V Nitrianskej Blatnici si obyvatelia nerobia ilúzie, že im s opravou kultúrnychpamiatok pomôže štát. Pätnásť chlapov si posadalo na vlečku vedľa krompáčov alopát a traktor ich odviezol päť kilometrov za dedinu k ich najväčšiemu bohatstvu.

Rotunda svätého Juraja tu stojí od polovice 9. storočia. Vlhkosť sa zažralahlboko do múrov, a tak museli do výšky pása osekať murivo a vykopať jarček, nechsteny do jesene preschnú. Pravdaže, dohliadajú nad nimi pamiatkari. A býva tu ajzábava. Keď nájdu nepoškodený chrup, najstarší sa hneď hlásia o výmenu za tensvoj, štrbavý.

Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa o kostolíku žiaci z dejepisu nedozvedeli. Verejnosťsi myslela, že je zo 16. storočia. Keď však nechal miestny farár urobiť v roku 1973hromozvod, našli sa pri kopaní uzemnenia ľudské kosti. Rok na to sa začal rozsiahlyarcheologický výskum, ktorý trval sedem sezón. Zistilo sa, že kostolík je z veľkomoravskýchčias. O tom, že tu žili statní chlapi, vydalo svedectvo 128 hrobov. Neďaleko sa napovrchu ťažila železná ruda. Aj teraz sa tu dá zakopnúť o krveľ.

Je to trochu podozrivé – kostolík uprostred lesov Považského Inovca. „Dedinazanikla začiatkom 14. storočia. Napriek tomu pustovníci, ktorí sa tu usadili,postavili vedľa rotundy školu, kde vyučovali,“ dáva vysvetlenie Ján Kolník. Poľovník,ktorého baví história regiónu, je na čele združenia Rotunda Jurko. Obetavoorganizuje brigády a občas pošteklí starostu, keď ide o jeho vec. Vraví, že vdedine je na prvom mieste futbal, ale čoraz viac ľudí si uvedomuje, že sa musiapopasovať aj s obnovou kultúrnych pamiatok. Na vlastné oči vidia, ako sa im rozpadávakaštieľ v parku. Hospodárske budovy opravil miestny podnikateľ a vyrába tam nábytok.

Ján Kolník uprie pohľad na krov pod vežou, potiahne za povraz a počúva jemnýhlások neveľkého zvona. Rozcengáva sa raz ročne. Hoci je svätý Juraj v kopcoch zadedinou, pravidelne sa tu koná púť. Je to na prianie grófky Thurzovej, ktorá nechalarotundu obnoviť. Dátum bol stanovený na nedeľu po 24. apríli, sviatku sv. Juraja.Táto tradícia sa uchováva už 471 rokov. Na fotografiách visiacich na vyblednutejnástenke v kostole je pod rokom 1935 Andrej Hlinka. O päť rokov neskôr tu bol na pútiaj Jozef Tiso. Neznie to dobre, ale zo snímky cítiť úprimnú radosť hostiteľov.

Cieľom združenia, v ktorom je tridsať Blatničanov, je aj záchrana interiérovýchfresiek ukrytých pod niekoľkými nátermi. Aj preto odvlhčujú. Aby sa freskydefinitívne nezničili. Chcú postaviť aj staroslovienske obydlie, propagovaťagroturistiku a vyznačiť náučný chodník. Na púťach oživujú veľkomoravskéobdobie, v dobových kostýmoch hrajú scénky, ktoré napísal Ján Kolník.

Že vlastné dejiny nie sú záležitosťou len dospelých, svedčí syn Kolníkovhobratanca. Pätnásťročný Michal prečisťuje kanál okolo rotundy, lebo v rádiuhlásili ďalšie dažde.

JURAJ GERBERY