Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov 20. storočia
(Ideový návrh architektonicko-urbanistického riešenia Zóny Podhradie, Sektor Vydrica)
V nadväznosti na naše predchádzajúce iniciatívy, petičnú akciu a početné stanoviská, adresované od začiatku roku 2003 kompetentným orgánom, podávame týmto návrh na obnovu časti bratislavského Podhradia s názvom Vydrica,
(vymedzenej v intenciách Územného plánu Zóny Podhradie z roku 2006 ako Sektor Vydrica) v exteriérovej architektonicko-urbanistickej podobe (neortodoxnej) repliky jej historickej podoby z 30. rokov 20. storočia.
Dôvody a výhody navrhovaného riešenia
Revitalizovať, obohatiť a rozšíriť jestvujúce historické jadro, ktoré predstavuje najobľúbenejšiu časť mesta podľa názoru trvalých obyvateľov i návštevníkov Bratislavy (vrátane zahraničných).
Aspoň čiastočne sa rehabilitovať za krivdy spáchané na centre Bratislavy: či už asanáciami, absenciou údržby, alebo necitlivou novou výstavbou.
Zachovať a zhodnotiť jednu z najexponovanejších častí mesta v blízkosti jeho historického jadra a zároveň medzi kľúčovými prírodno-historickými determinantami mesta: Dunajom a Karpatami, najmä Hradným a Vodným vrchom.
Urobiť z tejto časti mesta zónu kľudu a prinavrátiť jej strateného genia loci.
Vyhnúť sa aplikácii brutálnych modernistických riešení v lokalite, ktorá je pre ne absolútne nevhodná. (Alergická reakcia verejnosti na takéto návrhy necitlivého architektonického stvárnenia Vydrice len podčiarkuje oprávnenosť vyššie uvedeného názoru).
Prečo je (neortodoxná) replika možná a žiaduca
Tvrdeniam, že cesta repliky je nemožná, odporujú nielen početné zahraničné skúsenosti, ale aj fakt, že v historickom jadre (dokonca aj v našom, bratislavskom) je táto cesta v ostatných dvoch desaťročiach považovaná viac-menej za samozrejmosť (pozri dostavby na mieste asanovaných či samovoľne zrútených budov, napr. na Zámockých schodoch, Zelenej, Zámočníckej, Michalskej, Františkánskej, Kapucínskej, Beblavého a iných uliciach).
Túto požiadavku podporuje hneď niekoľko skutočností:
– vyššie uvedená obľúbenosť Historického jadra (HJ),
– relatívne veľmi malý územný rozsah dochovaného HJ a reálna možnosť jeho rozšírenia o sektor Vydrica,
– potreba a zároveň možnosť rehabilitovať sa za krivdy spáchané na historickej Bratislave a zaceliť (aspoň sčasti) vzniknuté jazvy/neuralgické body,
– rýchlo rastúci záujem o historické (autentické, či aspoň históriu pripomínajúce) prostredie zo strany obyvateľov i návštevníkov Bratislavy,
– výrazne väčšinová podpora obnove Podhradia v historickej podobe pred jeho predstavou ako modernistického novotvaru,
– susedstvo rozhodujúcich fenoménov, determinujúcich mesto: Dunaj, Hradný vrch, Dóm sv. Martina, silueta historického jadra mesta ai.,
– aktuálny právny stav, keď územie je naďalej súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.
Realizovateľnosť navrhovaného riešenia
– autentická/historická podoba Vydrice je dostatočne zdokumentovaná, čo umožňuje realizovať obnovu tejto historickej časti mesta v podobe (neortodoxnej) repliky.
– atraktívna ponuka nami navrhovaného využitia Vydrice funkciami, ktoré pre ňu navrhuje ÚPZ,
– zjavná, nielen kultúrna, ale aj komerčná výhodnosť takéhoto riešenia,
– záruka vzniku atraktívneho, útulného, obľúbeného a navštevovaného/populárneho prostredia s minimálnym rizikom jeho „odmietnutia“ zo strany obyvateľov a návštevníkom mesta (čo dokumentujú prakticky všetky dosiaľ uskutočnené ankety na túto tému).
