Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák Škultéty-Gabriš

Ilustračný obrázok k článku

Najdlhšie slúžiacim vojakom na celom svete bol Slovák Ladislav Škultéty-Gabriš, ktorého telesné pozostatky tento týždeň previezli z Rumunska späť do vlasti. Škultéty-Gabriš odslúžil v husárskom pluku viac ako 80 rokov. Na letisku dopravného krídla v Kuchyni mu teraz vzdala jednotka Čestnej stráže ozbrojených síl plné vojenské pocty, symbolicky ho na Slovensku opäť privítal náčelník Generálneho štábu OS SR Peter Vojtek.
Ladislav Škultéty-Gabriš sa narodil 27. júna 1738 v Mojtíne. Jeho otec Juraj Gabriš, slúžil v husárskom pluku baróna Jána Gilániho. Po matkinej smrti roku 1750 sa k tomuto pluku dostal aj 12-ročný Ladislav. „Treba poznamenať, že taká prax nebola vtedy ničím nezvyčajným. Tak ako Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí či synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako ostatní dospelí vojaci,“ vysvetľuje na webovej stránke Vojenského historického ústavu historik Vladimír Segeš, ktorý zmapoval a spracoval záznamy o tomto nezvyčajnom vojakovi.
Po smrti baróna Gilániho sa v roku 1752 majiteľom pluku stal generálmajor Andrej Hadik - neskôr slávny poľný maršal. V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal do bojového virvaru tzv. sedemročnej vojny (1756 - 1763). Pod osobným velením generála Hadika sa aj vtedy 19-ročný Ladislav Škultéty-Gabriš vyznamenal 18. júna 1757 v bitke pri Kolíne a o pár mesiacov aj pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína 16. októbra 1757. „V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku,“ dodáva Segeš.
Počas reorganizácie v roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu (vojenský jazdecký oddiel) v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr ôsmeho) husárskeho pluku habsburskej armády. „V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života,“ poznamenal Segeš.
Škultéty-Gabriš stúpal po rebríčku hodností zdanlivo pomaly. Až po 25-ročnej službe v roku 1775 sa stal vicekaprálom (čiže poddesiatnikom). V roku 1778 počas vojny o bavorské dedičstvo ho povýšili na riadneho desiatnika. Ako podľa Segeša vyplýva zo zápisu o muštrácii (vojenskej prehliadke) v roku 1780, desiatnik Škultéty mal výšku "5 stôp, 4 palce a 7 čiarok", čiže meral takmer 170 centimetrov a ako sa ďalej uvádza, bol "dobre stavaným husárom". Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 až 1791) sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty - 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. „Vtedy sa však už pluk presúval z Balkánu do západnej Európy, kde akcelerovali závažné svetodejinné udalosti vyvolané francúzskou revolúciou,“ vysvetľuje Segeš.
Predstavu o tom, aký bol prvý vojnový rok, ale napokon aj o celom období napoleonských vojen, dokresľujú podľa Segeša záznamy o stavoch Wurmserovho husárskeho pluku. Jeho zástavníkom bol vtedy 54-ročný Ladislav Škultéty. Pluk mal začiatkom leta 1792 pred vstupom na bojisko 2 324 mužov a 2 268 koní. Pri súpise na konci roka mal pluk už len 1 298 mužov a 1 163 koní, takže za šesť mesiacov stratil takmer polovicu mužstva i koní. „A pritom nebojoval v žiadnej väčšej bitke, iba v menších šarvátkach,“ poznamenal Segeš a dodáva, že pri tomto podiele a počte strát (v piatich koaličných vojnách proti Francúzsku a jednej proti Rusku zahynulo viac než 350 tisíc vojakov z Uhorska) možno vlastne považovať za zázrak, že zástavník Škultéty vôbec prežil útrapy napoleonských vojen v rokoch 1792 až 1815. Vyslúžil si dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo (1790) a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel.
