Národné múzeum chce lepšiu ochranu pre Bojnice

Obrázok k článku

Jedno z najviac navštevovaných múzeí zo siete Slovenského národného múzea, Zámok Bojnice čaká obnova jeho ochranných systémov. Slovenské národné múzeum (SNM) hľadá firmu, ktorá vymení zabezpečovacie systémy elektrickej požiarnej signalizácie, poplachového systému narušenia a kamerového systému. Podmienkou je zachovanie podstatnej časti pôvodnej kabeláže, agentúru SITA o tom informovalo SNM v súvislosti s výzvou na predkladanie ponúk uverejnenou vo vestníku verejného obstarávania. Z výzvy zverejnenej vo vestníku 9. januára vyplýva, že firma, ktorá dostane od SNM zákazku vo výške 321 000 eur bez DPH na stavebné práce na rekonštrukcii a modernizácii spomínaných systémov by mala práce uskutočniť od 25. februára tohto roka do 31. decembra 2015. Obnova bezpečnostných a protipožiarnych systémov návštevníkom prinesie len minimálne obmedzenia.

Revízie protipožiarnych systémov sa vo všetkých objektoch SNM sa robia pravidelne, v zákonom stanovených intervaloch. Modernizácia zariadení v Bojniciach s ničivým požiarom na hrade Krásna Hôrka v marci 2012 nesúvisí, pre agentúru SITA to uviedla námestníčka generálneho riaditeľa SNM pre úsek projektového riadenia a investičnej obnovy Ľudmila Michálková. "Elektrická požiarna signalizácia bola funkčná aj na Krásnej Hôrke pred požiarom. Oheň sa však rozšíril na drevených strechách hradu v priebehu 6 a pol minúty a nebolo možné ho žiadnym spôsobom uhasiť. SNM v snahe zabrániť ďalšiemu opakovaniu nešťastia navrhlo pri obnove pokryť hrad pálenou krytinou v kombinácii s medeným plechom," dodala Michálková.

Protipožiarna signalizácia a systémy ochrany národnej kultúrnej pamiatky Zámku Bojnice sú, ako SITA informovalo SNM, "po uplynutí tak morálnej, ako aj technickej životnosti". Bezpečnostné systémy vybudovali na zámku v rokoch 1993 - 1995 a v súčasnosti sú už v technicky nevyhovujúce. Napríklad časti snímačov poplachového systému narušenia sú nefunkčné a treba ich vymeniť. "Kamerový systém neposkytuje štandard súčasných možností, ktoré sú nevyhnutné pri objektoch akým je národná kultúrna pamiatka Zámok Bojnice. Najmenej spoľahlivo pracuje elektrická požiarna signalizácia, ktorá je z časti úplne nefunkčná a vzhľadom na dobu jej montáže nie je možné ju opraviť, nakoľko náhradné diely sa už niekoľko rokov nevyrábajú," informovalo SNM.

Zámok Bojnice, ktorý je súčasťou siete múzeí Slovenského národného múzea, ročne privíta takmer 200-tisíc návštevníkov. Patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Podľa informácií zverejnených na webstránke zámku, prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom a kamenným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad v 14. a 15. storočí vlastnili ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlný renesančný zámok. Po vymretí Thurzovcov v roku 1636 získala hrad opäť koruna a rok na to ho dal cisár Ferdinand III. rodu Pálffyovcov, za ktorých dostal barokovú podobu. Stavebnú aktivitu obnovil posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálffy, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonského pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov, od roku 1889 do roku 1910. Po smrti grófa vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu.

Od roku 1950 je v zámku múzeum, ktoré je dnes súčasťou SNM. Myšlienkou zriadiť v Bojnickom zámku múzeum sa však zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi i Zámok Bojnice, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali ostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom. Zámok sa súčasťou SNM stal 1. júla 1988. Medzi najcennejšie časti jeho zbierky patrí tzv. Bojnický oltár od Narda di Cione či veľký gobelín Jozef a jeho bratia utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia. Súčasťou zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa a okolie vytvára romantický park s rôznymi prírodnými a architektonickými zaujímavosťami. Jednou z nich je lipa, ktorú zasadil podľa povesti Matúš Čák Trenčiansky. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer asi 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Viac o zámku možno nájsť na webstránkach - http://www.snm.sk a http://www.bojnicecastle.sk.

 

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa Kato
Offline

a je to ozaj potrebne, kamoška tam robila pred dvomi rokmi sprievodkynu, tak som mala par prehliadok lacnejsie a musim povedať, že tie protipožiarne a ine graficke značky dost vela priestorov špatia. Ako neviem jednoznačne tak velke tabulky a pod mi pridu az zbytocne. Nedivim sa ale kabelazi- klima pri gotickom oltari bezne nestihala chladit na primeranu teplotu tak im niekedy aj par dni v kuse pípal oltar ze sa prehrieva (viem ze to bol nejaky teplomer ale znie to vtipne, skoda ze to je skor smutne...).

 

 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.