Náuka o zbraniach – blúdenie

Obrázok k článku

Boeheimovu myšlienku prednášať dejiny zbraní na vyšších vojenských učilištiach rozviedol anonymný autor /4, ktorý navrhol, aby sa „veda“ rozčlenila na dve časti, pričom v prvej by sa kultúrno-historickými, technickými a umeleckými aspektami zaoberali civilní odborníci, kým druhá časť zaoberajúca sa dejinami zbraní by ostala vyhradená pre odborníkov z radov vojakov (!). Autor tejto požiadavky, typickej pre Nemecko zo začiatku 20. storočia, načrtol aj obsah učebnice dejín zbraní.

Obrázok k článku

Titulná strana časopisu “Zeischrift für Historische Waffenkunde”, 1897.

Ako prvý sa proti Boeheimovej koncepcii „špecialozovanej historickej vedy“ postavil P. Reimer, ktorý vo svojom článku /5 odmietol samoúčelnú špecializáciu. Redaktor K. Koet­schau ihneď za týmto článkom uverejnil svoje stanovisko /6, v ktorom síce privítal nové po­hľa­dy a líniu načrtnutú Reimerom, ale zásadne sa priklonil k Boeheimovi a jeho „špecializovanej historickej vede“. Po tomto odmietnutí nových myšlienok zmĺkli všetky hlasy zaoberajúce sa teoretickými otázkami a ostali iba neplodné reči o realizácii bibliografie „náuky o zbraniach“ /7 a o vytvorení „knihy prameňov dejín zbraní“ (Urkundebuch der Wa­ffen­geschichte) /8. Ani jeden z týchto projektov sa nerealizoval.
Zdalo by sa logickým, že po rozšírení programu spolku a časopisu o „náuku o odeve“ v roku 1921 niekto vystúpi a spojenie týchto dvoch disciplín teoreticky vysvetlí. Redaktor P. Post síce uverejnil článok, v ktorom sa zaoberal súvislosťami medzi brnením a odevom, ale veľmi šikovne sa vyhol akémukoľvek teoretizovaniu /9. „Náuka o zbraniach“ a „náuka o odeve“ si síce podali ruky, ale ich náplň a ciele boli presne také nejasné ako predtým.

Obrázok k článku

Titulná strana časopisu “Zeischrift für Historische Waffen- und Kostümkunde”, 1981.

 

V tom istom roku sa ozval ojedinelý hlas /10, podľa ktorého dejiny zbrane nemožno oddeľo­vať od histórie ich použitia, pretože obe sa navzájom dopĺňajú. Dejiny zbrane majú plniť významnú úlohu ako pomocná veda dejín vojenského umenia. Hoci toto stanovisko bolo v príkrom rozpore s pôvodnou Boeheimovou koncepciou, na stránkach časopisu sa nikto nepokúsil o repliku. Od tejto doby (1923) až do roku 1935 vládlo na teoretickom úseku „náuky o zbraniach“ úplné ticho.
V roku 1935 prerušil mlčanie D. Schönberg, ktorý bez zjavného podnetu konštatoval, že historická náuka o zbraniach je samostatnou pomocnou historickou vedou a nie časťou vedy o umení alebo kultúrnych dejín /11. Aj keď sa o tom v článku nehovorí, je zrejmé, že ide o zaujatie stanoviska k mlčanlivému, ale o to úpornejšiemu boju medzi technikmi zbraní a historikmi umenia. Zdá sa nám, že tento článok bol vlastne popudom k ofenzíve historikov umenia na obsadenie kľúčových miest v „náuke o zbraniach“. Veľmi markantne to ukazujú články H. Klapsiu. V prvom vyzvihuje „náuku o zbraniach“ nad ostatné pomocné vedy nemeckého historického výskumu /12, v druhom už deklaruje „náuku o zbraniach“ za históriu štýlov /13. H. Klapsia a B. Thomas /14, obaja pracovníci viedenského múzea dejín umenia, rozviedli svoje stanovisko o „náuke o zbraniach“ ako o umeleckej vede na príklade brnení a iba okrajovo aj na iných artefaktoch. Nikto nenamietal proti tejto novej koncepcii, ktorá bola tiež iba púhym konštatovaním bez dostatočného a presvedčivého teoretického zdôvodnenia. V tomto „umeleckohistorickom“ štádiu sa nachádza „náuka o zbraniach“ aj dnes. Priepasť medzi „technikmi“ a historikmi umenia je hlbšia ako kedykoľvek predtým. Spoločné majú iba jedno – zaoberajú sa problematikou, ktorej teoretický základ je nerozpracovaný a neprebádaný u jedných aj u druhých.
Uvedený stav sa okrem otázok vymedzenia pojmu „náuky o zbraniach“ odzrkadľuje aj v klasifikačných systémoch konštruovaných a používaných rôznymi autormi. Za uplynulých 110 rokov ich bolo vypracovaných veľké množstvo a predmet záujmu bol delený na 12-20 skupín vytváraných viac menej náhodne. V nemeckej jazykovej oblasti možno spomenúť klasifikáciu Boeheimovu /15, Demminovu /16, Haenelovu /17, Wegeliho /18, Gamberovu /19 a Schö­belovu /20. Ani jeden z týchto autorov nedefinoval pojem „zbraň“, a svorne rozdeľujú tieto nedefinované artefakty na obranné a útočné. Pritom dochádzajú k mimoriadne zaujímavým záverom. Niektorí napríklad považujú za obranné zbrane nielen najrozmanitejšie odevné súčiastky, ale aj konské zubadlá, strmene a ostrohy. Za útočné zbrane sú naproti tomu považované zástavy a vojenské hudobné nástroje.