Počas dvorskej a palácovej služby 8. husárskeho pluku v roku 1825 vo viedenskom Hofburgu si cisár František medzi nastúpenou čestnou strážou hneď všimol staručkého, vtedy 87-ročného zástavníka, ktorý dôstojne a bez pohnutia držal štandardu pluku. Keď sa dozvedel, že Ladislav Škultéty odslúžil už 75 rokov, dal si ho predvolať do pracovne a povedal: "Milý Škultéty, akú odmenu si želáš za takú dlhú vojenskú službu? Povýšim ťa na
dôstojníka a umožním ti odísť na zaslúžilý odpočinok." Traduje sa, že Škultéty vtedy cisárovi odpovedal: "Vaša Výsosť, ďakujem za túto česť, no ak mi chce Výsosť prejaviť milosť, potom prosím, aby som bol ponechaný v tom, v čom som, aby som mohol zostať zástavníkom a ako zástavník aby som aj zomrel." Škultétyho odpoveď zapôsobila na cisára, ktorý dodal: "Dobre, môj milý, nech je tak, ako chceš." Potom sa obrátil na veliteľa pluku Karola Luženského so slovami: "Pán plukovník, zabezpečte, aby tento muž zostal v stave pluku ako doživotný zástavník s tým, že bude oslobodený od akýchkoľvek služobných povinností, bude požívať výhody dôstojníka a bude mať ročný príplatok k žoldu vo výške 100 zlatiek." Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel majiteľ pluku, generál jazdectva Michael Kienmayer, aj on priznal Škultétymu ďalších 100 zlatiek príplatku ročne.
Posledné roky života Škultéty strávil s plukom v Haliči a Sedmohradsku. Z pamätí vtedajšieho plukovného kaplána a neskôr farára v Diosegu (Sládkovičovo) Michala Staročeka vyplýva, že Škultéty bol hlboko veriaci človek, každý mesiac sa pravidelne spovedal a pri tejto príležitosti nikdy neopomenul darovať zlatku alebo toliar svojmu spovedníkovi. Starček ďalej zaznamenal, že roku 1814, keď mal Škultéty vyše 75 rokov, a ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu, naučil sa aj po francúzsky.
Ladislav Škultéty, ktorý v sedle odslúžil 81 rokov, zúčastnil sa na 22 vojnových ťaženiach a posledných 41 rokov bol zástavníkom 8. husárskeho pluku, zomrel vo veku 93 rokov 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sânnicolau Mic), ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku. „Škultétyho príklad je výstižným svedectvom toho, že len vďaka armáde mohol jednoduchý slovenský poddaný dosiahnuť spoločenskú a životnú
úroveň i civilizačný rozhľad, o akom jeho rovesníci a rodáci ani nesnívali,“ uviedol Segeš.
Telesné pozostatky tohto celoživotného vojaka, ktorý sa stal raritou a heroickým vzorom vojenskej služby v celosvetovom meradle, budú až do 27. júna uložené v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. Potom ich prevezú a pochovajú. v jeho rodnej obci Mojtín.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: SITA, História Štítky: husársky pluk, Mojtín

