Liečivé rastliny a ich blahodarné účinky tak, ako ich vnímali v ďalekej i nedávnej histórii možno spoznať vďaka digitalizácii Slovenskej národnej knižnice (SNK). Národná knižnica zverejnila na svojej webstránke http://www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív šesť herbárov alebo zbierok sušených rastlín z 15., 16. a 20. storočia. Generálnu riaditeľku SNK Katarínu Krištofovú teší, že môžu verejnosti predstaviť niekoľko zaujímavých a vzácnych diel z depozitu knižnice.

„V stredoveku sa herbár chápal ako kniha o liečivých rastlinách. Stredoveké herbáre prinášali množstvo informácií o účinkoch bylín a ich príprave, ktoré sa využívali v liečiteľstve, mali vysokú odbornú úroveň a v meštianskych domácnostiach sa používali ako praktické príručky k liečeniu a často aj k vareniu,” pripomenula Krištofová. Som veľmi rada, že verejnosti môžeme predstaviť niekoľko takýchto zaujímavých a vzácnych zbierok z nášho depozitu“, povedala Krištofová.

Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa SNK Miriam Štefková, najstarším herbárom vo fondoch SNK je herbár Johannesa von Cubu Hortus sanitatis, ktorý bol vytlačený v roku 1485 u Petra Schöffera v Mohuči (Mainz, Nemecko). Dielo obsahuje zoznam liečivých rastlín, stromov, hornín, ich popisy, výskyt a ich využitie na liečebné účely. Dodnes najznámejší herbár je Mattioliho herbár zo 16. storočia. Jeho pôvodca Pietro Andrea Mattioli bol taliansky lekár a botanik a jeho záujem o botaniku pramenil zo záujmu o lekárske využitie rastlín. Mattioli pôsobil aj v Prahe ako osobný lekár arcikniežaťa Ferdinanda Tyrolského a v roku 1562 vyšlo v preklade Tadeáša Hájka z Hájku české vydanie jeho herbára. Slovo herbár má pôvod v latinčine, pôvodné slovo herba znamená rastlinu.

Slovenská národná knižnica sídliaca v Martine pokračuje v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Zdigitalizované diela sa dajú voľne sprístupniť, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, teda po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.