Koniec druhej časti.


Literatúra:

  4/ DIE GESCHICHTE der Waffe im höheren militärischen Unterricht. – In.: ZHWKK 2, Dres­den 1900-1902, s. 37-39.

  5/ REIMER, P.: Die historische Waffenkunde auf kultur-historischer Grundlage. – In.: ZHWKK 2, Dres­den 1900-1902, s. 57-64.
  6/ KOETSCHAU, K.: Nachwort. – In.: ZHWKK 2, Dres­den 1900-1902, s. 64-65.
  7/ KOETSCHAU, K.: Bibliographie der Waffenkunde. – In.: ZHWKK 2, Dres­den 1900-1902, s. 50-51.
KOETSCHAU, K.: Internationale Bibliographie. Kunstwissenschaft. – In.: ZHWKK 2, Dres­den 1900-1902, s. 389-390.
  8/ ERBEN, W.: Zur metode der waffengeschichtichen Forschung. – In.: ZHWKK 2, Dres­den 1900-1902, s. 276-278.
FELDHAUS, F. M.: Zum Plan eines „Urkundenbuches der Waffengeschichte“. – In.: ZHWKK 7, Dres­den 1915-1917, s. 345-348.
RATHGEN, B.: Eisenguss und Urkundenbuch der Waffengeschichte. – In.: ZHWKK 8, Leipzig 1918-1920, s. 343-346.
  9/ POST, P.: Waffe und Kostüm. – In.: ZHWKK 9, Leipzig 1921-1922, s. 17-22.
10/ HOBOHM, M.: Historische Waffenkunde und Geschichte der Kriegskunst. – In.: ZHWKK 9, München 1921-1922, s. 202-205.
11/ SCHÖNBERG, D.: Die historische Waffenkunde und ihr Reich. – In.: ZHWKK 9, Leipzig 1921-1922, s. 17-22.
12/ KLAPSIA, H.: Versuch einer geschichtlichen Deutung von Rüstkammerinventaren. – In.: ZHWKK 9, Berlin 1935-1936, s. 173-176.
13/ KLAPSIA, H.: Deutsche und italienische Plattnerkunst am Ende des Mittelalters. – In.: ZHWKK 9, Berlin 1937-1939, s. 65-78.
14/ THOMAS, B.: Waffenkunde als Kunstwissenschaft. – In.: Belvedere 12, Wien 1931-1935, s. 146-154.
THOMAS, B.: Der wiener Ottheinrich Harnisch von Koloman Colman. – In.: ZHWKK 15, Berlin 1937-1939, s. 116-123.
15/ BOEHEIM, W.: Handbuch der Waffenkunde. Leipzig 1890.
16/ DEMIN, A. Die Kriegswaffen. Leipzig, Wiesbaden 1893,1895.
17/ HAENEL, E.: Alte Waffen. Berlin 1913.
HAENEL, E.: Kostbare Waffen aus der Dresdener Rüstkammer. Leipzig 1923.
18/ WEGELI, R.: Katalog der Waffensammlung in Zeughause zu Solothurn. Solothurn 1905.
WEGELI, R.: Inventar der Waffensammlung des Bernischen Historischen Museums in Bern. Bern 1920-1948.
19/ GAMBER, O.: Glosarium armorum. Graz 1972.
20/ SCHÖBEL, J.: Prunkwaffen. Erfurt 1973.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články