Bratislava, 17. január 2008
(Stanovisko vzniklo na základe stanovísk, návrhov, výziev a iných dokumentov vytvorených vyššie uvedenými občianskymi združeniami a iniciatívami v rokoch 2003 – 2008 a nadväzuje na iniciatívu bratislavskej kultúrnej obce proti nezmyselnému a extrémne nekultúrnemu činu búrania Rybného námestia, neologickej Synagógy a Podhradia v 60. rokoch 20. storočia). Vyššie uvedené požiadavky a návrhy medzičasom menovite podporilo niekoľko tisíc občanov a je ich možné naďalej podporiť na stránke www.bapodhradie.sk, alebo priamo podporou tohto ideového návrhu.
Za autorov návrhu:
Ing. Ľubica Trubíniová (OI Bratislava otvorene)
Ing. Matej Vagač (OI Obnovme Podhradie)
Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (STUŽ/SR)
Kontakt: Bratislava otvorene, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava, mobil: 0905 271 888, trubiniova@broz.sk, vagac@nextra.sk, huba@savba.sk
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Pozn.1: Adjektívom neortodoxná v spojení so substantívom replika vyjadrujeme názor, že pokiaľ na niektorých parcelách v spomínanom časovom horizonte nestáli objekty, ktoré by vyhovovali súčasným požiadavkám, alebo tam boli z rôznych príčin alogické prieluky, je možné na týchto parcelách aplikovať citlivé dostavby, korešpondujúce s okolitými replikami.
Pozn.2: Čo sa týka územného rozsahu navrhovanej revitalizácie Vydrice do historickej podoby z konca 30. rokov 20. storočia cestou neortodoxnej repliky je v zásade možné uvažovať tri varianty. Návrat k Vydrici v úplnom územnom rozsahu (maximalistický variant), v rozsahu plne rešpektujúcom jestvujúce limity v podobe komunikácií a pod. (minimalistický variant) a v rozšírenom rozsahu oproti súčasnému, ktorý sa dá dosiahnuť redukciou jestvujúcich estakád, čiastočným zapustením komunikácií pod terén, zmenou dopravného režimu a pod. (stredný variant).
Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov 20.
:arrow: Iniciátori v poznámke na záver uvádzajú:
Čo sa týka územného rozsahu navrhovanej revitalizácie Vydrice do historickej podoby z konca 30. rokov 20. storočia cestou neortodoxnej repliky je v zásade možné uvažovať tri varianty. Návrat k Vydrici v úplnom územnom rozsahu (maximalistický variant), v rozsahu plne rešpektujúcom jestvujúce limity v podobe komunikácií a pod. (minimalistický variant) a v rozšírenom rozsahu oproti súčasnému, ktorý sa dá dosiahnuť redukciou jestvujúcich estakád, čiastočným zapustením komunikácií pod terén, zmenou dopravného režimu a pod. (stredný variant).
Aj tento text je ukážkou toho, že iniciátori si neuvedomujú, čo žiadajú. Vydrica nemala tri varianty svojej histórie, každý “návrat” by bol iba kamuflážou, podvodom na našich potomkoch, ktorým by sme podsúvali falošné zdanie minulosti. Tým by sa diskvalifikovala celá odborná obec pamiatkarov, aj tvorivých architektov. To neznamená, že sa má realizovať niečo, čo vzíde zo zle zadanej súťaže. Náhrada zlého riešenia iným zlým riešením nemôže byť dobrým riešením. Repliky, ponáška na históriu, by boli cestou, po ktorej kráča ruka v ruke faloš s diletantstvom :!:
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
Napadá mi niekoľko asociácií: vosková figurína miesto skutočnej osoby, Potemkinova dedina, malicherná plastická operácia…..
Zo spojení ako: “…(autentické, či aspoň históriu pripomínajúce)…”. sa mi dvíha žalúdok. Takého človeka, čo vie toto vyformulvať by som okrikoval zakaždým, keď by sa pokúšal kritizovať akýkoľvek historizujúci stavebný gýč typu podnikateľský neobarok atď…..
Definícia neortodoxnej repliky a …citlivé dostavby, korešpondujúce s okolitými replikami, mi pripomínajú, ako keby niekto inému hovoril, že to citlivo korešponduje z jeho protézou (umelou nohou).
