnal sa v americkej architektonickej firme Rowland A. Curry, v roku 1925 si založil svoju vlastnú kanceláriu.



V roku 1922 sa oženil s Gisellou Meyer, dcérou švajčiarskeho podnikateľa. Doma hovorili po anglicky, niekedy po nemecky. Mali spolu tri deti: najstarší Martin žije v Monaku, Theodore vo Vancouveri, najmladšia Alessa de Wet v Arizone. Po vypuknutí občianskej vojny odišiel v januári 1947 zo Šanghaja do Talianska a v roku 1950 sa usadil v Kalifornii. Zomrel v Berkeley 26. 10. 1958 na infarkt. V roku 1970 jeho pozostatky pochovali na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, ako si to želal v testamente.



Výstavu Slovenskou rukou a konferenciu o Ladislavovi Hudcovi zorganizovalo mesto Banská Bystrica v spolupráci so Spolkom architektov Slovenska, Štátnou vedeckou knižnicou, Generálnym konzulátom Slovenskej republiky v Šanghaji a Fondom výtvarných umení.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa Pozorovate
Pozorovate (bez overenia)


"Prisvojujú si ho maďari..."...
Nuž, László Hugyecz (jeho otec sa volal Gyorgy Hugyecz) sa narodil v Rakúsko-Uhorsku v meste Besztercebánya v roku 1893. Od roku 1916 bol členom Kráľovského inštitútu maďarských architektov. Pôsobil ako prezident Maďarskej asociácie v Šanghaji a od roku 1941 bol honorárnym konzulom Maďarska v Šanghaji.
Bez komentára...

Obrázok používateľa Pozorovate
Anonymný

pry to je vystava od profi fotografa a novinare ,ale jak se asi dostal k tem fotografiim kdyz nikdy v cine nepracoval jako novinar ani fotograf ,buch vi jak to nafotil jestli to fotil

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.