Nonkonformisti – Druhá ruská avangarda

Slovenská národná galéria v spolupráci s občianskym združením Syntesia, pánom Slavomírom Mladým, pani Kendou Bar-Gera a pánom Dovom Bar-Gera pripravila výstavu Nonkonformisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988 zo zbierky Bar-Gera. Výstava približuje slovenskej verejnosti neznámu tvorbu neoficiálnych sovietskych umelcov obdobia rokov 1955 – 1988, umenie, ktoré stálo v opozícii k vtedajšiemu sovietskemu režimu. Zbierka sústredená na diela neoficiálnych sovietskych, vtedy na západe vcelku neznámych – ale dnes svetoznámych – umelcov začala vznikať v Nemecku, v Kolíne nad Rýnom od konca 60. rokov 20. storočia a jej budovanie trvalo tri desaťročia. Zberatelia neboli profesionálnymi historikmi umenia, avšak Kenda Bar-Gera už v 60. rokoch získala rozsiahle skúsenosti pri vedení a práci najprv v kolínskej Galérii Bar-Gera – Gmurzynska, ktorá sa sústredila na umenie ruského konštruktivizmu, neskôr samostatne. Jacob Bar-Gera sa k zberateľstvu prepracoval skôr intuitívnou cestou, na základe prehlbujúceho sa osobného záujmu. Obaja vedení aj istou mierou vlastných životných skúseností a osudov, keďže v mladosti ich životy tragicky poznamenali zverstvá fašizmu, začali pomáhať predovšetkým prenasledovaným umelcom. Zbierka tak začala vznikať synchrónne s umelecký vývojom v sovietskom undergrounde. Keďže diela sa do Nemecka spočiatku vozili tajne, resp. polo-ilegálne a pre prevoz sa hľadali aj tie najneuveriteľnejšie cesty, vyplynula z toho prevažne „komorná“ až intímna povaha jej exponátov. Neskôr, keď sa niektorým umelcom zo Sovietskeho zväzu podarilo emigrovať na Západ, došlo aj k nadviazaniu osobných, veľmi blízkych, priam rodinných vzťahov medzi nimi a ich „mecénmi“. Veľká miera historickej autenticity, osobného zainteresovania a individuálneho vkusu zberateľov, to všetko sa stalo základným menovateľom jej jedinečnosti.

Výstava okrem toho podstatného – poznania zbierky Bar-Gera, ktorá má veľmi vyhranený a autentický osobný rukopis – prináša aj vzácnu možnosť nielen umeleckého, ale aj situačného porovnania. Hlavným krédom umelcov – nonkonformistov bolo uchovať si a obhájiť právo na umeleckú slobodu a nezávislosť umeleckého sebavyjadrenia v ťažkých časoch občianskej neslobody a prenasledovania. Hoci sme na Slovensku (v socialistickom Československu) a v Sovietskom zväze žili v podobných podmienkach uzavretej totalitnej spoločnosti, nebolo to nikdy celkom o tom istom. Naše a ich „neoficiálne“ umenie malo svoje vlastné vývojové súvislosti, rytmus, zacielenie a samotní umelci na svojich pleciach a osudoch museli znášať odlišnú tiaž, mieru existenčného, osobného ohrozenia zo strany vládnúceho režimu. K rozvoju neoficiálneho umenia došlo v Sovietskom zväze hlavne po roku 1962, keď z iniciatívy Nikitu Chruščova bola uzavretá výstava mladých umelcov v moskovskej Manéži (po pamätnej diskusii so sochárom Ernstom Neizvestnym) a keď po krátkom období „odmäku“, ktorý nastal po XX. zjazde KSSZ a kritike stalinizmu v 2. polovici 50. rokov, bol znovu vyhlásený boj s formalizmom a nastolená stranícka a ideologická kontrola nad umením. Neoficiálni umelci boli odkázaní na aktivity v súkromí, vytváranie privátnych komunít spriaznených tvorcov, ich výstavy boli zakazované a rušené hneď po ich otvorení (napr. tzv. buldozérová výstava v Moskve, 1974). Viacerí, najaktívnejší umelci, boli už v 70. rokoch obvinení z disidenstva a prinútení k emigrácii.