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
…každý “návrat” by bol iba kamuflážou, podvodom na našich potomkoch, ktorým by sme podsúvali falošné zdanie minulosti. Tým by sa diskvalifikovala celá odborná obec pamiatkarov, aj tvorivých architektov. … Repliky, ponáška na históriu, by boli cestou, po ktorej kráča ruka v ruke faloš s diletantstvom
Nie je mi jasné, prečo máte v princípe problém so stavbou repliky zaniknutej historickej stavby alebo stavieb. Sú s tým bohaté a – pokiaľ viem – pozitívne prijímané skúsenosti najmä v Nemecku a Poľsku, od 2. svetovej podnes. Aby som uviedol aspoň tie mestá, kde som sa bol aj pozrieť: Norimberg, Frankfurt, Berlín, Gdaňsk, Varšava.
Historické centrum Varšavy, ktoré bolo po vojne prakticky nanovo postavené, dokonca už v roku 1980 zaradilo UNESCO do zoznamu svetového dedičstva. Ako repliku!
Je podstatný rozdiel v tom, čomu padli historické stavby za obeť: vojnovému besneniu alebo besneniu socializmu?
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
….Sú s tým bohaté a – pokiaľ viem – pozitívne prijímané skúsenosti najmä v Nemecku a Poľsku, od 2. svetovej podnes. Aby som uviedol aspoň tie mestá, kde som sa bol aj pozrieť: Norimberg, Frankfurt, Berlín, Gdaňsk, Varšava. ….
Milá trnka, “bohaté a pozitívne” skúsenosti z Nemecka sú nám asi tak platné, ako vedomosť o výške tamojšej priemernej mzdy… Takže nebudem rozpitvávať ostatné faktory, najmä aká bola atmosféra vo verejnosti, keď všetci túžili napraviť vojnou napáchané škody…my dnes nenájdeme jednotný názor ani na to, či komunizmus páchal škody (dôkaz: výsledky volieb), nie to ešte ako a či vôbec ich treba naprávať…
Naopak, znepokojujúca je maňovská formulácia “neortodoxná replika” … až ma obišla hrôza pri predstave niečoho tak otrasného, ako je “rekonštrukcia” Zámockej ulice, len v oveľa obludnejšom merítku… To je mne osobne skutočne milšie územie zničené za komunizmu zastavať dnes typickými sklenenými škatuľami, a priznať si, že tak ako sa nedajú odčiniť škody napáchané v mysliach ľudí, rovnako sa nedajú napraviť ani škody na fyzickej tvári sveta…a myslím, že podhradie je oproti iným ranám len drobná odrenina…
Mimchodom…obnovená “pôvodná” Vydrica končiaca amputačnou líniou Nového mosta a Staromestskej ulice mi tiež príde ako bizarná predstava…Alebo sa dostavia aspoň tá časť neologickej synagógy, na ktorej nestojí nájazd na most? Či treba zbúrať aj celý most? Ja som za. Dúfam ale, že potom podporíte aj požiadavku vypustiť Liptovskú Maru, čo je odmalička môj sen :D
Skutočne neviem, prečo vôbec niekto verí v to, že sa tomu územiu dá vrátiť čo i len odlesk jeho pôvodného genia loci. Odpusťte morbídnosť, ale pripadá mi to ako exhumovať Merilyn Monroe a poveriť plastických chirurgov, aby z nej opäť spravili sexsymbol…
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
:arrow: vďaka pán Petráš za Váš názor, no najmä za zistenie, že nie som osamelý pútnik… No taká predstava (napr.) nové “Staré Podhradie” a starý “Nový most”, to by bola kombinácia, že by padli na zadok aj experti UNESCO…. :wink:
Martin Petráš, Eo Ipso: sto bodov :)
akeď sme už pri tom, na tej Liptovskej Mare by nebolood vci znovu postaviť aj ten kostol, však nejaký ten materiál sa nájde v skanzene a plány sú tiež po ruke.:D
A ešte mám podnet, podľa mňa sa netreba zastaviť pri Vydrici, nebolo by od veci na hrade znovu vystavať Terezianum, však to bola taka šumná budovčička a dajaké plány by sa snáď tiež našli….. alebo mám ešte lepší nápad. Celý hrad treba prestavať do žigmundovskej doby, však výskumov sa narobilo dosť, tak kde je problém.