Obrázok používateľa RudoM
Offline

to je na knihu, čoby film, čoby serial :-)

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Knihu Cisársky večný vojak som čítal ako chlapec.
O osudoch Ladislava Gabriša napísal mojtínsky rodák, spisovateľ Ján Martiš dva romány Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Tretí diel románu trilógie Bojoval 81 rokov je v rukopise, doposiaľ nevydaný knižne.
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.375820225829114.85071.28666498...

Obrázok používateľa benjo
Offline

tak to bola fakt chodiaca kronika:
Bojoval dvanásťkrát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi.
http://selfdf.com/viewtopic.php?f=51&t=143

a keby chlapik ( teda na tu dobu vcelku slusny chlap..170cm ) tusil akej pozornosti a pocty sa mu raz dostane.. aj ked z casti ju mal uz za zivota ( prijal ho sam cisar, dali si ho zvecnit na obraz, dostal v armade poziciu aku chcel, dostal slusne "premie" k platu,.. ), ale o tomto by sa mu asi len nesnivalo:

štúdia podobizne Ladislava Gabriš - Škultétyho podoba z r. 1798
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=452567028165643&set=a.4490074818...

Litografia s podobizňou Ladislava Škultétyho, ktorú vydali roku 1825 vo Viedni a predávali za jednu zlatku.
http://www.vhu.sk/index.php?ID=1692
+
hore v Antikovom clanku je este malba z roku 1857, teda ho dali v c.k. armade namalovat este raz takmer 30 rokov po jeho smrti (!). sluzit vtedy 40-50 r. nebolo nic nezvycajne,ale vidno ze bol kuriozitou uz aj v tych casoch

náhrobok Ladislava Gábriš Škultétyho v Arade (RO)
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.434821996606813.1073741826.318...
+
Kamenný obelisk na pamiatku Ladislava Škultétyho-Gabriša v areáli Farského kostola sv. Žofie v Pružine
http://zilina-gallery.sk/picture.php?/20807/category/1902/

1692_obr.jpg 1692_obr.jpg
Obrázok používateľa teodor
Offline

prežil naozaj úctyhodnú vojenskú kariéru...
len by ma skutočne zaujímalo, na základe čoho si niekto trúfa označiť vojaka z horných uhier, žijúceho v 18.storočí za Slováka... ak niekto chce zareagovať, že sa narodil na Slovensku v Mojtíne, rád by som podotkol, že Kossut Lajos sa narodil v Košútoch pri Martine... a toho, kto ho označí za slováka by som teda rád videl ;)

Obrázok používateľa Maják
Offline

tak ho už označil VHÚ,  a kopec "hejslovákov" :) viem o čom píšem... bustu ktorú tu niekto bez môjho vedomia zverejnil som objednal, a viedol postup tvorby... na moje argumenty v diskusiách bolo argumentované ako je z neho nadšená armáda a všetci slováci... :)

Obrázok používateľa Maják
Offline

Rád by som admina stránky požiadal aby z fotografie štúdie odstranil označenie linku, som objednávateľom tejto busty, a www.obnova.sk sa žiadnym spôsobom nepodielala na financovaní a tvorbe.
Ďakujem za pochopenie
Za SVHS 8. c.k. husársky pluk "Kienmayer"
Martin Maják Kompas

Obrázok používateľa Maják
Offline

litografia nebola vydaná roku 1825, ale spodobuje Ladislava Gabriš-Škultétyho v podobe z tohoto roku... všetky jeho zobrazenia boli realizované až po jeho smrti z odstupom viac ako 15 rokov... Datujú ich do tohoto obdobia práve pre vtedajšiu gardovú službu HR8 v Hoffburgu....

Obrázok používateľa Maják
Offline

a keby chlapik ( teda na tu dobu vcelku slusny chlap..170cm ) tusil akej pozornosti a pocty sa mu raz dostane.. aj ked z casti ju mal uz za zivota ( prijal ho sam cisar, dali si ho zvecnit na obraz, dostal v armade poziciu aku chcel, dostal slusne "premie" k platu,.. ), ale o tomto by sa mu asi len nesnivalo:

štúdia podobizne Ladislava Gabriš - Škultétyho podoba z r. 1798
[/quote]

cisár si LGŠ na obraz nenechal zvečniť, ten až roku 1857 zadal niekto iný. Nikdy sa nestal dôstojníkom, iba poddôstojníkom z pôžitkami dôstojníka.... všetky tieto informácie sú dostupné v kriegsarchíve... :)

čo je zarážajúce je skôr spôsob akým bol exhumovaný a dopravený na slovensko... rovnako ako dôvod... pomník v Arade je viac ako dôstojný a pochybujem že sa podarí na slovensku ho čo i len napodobniť... :(

Obrázok používateľa benjo
Offline

pekna poznamka, len mala oprava teodor: Samotný Ľudovít Košút sa narodil v Monoku roku 1802... Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka Juraja Košúta v Turci
Ľudovít Košút (staršie písanie Ľudovít Kossuth; po maďarsky: Kossuth Lajos )
p.s.: krasne vety su v tej wikipedii:
"Podľa oxfordského historika Setona-Watsona [3] bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v Záturčí, až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu.."

tazko povedat cim sa citil byt gabris...ci slovak zijuci v uhorsku alebo ako madar. nemas sa coho chytit, takze asi to beru tak, ze pokial to nie je jasne, tak bol automaticky jednym zo slov.naroda, resp. úhor/slovák. Lajos = úhor/maďar. "aj keď mal Ľudovít Košut čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za Maďara/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu slovenského národa."

Obrázok používateľa benjo
Offline

Maják - ospravedlnujem sa ti za vlozenie fotky tej busty z FB; je to skvele odvedena robota a jednoznacne je za tym kusisko roboty - bolo to myslene v dobrom, kedze taketo veci stoja za "reklamu" a za obdiv. urcite to cochvila zmazu

diik za doplnujuce info...

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.