Zbierka obsahuje unikátne diela dnes už svetovo slávnych umelcov niekoľkých generácií, ako boli napr. umelci spojení s prvou skupinou neoficiálneho umenia z konca 50. rokov (Lianozovská skupina nazvaná podľa miesta vzniku – Lianozovo, mestečka blízko Moskvy, napr. Vladimir Nemuchin, Lidija Masterkovová, Oskar Rabin), umelci „odinočki“, ktorí v ústraní rozvíjali osobnostne vyhranené programy (Vladimir Jakovlev, Anatolij Zveriov, Ernst Neizvestnyj, Vadim Sidur, Michail Švarcman, Eduard Štejnberg), skupina Dviženije (Pohyb, 1962 – 1976), ktorej členovia sa sústredili na geometrickú abstrakciu a kinetické umenie (Francisko Infante), ale aj ukážky diel moskovského konceptualizmu (Iľja Kabakov, Erik Bulatov, Ivan Čujkov, Vladimir Jankilevskij) a soc-artu ironickým spôsobom pracujúcim so symbolmi sovietskeho režimu (Vagrič Bachčaňan, Anatolij Brusilovskij, Grigorij Bruskin) etc. Výstava diel zo zbierky bola s veľkým úspechom uvedená v popredných múzeách Ruskej federácie, Nemecka, Izraela, Talianska, Poľska a na ďalších miestach. K výstave vychádza trojjazyčná publikácia (slovenčina, angličtina, ruština) s úvodnou štúdiou popredného ruského odborníka na neoficiálne umenie Jevgenija Barabanova.

Vystavujúci autori:
Vagrič Bachčaňan (1938), Piotr Belenok (1938 – 1994), Leonid Borisov (1943), Anatolij Brusilovskij (1932), Grigorij Bruskin (1945), Erik Bulatov (1933), Oleg Celkov (1934), Ivan Čujkov (1935), umelci skupiny Dviženije (1962 – 1976), Michail Grobman (1939), Francisko Infante (1943), Vladimir Jakovlev (1934), Vladimir Jankilevskij (1938), Valerij Jurlov (1933), Iľja Kabakov (1933), Dmitrij Krasnopevcev (1925 – 1996), Dmitrij Lion (1925 – 1993), Lidija Masterkovová (1929 – 2008), Ernst Neizvestnyj (1925), Vladimir Nemuchin (1925), Boris Orlov (1941), Dimitrij Plavinskij (1937), Oskar Rabin (1928), Vadim Sidur (1924 – 1986), Julo Sooster (1924 – 1970), Sergej Šablavin (1944), Michail Šemiakin (1943), Eduard Štejnberg (1937), Michail Švarcman (1926), Vladimir Vejsberg (1924 – 1985), Valentin Vorobjov (1938), Jurij Zlotnikov (1930), Anatolij Zveriov (1931 – 1986), Alexandr Ždanov (1938 – 2006)

Kenda Bar-Gera (*1926 Lodž, Poľsko) a Jacob Bar-Gera (*1925 Holatyn-Bergeruvka, západná Ukrajina – †2003 Kolín nad Rýnom, Nemecko) – zberatelia diel nonkonformistov, druhej ruskej avantgardy 1955 – 1988. Prežili holocaust a po vojne odišli do Palestíny / Izraelu. Zoznámili sa počas pôsobenia v armáde (1950) a následne sa vzali. Od roku 1963 žili v Nemecku, v Kolíne nad Rýnom, kde Jacob Bar-Gera pôsobil v diplomatických službách. Kenda Bar-Gera založila roku 1964 Galériu Bar-Gera – Gmurzynska, roku 1973 Galériu Bar-Gera. Sústredila sa na prezentáciu diel konštruktívneho a abstraktného umenia, prenasledovaných umelcov počas nacistického režimu v Nemecku, neskôr prenasledovaných umelcov z iných častí Európy a Sovietskeho zväzu.

Trvanie výstavy: 14. 11. 2008 – 22. 2. 2008
Kde: Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, Námestie Ľ. Štúra 4,
Bratislava
Kurátorka výstavy: generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová
Záštitu nad výstavou prevzal minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Východoslovenská galéria 1952- 2002

Východoslovenská galéria v Košiciach si pripomína 50. výročie od začiatku svojej zberateľskej a výstavnej činnosti. Bola založená ako druhá slovenská galerijná inštitúcia (po SNG v Bratislave) a dnes sa zaraďuje medzi najväčšie a najstaršie slovenské zberateľské inštitúcie podobného druhu.

Súčasné slovenské výtvarné umenie…

Súčasné slovenské výtvarné umenie je sférou s európsky porovnateľnou úrovňou. Spoločenské premeny po Nežnej revolúcii (1989) zasiahli aj túto oblasť. Aj zberateľstvo, kde mal predtým monopolné postavenie štát, ovplyvňujú dnes iné pravidlá. Viaceré podnikateľské a finančné subjekty investujú aj do výtvarného umenia: Prvá slovenská investičná skupina jednala podľa svojho mena. Ako prvá z podnikateľských spoločností založených po roku 1989 začala budovať umeleckú zbierku. Časť z nej predstavuje prítomná výstava.

Prievan v súčasnej slovenskej maľbe 2000 – 2005

Považská galéria umenia v Žiline a Galéria mesta Bratislavy srdečne pozývajú na vernisáž výstavy pod názvom Prievan, v kurátorskej koncepcii Beaty Jablonskej (SNG) a Richarda Gregora (GMB). Vernisáž sa uskutoční 5.5.2005 o 17,OO hod. v PGU Žilina a výstava potrvá do 19.6.2005.