Ako hovorí Samko Tále: No nie? No áno! A iné.
hmmmm, tak som sa zase zabudol prihlásiť pri predošlom príspevku…
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
… znepokojujúca je maňovská formulácia “neortodoxná replika” … až ma obišla hrôza pri predstave niečoho tak otrasného, ako je “rekonštrukcia” Zámockej ulice, len v oveľa obludnejšom merítku …
… Mimchodom…obnovená “pôvodná” Vydrica končiaca amputačnou líniou Nového mosta a Staromestskej ulice mi tiež príde ako bizarná predstava…Alebo sa dostavia aspoň tá časť neologickej synagógy, na ktorej nestojí nájazd na most? Či treba zbúrať aj celý most? Ja som za. …
Maňa Hubu si veľmi vážim, ale tu sa buď vydal na tenký ľad, do oblasti kde nie je celkom doma, alebo sa pojmom “neortodoxná replika” chcel niekomu zapáčiť? Neviem, ale z toho druhého by som ho nepodozrieval.
Podľa mňa replika musí byť “ortodoxná”, aspoň pokiaľ ide o povrchovú podobu.
(To ako keď som v minulých dňoch kdesi čítal, že lučenecké múzeum si dalo vyrobiť “voľné parafrázy” zlatého a strieborného pokladu, ktorý je v Národnom múzeu v Budapešti. To je načo dobré?)
Ja som tiež za zbúranie mosta SNP s celými monštruóznymi nájazdmi a príjazdmi. Ale nebol by zatiaľ aj “kus” Vydrice lepší ako žiadna? Čo ja viem, napríklad také Staré Mesto Pražské žije s “amputačnými líniami” z konca 19. storočia…
Bude nová Vydrica loviť v pamäti mesta?
25. februára 2008 12:56
V histórii Vydrice sa v týchto dňoch vŕtajú archeológovia a architekti.
Svah pod Bratislavským hradom je už takmer polstoročie opustený a nevľúdny. Pomedzi stromy, nory a sutiny sa tu už roky prechádza len vietor. Cez víkend však na toto zabudnuté miesto zavítali turistickí sprievodcovia.
Pred hlúčikom zvedavcov do vzduchu kreslili starobylé budovy, kráčali s nimi po neviditeľných uliciach a odkrývali zatuchnutú pamäť zbúranej mestskej štvrte – Vydrice. Nebola to však len turistická prehliadka, ale aj odkaz investorovi, aby počas budovania novej Vydrice na tieto spomienky nezabúdal.
Raj nevestincov?
Vydrica niekedy na prelome 17. a 18. storočia. Rybári na brehu Dunaja práve zápasia s takmer osemmetrovou a poldruhatonovou rybou – vyzou veľkou tiahnucou až z Čierneho mora. Z okien domov v krivolakých uličkách ich zvedavo sleduje množstvo očí. Rybárov ohmatávajú pohľady kurtizán, ktoré čakajú na nočnú službu.
“Áno, boli tam nevestince, aj bieda a špina, no to všetko je len zlomok z obrazu Vydrice,“ domnieva sa Pavel Šimove, člen predsedníctva Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu. Verné svedectvo o živote na Vydrici by vedeli vydať nielen duchovia rybárov a prostitútok, ale aj lodníkov, remeselníkov, vojakov, krčmárov, žobrákov i ľudí z vyšších spoločenských vrstiev. Tí všetci po stáročia tvorili ľudský rozmer Podhradia.
História Vydrice je rovnako ako názory na ňu divoká, rozporuplná, ale aj spoločensky a kultúrne významná. Býval tu napríklad slávny sochár Franz Xaver Messerschmidt, Johann Wolfgang von Kempelen tu zostrojil čerpadlo, ktoré ťahalo vodu hore na Hrad, svoje sídla tu mali však aj barón von Braunecker či knieža Rohan.
Sen o splachovacích záchodoch
Po druhej svetovej vojne sa však to krajšie z Vydrice pomaly strácalo. Stáva sa bydliskom najchudobnejších. “Mnohí odtiaľ radi odchádzali na sídliská, kde sa nemuseli deliť o jedno umývadlo s celou chodbou a kde mali k dispozícii splachovací záchod,” hovoril počas víkendovej prehliadky ďalší zo sprievodcov Peter Malaschitz.
Štvrť teda upadá, akákoľvek snaha o renováciu je však zavrhnutá. A tak v približne rovnakom čase ako Bratislavu zaplavujú okupačné tanky, Vydricu zase pohlcujú stavebné stroje. Obrovské čeľuste ukrajujú časť historického centra, hryzú starobylé múry neologickej synagógy, oceľové gule drúzgajú celé domoradie. Ich bývalé miesto zaberá Nový most.
Vydrica mizne a všetkým je jasné, že budovy sa sotva niekedy obnovia. Takmer polstoročie priestory chátrajú, azyl tu nachádzajú len bezdomovci a mládež, ktorá navštevuje legendárny klub v tamojšom protiatómovom kryte.
Historické len názvy ulíc
Budúcnosť Vydrice v týchto dňoch sleduje mnoho očí. Po tom, čo majiteľ pozemkov, spoločnosť Zillion, zverejnil výsledky architektonickej súťaže s víťaznými návrhmi, ktoré hrubo načrtávajú výzor novej Vydrice, objavila sa vlna reakcií. A balík viac či menej realizovateľných nápadov.
Najprv sa ozvali občianski aktivisti zo združení Obnovme podhradie a Bratislava otvorene. Žiadali, aby sa na území postavili repliky aspoň niektorých pôvodných budov. “Vydrica by sa vrátila do obdobia 30. rokov,“ naznačuje profesor Mikuláš Huba. No ďalej už nerozvádza, ktoré konkrétne budovy sa majú obnoviť. Opatrnejšie sa k oživovaniu histórie postavili turistickí sprievodcovia. “Chceme, aby bola v novopostavenej štvrti viditeľná história, pamäť tohto miesta. Ako to architekti urobia, to už necháme na nich,“ vysvetľuje Šimove.
Ako sa teda predstavy pretavia do reality? Podľa investora, ktorý má v tomto prípade rozhodujúce slovo, sa v novej štvrti budú vinúť ulice s pôvodnými názvami – Oeserova, Vydrická, Žižkova, Floriánska. Domy, ktoré ich vytvoria, však zrejme budú moderné.
Minulosť budú pripomínať artefakty, portály, studničky, ale napríklad aj Námestie Márie Terézie so sochou panovníčky, tabuľky a iné drobné odkazy, ktoré architekti zakomponujú do nového priestoru po preštudovaní historických spisov, fotografií a pripomienok verejnosti.
Tradičná architektúra sa objaví aj na oboch koncoch oživenej štvrte, kde budú budovy nadväzovať na pôvodnú zástavbu. Repliky stavieb však vo Vydrici nebudú. “Súdobá architektúra je hodnotnejšia ako napodobeniny,“ uzatvára hovorkyňa spoločnosti Zillion Jana Pifflová-Španková.
Andrej Barát, Pravda
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
10. októbra 1970
“… Správa o nábreží je hotová. Opiera sa o dvadsaťjeden rokov práce – roku 1949 som zadával študentom domy na zakreslenie a zameranie, oveľa skôr, ako sem prišli búracie mechanizmy. Nik mi to neprikázal. Dnes je materiál hotový, použije sa, keď príde čas na rekonštrukciu Zuckermandlu. Toho sa asi nedožijem. Súčasné priority sú inde. Funkcionalizmus víťazí nad pamiatkami aj tam, kde by bolo možné nájsť prijateľný kompromis.”
Alfred Piffl: Zápas o Bratislavský hrad, denník 1948 – 1972. Marenčin PT, spol. s r. o., 2007.
Re: Nová Vydrica ako replika historickej Vydrice z 30. rokov
Projekt Vydrica prinesie nové pohľady na dominanty
29. júna 2008 (SITA) – Vydrica prinesie nové výhľady na bratislavské dominanty, viacero prekvapení aj výnimočnú turistickú atrakciu, ktorú si však zatiaľ nechávajú pre seba, uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa projektu Jana Pifflová-Španková. Dóm svätého Martina sa zaskvie v doteraz nepoznanom urbanistickom priehľade z budúcej Vydrickej ulice aj Bratislavský hrad bude možné pozorovať zo šiestich nových kaskádovito stúpajúcich uličiek. “Darí sa nám naplniť pôvodný zámer investora a mesta, že proporčné riešenie ulíc pracovne zatiaľ nazývaných ako Vydrická, Oeserov rad a Nová Floriánska bude veľmi podobné a priamo filozoficky i materiálovo nadväzujúce na ulice v Starom Meste”, spresnila Pifflová-Španková.
Podľa návrhu projektu by mala Panská ulica pešou trasou prechádzať popod teleso Nového mosta priamo do Vydrickej “až privedie návštevníka na krásne námestie ponúkajúce mnoho spoločenských i kultúrnych možností”.
Ukončenie tejto etapy práce sa plánuje asi o mesiac, potom výsledky práce odprezentujú architekti verejnosti.